Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-98-2013.pdf
PDF · 147.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/98/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov v 1/rade: N. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX D. M.Ň., Y. XXX, v 2/rade: N. M., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX D.Ľ. M., Š. XXX, v 3/rade: N. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. XXX XX D. M., Hlohovecká 472/301, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., so sídlom 955 01 Topoľčany, Nám. M.R. Štefánika 3, IČO: 36 861 375 proti žalovanej: Obec Malé Ripňany, so sídlom 956 07 Malé Ripňany 87, IČO: 00 310 743, zast.: Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s.r.o., so sídlom 949 01 Nitra, Farská č. 25, IČO: 36 856 282 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Štátu priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške a to voči žalobcom v 1/ až 3/rade.
Žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1/ až 3/rade sa podanou žalobou voči žalovanej domáhali určenia, že tá časť nehnuteľnosti zapísanej na Správe katastra Topoľčany v LV č. XXX kat. úz. I. M. ako parc.č. XXX ostatné plochy vo výmere 565 m2 (register „C“), ktorá časť je na geometrickom pláne znalca geometra, ktorý GP bol vyhotovený v tomto konaní, označená ako novovytvorená parc.č. .... (register „C“) patrí do dedičstva po nebohom N. Š., zomrelom XX.XX.XXXX, v celosti. Žalobu podali z dôvodu, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na každej v 1/3-ine, nachádzajúcej sa v kat.úz. I. M. zapísanej na Správe katastra Topoľčany v LV č. XXX ako parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 1228 m2 (register „C“). Nehnuteľnosť zapísaná na Správe katastra Topoľčany v LV č. XXX kat. úz. I. M. ako parc.č. XXX ostatné plochy vo výmere 565 m2 (register „C“) je vedená na mene žalovanej v celosti. Predmetom tohto sporu je určenie vlastníckeho práva k tej časti nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat.úz. I. M. ako parc.č. XXX, ktorá časť prilieha k ich parc.č. XXX a ktorá časť je vyznačená na snímke z mapy pripojenej k žalobe žltou farbou. Výmera tejto plochy predstavuje cca 160 m2. Tieto nehnuteľnosti t.j. parc.č. XXX a parc.č. XXX kat. úz. I. M. patrili pôvodne do kat. úz. D. M.. V roku 1979 došlo k zmene katastrálnej hranice medzi D. M. Z. I. M.. Vtedy tieto parcely sa stali súčasťou kat.úz. I. M. a boli prečíslované na parc.č. XXX (pôvodne parc.č. XXXX/X) a parc.č. XXX (pôvodne parc.č. XXXX/X). Tieto parcely vznikli v roku 1930 z pôvodnej PK parc.č. XXXX/X zapísané v PK vložke XXX kat.úz. D. M., ktorá bola rozdelená geometrickým plánom, následne parc.č. XXXX/X bola zapísaná do PK vložky XXX kat.úz. D. M.. Ich otcom bol N. Š., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a dedičské konanie po ňom bolo vedené na Okresnom súde Topoľčany pod č. 9D 15/2003, jeho otcom bol M. Š., ktorý zomrel v roku 1968, dedičské konanie po ňom bolo vedené na ŠN Topoľčany pod č. D 988/1970.
V roku 1930, keď vznikali sporové parcely t.j. parc.č. XXXX/X a parc.č. XXXX/X, dnešné parc.č. XXX Z. XXX, boli zároveň z pôvodnej väčšej parc.č. XXXX/X vytvorené ďalšie parc.č. XXXX/X Z. XXXX/X. K týmto štyrom parceliam mala slúžiť parc.č. XXXX/X ako prístupová cesta, pričom táto bola vytvorená zo severnej strany pozemkov. Najbližší ďalší údaj o týchto pozemkoch je z roku 1966, kedy už táto prístupová cesta parc.č. XXXX/X vedie južným okrajom týchto parciel, avšak končí na začiatku ich parcely XXXX/X. V roku 1979 došlo k zmene katastrálnej hranice, došlo k prečíslovaniu pozemkov, tieto sporové odvtedy patria do kat.úz. I. M. a majú parcelné čísla XXX Z. XXX. V roku 1990 v obnovenej katastrálnej mape bola vykonaná oprava zákresu XXX Z. XXX, kde už parc.č. XXX siaha až po koniec ich parcely XXX. Následne pri spracovaní ROEP v kat.úz. I. M. táto parc.č. XXX bola zapísaná vlastnícky na žalovanú. Nehnuteľnosť parc.č. XXX užíval ešte ich starý otec M. Š. spolu s manželkou ešte niekedy od roku 1936 pokojne a nerušene v tých hraniciach, ako si ju vtedy oplotil, toto oplotenie bolo obnovené ešte niekedy pred 50 rokmi a dosiaľ na mieste jestvuje. Toto oplotenie oplocuje aj tú plochu z dnešnej parc.č. XXX, ktorá plocha je predmetom tohto sporu. Na tejto časti sa nachádza studňa vybudovaná M. Š.. Po smrti M. Š. vstúpil do faktického užívania pozemku v tom istom rozsahu ich otec N. Š.V., pričom podiel M. Š. bol prededený na ich otca N. Š. ako aj na I. D. rod. Š. a na C. Š.. Šlo o deti resp. vnuka M. Š.. Keďže parc. XXX po smrti M. Š. užíval v skutočnosti len N. Š., dohodli sa títo traja, že I. D. a C. Š. prenechajú svoje podiely na parc.č. XXX N. Š. bezodplatne. Toto sa stalo niekedy okolo roku 1973 a od tej doby v takom istom rozsahu parc.č. XXX N. Š. ako svoju vlastnú v celosti užíval. Až v roku 2000 si toto vlastníctvo usporiadal osvedčením, vydaným notárkou JUDr. Vlastou Rybanskou dňa 09.03.2000 pod N 110/2000, NZ 111/2000. Ako aj M. Š., tak aj N. Š. boli v tom, že majú parc.č. XXX v hraniciach, ako bola oplotená.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V písomnom vyjadrení uviedla, že je vlastníkom parc.č. XXX CKN v celosti vo výmere 565 m2 a nakladá s ňou v súlade so Zákonom č. 178/1991 o majetku obci. Žalovaná nijako nezasiahla do práv rodiny Š.. Vo veci priebehu hranice medzi parc.č. XXX Z. XXX je treba tieto nezrovnalosti riešiť príslušným katastrom. Súčasný právny stav považuje za správny a platný. Na margo stavieb nachádzajúcich sa na obecnom pozemku uvádza, že treba tieto odstrániť, aby územie slúžilo na verejné účely a všetkým. Žalovaná plánuje a pripravuje rozvoj v danom území v súlade s platným územným plánom. Zahájila viacero stavebných konaní, ktorých sú i žalobcovia účastníci, ku ktorým sa ani raz nevyjadrili zamietavo (výstavba obecnej kanalizácie, prekládka NN rozvodu, rozšírenie verejného vodovodu a iné). Žalovaná ponúkla kompromis žalobcom, že na vlastné náklady obce zabezpečí prekládku plotu na platnú hranicu parciel č. XXX Z. XXX a zhotoví studňu na parcele XXX. No žalobcovia túto možnosť odmietli. Pozemnoknižná vložka č. XXX D. M. rozdeľuje pôvodnú parc.č. XXXX/X na viacero parciel, kde figuruje i parc.č. XXXX/X dnes XXX o výmere 1228 m2 vo vlastníctve žalobcov. Predovšetkým pôvodná parcela bola rozdelená i na cestu parc.č. XXXX/X o výmere 568 m2 kat.úz. D. M. t.č. číslo XXX kat. úz. I. M.. Rodina Š. nikdy nemohla vlastniť väčšiu výmeru než 1228 m2 a stavbami, ktorými si neoprávnene privlastnila cudziu nehnuteľnosť im nemôže vzniknúť právny nárok na časť pozemku parc. XXX vo vlastníctve žalovanej. Ani súčasní vlastníci ani ich právni predchodcovia nevykonali akt vydržania. Počas ROEP-u nepodali návrh na usporiadanie ani námietku a spracovateľ ich ani neviedol v žiadnom z registrov účastníkov ROEP-u. nakoľko v čase ROEP-u bola parc.č. XXX zapísaná v registri „C“ a bola usporiadaná na 100% Š. 1/3 plus Š. 1/3 plus M. 1/3 = 1/1. Parcela č. XXX je vlastníctvom obce, slúži na verejné účely, je určená pre vybudovanie cestnej komunikácie a v zelených pásoch na budovanie inžinierskych sietí poukazujúc na územný plán. Tento pozemok slúži ako prístupová cesta na ihrisko resp. ako únikový koridor z územia s potenciálom zhromažďovania sa veľkého počtu ľudí.
3. Žalobca v 1/rade vo svojej výpovedi uviedol, že jeho otec zdedil nehnuteľnosť po svojom otcovi a otcovi súrodenci sa vzdali svojho podielu bezodplatne v prospech jeho otca N. Š.. Pozemok je oplotený, vymenili tam iba pletivo v pôvodných hraniciach. Na pozemku sa nachádzajú základy starého rodinného domu, ktorý patril starému otcovi. Dom je na parc.č. XXX. Nehnuteľnosť sa užíva v pôvodných hraniciach bez zmeny. Pozemok č. XXX je tiež oplotený, zahrnutý do areálu oplotenia nehnuteľnosti, ktorú užívali vrátane právnych predchodcov. Na parc.č. XXX, ktorá je súčasťou oplotenia, je studňa, vstupná brána do nehnuteľnosti. Jednala sa o jednoliaty pozemok.
4. Žalobkyňa v 2/rade vo svojej výpovedi uviedla, že si pamätá od detstva, keď tam stál starý dom jej starých rodičov, chodili tam ako deti a potom tam už len sadili, pretože tam nikto nebýval. V súčasnosti
sú tam len základy. Táto nehnuteľnosť sa užívala tak, ako je v súčasnosti nerušene a bola oplotená, pričom došlo len k výmene pletiva. Túto nehnuteľnosť užíval jej otec a starý otec pred ním M. Š..
5. Žalobca v 3/rade vo svojej výpovedi uviedol, že do nehnuteľnosti chodieval so svojím otcom od detstva, kosili tento pozemok, všetko bolo v pôvodnom stave ako je teraz. Studňa bola vykopaná, ktorú vykopal ešte starý otec. Bola im vyvalená brána oplotenia a žalovaná im povedala, že to urobili elektrikári. Bola vyvalená brána a elektrická rozvodňa bola umiestnená na ich pozemok.
6. Starosta žalovanej I.. C. K. vo svojej výpovedi uviedol, že spor vznikol až vtedy, keď sa poškodila vchodová bránka pri peších, ktorá leží na parc.č. XXX vo vlastníctve žalovanej. Poškodenie vzniklo z dôvodu, že v zmysle stavebného povolenia pre Západoslovenskú energetiku, ktorá vykonávala prekládku nízkonapäťového rozvodu do zeme vznikli z toho kopy hliny počas realizácie tejto stavby. Účastníkmi stavebného konania boli aj žalobcovia, ktorí nevzniesli námietku. Parcela č. XXX nekončí pred parcelou XXX, ale prechádza až k ihrisku. Podľa povahy je určená pre výstavbu cesty a je vhodná ako cesta na výstavbu infraštruktúry. Pôvodná parcela bola rozdelená v roku 1930 geometrickým na 5 parciel z toho 4 stavebné pozemky a prístupová cesta, ktorá už aj v pôvodnej pozemnoknižnej vložke je deklarovaná výmerou 568 m2, stavebné pozemky s príslušnými výmerami, pričom pozemok žalobcov XXXX/X v tom čase o výmere 1228 m2, pričom za túto výmeru platia daň až doposiaľ a je zapísaná aj v súčasnom LV kat.úz. I.É. M.. V celej genéze parc. XXX nemali nikdy inú výmeru len 1228 m2 vrátane právnych predchodcov. Aj notárskou zápisnicou bol osvedčovaný pozemok žalobcov v uvedenej výmere parc.č. XXX. Na základe ROEP-u bola parc.č. XXX pridelená obci ako neknihovaná parcela užívania ČSL štátom v zmysle zákona. K užívaniu nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov uviedol, že títo si svojvoľne nehnuteľnosť prihradili. Právnym predchodcom nemohlo vzniknúť vlastnícke právo, lebo tam nebola dobromyseľnosť.
7. Svedok Ľ. I. vo svojej výpovedi uviedol, že bol dlhoročným susedom Š.. Býval tam od detstva a pamätal si, že keď bol ešte chlapec, toto oplotenie pozemku žalobcov a teda i právnych predchodcov tam už vtedy stálo, čiže to bolo ešte pred 60 rokmi. Už vtedy chodil okolo ich pozemku na ihrisko. Toto oplotenie robili asi starí rodičia žalobcov. Keď si postavili dom okolo roku 1935, tak si robili aj ohradu. Cesta končila pred ich pozemkom, mali tam ohradu. Z čestného prehlásenia predloženého žalobcami vyplýva, že bolo spísané C. Š., ktorý v ňom prehlasuje, že má vedomosť o tom, že pozemok, ktorý bol v pozemnoknižnej vložke č. XXXX/X stavebné miesto o výmere 1228 m2 kat.úz. D. M. užíval v celosti až do svojej smrti N. Š., ktorý zomrel XX.XX.XXXX a to na tom základe, že tento z časti zdedil po svojom otcovi M. Š. v roku 1970 a následne okolo roku 1973
- 1975 sa dohodol s jeho matkou I. Š., keďže on bol vtedy maloletý, že nadobudol aj jeho podiel, ktorý mal vo veľkosti 1/8-ina. Dohodu rešpektoval a rešpektuje a na tom základe v roku 2000 súhlasil, aby si N. Š. pozemok vlastnícky usporiadal.
8. Za účelom zamerania parcely č. XXX súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom V.. M. P., znalcom z odboru geodézie a kartografie. Zo znaleckého posudku znalca znalecký posudok č. X/XXXX vyplýva, že za účelom zodpovedania otázok znalec najskôr vykonal prešetrenie údajov nachádzajúcich sa v katastrálnom operáte spravovanom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom. Tu zistil, že v katastrálnom území I. M. je spravovaná katastrálna mapa v analógovej forme. Hranice sporných pozemkov sú zobrazené na mapovom liste a následne vykonal miestnu ohliadku. Porovnaním ním vykonaného merania, máp určeného operátu, katastrálnych máp a leteckej meračskej snímky z daného územia vyhotovenej v roku 1949 dospel k záveru, že sporná parc.č. XXX v kat. úz. I. M. je identická s pôvodným neknihovaným pozemkom parc.č. XXXX/X, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom z roku 1927. Uvedeným geometrickým plánom boli vytvorené aj stavebné pozemky parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/X. Všetky tieto pozemky boli v jednej línii a prístupné z parc.č. XXXX/X, ktorá bola v pozemkovej knihe evidovaná ako neknihovaná parcela - cesta. Toto zistenie potvrdzuje aj letecká snímka z roku 1949. Vzhľadom k tomu, že pozemok parc.č. XXXX/X nie je evidovaný v katastrálnom operáte, nie je možné a ani účelné vyhotoviť geometrický plán. Situáciu umiestnenia pozemku CKN parc.č. XXX vzhľadom k stavu evidovanom od roku 1927 zobrazuje geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XX, ktorým bol pozemok parc.č. XXXX/X zapísaný ako parc.č. XXX vo vlastníctve Obce Malé Ripňany. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že zobrazenie žalobcami užívaného a oploteného pozemku vzhľadom k parcelám evidovaným v katastrálnom operáte je v znaleckom nákrese, ktorý tvorí prílohu č. 7 tohto znaleckého posudku. Pozemok CKN parc.č. XXX bol súčasťou pôvodnej parcely č. XXXX/X.
Tento pozemok bol neknihovanou parcelou, a preto bol od jeho vytvorenia t.j. od roku 1927 obecným pozemkom.
9. K znaleckému posudku mali námietky žalobcovia, keď podľa nich závery znaleckého posudku sú hrubo neúplné a nedostatočné.
10. Vo veci súd nariadil vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znalcom V.. E. G. z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Zo znaleckého posudku súd zistil, že vlastnícke právo v prospech žalobcov - ich právnych predchodcov bolo založené v evidencii nehnuteľnosti na podklade zmeny č. X/XXXX, kde bolo zapísané rozhodnutie o dedičstve D 988/70. Tomuto zápisu predchádzalo obnovenie právneho stavu podľa mapy a výpisu z pozemkovej knihy - č. zmeny 8/1972. V uvedenom prípade sa zmenila výmera parciel č. XXXX/X Z. XXXX/X v kat.úz. D. M.. Mapa evidencie nehnuteľnosti zostala nezmenená, čo znamená, že sa neupravoval zákres pozemkovej mapy. Pôvodne v pozemkovej knihe bola cesta parc.č. XXXX/X - neknihovaná zakreslená nad parc. č. XXXX/X (a nad parcelami č. XXXX/X až XXXX/X). V skutočnosti však bola cesta užívaná pod parcelami č. XXXX/X až XXXX/X s tým, že v mieste parc.č. XXXX/X končila cesta pri bráne parcely č. XXXX/X. Cesta pod parcelami č. XXXX/ X až XXXX/X dostala parcelné číslo v evidencii nehnuteľnosti XXXX/X. Pod číslom zmeny 8/1979 boli parcely evidencie nehnuteľností č. XXXX/X Z. XXXX/X prečíslované na parcely č. XXX Z. XXX kat.úz. D. M. do kat.úz. I. M.. Vlastnícke právo v prospech žalovanej bolo založené pod číslom zmeny 64/2009 na podklade ROEP, kde v mieste parcely reg. CKN č. XXX bola založená parcela reg. E KN č. XXXX a zapísaná na LV č. XXX. Pod číslom zmeny 55/2010 bolo na podklade opravy chýb zmenené parcelné číslo XXX reg. E KN na parcelu reg. E KN č. XXXX/X. Pod číslom zmeny 72/2012 na podklade žiadosti a geometrického plánu XXXXXXXX-XXX/XX bola parcela reg. E KN č. XXXX/X usporiadaná do parcely reg. CKN XXX. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že predmetom šetrenia boli aj pôvodné parcely č. XXXX/ X - neknihovaná a XXXX/X zapísaná na podklade čd. XXXX/XXXX do pozemnoknižnej vložky č.XXX a technickým podkladom bol geometrický plán zo dňa 02.05.1927. Na prednej vrchnej časti pozemnoknižnej vložky č. XXX je poznačená konfiškácia v 1-ici čd. XXXX/XX. Nová parcela reg. CKN č. XXX/X ostatná plocha o výmere 164 m2 bola vytvorená ako časť pôvodnej parcely č. XXXX/X kat.úz. D. M.. Nová parcela reg. CKN č. XXX/X ostatná plocha o výmere 10 m2 bola vytvorená samostatne, nakoľko nie je súčasťou pôvodnej parcely č. XXXX/X ani XXXX/X, ale je v súčasnosti zapísaná ako časť parcely reg. CKN č. XXX v prospech žalovanej a užívaná - oplotená žalobcami - ich právnymi predchodcami. Súčasne znalkyňa vypracovala geometrický plán č. 8C/98/2013.
11. Žalobcovia na základe znaleckého posudku V.. E. G. upresnili žalobu tak, že navrhli, aby súd určil, že tá časť nehnuteľnosti zapísanej v KN Okresného úradu Topoľčany, odbor katastrálny, v LV č. XXX kat.úz. I. M. ako parc.č. XXX ostatné plochy o výmere 565 m2 (register „C“), ktorá časť je na geometrickom pláne č. 8C/98/2013 zo dňa 13.11.2017, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne z odboru geodézie a kartografie V.. E. G. označenej ako novovytvorená parc.č. XXX/X ostatná plocha o výmere 164 m2 (register „C“), patrí do dedičstva po nebohom N. Š., zomrelom XX.XX.XXXX, v celosti. Súčasne sa žalobcovia vyjadrili k tvrdenej konfiškácii podielu 1-ica na pozemnoknižnej nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. XXX kat.úz. D. M. ako parc.č. XXXX/X na mene I. Š.. Táto konfiškačná poznámka je z obdobia po 2.sv.vojne, kedy sa konfiškoval majetok kolaborantov, zradcov, osôb nemeckej a maďarskej príslušnosti a to na základe nariadenia SNR č. 104/1945 Zb. a Nar. SNR. Vzťahuje sa na podiel 1-ica I. Š.. Podľa žalobcov I. Š., ktorá je zapísaná vo vložke č. XXX nebola ani kolaborant, ani zradca a ani osoba nemeckej alebo maďarskej príslušnosti. Nikdy jej na základe uvedeného právneho predpisu nebol konfiškovaný majetok. Táto ho užívala spolu so svojím otcom M. Š. až dovtedy, kým sa neodsťahovala do Č., tam sa vydala a v roku 1991 ako rozvedená a bezdetná zomrela. V obci D. M. však žila aj rodina N. Š. manželka M., rod. L.. Do jeho rodiny patrili aj I. Z., M.. Š., I. W.Á., M.. Š. Z. I. Š.. Z listín, ktoré sa im podarilo obstarať usudzujú, že malo ísť o otca a dcéry, z ktorých I. bola najmladšia. N. Š. bol veľký pozemkový vlastník. V roku 1930 svoju pôdu prevádzal na I., I. Z. I.. Na I. Z. I. tak učinil darovacou zmluvou zo 17.04.1930, čd. XXXX/XXXX a na I. Š. tak učinil darovacou zmluvou zo 17.04.1930, čd. XXXX/XXXX. Tým sa stalo, že v pozemkovej knihe kat.úz. D. M. figurovali dve I. Š.. Boli to I. Š., ktorej rodičmi boli M. Š. Z. Z. Š., rod. Y., ktorá sa neskôr vydala, volala sa D. a žila v Č. D. H.. Druhá bola I. Š., ktorej rodičmi boli N. Š. (G.) Z. M., M.. L., neskôr sa vydala a volala sa Q. a odišla do Z. S. W.. Spracoval čd žiadosti o vyznačenie konfiškácie v pozemkovej knihe to nerozlíšil teda, že ide o rôzne osoby a dal vyznačiť konfiškáciu aj na podiel nevinnej I. Š. pochádzajúcej z M. Š. a Z. Š., M.. Y..
12. Na pojednávaní dňa 25.04.20018 súd pripustil upresnenie žaloby v znení písomného podania žalobcu ako je to uvedené vyššie.
13. Právny zástupca žalobcov uviedol, že pokiaľ ide o skutkový a právny stav tie nehnuteľnosti, ktorých sa tento spor týka t.j. pôvodné nehnuteľnosti z k.ú. D. M. parc.č. XXXX/X ako cesta a XXXX/ X ako stavebný pozemok vznikli rozčlenením väčšej parcely XXXX geometrickým plánom z roku 1930. Dôležitou skutočnosťou v tejto súvislosti je, že cesta parc.č. XXXX/X bola z pohľadu KN máp nad parcelou č. XXXX/X. V takomto geodetickom stave tieto parcely boli aj zapísané do PK a následne vlastnícky prevádzané. U parcely č. XXXX/X preukazujú pôvodný vlastnícky stav podľa vložky č. XXX. Celý problém vznikol dôsledku toho, že zrazu sa v mapách a ani nie v PK mape, ale v EN mape najskôr v roku 1966 objavuje iný zakreslený stav a to, že cesta parc. XXXX/X (dnešná parcela XXX) v dolnej časti končila pred pozemkom parc.č. XXXX/X a pod stavebným pozemkom sa nenachádzala. Až v roku 1990 sa prvýkrát objavuje nezidentifikovateľný zákres tak, že táto cesta už ide popod celú parcelu č. XXXX/ X (terajšia parcela XXX). Tieto zistenia preberá zo ZP V.. G.. Rovnako z tohto posudku činí záver, že pôvodná PK parcela XXXX/X vo svojich hraniciach, ktoré mala v dobe jej vzniku, obsahuje v sebe aj tú časť dnešnej parcely XXX, ktorá je na prílohe č. 1.1 ZP V.. G. označená ako parc. XXX/X. Inak povedané, došlo k posunu niektorých parciel ovšem nie žalobcov tak, že sa pod nimi po začiatok ich parcely vytvorila cesta a podľa prešetrených údajov stalo sa tak bez právneho základu a vytvoril sa iba faktický stav. Tento faktický stav sa však nevytvoril u pozemku žalobcov, dnešná parcela XXX obsahuje časť pôvodnej PK parcele XXXX/X, ale k nej vlastnícky patrí aj tá časť, ktorá na prílohe 1.1 ZP je označená ako XXX/X žalobcami aj stále užívaná. To sa zistilo aj pri ohliadke na mieste samom, jestvuje tam bránička, ktorá uzatvára cestu, jestvuje na tomto pozemku studňa a je oplotený, čím vytvára celú uzavretú parcelu XXX. Zdôraznil to preto, lebo nemožno na tom základe tvrdiť, že by sa ohľadom sporovej plochy zmenil vlastnícky stav v dôsledku zmeny držby. Pokiaľ ide o celkovú výmeru parcely XXX, t.j. vrátane sporovej plochy, že je výmera iná, vyššia než pôvodných 1228 m2, na to dáva odpoveď taktiež ZP V.. G., je tomu tak preto, lebo dnešné užívacie hranice nie sú totožné s hranicami pôvodnej PK parcele XXXX/X a to v tom, že v žalobcami užívanej ploche sa nachádza celá pôvodná PK parcela XXXX/X t.j. vrátane sporovej plochy. Podstatné je zistenie znalkyne, že sporová plocha pochádza jednoznačne z pôvodnej PK parcele XXXX/X a druhá vec, že túto plochu majú stále žalobcovia v držbe. Žalovaná strana nemá pre svoje vlastníctvo k sporovej ploche žiaden právny titul a evidentne došlo buď v roku 1966, ale skôr v roku 1990 k chybnému zákresu hraníc a následne pri ROEPe k chybnému zápisu vlastníctva na žalovaného.
14. Právna zástupkyňa žalovanej vo veci uviedla, že vychádzajúc zo stavu, ktorý by bol, ak súd bude pri rozhodovaní rešpektovať ZP V.. G.. V tomto prípade nemožno oponovať väčšine tvrdení právneho zástupcu žalobcov, pokiaľ ide o vývoj situácie u týchto pozemkov a ich súčasné zakreslenie až na jestvujúcu parcelu registra C č. XXX t.č. zapísanú ako podielové spoluvlastníctvo žalobcov. Najlepšie sa dá zorientovať, keď v spomínanom ZP na str. 11 príloh č. 2, kde do stavu katastra nehnuteľností je prenesený skutočný stav raster pôvodných máp. Na tejto prílohe je jasne viditeľné, že by novovytvorená parcela č. XXX/X patrila pod pôvodnú parcelu č. XXXX/X, ktorá by však v severnej časti bola menšia o tú časť parcely č. XXXX/X, ktorá v tom čase tvorila verejnú cestu. Tento stav preberali aj právni predchodcovia žalobcov, keď v roku 1934 nadobudli od pôvodných vlastníkov H. pozemnoknižnú parcelu č. XXXX/X o výmere 1228 m2, v ktorej nebola zahrnutá časť parcely XXXX/X, ktorá bola rovnako ako parcela XXXX/X vytvorená GP z roku 1927 a v pozemkovej knihe zapísaná ako časť pôvodnej parcely XXXX. Žalobcovia ako vyplýva z prednesu ich právneho zástupcu sú si toho vedomí a veľkosť pozemku, ktorý by im vznikol po určení vlastníctva k parcele XXX/X resp. jeho zväčšenie zdôvodňujú, že od roku 1935 užívali takto veľký pozemok a pričlenili si teda aj časť verejnej cesty. Ak súd bude vychádzať z predmetu sporu, došlo by v najbližšej budúcnosti zrejme k ďalšiemu sporu medzi stranami sporu, pretože obec by si zase musela usporiadavať svoje vlastníctvo k pôvodnej verejnej ceste, ktorú nebolo možné vydržať, pričom vlastníctvo zo západnej strany pozemku by tiež preukazovala, keďže parcela XXX/X, do ktorej by časť pozemku žalobcov zasiahla je tiež vo vlastníctve obce. Bolo by najúčelnejšie, ak by vec bola riešená prípadne aj mimosúdnou dohodou, kedy by po zameraní tej časti pôvodných nehnuteľností žalovanej, ktoré tvorili verejnú cestu na severnej časti pozemku a následne na usporiadaní vlastníckeho práva bola uzatvorená zámenná zmluva medzi stranami sporu.
15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka Ľ. I., oboznámením sa s obsahom pozemnoknižných vložiek č. XXX, XXX, listov vlastníctva č. XXX, XXX, znaleckých posudkov, spisov tunajšieho súdu sp.zn. D 988/70, 9D 15/2003, ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia v 1/ až 3/rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. I. M. a to parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1228 m2 ako parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape každý v 1/3-ine. Titulom nadobudnutia je uvedené osvedčenie o dedičstve 9D 15/2003. Žalovaná je vedená ako vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. I. M. zapísanej na LV č. XXX parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc.č. XXX ostatné plochy 565 m2 s uvedením kódu spôsobu využívania pozemku č. 22-pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba
- cestná miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník. Žalobcovia nadobudli svoje vlastníctvo na základe dedičského konania po ich právnom predchodcovi N. Š., zomrelom XX.XX.XXXX, v ktorom konaní bolo vydané osvedčenie o dedičstve dňa 29.11.2003 č.k. 9D 15/2003-30, keď predmetom dedičského konania bola okrem iného i nehnuteľnosť nachádzajúca sa v kat.úz. I. M. zapísaná na LV č. XXX ako parc.č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1228 m2 pod B2 v celosti. Nebohý N. Š. si usporiadal vlastnícke vzťahy k uvedenej parcele č. XXX o výmere 1228 m2 na základe osvedčenia, ktoré bolo vydané formou notárskej zápisnice notárky JUDr. Vlastou Rybanskou zo dňa 09.03.2000 pod N 110/2000, NZ 111/2000. Z výpisu pozemnoknižnej vložky č. XXX pre kat.úz. D. M. vyplýva, že predmetné parcely č. XXXX/X Z. XXXX/X boli vytvorené z pôvodnej parcely XXXX/X, k čomu došlo dňa 26.11.1930 pod č. XXXX na základe geometrického, situačného plánu zo dňa 16.04. a 02.05.1927, kedy došlo k vytvoreniu parciel XXXX/X o výmere 568 m2 - cesta, XXXX/X-X a XXXX/X o výmere 1228 m2- stavebné miesto. Na základe uvedeného parcela č. XXXX/X vedená v kat.úz. D. M. ako stavebné miesto o výmere 1228 m2 bola zapísaná vo vložke č. XXX s vkladom vlastníckeho práva N. H. Z. M. H.. K zmene došlo dňa 22.08.1935 pod č. XXXX na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.04.1934, kedy bolo vložené vlastnícke právo manželom M. Š. Z. Z. Š., M.. Y. pre každého v 1-ici. Neskôr na polovicu Z. Š. došlo k zápisu pod B5, vlastníckeho práva na vtedy malol. I. Š.. Podľa tvrdenia žalobcov ešte ich starý otec M. Š. uvedenú nehnuteľnosť oplotil a to aj časť parcely č. XXX, odkedy to bolo nerušene užívané. Zo spisu bývalého ŠN v Topoľčanoch sp.zn. D 988/70 vyplýva, že bolo vedené dedičské konanie po M. Š. zomrelom XX.XX.XXXX, pričom na základe rozhodnutia zo dňa 12.10.1971 č.k. D 988/70-30 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. D. M. vo vložke č. XXX parc.č. XXXX/X pod B3/a v polovici, podľa EN v evidenčnom liste č. XXX parc.č. XXXX/X nadobúdali dedičia I. D., M.. Š. v 1/8-ine, malol. C. Š. v 1/8-ine a N. Š. v 2/8-inách v pomere k celku.
16. Podľa § 137 písm. c) CSP, Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa § 126 ods. 1 OZ, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
18. Podľa § 129 ods. 1 OZ, Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
19. Podľa § 130 ods. 1 OZ, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
20. Podľa § 132 ods. 1 OZ, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
21. Podľa § 134 ods. 1 OZ, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 22. Podľa § 115 Zákona č. 141/1950 Zb. (OZ), Vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
23. Podľa § 116 ods. 1 citovaného zákona, Vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145 <http://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/19510101>) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
24. Podľa § 145 ods. 1,2 citovaného zákona, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
V pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
25. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je podľa § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neisté. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany práv žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací žalobný návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva.
26. Vzhľadom na dátum nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov súd uvádza, že do 01.01.1951 teda aj v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy právnymi predchodcami žalobcov sa vlastníctvo nehnuteľností zapisovalo do pozemkovej knihy. Právny poriadok poznal dva druhy pozemnoknižných zápisov a to vklad (intabulácia) a záznam. Vklad do pozemkovej knihy mal konštitutívny - právotvorný význam a účinok; vkladom totiž právo vznikalo alebo zanikalo.
27. Ustanovenie § 134 OZ upravuje vydržanie, ktoré je osobitným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Musí ísť o spôsobný premet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Pre započítanie uplynulých dôb do nepretržitej vydržacej doby je významné intertemporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (Zákon č. 131/1982 Zb.), umožňujúce započítať aj čas pred 01.aprílom 1964 so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01.04.1984, ako aj ustanovenie § 872 ods. 6 (Zákon č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku započítala čas, pre ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.01.1992. Pokiaľ ide o jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy bolo obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31.12.1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01.01.1951 do 31.03.1964 a obdobie platného Občianskeho zákonníka od 01.04.1964 so zreteľom na jeho novely, najmä Zákon č. 131/1982 Zb. účinný od 01.04.1983 a Zákon č. 509/1991 Zb. účinný od 01.01.1992. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju v pokojnej držbe. Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú. V prípade nehnuteľnosti v trvaní 10 rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí a to po celú vydržaciu dobu. Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie, t. j. do apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela OZ v ustanoveniach §132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.aprílom 1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 865 ods.3). Podľa tejto úpravy vlastnícke právo nadobudol občan, ktorý mal vec nepretržite v držbe, v prípade nehnuteľností 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa platnej občianskoprávnej úpravy od novelizácie OZ vykonanej Zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 01.01.1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3-och rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10-tich rokov ak ide o nehnuteľnosť. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe je potrebné započítať aj držbu vykonanú pre 01.01.1992. Podľa konštantnej judikatúry oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom ku všetkým okolnostiam, uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že je vlastníkom vecí, ktoré drží alebo subjektom práva, ktoré vykonáva. Dobrá viera je vnútorný psychický stav držiteľa. Okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia, t. j. titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, treba posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo.
V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. navrhované určenie sa vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú vlastníckeho práva k časti predmetnej parcely č. XXX vo vlastníctve žalovanej, ktorá časť je na geometrickom pláne č. 8C/98/2013 zo dňa 13.11.2017 označená ako novovytvorená parcela č. XXX/X ostatná plocha o výmere 164 m2 ako parcela registra „C“, ktorá patrí do dedičstva po nebohom N. Š. v celosti. Predmetnú časť parcely vo vlastníctve žalovanej užívali už ich právni predchodcovia ako vlastníci parcely č. XXX. Z dokazovania je pritom nesporné, že uvedené parcely XXX, XXX vznikali následne, keď v roku 1930 ako to vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXX dňom 26.11.1930 pod č. XXXX na základe situačných plánov zo 16.04. a 02.05.1927, kedy boli vytvorené z parcely č. XXXX/X, parcely XXXX/X až X. Z toho parc.č. XXXX/X ako cesta o výmere 568 m2 a parc.č. XXXX/X ako stavebné miesto o výmere 1228 m2. Parcela č. XXXX/X o výmere 1228 m2 ako stavebné miesto bola následne vedená vo vložke č. XXX na mená pod B1 N. Z. M. H., od ktorých na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.04.1934 odkúpili uvedenú parcelu právni predchodcovia žalobcov M. Š. Z. Z. Š.Á., M.. Y. v pozemnoknižnej vložke č. XXX kat.úz. D. M. vedený pod B3 a),b). Neskôr v roku 1942 na polovicu Z. Š. došlo k zmene, keď bolo vlastníctvo zapísané na I. Š. teda na podiel Z. Š.. Na základe zmeny katastrálnej hranice v roku 1979 sa parc.č. XXXX/X o výmere 1228 m2 v kat.úz. D. M. prečíslovala na parcelu č. XXX o výmere 1228 m2 do katastrálneho územia I. M.. K parceliam, ktoré vznikli z pôvodnej parcely XXXX/X t.j. parcely č. XXXX/X-X mala viesť prístupová cesta ako parc.č. XXXX/X pôvodne severným okrajom, avšak ako z kópie prvej zosúvislenej katastrálnej mapy F. A.-XX-X v roku 1966 prístupová cesta ako parc. XXXX/ X vedie už južným okrajom k uvedeným parceliam zakreslená po začiatok parcely XXXX/X. Zmenou katastrálnej hranice v roku 1979 medzi D. M. a I. M. bola parc.č. XXXX/X prečíslovaná na parcelu č. XXX v kat.úz. I. M.. V obnovenej katastrálnej mape z roku 1990 je vykonaná oprava zákresu parcely č. XXX Z. XXX, kde parcela č. XXX siaha až po koniec parcely XXX. Vlastnícke právo k parcele č. XXX bolo založené pod číslom zmeny 64/2009 na podklade ROEP-u ako to vyplýva zo záveru znaleckého posudku znalca V.. E. G.. Pôvodná parcela č. XXXX/X (Č.. XXX) bola pôvodne neknihovanou parcelou a tak od jej vytvorenia t.j. od roku 1927 bola obecným pozemkom. Z dokazovania teda vyplýva, že parcela pôvodne označená ako č. XXXX/X t.č. XXX od jej vzniku v roku 1930 vykazovala v zápisoch nehnuteľností výmeru 1228 m2, ktorej výmere bola nadobúdaná právnymi predchodcami žalobcov. Títo na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.04.1934 vstúpili do držby pozemku, ktorý takto nadobudli. Pozemok začali užívať a tento oplotili. Na základe čoho došlo k pripojeniu časti parcely XXXX/X t.č. XXX vo vlastníctve žalovanej v rozsahu ako to uvádza znalkyňa V.. G. vo svojom znaleckom posudku pri novovytvorenej parcele č. XXX/X ostatná plocha o výmere 164 m2. Spolu s parcelou žalobcov č. XXX o výmere 1228 m2 to predstavuje výmeru 1392 m2. Takže právni predchodcovia žalobcov si oplotili parcelu vo väčšom rozsahu ako v skutočnosti nadobúdali na základe kúpnopredajnej zmluvy. Podľa písomného vyjadrenia pôvodného znalca V.. M. P. k námietkam žalobcov, prvotná chyba, ktorá spôsobila nezhody ohľadne vlastníckych hraníc bola tá, že vyhotoviteľ geometrického plánu v roku 1930 vykonal jeho nesprávny zákres do pozemnoknižnej mapy resp. nesprávne vykonal zákres v grafickej časti samotného geometrického plánu. Je toho názoru, že predmetný geometrický plán bol do mapy zakreslený opačne (otočený o 180 stupňov). Znalec ďalej uvádza, že v geometrickom pláne z roku 1930, ktorým boli hranice pozemkov v celej lokalite vytvorené, sú hranice pozemkov v jednej línii a to tak ich v severnej časti ako aj v južnej časti. Rovnako sporná cesta parc.č. XXXX/X je v celom svojom priebehu priama bez akýchkoľvek zalomení hraníc. V dokladoch, ktoré predložili žalobcovia je však hranica sporného pozemku (cesty parc.č. XXXX/X) zakreslená od hlavnej cesty len po parcelu č. XXXX/X a nie po katastrálnu hranicu. Týmto zákresom bola parc.č. XXXX/X skrátená o jej časť, ktorá prechádzala pri parc.č. XXXX/X bez toho, aby existoval akýkoľvek právny doklad oprávňujúci urobiť takúto zmenu hranice parc.č. XXXX/X a tým aj navýšenie výmery parc.č. XXXX/X. Podľa znalca jedinými vierohodnými podkladmi pre určenie priebehu hraníc sú letecká snímka z roku 1949, geometrický plán z roku 1930 a skutočné užívanie pozemkov. Všetky ďalšie mapové podklady vytvorené v neskoršom období vznikli prekreslením týchto pôvodných podkladov.
29. V danej veci ide o vlastnícke právo k časti parcely, pričom z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že vydržanie časti parcely je v zásade možné najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku. Podľa ustálenej súdnej
judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí držby v časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej nadobúdacom titule. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa nehnuteľností je v takom prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Zákon pritom nerieši otázku, akého veľkého pozemku sa môže držiteľ chopiť, aby jeho omyl ohľadne rozporu medzi tým, čo skutočne nadobudol a čoho sa uchopil, bol ospravedlniteľný a jeho držba bola oprávnená. Ospravedlniteľný omyl je taký, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom ku všetkým okolnostiam, a preto nemôže byť oprávneným držiteľom.
30. Z dokazovania vyplýva, že v roku 1930 z pozemnoknižnej vložky č. XXX z parcely č. XXXX/X boli vytvorené parcely pod číslami XXXX/X-X, pričom parcely č. XXXX/X-X sú vedené ako stavebné miesta teda medzi nimi aj parcela XXXX/X o výmere 1228 m2, ku ktorej vlastnícke právo nadobudli právni predchodcovia žalobcov M. Š. Z. Z. Š., M.. Y. na základe kúpnopredajnej zmluvy uzavretej dňa 23.04.1934. K uvedeným novovytvoreným parceliam bola súčasne vytvorená aj parcela č. XXXX/ X o výmere 568 m2 ako prístupová cesta k týmto novovytvoreným parceliam. Podľa súdu už v čase uzatvárania kúpnopredajnej zmluvy právnymi predchodcami žalobcov títo mohli mať vedomosť o zriadenej prístupovej ceste k novovytvoreným parceliam XXXX/X-X. Keď právni predchodcovia uzatvárali kúpnopredajnú zmluvu, oplotenie pozemku, ktorý zakupovali, sa tam nenachádzal, čo nebolo v konaní ani tvrdené, keď žalobcami bolo uvádzané, že oplotenie zriadili následne ich právni predchodcovia. Súd vzhľadom na okolnosti danej veci dospel k záveru, že držba žalobcov a ich právnych predchodcov nie je oprávnená. V kúpnopredajnej zmluve zo dňa 23.04.1934 bola presne označená nehnuteľnosť zapísaná vo vložke č. XXX ako parc.č. XXXX/X-stavebné miesto. Takže právni predchodcovia žalobcov už pri kúpe nehnuteľnosti mali vedomosť o výmere uvedenej parcely a nebolo preukázané, že by boli uvedení do omylu, že im patrí väčšia výmera, a preto nemožno hovoriť o ospravedlniteľnom omyle, keď právni predchodcovia žalobcov ohradili aj časť uvedenej prístupovej cesty parc.č. XXXX/X (XXX). Výmera pozemku nadobudnutých právnymi predchodcami žalobcov 1228 m2 sa nemenila a to ani pri osvedčení o vyhlásení o vydržaní formou notárskej zápisnice zo dňa 09.03.2000 N 110/200, NZ 111/2000 na základe čoho N. Š. teda právny predchodca žalobcov vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat.úz. I. M. a to parc.č. XXX zastavané plochy o výmere 1228 m2 v celosti zapísané na LV č. XXX ako parc.č. XXX zast. plochy o výmere 1228 m2. Vyhlásenie o vydržaní bolo na základe § 56 ods. 1 písm. g) a § 63 Zákona č. 323/92 Zb. Žalobcovia resp. ich právni predchodcovia sa pri náležitej starostlivosti mohli presvedčiť, že užívajú naviac časť parcely č. XXXX/X (XXX), ktorá tvorila prístupovú cestu aj k ostatným vyššie uvedeným parceliam vzniknutým v tom istom čase. Podľa súdu právni predchodcovia žalobcov pri ohradzovaní pozemku nepostupovali s obvyklou mierou opatrnosti a nemožno hovoriť o dobromyseľnej držbe, keď mohli získať vedomosť, že okrem plochy o výmere 1228 m2, ktorú nadobudli kúpnopredajnou zmluvou, užívajú naviac o 164 m2, t.j. plochu, ktorá je predmetom tohto konania. Preto súd vzhľadom na vyššie uvedené žalobu zamietol ako nedôvodnú. Na záver súd poukazuje na stanovisko právnej zástupkyne žalovanej, že v prípade vyhovenia žalobe, došlo by v najbližšej budúcnosti zrejme k ďalšiemu sporu medzi stranami, pretože žalovaná by si musela usporiadať svoje vlastníctvo k pôvodnej verejnej ceste, ktorú nebolo možné vydržať, pričom vlastníctvo zo západnej strany pozemku by tiež preukazovala, keďže parcela XXX/X, do ktorej by časť pozemku žalobcov zasiahla, je tiež vo vlastníctve obce.
31. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd za primeraného použitia ustanovenia § 255 CSP v spojení s ustanovením § 253 a § 470 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 262 ods.2 CSP) Trovy štátu sú spojené so znaleckým dokazovaním a vyplatením odmeny znalcovi za vypracovaný znalecký posudok priznanej uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 07.04.2016 č.k. 7Co/799/2015-238, ktorý rozhodoval
o odmene za znalecký posudok znalca V.. M. P. s tým, že zvyšok v sume 87,63 eura bol priznaný z rozpočtových prostriedkov štátu.
32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
33. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
34. Z citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP vyplýva zásada úspešnosti pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania. Nakoľko súd v danej veci dospel k záveru, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, nepriznal úspešnej žalovanej náhradu trov konania, keď vychádzal z toho, že žalobcovia podávali žalobu v domnení jej dôvodnosti odvodzujúc nárok od svojich právnych predchodcov, pričom v konaní nebolo zistené, že by žalovaná v minulosti viedla právne kroky na spätné využívanie zahradenej časti parcely č.XXX, ktorá časť je predmetom tohto konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).