Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: Q.. W. B., LL.M., so sídlom C., W. č. XX, správca konkurznej podstaty úpadcu SlovakSport, s.r.o. v konkurze, so sídlom Nitra, Piaristická č. 2, IČO: 36358037, zastúpeného v konaní advokátom: JUDr. Hana Sopko, LL.M., so sídlom Trnava, Tehelná č. 7296/9A, IČO: 4235923, proti žalovanému: 2M media, s.r.o., so sídlom Nitra, Staničná č. 8, IČO: 36562033, o zaplatenie 38.901,29 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.376,30 eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.266,88 eur s úrokom z omeškania 9,05% ročne zo sumy 2.376,30 eur odo dňa 01.12.2015 do zaplatenia, zo sumy 11.266,88 eur odo dňa 01.12.2015 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 29,86%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 15.03.2017 na Okresnom súde Nitra domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 38.901,29 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/2/2015 zo dňa 18.06.2015 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti SlovakSport, s.r.o.. Po preskúmaní správcovského spisu novoustanovený správca ( žalobca ) zistil, že predchádzajúci správca JUDr. A. uzatvoril so žalovaným dňa 01.07.2015 Dohodu o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania ( ďalej len Dohoda ), na základe ktorej prevzal vysielanie úpadcu žalovaný. Dohoda bola ukončená výpoveďou zo dňa 28.10.2015, a to ku dňu 30.11.2015. Podľa článku III/ Dohody sa žalovaný zaviazal, že v prípade predčasného ukončenia spolupráce uhradí všetky záväzky, ktoré budú od obchodných partnerov vyúčtované. Žalobca preto fakturoval žalovanému záväzky od obchodných partnerov a tiež náhradu nákladov podľa článku II/ odsek 4 Dohody nasledovne: faktúrou č. K20151101 sumu 36.524,99 eur za České rádiokomunikace, a.s., faktúrou č. K20151106 sumu 1.140,- eur za BENESTRA, s.r.o., faktúrou č. K20151107 sumu 36,30 eur za DIGI SLOVAKIA, s.r.o.. Náhradu nákladov podľa článku II/ odsek 4 Dohody žalobca fakturoval faktúrou č. K20151101 sumu 1.200,- eur. Žalovaný doručil dňa 21.12.2015 žalobcovi jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 15.12.2015, ktorým vzájomne započítal pohľadávky žalobcu s pohľadávkami žalovaného za platby, ktoré mali byť za úpadcu uhradené voči veriteľovi České rádiokomunikace, a.s..

Podľa žalobcu je jednostranné započítanie pohľadávok neplatné, nakoľko žalovaný si ním uvádzané pohľadávky v jednostrannom zápočte zo dňa 15.12.2015 neprihlásil v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, čím došlo k tomu, že pohľadávky z faktúr č. K20151101, K20151102, K20151106 a K20151107 ostali neuspokojené a nezanikli zápočtom. Hoci započítanie nebolo platné, takýto prejav žalovaného smerujúci k započítaniu pohľadávok, znamená, že vôľa žalovaného smerovala k uznaniu jeho záväzku voči konkurznej podstate. Na neplatnosť započítania bol žalovaný žalobcom upozornený mailom zo dňa 08.02.2017. Nakoľko žalovaný pohľadávky z jednotlivých faktúr spolu vo výške 38.901,29 eur doposiaľ neuhradil, uplatnil si ich zaplatenie žalobca v tomto spore, ako aj nárok na úrok z omeškania, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 40,- eur a náhradu trov konania.

2/ Okresný súd Nitra vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. 27Cb/32/2017 - 19 zo dňa 29.05.2017. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/32/2017 - 21 zo dňa 08.06.2017 zrušený podľa § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku v celom rozsahu a súd nariadil pojednávanie.

3/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému doručená elektronicky dňa 29.12.2017 ( doručenka pripojená k čl. 29 ). Žalovanému bola zároveň doručená výzva na vyjadrenie sa k žalobe z čl. 27.

4/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 28.02.2018, pričom žalobca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, dostavili sa právni zástupcovia oboch strán sporu. Súd tak pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 Civilného sporového poriadku, keď neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania.

5/ Na pojednávaní sa vyjadrili právni zástupcovia žalobcu a žalovaného, súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchmi svedka JUDr. R. A. a svedka T. X. a oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-2, Plná moc čl. 3, Výpisy z OV čl. 4-5, Dohoda o spolupráci čl. 6-9, Výpoveď z dohody o spolupráci čl. 10, Faktúry čl. 11-14, Jednostranný zápočet čl. 15-16, E-mailová správa čl. 17, Platobný rozkaz čl. 19, Uznesenie o zrušení platobného rozkazu čl. 21, Výpis z OR SR čl. 22, Uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe čl. 27, Plná moc čl. 31, Vyjadrenie T. X. čl. 51, Výpisy z účtu čl. 52-53, Faktúry čl. 54-55, Uznesenie o preddavkoch na trovy dôkazov čl. 56, Vyjadrenie žalobcu čl. 60-62, Vyjadrenie žalovaného s prílohami čl. 67-74, Podrobná správa o činnosti správcu čl. 94-97 a Zápis o odovzdaní správcovského spisu čl. 98-106.

6/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: V prvom rade by sme radi uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavame nášho písomného podania zo dňa 13.03.2017. Správca si žalobou uplatnil prefakturované záväzky od obchodných partnerov a náhradu nákladov podľa článku 2 ods. 4 Dohody o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015. Žalobca fakturoval spolu sumu 38.901,29 eur s príslušenstvom, ktorej zaplatenie žiadal od žalovaného pred podaním žaloby opakovane, avšak žalovaný záväzky dobrovoľne neuhradil. Žalovaný pred podaním žaloby sa snažil žalované pohľadávky správcu jednostranne započítať, jednostranným zápočtom pohľadávok zo dňa 15.12.2015. Platnosť tohto zápočtu správca rozporoval e-mailom zo dňa 08.02.2017, a to s odkazom na § 54 ods. 2 ZoKR. Pohľadávky, ktoré mali byť zo strany žalovaného započítané, neboli pred vykonaním jednostranného započítania pohľadávok prihlásené v súlade so ZoKR, a preto takéto započítanie je absolútne neplatné a žalované pohľadávky ďalej existujú. Zároveň máme za to, s odkazom na judikatúru NS ČR a NS SR, že započítací prejav žalovaného smeroval k uznaniu pohľadávok žalobcu. Na pojednávaní dňa 23.05.2018 právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že: s čiastočným uznaním súhlasíme, avšak trváme aj naďalej na zvyšku nároku zo žaloby a prípadne navrhujeme aj rozhodnúť čiastočným rozsudkom.

7/ Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol: Žalobu žiadame v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú, žalobca aj žalovaný mali vzájomné existujúce pohľadávky rovnakého druhu spôsobilé na započítanie, obe vzniknuté až po vyhlásení konkurzu a žalovaný uskutočnil ich platný jednostranný zápočet. V oboch prípadoch ide o pohľadávky vzniknuté až po vyhlásení konkurzu, tieto sa neprihlasujú podľa § 28 ZoKR prihláškou, došlo teda k platnému započítaniu. Zároveň týmto súdu krátkou cestou zakladám vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti 2M Media, ktorý podpisoval dohodu o spolupráci,

ktorú som včera obdržala mailom, v dvoch vyhotoveniach, zároveň dokladám aj výpisy z účtu spoločnosti 2M Media preukazujúce úhrady započítaných faktúr č. 132787, č. 1336671, č. 134545 a tiež kópie faktúr č. 2015135, č. 2015136, ktoré fakturoval žalovaný žalobcovi. Navyše k faktúre s VS:132787 udávam, že táto bola žalovaným uhradená i napriek skutočnosti, že sa jedná o úhradu za poskytnutie služieb v mesiaci jún, teda v čase ešte pred podpisom dohody o spolupráci. K článku 3 dohody - Ide o neurčité ustanovenie, vzťahuje sa iba na prípad uvedený v prvej vete, ak bude znemožnené ďalšie prevádzkovanie podniku, plus vzťahuje sa iba na záväzky vyplývajúce z 3- stranných dohôd, nakoľko zmluva s českými rádiokomunikáciami nie je v rámci zoznamu 3-strannýh zmlúv, z toho vyplýva, že na žalovaného z tejto zmluvy nikdy neboli postúpené práva a povinnosti a nestal sa nástupníckym subjektom žalobcu. Ako uviedol žalobca v rámci žaloby rozsudok NS ČR 32Odo/901/2004, podľa žalobcu došlo vykonaním zápočtu k uznaniu dlhu zo strany žalovaného, opiera sa o náš rozsudok, avšak tento sa netýka tohto prípadu, ale rieši situáciu čiastočného započítania pohľadávky. Započítaním pohľadávky nedochádza aj k uznaniu samotnej pohľadávky žalobcu. Na pojednávaní dňa 23.05.2018 právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že: Žalovaný uznáva pohľadávky žalobcu vo výške 1.200,- eur z faktúry č. 20151102, pohľadávku vo výške 1.140,- eur z faktúry č. 20151106 a pohľadávky vo výške 36,40 eur z faktúry č. 20151107. Vo zvyšku považujeme žalobu naďalej za nedôvodnú. Popierame, že by vznikla žalovanému na základe dohody povinnosť uhradiť faktúru K20151101 vo výške 36.524,99 eur. Žalovaný by tým plnil záväzok, ktorý bol povinný plniť žalobca, čím by došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu. Taktiež naďalej trváme na tom, že príjem z faktúr 2015135 a faktúr 2015136 je na základe dohody príjmom žalovaného. Správna suma na uznanie z faktúry č. 20151107 je vo výške 36,30 eur.

8/ Žalovaný K. X. na pojednávaní uviedol: Stala som sa konateľkou spoločnosti 2M media začiatkom októbra 2015 a začala som sa oboznamovať so situáciou v spoločnosti. Zistila som, že SlovakSport je v konkurze a že 2M media s nimi uzatvorili dohodu o spolupráci. Následne som zisťovala ďalšie okolnosti a zistila som, že po niekoľkých mesiacoch pri porovnaní príjmov a výdavkov začala byť 2M media v strate, čo bolo nevýhodné. Keďže aj 2M media potrebuje plniť svoje záväzky, rozhodla som sa ju vypovedať a výpoveď som zaniesla spolu so svojim otcom, ktorý bol predchádzajúcim konateľom, JUDr. Sopkovi ako novému správcovi. Dlho sme čakali ako sa zachová veriteľský výbor, ten však nebol prístupný. Našim zámerom bolo zachovať činnosť SlovakSport, avšak nemalo zmysel v tom ďalej pokračovať. Keby sa českým rádiokomunikáciam neplatili faktúry dobrovoľne, tak by došlo k odpojeniu vysielania, čo nebolo našim zámerom. V rámci dohody o zabezpečení spolupráce neboli české rádiokomunikácie zahrnuté. Predchádzajúci konateľ bol dohodnutý s predchádzajúcim správcom, že si to nejako zarátajú, avšak potom došlo k zmene správcu. Požiadala som ekonomické oddelenie, aby mi dali dokopy príjmy a výdavky a urobili mi zápočet, ktorý som podpísala. Bolo to v začiatku môjho pôsobenia v spoločnosti a nemala som taký prehľad. Teraz ešte odo mňa niekto ide pýtať to, čo som nebola povinná plniť. Ešte by som chcela uviesť skutočnosť, že sídlo spoločnosti SlovakSport bolo rovnako sídlom iných spoločností a 2M media bola ručiteľom za platenie týchto miest, pričom správca toto tiež neplatil. Teraz sa voči nám vedie spor, kde to opätovne žiadajú. My sme nikoho nechceli nikdy poškodiť. Vedú sa voči nám viaceré konania, z ktorých mnohé už sú skončené, a to v náš prospech. Žalovaný zároveň odpovedal na položené otázky: K hospodárskym výsledkom za jún, júl a august 2015 sa žalovaný nevedel vyjadriť, nakoľko v tom čase nebol konateľom. Keďže podľa tej dohody platili faktúry, boli ich príjmy nižšie ako výdavky. Ak bola nejaká analýza vykonávaná, tak len ich externou firmou. Dôvodom výpovede bolo, že nemali odpoveď ani žiaden prísľub nového správcu o tom, či majú aj naďalej zabezpečovať prevádzku SlovakSport - u, a či sa tá strata bude nejako kompenzovať. Prestali to platiť, vyplo sa a nikto nemal záujem pokračovať v ďalšom prevádzkovaní. Liať peniaze do čiernej diery sa žalovanému nechcelo. Pohľadávky si uplatnili ako pohľadávky proti podstate práve tým zápočtom. K tomu, aký je postup pri uplatnení žalovaný uviedol, že na to majú v podstate právneho zástupcu, ale keď si ich budú chcieť uplatniť, tak si ich uplatnia. Zvažujú podanie žaloby, nakoľko plnili za žalobcu, keďže české rádiokomunikácie neboli súčasťou dohody. K okolnostiam, za akých došlo k jednostrannému zápočtu žalovaný uviedol, že jednostranný zápočet bol vypracovaný zo strany ekonomických poradcov a tento z vlastnej nevedomosti podpísala konateľka X. a došlo k neodbornej starostlivosti. Účtovníci nedisponovali tou dohodou o spolupráci.

9/ Svedok Q.. R. A. na pojednávaní uviedol: Koncom júna 2015 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, kde som bol ustanovený za SKP. Keď som začal preberať veci a komunikoval som s konateľom úpadcu, zistil som, že hlavným majetkom je duševné vlastníctvo a zhodnotil som preto, že treba pokračovať v televíznom vysielaní a aj som sa snažil o zachovanie vysielania. Musel som hľadať spôsob,

akým vysielanie zachovať, a preto som uzatvoril 3-stranné dohody medzi úpadcom, 2M media a tretími subjektmi. Do spoločnosti mali prúdiť peniaze od odberateľov a zároveň bolo treba uhrádzať platby dodávateľom, čím však vznikalo riziko podnikateľa, že príjmy budú nižšie ako výdavky. Riziko znášala spoločnosť 2M media v prospech úpadcu. Zároveň boli dohodnuté náklady na správcu vo výške 1.000,- eur plus DPH mesačne. Ak by to fungovalo, bola by možnosť, že by sa podnik ako fungujúci predal. Toto bolo koncipované do prvej schôdze veriteľov, následne ma však vymenili a už som sa o to nezaujímal. Bol tam aj nejaký prípad, kedy bolo treba zaplatiť českej spoločnosti za 3 dni po vyhlásení konkurzu, čo som považoval za pohľadávku proti podstate. Sú niektoré pohľadávky, ktoré vyzerajú, že sú za viaceré obdobia, napríklad energie, a teda táto pohľadávka bola z obdobia pred konkurzom, ale faktúra prišla počas konkurzu. Svedok zároveň odpovedal na položené otázky: Prevádzkovanie podniku SlovakSport bolo zabezpečené formou 3-stranných dohôd, na jednej strane boli dodávatelia a na druhej strane boli odberatelia. Náklady s prevádzkovaním hradil 2M media na základe 3-stranných dohôd. Ohľadne pohľadávky proti českej spoločnosti, svedok dospel k tomu, že to treba uhradiť, zaplatili to 2M media, a k tomu, či to bolo uvedené v zozname svedok uviedol, že to by urobil, ak by som zostal správcom. Analýza ziskovosti nebola vykonaná, na všetko sú krátke lehoty a svedok nevie, komu by to zadal. Zároveň, ak by bola aj analýza za povedzme 20.000,- eur, ktorú by urobili za pol roka, to by už nemuselo byť zabezpečené vysielanie. K otázke na svedka, či prešiel aspoň účtovníctvo, svedok uviedol, že nemal komplexný prehľad, účtovníctvo mu dávali postupne, ale volil menšie zlo a nebol v pozícii, že by si mohol diktovať. K tomu, či mu ako správcovi preukázala 2M media, akým spôsobom zabezpečovali prevádzku, svedok uviedol, že dal podnik do rúk 2M media a oni niesli riziko. Platiť sa platilo a keby zistil, že to ide na úkor konkurznej podstaty, tak by to zastavil. Svedok si nepamätá, či fakturoval nejaké náklady 2M medii, čo sa týka refakturáciám, svedok uviedol, že oni medzi sebou komunikovali sami, avšak nič nešlo na úkor podstaty. Pokiaľ niečo bolo, tak je to v spisovom materiáli. Rovnako si svedok nepamätá, či vykonával nejaké zápočty s 2M media, všetko čo mal, odovzdal. Ak boli nejaké zápočty s 2M media, tak sú v spise. Pri konkurzoch svedok uzatvára dohody písomne a v tomto prípade si pamätá na písomné 3-stranné dohody. Ohľadne toho, či si 2M media uplatnila nejaké pohľadávky proti podstate svedok uviedol, že si nepamätá, ale ak si uplatnili, tak určite nie ústne, ale v podstate si ich môžu uplatniť hocikedy, aj dnes. K tomu, či bolo nevyhnutné uhradiť aj záväzky, ktoré vznikli pre vyhlásením konkurzu svedok uviedol, že bola tá česká firma, a bolo to nevyhnutné, keďže by boli vypli a tým by skončilo vysielanie. Faktúra bola podľa svedka za mesiac jún a zaplatilo sa to až po vyhlásení konkurzu. Išlo o energie a jednoducho by vypli a skončilo by vysielanie. Prečo nebola tá spoločnosť v trojstrannej dohode svedok uviesť nevedel, možno, že niektorí nechceli na takúto dohodu pristúpiť. S nimi sa to asi riešilo separátne. Svedok si nepamätá, či vykonal nejaký zápočet na základe ústnej dohody.

10/ Svedok T. X. na pojednávaní uviedol: Som bývalý konateľ SlovakSport a poznám aj pána Sopka, keďže je správcom. V 2M media som spoločníkom a v tom čase, keď sa toto jednalo, som bol aj konateľom. Napísal som nejaké vyjadrenie, ktorého sa držím. Dohoda, ktorú sme podpísali s Q.. A., bola narýchlo, lebo 26.06.2015 bol konkurz a 01.07.2015 sme to podpísali, lebo správca tvrdil, že ak sa nezachová chod spoločnosti, stratí to hodnotu. V tej dohode sú uvedené spoločnosti, ktoré zabezpečovali chod a ak by bola ďalšia spoločnosť, ktorá by sa podieľala na tom, tak by aj s ňou bola uzavretá dohoda. Čo sa týka českých rádiokomunikácií, je to drahé vysielanie a 2M media sa podujalo to zaplatiť s tým, že sa dohodli na nejakej kompenzácii. Nakoniec sa šírenie signálu aj ukončilo. V zápočte boli uvedené aj iné faktúry a sú tam zachytené aj 2 faktúry, čo si JUDr. B. uplatnil, tieto neuznávam. Keď som bol konateľom, správca ma požiadal, aby to fungovalo s tým, že sa to bude kompenzovať, no nakoniec sa to nestalo. Svedok zároveň odpovedal na položené otázky: Dohodu o spolupráci bolo potrebné uzavrieť, keďže bez toho by skončilo vysielanie hneď na druhý deň a 2M media s tým mala skúsenosti. Bolo to dosť v časovej tiesni. Každá strana si povedala svoje a teda A. si dal 5 dňovú výpovednú lehotu a svedok 30 dňovú. Robil to kvôli tomu, aby bolo zabezpečené vysielanie a ak by prišiel nejaký investor, niečo by sa mu vrátilo. A. chcel, aby to vydržal aspoň do prvej schôdze veriteľov. Rovnako bolo nevyhnutné uhradiť záväzky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, keďže A. chcel zachovať vysielanie. Barát však nemal peniaze na vyplatenie, tak to uhradil svedok. Dôvod, prečo nebola zmluva s českými rádiokomunikáciami v 3- strannej dohode bol ten, že svedok nesúhlasil, lebo chcel, aby sa dohodla nižšia cena. Dôvod, pre ktorý 2M media uhrádzala záväzky českým rádiokomunikáciám za SlovakSport bol finančný, keď A. nemal peniaze a bola by to skôr otázka na neho, no úplné detaily komunikácie si svedok nepamätá, keďže sú to už 3 roky. B. a A. sa dohodli, že to budú mať vykompenzované, nejak takto sa dohodli. No prišla prvá schôza veriteľov a už sa to nedoriešilo. Dohodli sa s A., že zaplatia českým rádiokomunikáciám

a on im to časom nejako vykompenzuje. Bolo to pri podpise tej 3-strannej dohody. Podľa svedkových vedomostí A. spravil zápočet na malé faktúry P. media, Progres a protistrana ním disponuje a majú ho v účtovníctve. Svedok nevedel uviesť, koľko nákladov uhradili za SlovakSport, musel by vidieť dokumenty. K otázke, či si ich uplatňovali ako pohľadávky proti podstate, svedok uviedol, že nebol dôvod, keďže sa to týkalo prevádzkovania podniku a nebolo treba ich uplatniť. Ak ich treba prihlásiť, vedia ich prihlásiť okamžite. K tomu, prečo neboli uplatnené pohľadávky s VS:2015135 a VS:2015136, čo je príjem od operátorov, svedok uviedol, že nevideli dôvod ich uplatňovať a prihlasovať, keďže súviseli s prevádzkou a keďže ich A. započítal. K tomu, prečo v dohode chýbali spoločnosti české rádiokomunikácie, Digi Slovakia a Benestra, vsedok uviedol, že Digi Slovakia - to ani nevedel, to bol len nejaký prijímač a Benestra to nechcela podpísať, trvali na tom, že chcú pokračovať so SlovakSportom v pôvodnej zmluve. K dodatkom, ktoré boli uzatvárané k Dohode svedok uviedol, že sa menili partneri a ten zoznam ako videl v žalobe, je aktuálny, ale v dodatkoch aj tak české rádiokomunikácie nebudú. Dcéra svedka má právnické vzdelanie a konateľkou sa stala ov polovice októbra 2015. Dôvod výpovede z Dohody bol ten, že 2M media na tomto celom obchode strácala a bez toho, aby sa vyriešili tieto vzťahy, nechceli pokračovať. Boli aj u manžela právnej zástupkyne ( žalobcu ), ale nebol ešte ustanovený, tak dali výpoveď A.. Svedok teda navštívil správcu pred odovzdaním spisu. K tomu, prečo neboli uhradené záväzky českých rádiokomunikácií do skončenia zmluvy svedok uviedol, že uhradili faktúry za dodávku jún, júl, august. A v septembri bol A. odvolaný. Bola to svedkova dobrá vôľa. Článok 3 odsek 2 Dohody hovorí, že ak správca ukončí. Toto formuloval právnik, tak to mal A. dať riadne. Keby to malo byť uhradené, tak by A. vystavil faktúry aj v minulosti a keby ich vystavil, tak by došli do 2M medie. Až B. vystavil faktúry za september a október. Analýzu ziskovosti nebolo možné za 4 dni urobiť, keby bol SlovakSport v zisku, tak nejde do konkurzu, právna zástupkyňa žalobcu sama hovorila, že nájde 10 záujemcov a dohoda sa spravila tak, že bude trvať krátko, no žalovaný na tom dosť strácali a dcéra svedka, keď sa stala konateľkou, rozhodli sa dohodu vypovedať. Správca mal mesiac na to, aby to vyriešil. So svedkom 6 týždňov nikto nekomunikoval a nevideli reálnu šancu na predaj. Žalovaný podľa svedka uhrádzal platby rádiokomunikáciám za mesiace jún, júl a august z dôvodu, že A.iadal, aby sa zachovala kontinuita a v ďalšom mesiaci už nemali záujem utápať peniaze každý mesiac navyše.

11/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Medzi stranami sporu bola uzatvorená Dohoda o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015. Predmetom uvedenej Dohody bolo zabezpečiť prevádzku podniku SlovakSport, s.r.o., ako úpadcu aj počas konkurzu. Na majetok spoločnosti SlovakSport, s.r.o. bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 18.06.2015, pričom uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 25.06.2015, teda dňom 26.06.2015 sa spoločnosť SlovakSport, s.r.o. vstúpila do konkurzu. Dohodou o spolupráci so žalovaným sa malo zabezpečovať kontinuálne vysielanie, aby sa zachovala hodnota majetku úpadcu. Žalobca v tomto spore refakturoval náklady za České rádiokomunikace, a.s., za Benestra, s.r.o. a Digi Slovakia, s.r.o., a tiež fakturoval náklady správcu podľa článku II odsek 4 Dohody. Žalovaný vykonal jednostranný zápočet dňa 15.12.2015, ktorý je podľa žalobcu neplatný, avšak aj napriek neplatnosti je prejavom vôle uznať záväzok žalobcu. Žalovaný v konaní namietal, že so žalobcom mali vzájomné existujúce pohľadávky rovnakého druhu spôsobilé na započítanie, obe vzniknuté až po vyhlásení konkurzu a žalovaný uskutočnil ich platný jednostranný zápočet a keďže ide o pohľadávky vzniknuté až po vyhlásení konkurzu, tieto sa neprihlasujú podľa § 28 ZoKR prihláškou, čím došlo k ich platnému započítaniu. Započítaciu námietku žalovaný uplatnil vo výške 38.901,29 eur. Žalovaný ďalej namietal, že článok 3 dohody je neurčité ustanovenie, ktoré sa vzťahuje iba na prípad uvedený v prvej vete, teda ak bude znemožnené ďalšie prevádzkovanie podniku, plus vzťahuje sa iba na záväzky vyplývajúce z 3-stranných dohôd. Zmluva s českými rádiokomunikáciami však nie je uvedená v rámci zoznamu 3-strannýh zmlúv, z čoho vyplýva, že na žalovaného z tejto zmluvy nikdy neboli postúpené práva a povinnosti a nestal sa nástupníckym subjektom žalobcu.

12/ Na pojednávaní dňa 23.05.2018 právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že žalovaný uznáva pohľadávky žalobcu vo výške 1.200,- eur z faktúry č. 20151102, pohľadávku vo výške 1.140,- eur z faktúry č. 20151106 a pohľadávky vo výške 36,30 eur z faktúry č. 20151107. Vo zvyšku považuje žalobu naďalej za nedôvodnú.

13/ Podľa § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

14/ Podľa § 282 Civilného sporového poriadku, ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>.

15/ Podľa § 284 Civilného sporového poriadku, ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať pojednávanie.

16/ Predpokladmi pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie na pojednávaní tak sú:

- žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť,

- návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre uznanie.

17/ Žalovaný uznal časť nároku žalobcu, a to vo výške 1.200,- eur z faktúry č. 20151102, pohľadávku vo výške 1.140,- eur z faktúry č. 20151106 a pohľadávky vo výške 36,30 eur z faktúry č. 20151107. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.05.2018 súhlasil s čiastočným uznaní a navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie, pričom na zvyšku nároku žaloby zotrval. Vzhľadom na uvedené o časti nároku spolu vo výške 2.376,30 eur ( z toho vo výške 1.200,- eur z faktúry č. 20151102, 1.140,- eur z faktúry č. 20151106 a vo výške 36,30 eur z faktúry č. 20151107 ), rozhodol súd rozsudkom pre uznanie, keďže boli na také rozhodnutie splnené podmienky v zmysle Civilného sporového poriadku.

18/ Podľa § 285 Civilného sporového poriadku odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

19/ Vzhľadom na uvedené skutočnosti zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.376,30 eur tak, ako je uvedené vo výroku I/ rozsudku, pričom o tejto časti nároku rozhodol rozsudkom pre uznanie.

20/ Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

21/ Podľa článku II. ods. 2 Dohody 2M media ako nástupnícky subjekt uvedených zmlúv bude v plnom rozsahu zabezpečovať kontinuálne vysielanie ( prípadne i na základe zmlúv ďalšími subjektmi ) najmä uhrádzať v lehote splatnosti bežné a ostatné náklady účtované dodávateľmi prípadne štátnymi orgánmi a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce z postúpených zmlúv.

22/ Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

23/ Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

24/ Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov / v ďalšom texte len ZoKR / proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

25/ Podľa § 54 ods. 2 ZoKR pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku nadobudnutú prevodom alebo prechodom po vyhlásení konkurzu a pohľadávku nadobudnutú na základe odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

26/ Podľa § 54 ods. 3 ZoKR proti pohľadávke zo zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka nie je možné započítať žiadnu pohľadávku.

27/ Podľa § 54 ods. 4 ZoKR započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.

28/ Podľa § 87 ods. 1 ZoKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate.

29/ Podľa § 87 ods. 2 ZoKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon.

30/ Podľa § 87 ods. 7 ZoKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. 31/ Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

32/ Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

33/ Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

34/ Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

35/ Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

36/ Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

37/ Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa § 17 ods. 1 zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. <http:// www.nbs.sk/_img/Documents/ZAKLNBS/LEGISLAT/Z6592007.PDF> a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

38/ K prvému dňu omeškania bola výška základnej úrokovej sadzby 0,05%, teda úrok z omeškania mohol byť najviac 9,05%.

39/ Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

40/ Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

41/ S ohľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu je možné vyhovieť len v časti. Žalobca si v konaní uplatnil nároky z nasledujúcich faktúr:

- Faktúra č. K20151101 na sumu 36.524,99 eur ( čl. 11 ),

- Faktúra č. K20151102 na sumu 1.200,- eur ( čl. 12 ),

- Faktúra č. K20151106 na sumu 1.140,- eur ( čl. 13 ),

- Faktúra č. K20151107 na sumu 36,30 eur ( čl. 14 ).

Ohľadne nároku žalobcu v časti o zaplatenie 2.376,30 eur ( faktúry z čl. 12, čl. 13 a čl. 14 ) bolo rozhodnuté rozsudkom pre uznanie ( výrok I/ rozsudku ), čo súd odôvodnil v odsekoch 12/ - 19/ rozsudku.

42/ Vo zvyšnej časti uplatneného nároku, ktorý predstavuje refakturáciu nákladov za České rádiokomunikace, a.s. z faktúry č. K20151101 na sumu 36.524,99 eur ( čl. 11 ), dospel súd k záveru, že na úhradu týchto nákladov žalobca nemá nárok, keďže medzi stranami nebola uzatvorená žiadna zmluva, ktorá by ukladala žalovanému uhradiť tieto náklady. Je nepochybné, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva - Dohoda o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015. V danom prípade sa jedná o inominátnu zmluvu uzatvorenú za účelom zabezpečenia prevádzky podniku ( úpadcu SlovakSport, s.r.o. ) po vyhlásení konkurzu. Spoločnosť 2M media, s.r.o. ako žalovaný teda mala zabezpečiť prevádzku ( vysielanie ) SlovakSport, s.r.o. ( žalobcu ). Súd vychádzal najmä z uvedenej Dohody, keď z článku II. odsek 2 Dohody je zrejmé, že kontinuálne vysielanie bolo možné zabezpečovať aj na základe zmlúv ďalšími subjektmi. Existencia takýchto zmlúv však nebola v konaní preukázaná. Samotná Dohoda, ktorou sa žalovaný zaviazal v plnom rozsahu zabezpečovať kontinuálne vysielanie a uhrádzať v lehote splatnosti bežné a ostatné náklady účtované dodávateľmi, prípadne štátnymi orgánmi a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce z postúpených zmlúv, zaväzovala žalovaného na úhradu nákladov subjektov, ktoré sú uvedené v článku II. odsek 1. Dohody, t. j. IFC

media, s.r.o., Antik Telecom, s.r.o., SWAN, a.s., PROGRES-T, s.r.o., SATRO, s.r.o., AESTON, s.r.o. a ARQ Mond Classic, s.r.o.. Na úhradu nákladov za iné subjekty by bol žalovaný povinný iba v prípade uzavretia dohody/ zmluvy s takýmto subjektom. Uvedené vyplýva nielen z Dohody, ale aj zo svedeckých výpovedí, keď svedok Róbert Greguš ako bývalý konateľ a jeden z účastníkov Dohody potvrdil, že v Dohode sú uvedené spoločnosti, ktoré zabezpečovali vysielanie, pričom ak by sa na vysielaní podieľala aj iná spoločnosť, bola by s ňou uzatvorená dohoda. Svedok nesúhlasil s tým, aby sa s českými rádiokomunikáciami uzatvorila dohoda, lebo chcel, aby sa dohodla nižšia suma. Svedok ako bývalý konateľ 2M media, s.r.o. uhrádzal záväzky spoločnosti SlovakSport, s.r.o. z dôvodu, že správca konkurznej podstaty nemal peniaze na prevádzku vysielania a chcel, aby žalovaný uhradil českým rádiokomunikáciam s tým, že časom sa to nejako vykompenzuje, k čomu už však nedošlo. Z výpovede svedka Q.. R. A., ktorý bol pôvodným správcom úpadcu SlovakSport, s.r.o. a ktorý uzatváral Dohodu, je zrejmé, že sa snažil zabezpečiť televízne vysielanie za účelom zachovania podniku, svedok však nevedel uviesť, prečo české rádiokomunikácie nie sú súčasťou trojstrannej Dohody, ale možno sa podľa svedka snažili riešiť to separátne a nechceli pristúpiť na takúto dohodu. Rovnako ani z článku III. Dohody, na ktorý poukazoval právny zástupca žalobcu, ale ani z iného článku Dohody nevyplýva povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi náklady účtované spoločnosťou České rádiokomunikace, a.s.. Z vykonaného dokazovania tak nebolo preukázané, že by žalovaný bol povinný hradiť náklady žalobcu na české rádiokomunikácie.

43/ Napriek tomu, že súd dospel k záveru, že v zmysle Dohody žalobca nemá nárok na zaplatenie nákladov za České rádiokomunikace, a.s. vo výške 36.524,99 eur z faktúry č. K20151101 a iná dohoda, ktorá by žalovanému ukladala povinnosť hradiť náklady žalobcu českým rádiokomunikáciam uzavretá nebola, bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že žalovaný dňa 15.12.2015 vykonal jednostranný zápočet ( čl. 15 ). V zmysle jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 15.12.2015 došlo podľa súdu k uznaniu nároku žalobcu, keďže zo započítania je možné určiť, že žalovaný akceptoval pohľadávky refakturované žalobcom aj voči českým rádiokomunikáciam. Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na písomnosti nenachádza spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Súd obsah jednostranného zápočtu zo dňa 15.12.2015 preto vyhodnotil ako uznanie záväzku.

44/ Žalovaný sa v spore bránil tým, že došlo k zániku pohľadávky započítaním už uvedeným jednostranným zápočtom zo dňa 15.12.2015 ( čl. 15 ). Z platieb na České rádiokomunikace, a.s. si žalovaný uplatnil na započítanie sumu 38.901,29 eur. Súd napokon s ohľadom na vykonané dokazovanie započítaciu námietku žalovaného vyhodnotil ako dôvodnú iba v časti 25.258,11 eur. Žalovaný si na započítanie uplatnil pohľadávky z nasledujúcich faktúr:

- Faktúra č. 9900132787 na sumu 13.643,18 eur ( čl. 74 ),

- Faktúra č. 9900133671 na sumu 14.143,53 eur ( čl. 73 ),

- Faktúra č. 9900134545 na sumu 14.589,30 eur, z toho však na započítanie uplatnená iba časť vo výške 11.114,58 eur ( čl. 72 ). Z predložených listinných dôkazov ( faktúr čl. 72 - 74 ) súd zistil, že v prípade faktúry č. 9900132787 ( čl. 74 ) sa jedná o fakturovanú sumu českými rádiokomunikáciami úpadcovi SlovakSport, s.r.o., a to za šírenie zemského digitálneho vysielania v štandarde DVB - T MUX8 za obdobie jún 2015. V prípade faktúr č. 9900133671 a č. 9900134545 ide o fakturáciu z rovnakého dôvodu, avšak za mesiace júl 2015 a august 2015. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že konkurz na majetok dlžníka ( SlovakSport, s.r.o. ) bol vyhlásený dňom 26.06.2015. Následne na základe Dohody o spolupráci pri zabezpečovaní plynulého fungovania televízneho vysielania zo dňa 01.07.2015, žalovaný prevzal na seba povinnosť zabezpečovať kontinuálne vysielanie SlovakSportu, t. j. až od mesiaca júl 2015.

45/ Nároky z faktúr č. 9900133671 a č. 9900134545 je podľa súdu možné započítať, keďže ide o nároky za obdobie júl 2015 a august 2015, pričom z právneho posúdenia sa jedná o pohľadávky proti podstate, ktoré sa v zmysle ZoKR neprihlasujú prihláškou, ale uplatňujú sa u správcu. ZoKR neustanovuje žiadnu formu, ani tlačivo a podľa súdu je takýmto uplatnením aj doručenie jednostranného zápočtu správcovi. Skutočnosť, že správcovi bol jednostranný zápočet zo dňa 15.12.2015 ( čl. 15 ) doručený, žalobca v konaní nespochybnil a táto skutočnosť je zrejmá napr. aj z mailovej komunikácie ( čl. 17 ). Keďže sa

jedná o sumu za faktúry, ktoré uhradil žalovaný za účelom prevádzkovania podniku, tieto bolo možné započítať proti pohľadávke žalobcu. Pohľadávky, ktoré súd akceptoval na započítanie, si žalovaný uplatnil u správcu jednostranným zápočtom zo dňa 15.12.2015 a tieto nebolo podľa súdu potrebné prihlasovať prihláškou ( § 87 ZoKR ). Z uvedených dôvodov preto súd nároky z faktúr za obdobie júl 2015 a august 2015 ( čl. 72, čl. 73 ), ktoré žalovaný žiadal započítať, súd vyhodnotil ako dôvodné a spôsobilé na započítanie. Pohľadávky žalobcu a žalovaného sa v danom prípade stretli dňa 30.11.2015 ( deň splatnosti faktúry vystavenej správcom čl. 11 ), keďže žalovaný ním započítavané pohľadávky uhradil dňa 28.08.2015, resp. 29.09.2015, čo je zrejmé z predložených výpisov z účtu ( čl. 53 ). Týmto dňom ( 30.11.2015 ) teda došlo k zániku pohľadávky žalobcu v rozsahu 25.258,11 eur ( 14.143,53 + 11.114,58 ), nakoľko zánik pohľadávky nastáva okamihom, kedy sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli a nie až od kompenzačného prejavu.

46/ Vo zvyšnej časti ( 13.643,18 ) súd započítanie neuznal, keďže nie je možné započítať pohľadávku, ak to vylučuje zákon. Týmto zákonom v danom prípade je ZoKR. Z predložených dôkazov je zrejmé, že v prípade faktúry č. 9900132787 ide o nárok žalovaného za obdobie pred vyhlásením konkurzu a tento nie je možné započítať v zmysle § 54 ZoKR. Táto pohľadávka, ktorú žalovaný uhradil ( čl. 52 ), sa vzťahuje na obdobie mesiaca jún 2015, teda ide o pohľadávku, ktorú bolo v zmysle ZoKR potrebné prihlásiť v konkurze zákonným spôsobom, keďže sa nejedná o pohľadávku proti podstate. Žalovaný si túto pohľadávku neprihlásil do konkurzu, čo potvrdil aj žalovaný vo svojej výpovedi a tiež je to zrejmé z písomných vyjadrení žalobcu. V danom prípade nepostačovalo uplatnenie si jednostranným zápočtom ( čl. 15 ), ale bolo nevyhnutné, aby pohľadávka bola prihlásená do konkurzu prihláškou v zmysle príslušných ustanovení ZoKR. Je preto potrebné konštatovať, že nebol splnený jeden z predpokladov započítania, ktorým je, že započítanie nesmie byť vylúčené zákonom. Pohľadávku z faktúry č. 9900132787 bol žalovaný povinný prihlásiť riadne do konkurzu a keďže tak neurobil, je vylúčená zo započítania na základe zákona, tým je v tomto prípade už uvádzané ustanovenie § 54 ZoKR. Vzhľadom k uvedenému tak neakceptoval započítaciu námietku v rozsahu sumy 13.643,18 eur.

47/ Žalobca si teda v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 38.901,29 eur a žalovaný si uplatnil započítaciu námietku v sume 38.901,29 eur. Zo započítacej námietky súd vyhodnotil ako dôvodnú len časť, keď akceptoval zánik pohľadávky žalobcu v rozsahu 25.258,11 eur. Vo zvyšnej časti 13.643,18 eur súd započítanie neakceptoval a túto sumu žalobcovi priznal s tým, že v rozsahu 2.376,30 eur žalovaný uznal pohľadávku žalobcu, o čom súd rozhodol rozsudkom pre uznanie ( výrok I/ rozsudku ) a vo zvyšnej časti 11.266,88 eur súd rozhodol na základe vykonaného dokazovania ( výrok II/ rozsudku ).

48/ V otázke nároku žalobcu na úrok z omeškania, súd tento žalobcovi priznal zo sumy, ktorú žalovaný uznal, t. j. zo sumy 2.376,30 eur a tiež zo sumy priznanej na základe dokazovania, t. j. zo sumy 11.266,88 eur, pričom v oboch prípadoch nárok na úrok z omeškania priznal v zákonom stanovenej výške 9,05% ročne, keďže medzi stranami nebola dohodnutá iná výška úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr, t. j. odo dňa 01.12.2015 až do ich zaplatenia.

49/ S ohľadom na § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka súd priznal žalobcovi tiež nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

50/ Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ( výrok III/ rozsudku ).

51/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 54/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55/ O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k žalobe rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keď určil, že žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 29,86% ( výrok IV/ rozsudku ). Úspech žalovaného v konaní predstavoval 64,93% ( 25.258,11 eur ) a neúspech žalovaného v konaní predstavoval 35,07% ( 13.643,18 eur ). Čistý úspech žalovaného tak predstavuje rozdiel vo výške 29,86% ( 64,93% - 35,07% ).

56/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu.

57/ Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

58/ Lehotu na splnenie povinnosti - 3 dni od právoplatnosti rozsudku - tak určil súd podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti výroku I/ rozsudku pre uznanie nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie ( § 356 Civilného sporového poriadku ).

Za splnenia vyššie uvedených podmienok prípustnosti odvolania je proti výroku II/ tohto rozsudku možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Proti výrokom II/, III/ a IV/ rozsudku je m o ž n é podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.