Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/147/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobcu: Sv. Kozma n. o., so sídlom Čsl. Arm. 455/25, 086 33 Zborov, IČO: 45 738 939 zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Ivan Savčák, so sídlom Partizánska 45, 085 01 Bardejov proti žalovanému: U. P., M.. XX.X.XXXX, A. Q. U.B. XX, XXX XX U., zastúpenému JUDr. Rastislavom Stanekom, advokátom so sídlom Mukačevská 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.200,50 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 600,25 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.9.2019 do zaplatenia v 50 eurových mesačných splátkach splatných do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc od právoplatnosti tohto rozhodnutia do úplného zaplatenia dlhu pod stratou výhody splátok.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.8.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.200,50 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.9.2019 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „žalobca ako ubytovateľ a žalovaný ako ubytovaný dňa 27.01.2019 uzavreli Zmluvu o ubytovaní, v zmysle ktorej žalobca poskytol ubytovanému ubytovanie a služby s tým spojené v Penzióne Sĺňava, Klokočov 471, 072 36. Cena za ubytovanie bola stanovená k danému dňu na sumu 13,10 EUR/ denne (t. j. za mesiac, ktorý má 31 dní mala byť cena ubytovania 406,10 EUR). Následne k 29.01.2019 došlo k prijatiu nového Cenníka, ktorým došlo k zvýšeniu platby za ubytovanie na sumu 500,00 EUR/ mesačne, a to bez ohľadu na počet dní v mesiaci. Žalovaný žiadnym spôsobom neprejavil svoj nesúhlas s novými cenovými podmienkami až do 31.08.2019 a služby užíval, má žalobca za to, že žalovaný dal konkludentný súhlas s novou cenou za ubytovanie a je ňou viazaný. Od februára 2019 žalovaný prestal uhrádzať platbu za ubytovanie. Platenie ubytovania bolo nastavené tak, že časť z platby 500,00 EUR bola hradená z dôchodku žalovaného, ktorého výška v danom čase bola 328,50 EUR a zvyšnú časť v rozsahu 171,50 EUR mal uhrádzať z iných zdrojov. Žalovaný však zvyšnú časť vo výške 171,50 EUR od 02/2019 do 08/2019 kedy došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu neuhradil, t. j. žalovaný spolu neuhradil sumu vo výške 1.200,50 EUR. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu k 31.08.2019, kedy žalovaný opustil ubytovacie zariadenie žalobcu. Po skončení zmluvného vzťahu žalobca vystavil žalovanému konečné vyúčtovanie, podľa ktorého mal žalovaný uhradiť žalobcovi nedoplatok vo výške 1.228,16 EUR, nakoľko žalobcovi vznikol nárok na uhradenie nedoplatku za mesiac 01/2019 vo výške 27,66 EUR. Napriek uvedenému si žalobca uplatňuje iba sumu 1.200,50 EUR, a to za mesiace 02/2019-08/2019.Žalobca žalovaného viackrát ústne aj písomne vyzýval na úhradu tohto nedoplatku, avšak bezúspešne. Žalobca si uplatňuje aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania od 01.09.2019 do zaplatenia.“

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „žalobca odvodzuje svoj peňažný nárok voči žalovanému z písomnej zmluvy o ubytovaní, ktorú žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 27.1.2019. V zmysle tejto zmluvy sa žalovaný zaviazal uhrádzať cenu ubytovania podľa cenníka platného a účinného od 1.1.2019. Rozhodnutím riaditeľa tejto n.o. zo dňa 29.1.2019, sa cena ubytovania vrátane stravy stanovila od 1.1.2019 vo výške 500 EUR mesačne. Zmluva o ubytovaní je v zmysle zároveň zmluvou aj spotrebiteľskou, na ktorú zvyšuje nároky na ochranu spotrebiteľa, ktorým žalovaný ako zmluvná strana tejto zmluvy bol. Vzhľadom na to, že žalovaný uzavrel písomne zmluvu o ubytovaní dňa 27.1.2019 a žalobca rozhodnutím svojho štatutárneho zástupcu určil cenu ubytovania vrátane stravy na 500 EUR mesačne až dňa 29.1.2019 aj to so spätnou účinnosťou, vlastne žalovaný ani nemal možnosť pred uzavretím zmluvy sa dozvedieť v akej sume bude za ubytovanie a stravu platiť. uvádza, že neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Žalobca sa teda voči žalovanému domáha nároku v zmysle zmluvných podmienok citovanej zmluvy, ktoré sú podľa žalovaného podľa neplatné. Je pravda, že žalovaný využíval služby ubytovania a stravy zariadenia v Penzióne Sĺňava v Klokočove za obdobie od 1.2.2019 do 31.8.2019. Za toto obdobie bola úhrada ubytovacích služieb a stravy realizovaná žalobcovi z prijatého starobného dôchodku žalovaného v sume 328,50 EUR. Táto skutočnosť medzi stranami sporu nie je sporná, keďže aj žalobca uvádza, že sa žalobou domáha iba rozdielu medzi určenou paušálnou sumou mesačnej úhrady ubytovania stravy 500 EUR a prijatej sumy starobného dôchodku žalovaného 328,50 EUR ( 171,50 EUR ) násobeného počtom 7 kalendárnych mesiacov. Žalovaný navrhuje, aby súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil sumu 328,50 EUR ktorú žalobca pravidelne mesačne získaval zo starobného dôchodku žalovaného ako obvyklú sumu ktorú mohol žalobca požadovať ako porovnateľný iný prevádzkovateľ zariadení sociálnych služieb za mesačné obdobie a pri porovnateľnom poskytovaní ubytovania a stravy v prípade ak by súd vyhodnotil zmluvné podmienky za neprijateľné a teda neplatné. Žalovaný rozhodne ani konkludentným spôsobom nedal súhlas s novou cenou za ubytovanie“.

3. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 5.11.2020 uviedol, že sa nestotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného, v zmysle ktorej je zvýšenie ceny za služby žalobcu neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá by zo zákona mala byť neplatná, a tým by žalobcovi ním žalované plnenie nemalo byť priznané., lebo potom by to znamenalo, že žalobca ako dodávateľ služieb nikdy nemôže zvýšiť cenu za ním poskytované služby, a to aj napriek takej skutočnosti ako zmena cien tovarov a služieb na trhu (napr. zvýšenie ceny za energie, potraviny a pod.). Zjednodušene povedané, ak by skutočne bolo pravdou tvrdenie žalovaného, a teda, že zvýšenie platby za poskytované služby žalobcom predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku, potom by žalobca ako dodávateľ musel svoje ceny zastabilizovať a nikdy ich nezvýšiť. Akceptovaním takejto absurdnej situácie by mohlo dôjsť k tomu, že žalobca by musel ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, nakoľko by sa v dôsledku toho dostal do mínusu. V zmysle právnej a skutkovej argumentácie žalovaného by takéto jeho konanie by malo byť zjavne aj v rozpore s dobrými mravmi a nemalo by požívať právnu ochranu, keď vedome konal na úkor žalobcu, t.j. prijímal plnenia s tým, že už od začiatku vedel, že ich nebude uhrádzať. Žalobca rešpektuje práva svojich klientov ako spotrebiteľov, no ani práva spotrebiteľa nie sú bezhraničné a nemôžu obmedzovať dodávateľa v tom, aby tento nemohol zvýšiť cenu za ním poskytované služby. Nehovoriac už o skutočnosti, že pokiaľ žalovaný nebol spokojný so zmenenými cenovými podmienkami stanovenými žalobcom, resp. ak sa mu cena za poskytované služby zdala byť privysoká, nič mu po zmene cenových podmienok nebránilo ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom a opustiť žalobcov penzión. Naproti tomu žalobca užíval služby žalobcu ďalej a tieto v plnej výške neuhrádzal. Pokiaľ žalovaný bude naďalej trvať na tom, že žalobcovi nepatrí žalované plnenie z dôvodu neplatnosti zmenených cenových podmienok, ktoré považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, potom je zo strany žalobcu nutné trvať na tom, že žalované plnenie žalobcovi patrí už len z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktoré nastalo na strane žalovaného.

4. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 13.11.2020 uviedol, že „stanovenie paušálnej sumy 500 EUR mesačne žalobcom bez preukázania žalovanému a iným klientom sociálneho zariadenia z akých položiek pozostáva táto suma aby sa mohla táto suma verifikovať, navyše až po uzavretí zmluvy o ubytovaní medzi žalobcom a žalovaným, nemožno charakterizovať ako konanie, ktoré by malo požívať právnu ochranu. Žalovaný so žalobcom mal v minulosti uzavretú inú zmluvu o ubytovaní č. 200/2016 zo dňa 5.4.2016, na základe ktorej žalovaný využíval služby iného sociálneho zariadenia v prevádzke žalobcu a to v Nižnej

Polianke. Žalovaný už pred uzavretím tejto zmluvy vedel presne akú mesačnú sumu bude žalobcovi uhrádzať, nakoľko v tejto zmluve bola presne položkovite vyšpecifikovaná denná suma nákladov. Mesačná suma teda mohla byť od 280 EUR do 310 EUR v závislosti od konkrétneho počtu dní v danom kalendárnom mesiaci. K tejto zmluve boli uzavreté dodatky a to Dodatok č. 2 z 1.1.2017 a Dodatok č. 3 z 1.3.2018, ktorými sa neskôr zvýšila denná suma nákladov a následne aj mesačná výška nákladov, avšak v oboch týchto dodatkoch bola takisto presne vyšpecifikovaná denná suma nákladov a žalovaný ešte pred uzavretím týchto dodatkov poznal ich obsah a teda vedel dopredu aké presné sumy by mal žalobcovi uhrádzať za využívanie služieb sociálneho zariadenia. Túto citovanú zmluvu a dodatky žalovaný predkladá súdu v prílohe tohto vyjadrenia. Takto však už žalobca nepostupoval v prípade uzavretia inej zmluvy, keď došlo k presťahovaniu klientov zo sociálneho zariadenia v Nižnej Polianke do sociálneho zariadenia Penziónu Sĺňava v Klokočove, ktoré tiež prevádzkoval žalobca. So žalovaným žalobca uzavrel zmluvu o ubytovaní dňa 27.1.2019 v ktorej nebola uvedená presná suma mesačných nákladov, iba odkaz na cenník platný a účinný od 1.1.2019. Ak takýto cenník mal byť platný od 1.1.2019 tak musel existovať a byť platný a účinný už pred uzavretím zmluvy o ubytovaní, ktorú žalovaný so žalobcom uzavrel dňa 27.1.2019. Rozhodnutie o určení mesačnej sumy, ktorá mal byť platná a účinná od 1.1.2019 vydal štatutárny zástupca žalobcu až dňa 29.1.2019. Navyše toto určenie sumy postráda špecifikáciu jednotlivých položiek nákladov, teda postup ako sa k tejto sume dospelo. Takto určená suma je sumou stanovenou paušálne bez možnosti si zo strany klienta tohto zariadenia verifikovať túto sumu. Žalovaný zotrváva teda na svojej právnej argumentácii, že nebol zo strany žalobcu vopred informovaný o sume mesačných nákladov, navyše o výške týchto nákladov rozhodol žalobca až po uzavretí zmluvy o ubytovaní a dodatočne 29.1.2020 so spätnou účinnosťou od 1.1.2020, čo by mal súd vyhodnotiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

5. Súd výzvou zo dňa 15.2.2022 vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy o základe a výške nároku, ktorú uplatňuje v ostatnom podaní z 5.11.2020, ako aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. , a zároveň ho požiadal, aby ozrejmil, prečo nedošlo v danom prípade medzi stranami sporu k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb podľa , keďže žalovaný podľa jeho tvrdenia a predložených zmlúv bol klientom žalobcu od roku 2016 a jednalo sa iba presťahovanie klienta zo zariadenia do zariadenia. Súd poukázal na to, že z predloženého listinného dôkazu pripojeného k žalobe ako vyúčtovanie dlžnej sumy, súdu sa javí, že predmetom žaloby a jej obsahom mali byť sociálne služby, ale so žalovaným takáto zmluva uzavretá nebola. Súd poukázal na to, že z Cenníka Penzióna Sĺňava Klokočov na rok 2019 dňa 29.1.2019 je špecifikovaná iba položka ubytovanie so stravou 500 eur mesačne, avšak v zmluve uzavretej so žalovaným dňa 27.1.2019 je v bode IV, bod 1 uzavretý iný rozsah služieb spojený s ubytovaním bez akejkoľvek špecifikácie ako v Cenníku, tak aj v žalobe.

6. Žalobca na to podaním zo dňa 25.3.2022 uviedol, že v roku 2019 nemohol so žalovaným uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, nakoľko nebol dotovaný Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem stravy a ubytovania poskytoval žalovanému aj iné obslužné činnosti, napr. pranie, žehlenie a pod., čo sa následne odrazilo aj vo výslednej cene. V sume 500 eur mesačne, ktorú boli jeho klienti povinní uhrádzať, sú zahrnuté nasledovné služby: ubytovanie, pranie, žehlenie, upratovanie 1.500 eur, voda 300 eur, elektrina 250 eur, kúrenie 1.000 eur, strava 4.590 eur, mzdy, odvody, príplatky cca 7.500 eur, spolu 15.149 eur / 30 = 504 eur. Žalobca však poukázal aj na to, že žalovaný bol len počas užívania služieb žalobcu 7 krát na protialkoholickom liečení, pričom jeho správanie v zariadení žalobcu tomu aj zodpovedalo, nebolo prístojné a vyžadovalo si vynaloženie ešte ďalších peňažných prostriedkov nad dohodnutý rozsah.

7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 7.4.2022, na ktorom sa však žalujúca strana nezúčastnila, prehlásil, že „v záujme hospodárnosti konania aj v záujme toho, aby sa predmetný spor skončil, uznáva ako právny zástupca žalovaného nárok žalobcu na zaplatenie polovice týchto nákladov, ktoré žaluje žalobca, teda sumu 600,25 eur s úrokom podľa žaloby s tým, že podľa momentálnych osobných, zárobkových a sociálnych pomerov žalovaného žiada, aby súd povolil túto sumu splácať žalovanému v splátkach vo výške 50 eur mesačne splatných k 15. dňu každého mesiaca“.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to najmä: úhrada za služby v roku 2019, mailová komunikácia za rok 2020, zmluva o ubytovaní z 27.1.2019, vyjadrenie k žalobe z 30.10.2020, Cenník Penzión Klokočov za rok 2019 do 29.1.2019, replika žalobcu, duplika žalovaného zo 17.11.2020, Zmluva

č. 200/2016 o poskytovaní sociálnych služieb, Dodatok č. 2 k zmluve, Dodatok č. 3 k zmluve z 1.3.2018, vyjadrenie žalobcu k výzve súdu z č.l. 64 a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 27.1.2019 podľa označenia Zmluvu o ubytovaní podľa a nasl. , kde žalobca vystupoval ako ubytovateľ a žalovaný ako ubytovaný.

10. Podľa článku I. tejto zmluvy, na základe tejto zmluvy sa ubytovateľ zaväzuje poskytnúť ubytovanému ubytovacie služby s ním spojené v čl. IV ods. 1 v Penzióne Sĺňava, adresa: Klokočov 471, 072 36 Klokočov. Ubytovaný sa zaväzuje zaplatiť ubytovateľovi cenu za ubytovanie a za služby s ním spojené za zmluvne dohodnutú dobu ubytovania.

11. Podľa článku II. tejto zmluvy, ubytovateľ poskytne ubytovanému prechodné ubytovanie a služby s nimi spojené na dobu určitú od 28.1.2019 do - na dobu neurčitú.

12. Podľa článku III. Cena za ubytovanie, ubytovateľ určí ubytovanému úhradu za poskytované ubytovanie a služby s ním spojené podľa Cenníka o ubytovaní zo dňa 1.1.2019 účinného od 1.1.2019. Cena za ubytovanie a za služby s ním spojené je stanovená pre jednu osobu, resp. za jedno lôžko. Cena za ubytovanie je splatná vždy k 15. dňu v mesiaci.

13. Počas neprítomnosti ubytovaného v Penzióne Sĺňava ubytovateľovi nevzniká nárok na zaplatenie služieb poskytovaných spolu s ubytovaním. Ubytovateľovi za obdobie neprítomnosti ubytovaného v Penzióne Sĺňava vzniká nárok iba na zaplatenie časti poplatku v súvislosti s poskytovaním ubytovania, pokiaľ sa ubytovateľ s ubytovaným nedohodnú inak. Ubytovaný je však povinný uhrádzať cenu za ubytovanie riadne podľa ods. 1 tohto článku, pričom ak sa v dôsledku neprítomnosti ubytovaného v Penzióne Sĺňava tomuto vzniknú preplatok, tento mu bude vrátený po vykonanom vyúčtovaní.

14. Podľa článku III. bod 9. zmluvy, výšku úhrady za poskytované ubytovanie a služby s ním spojené môže ubytovateľ upravovať s prihliadnutím na skutočne poskytnutý rozsah poskytovaných služieb, a ak sa zmenili skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre určenie pôvodnej výšky sumy úhrady. Ubytovateľ je oprávnený cenník aktualizovať iba jedenkrát ročne.

15. Podľa článku III. bod 10. zmluvy, ubytovateľ a ubytovaný sa dohodli na tom, že o zmene výšky úhrady za ubytovanie a služby, ktoré sú s ním spojené, sa dohodnú písomne dodatkom k tejto zmluve.

16. Podľa článku IV. zmluvy Služby spojené s ubytovaním; ubytovateľ poskytuje ubytovanému ubytovanie len spolu s nižšie uvedenými službami: a) Stravovanie, b) Upratovanie, c) Pranie, žehlenie a údržba bielizne a šatstva. Ubytovaný sa zaväzuje odoberať denne stravu v počte troch jedál, a to raňajky, obed, večera.

17. Podľa bodu VII. bod 4. zmluvy, akékoľvek zmeny a doplnky tejto zmluvy podliehajú písomnej forme a sú možné iba na základe dohody zmluvných strán.

18. Z Cenníka Penzióna Sĺňava Klokočov na rok 2019 zo dňa 29.1.2019 podpísaného štatutárom žalobcu pánom Š. súd zistil, že je v ňom uvedená iba položka „Ubytovanie so stravou 500 eur mesačne“.

19. Na základe vyúčtovania za rok 2019 žalobca vyúčtoval žalovanému nedoplatok za mesiac január 27,66 eur a za mesiace február - august vo výške 171,50 eur za každý mesiac, spolu 1.228,16 eur., nie je sporné, že žalovaný mesačne uhrádzal iba sumu 328,50 EUR.

20. K ukončeniu zmluvného vzťahu medzi zmluvnými stranami došlo k 31.8.2019, kedy žalovaný opustil ubytovacie zariadenie žalobcu.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

22. Predmetom konania je nárok žalobcu, ktorý tento právne odôvodňuje uzavretou zmluvou o ubytovaní zo dňa 27.1.2019, ktorá bola uzavretá podľa ustanovení a nasl. .

23. Podľa , zo zmluvy o ubytovaní vznikne objednávateľovi právo, aby mu ubytovateľ poskytol prechodné ubytovanie na dohodnutú dobu alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadení na to určenom (hotely, nocľahárne, ubytovne a iné zariadenia). Za ubytovanie a služby s ním spojené je objednávateľ povinný zaplatiť ubytovateľovi cenu v lehotách určených ubytovacími poriadkami.

24. Podľa ustanovenia tohto zákona, k platnému uzavretiu zmluvy o ubytovaní stačí, že sa zmluvné strany dohodnú na poskytnutí prechodného ubytovania a odplatnosti ubytovania, teda cene za ubytovanie a predmete ubytovania (priestore, ktorý bude dohodnutému účelu prechodného ubytovania slúžiť.

25. K uzavretiu zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, preto k nej možno dôjsť akýmkoľvek spôsobom.

26. Podľa ustálenej súdnej praxe, dojednanie o cene za ubytovanie je podstatnou náležitosťou zmluvy o ubytovaní, takže jeho nedostatok spôsobuje neplatnosť zmluvy o ubytovaní.

27. Ak teda v článku III. bod 1. je dohodnutá cena za ubytovanie podľa Cenníka o ubytovaní zo dňa 1.1.2019 účinného od 1.1.2019, pričom však z predloženého cenníka nepochybne vyplýva, že tento bol prijatý štatutárnym zástupcom žalobcu až 29.1.2019, teda ku dňu uzavretia zmluvy, nebol platne prijatý a ani nebol súčasťou predmetnej zmluvy, je potrebné uzavrieť, že táto zmluva je neplatnou zmluvou a nároky z nej vyplývajúce žalobca uplatňovať nemôže.

28. Pokiaľ by aj bol Cenník z 29.1.2019 platnou súčasťou zmluvy z 27.1.2019, bolo potrebné tento Cenník do zmluvného dojednania zahrnúť a uviesť výšku zmluvného dojednania a jeho špecifikáciu.

29. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovanému bola táto výška známa, túto skutočnosť musí preukázať, ale zjavne žalovanému táto výška známa nebola, keďže už za mesiac január 2019 vykazuje žalobca voči nemu nedoplatok a následne aj za ďalšie mesiace až do ukončenia zmluvného vzťahu 31.8.2019.

30. Nemožno teda prijať to tvrdenie žalobcu, že konkludentne došlo k uzavretiu platnej zmluvy o ubytovaní., keďže nie je preukázané, aby žalovaný súhlasil so sumou 500 eur mesačne.

31. Keďže zmluva o ubytovaní, z ktorej žalobca uplatňuje nároky je neplatná, žalobcovi svedčia iba nároky z neplatnej zmluvy podľa a nasl. , pričom však nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia v tej časti, v ktorej na žalobe zotrval, a z jeho vyjadrenia na výzvu súdu, aby preukázal tento nárok, nie je možné tieto skutočnosti zistiť, keďže sa jedná iba o ním spracovaný materiál, ktorý však k Cenníku z 29.1.2019 nebol dodatočne prijatý, keďže ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu, napokon výška mesačných úhrad by mala predstavovať sumu 504 eur a nie sumu 500 eur.

32. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. )

33. Kedže žalobca nepreukázal, v akej výške mu vzniklo bezdôvodné obohatenie voči žalovanému, súd by bol žalobu pre neunesenie dôkazného bremena o výške bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. zamietol., ale právny zástupca žalovaného na pojednávaní procesne uznal nárok rovnajúci sa polovici tejto sumy, súd z tohto dôvodu žalobe v tejto časti vyhovel a povolil žalovanému splácať predmetnú sumu v splátkach vzhľadom na sociálny status žalovaného ako starobného dôchodcu podľa .

34. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení § a 262 , podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

36. Keďže obe strany sporu mali rovnaký úspech vo veci, súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ).