Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Co/143/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu P. B., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Bernolákova XXX/X, proti žalovanému V. N., zast. primátorom mesta RNDr. F. F., právne zast. JUDr. V. R., advokátom so sídlom W., F. V. XXX/XX, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. februára 2017, č.k. 9C/128/2014-82 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa domáhal žalobca vo svoj prospech určenia vlastníckeho práva, a to k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XX a to parcelám číslo XX a XX v k.ú. N. a na pozemku parcelné číslo XX postavenému domu - mlynu. Súčasne o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dôvodil tým, že žalovaný, respektíve jeho právny predchodca MsNV N. nadobudol podľa kúpnej zmluvy zo dňa 17.02.1971 uzatvorenej s právnym predchodcom žalobcu, jeho otcom Q. B., dnes už nebohým, pozemky parc. č. XX a XX, zapísané v pkn vl. č.XX pre katastrálne územie N. a na pozemku parcelné číslo XX postavenú budovu mlyna so zariadením prispôsobeným na obývanie rodinou (dvojizbový byt) za kúpnu cenu 39.663,- Kčs, ktoré skutočnosti žalobca preukazoval výpisom z pkn vl. č.XX pre k.ú. N., kúpnou zmluvou zo dňa 18.03.1971, znaleckým posudkom číslo XX/XX z 18.06.1992. Právni predchodcovia žalobcu v roku 1971 v čase prípravy realizácie rekonštrukcie potoka R., ako vyvolanej investície z titulu banskej činnosti NUB k.p. (bane N.) boli podľa jeho tvrdení vyzvaní k zmene vlastníckych práv k vyššie špecifikovaným pozemkom ako aj k objektu vodného mlyna, na čo jeho právny predchodca - jeho otec Q. B. previedol kúpnou zmluvou na právneho predchodcu žalovaného pozemky a budovu mlyna za kúpnu cenu na základe nízkeho ohodnotenia, zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. V reštitučnom konaní bol žalobca neúspešný. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, namietal, že petit žalobného návrhu tak ako je naformulovaný, je nesprávny. Pozemnoknižná vložka č. XX bola uzavretá v súvislosti s ROEPom, parcela č. XX zanikla, z parcely č. XX zostal len zbytok vo výmere 168 m2, zostatok je súčasťou novovytvorenej parcely KNC XXXX/XX a budova mlyna už nestojí.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.02.1971, boli odpredané Q. B. v 7/16 -inách, K. B. rod H. v 1/16-ine, dedičmi po neb. Q. B. a to X. B. bytom

A. Banícka 4 v 1 zo 7/16-in, P. B. N. ban. kolónia č.XXX v 1 zo 7/16-in dedičmi po neb. P. B. rod W. a to X. B. v 2/3 z 1/16-iny, P. B. v 1/3 z 1/16 -iny ako predávajúcimi, Čsl. Štátu MsNV N. v zast. stav. S. nehnuteľnosti zapísané vo pkn. vl. č. XX a to parc. č. XX a XX, za dohodnutú kúpnu cenu 39.663,- čs. korún. Listina bola účastníkmi vlastnoručne podpísaná. Bola schválená finančným odborom v Prievidzi ONV podľa § 30 vyhl. č.104/1966. Nebolo sporným, že žiadosti žalobcu o náhradný pozemok, za pozemok odpredaný jeho právnym predchodcom, žalovaný nevyhovel. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobcu poučil, že žalobný petit nie je správne formulovaný, nie sú tiež preukázané základné skutočnosti o ktoré by sa mal petit opierať, nie je preukázané právne nástupníctvo. Žalobca napriek tomu žalobu nezmenil, len doplnil ako dôkaz kúpnu zmluvu, ktorou preukazoval, že jeho brat za kupovanú nehnuteľnosť na základe zmluvy z 18.1.2006 zaplatil za m2 cenu 205,- Sk, a nie 6,- Kčs, ako bolo za pozemok zaplatené im. Žalobca v priebehu konania upresnil, že sa dožaduje určenia spoluvlastníckeho práva len k pozemkom, nie k domu - mlynu, ktorý mal byť na pozemku.

4. Súd prvej inštancie za aplikácie ust.§ 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), predtým ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), § 460 Občianskeho zákonníka, žalobu zamietol. Uviedol, že predpokladom aktívnej legitimácie žalobcu a tiež naliehavého právneho záujmu na podaní žaloby na určenie vlastníctva, je meritórne posúdenie vlastníctva jeho právneho predchodcu a osvedčenie nadobudnutia vlastníctva žalobcu v nesporovom dedičskom konaní. Dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína súd aj bez návrhu a v konaní musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa takéhoto rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, alebo o vyporiadaní dedičov, sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania právoplatným rozhodnutím súdu tu nemôže byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstve skončí a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi, ak po poručiteľovi dedia viacerí dedičia. Preto nie je v danom prípade prípustný petit o určenie vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Bez právoplatného dedičského rozhodnutia totiž nemožno vydať ani rozhodnutie o určení vlastníckeho práva (ak malo byť nadobudnuté dedením).Tento záver potvrdzuje aj judikatúra keď napríklad Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí 30Cdo 51/2007 konštatuje, že ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou určenia, že je vlastníkom, veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto vec nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne tejto veci mu nebolo potvrdené vlastníctvo. Za daného stavu teda neprichádza do úvahy petit o určenie vlastníckeho práva v súvislosti s čím poukázal na rozhodovaciu prax (príkladmo rozsudok NS SR 3Cdo/154/2010). Len konanie o učenie, že sporné nehnuteľnosti patrili do dedičstva po otcovi žalobcu, mu umožní uplatnenie prípadných nárokov voči subjektom vedeným ako vlastníci v katastri nehnuteľností a teda len na takomto určení je daný naliehavý právny záujem. O trovách súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, vychádzajúc z obsahu odvolania navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie jeho žalobný návrh nesprávne skutkovo vyhodnotil aj právne posúdil, čím uplatnil dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Predpokladal, že súd v prípade ním uplatneného určenia vlastníckeho práva bude riešiť toto právo medzi jeho právnymi predchodcami a žalovaným, bude mu priznané vlastníctvo, ale súd toto neriešil a nepreskúmaval, riešil namiesto toho vlastnícke právo medzi súrodencami a spoluvlastníkmi. Je toho názoru, že právnych predchodcov, teda jeho rodičov sa realizácia rekonštrukcie potoka R. ako vyvolaná investícia z titulu banskej činnosti absolútne netýkala. Žalovaný napriek tomu, že mu mohol v reštitučnom konaní pozemok vrátiť, tak neurobil. Z listu N. zo dňa 20.04.2010 vyplýva, že jeho brat Q. B. požiadal žalovaného o pozemok č. XXX/X o výmere 800m2, ktorý mu však nebol daný nakoniec ako náhrada za pozemky a mlyn, ale toto mu bolo odpredané. Keďže mu listom Okresného úradu Prievidza zo dňa 13.10.1992 bolo oznámené, že parcela č. XX o výmere 874m2 je vedená v užívaní obce ako súčasť EN parcely, znamená to, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti je zachované. Má výhrady tiež k znaleckému posudku, ktorým bola stanovená cena nehnuteľností v súvislosti s ich prevodom.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

9. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. 11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario), keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

12. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

13. Vychádzajúc z obsahu odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie v otázke posudzovania (ne)existencie naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe, čím uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h) .

14. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o nedostatku existencie naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu na podanej určovacej žalobe z hľadiska ust. § 137 v dôsledku čoho žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (§ 255 ods. 1 . Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 .

15. Na zdôraznenie správnosti dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na obsah odvolania žalobcu, odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti:

16. Žalobca sa v zmysle ním formulovaného žalobného návrhu domáha určenia, že je spoluvlastníkom nehnuteľností PKN parciel č. XX a XX, zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XX pre katastrálne územie N. dôvodiac, že tieto nehnuteľnosti boli prevedené na právneho predchodcu žalovaného (MsNV N.) kúpnou zmluvou zo dňa 17.02.1971, ktorá bola uzatvorená s právnym predchodcom žalobcu ako predávajúcim, jeho otcom Q. B., ktorý je toho času už nebohý. K uzatvoreniu tejto zmluvy malo dôjsť v súvislosti s prípravou realizácie rekonštrukcie potoka R. ako vyvolanej investície z titulu banskej činnosti NUB k.ú. (bane N.), pričom táto kúpna zmluva bola zo strany jeho právneho predchodcu uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, keďže stanovená kúpna cena bola podhodnotená, z čoho vyplýva, že jeho právny predchodca platne vlastnícke právo na právneho

predchodcu žalovaného nepreviedol. Súčasne uvádzal, že sa pokúšal o prinavrátenie vlastníctva k tomuto pozemku aj prostredníctvom reštitučného nároku, nebol však úspešný.

17. Súd prvej inštancie žalobu zamietol konštatujúc vzhľadom na formuláciu petitu zvolenú žalobcom nedostatok danosti naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

18. Žalobca odvolaním namieta, že mal za to, že na základe tejto žaloby bude preskúmané a priznané mu vlastníctvo k dotknutým parcelám, čím sa však súd prvej inštancie nezaoberal, z čoho vlastne vyplýva, že namieta, že súd ním uplatnený žalobný nárok vecne nepreskúmaval.

19. Žalobca sa teda ochrany svojho práva domáha prostredníctvom určovacieho návrhu. Základnou podmienkou prípustnosti prikročenia k posudzovaniu vecnej stránky žalobného návrhu, je danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení z hľadiska ustanovenia § 137 CSP, vychádzajúc z ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. V prípade záveru o jeho nedostatku, je totiž bez ďalšieho daný dôvod zamietnutia žaloby ako celku.

21. Tak, ako správne uvádza aj súd prvej inštancie, právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté a podľa takéhoto rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva, alebo vyporiadaní dedičov, sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu poručiteľa (§ 460 Obč. zákonníka). V období od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva tu nemôže byť istota o výsledku konania o dedičstve, a to najmä z pohľadu toho, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerými dedičmi, ak po poručiteľovi dedia viacerí dedičia ( o ktorý prípad zjavne ide tiež v posudzovanej veci, keďže žalobca odkazuje tiež na svojho brata). Základný predpoklad na domáhanie sa určenia vlastníctva v prospech niektorého z dedičov, je teda meritórne posúdenie vlastníctva jeho (ich) právneho predchodcu a osvedčenie nadobudnutia vlastníctva žalobcu ako dediča v nesporovom dedičskom konaní, ktoré nemôže všeobecný súd subsumovať v konaní sporovom, o určenie vlastníctva v jeho prospech. Bez právoplatného dedičského rozhodnutia nemožno, ako správne uvádza súd prvej inštancie, vydať ani rozhodnutie o určení vlastníckeho práva , ak malo byť nadobudnuté dedením. Z konštantnej judikatúry vyplýva, že ani jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať žalobou určenia, že je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, pokiaľ táto nebola predmetom konania o dedičstve a ohľadne tejto veci nebolo potvrdené vlastníctvo, o ktorý prípad ide tiež v posudzovanej veci. Je to jednoznačne meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré je spôsobilé zmeniť právne postavenie žalobcu a preto procesne prípustným a správnym prostriedkom ochrany tohto práva nie je žaloba o určenie vlastníckeho práva v jeho prospech, ale o určenie, že sporné nehnuteľnosti patrili do dedičstva po jeho otcovi a len na takto formulovanom žalobnom určovacom návrhu by na strane žalobcu ako právneho nástupcu po nebohom predávajúcom, bol daný naliehavý právny záujem. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, preto nemožno súdu prvej inštancie z hľadiska správnosti ním vyvodených záverov vytknúť, pokiaľ v súlade s konštantnou judikatúrou súdov vychádzal z vyššie uvedeného názoru a žalobu pre nedostatok danosti naliehavého právneho záujmu na jej podaní za týchto okolností zamietol a to bez toho, aby žalobcom uplatnený žalobný návrh po vecnej stránke preskúmaval, keďže nebola splnená prioritná podmienka prípustnosti vecného posudzovania uplatneného nároku, a to danosť existencie naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe. Pokiaľ teda odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie žalobu zamietol bez toho, aby skúmal otázku vlastníctva vo vzťahu medzi žalobcom, jeho právnymi predchodcami a žalovaným, teda podrobil žalobný návrh vecnému prieskumu, nie je jeho námietka dôvodnou, keďže tomuto bránilo nesplnenie vyššie uvedenej podmienky. S poukazom na uvedené závery, sú bez právneho významu tiež námietky žalobcu o podhodnotení kúpnej ceny v zmysle znaleckého posudku č. 70/92 P. S., či tvrdenia žalobcu o tom, že vo vzťahu k reštitučnému nároku nezaznamenal úspech, dôsledkom čoho mala byť aj skutočnosť, že jeho bratovi nebol bezplatne poskytnutý náhradný pozemok , ale tento si musel od žalovaného odkúpiť. Odvolací súd záverom

poukazuje tiež na to, že pokiaľ žalobca uplatňuje svoj nárok titulom právneho nástupníctva po svojom nebohom otcovi Q. B., ktorý bol účastným dotknutej kúpnej zmluvy ako jeden z predávajúcich, tak už toto svoje základné tvrdenie (o právnom nástupníctve po ňom) preukazujúce jeho aktívnu legitimáciu, v spore žiadnym spôsobom nepreukázal, čo je tiež jedným zo základných predpokladov k záveru na danosti naliehavého právneho záujmu aj z tohto pohľadu.

22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného sú teda odvolacie námietky žalobcu nedôvodné, nespôsobilé k inému, v prospech žalobcu priaznivejšiemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.

23. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 v celom rozsahu (keďže za danej situácie je správne tiež rozhodnutie o náhrade trov konania medzi stranami sporu) potvrdiť. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene napadnutého rozhodnutia a s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal.

24. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 tak, že žalovanému, ako síce úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto trovy odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .