Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/57/2018

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému E. D., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 23. mája 2018, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Slavoja Sendeckého, o odvolaní obžalovaného E. D., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 14.12.2017, sp.zn. 3T/92/2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného E. D. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Veľký Krtíš uznal označeným rozsudkom zo dňa 14.12.2017, sp.zn. 3T 92/2016 obžalovaného E. D. vinným zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 18. februára 2015 okolo 21.20 h na miestnej komunikácii v obci K., okres C. J.. Q. K. ako vlastnícke osobného motorového vozidla Škoda Octavia. EVČ: Q. XXX CJ. poškodil kapotu vozidla, čelné sklo a pravý blatník vozidla, a to tým spôsobom, že pri prejazde obcou K. Q. K. ako vodička uvedeného motorového vozidla musela zastať, nakoľko sa na miestnej komunikácií nachádzala skupina ľudí. z ktorej vystúpil E. D., ktorý sa rozbehol oproti stojacemu motorovému vozidlu Q. K., vyskočil na kapotu auta. ktorá sa prehla a pravou nohou kopol do čelného skla. následne z kapoty auta spadol na cestu, čím týmto svojím konaním spôsobil Q. K.. nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. D. XXXX/X, Q., podľa odborného vyjadrenia škodu vo výške 577.59 Eur. Za to obžalovanému uložil podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák.. § 37 písm. f) Tr. zák.. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon takto uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil s určením skúšobnej doby na 32 mesiacov. Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 9T/90/2015-91 zo dňa 24. 09. 2015. právoplatný dňa 08.10.2015, ktorým bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný E. D., a to ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 14.12.2017, ktoré odvolanie následne písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, a to písomným podaním zo dňa 29.03.2018. Naďalej zotrval na svojej obhajobe v tom smere, že stíhaný skutok kladený mu za vinu nespáchal, naviac namietol aj postup prvostupňového súdu v tom smere, pokiaľ mu uložil trest v naznačenej výmere, pretože kumulácia prečinov nevyvolala potrebu ukladať mu trest nad hornú hranicu za prečin, pre ktorý je teraz stíhaný. Uložený trest je teda neprimerane prísny. Ďalej namietol vyhodnotenie skupín dôkazov zo strany okresného súdu. Okrem toho znalecký dôkaz nepovažoval za smerodajný, nie je zistiteľné, prečo znalec vychádzal zo skutočností, že vodička motorového vozidla

musela toto zastaviť pre prekážku. Okrem toho prvostupňový súd neprihliadol na zranenia, ktoré utrpel, naviac nie je zistiteľné, ako sa súd vyrovnal s výsledkami objasňovania priestupku. Pokiaľ ide o zranenia, pre ktoré bol aj prevezený do nemocnice, bolo vhodné mechanizmus ich vzniku ozrejmiť odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctva - traumatológie. Výpovede svedkov, ktorí boli vo vozidle sú nápadne zhodné a možno tu vysloviť aj určitú účelnosť kryť páchateľa, ktorý mu ublížil na zdraví tým, že do neho motorovým vozidlom narazil. Záverom odvolania krajskému súdu navrhol zrušenie napadnutého rozsudku s tým, aby vec vrátil súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici z podnetu odvolania obžalovaného E. D. podľa § 317 ods. 1/ Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a v tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nebolo dôvodne podané.

Primárne je z pohľadu krajského súdu nutné konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12/ Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.04.2017 vykonal výsluchy obžalovaného, svedkov S. D., T. D., S. D., T. K., Q. K., na hlavnom pojednávaní 24.08.2017 doplnil dokazovanie výsluchom svedka K. K. a na hlavnom pojednávaní 14.12.2017 rozhodol napadnutým rozsudkom. Žiada sa dodať, že súd prvého stupňa rešpektujúc obsah ust. § 269 Tr. por. prečítal jednotlivé listinné dôkazy, najmä odpis registra trestov, týkajúci sa osoby odvolateľa, ostatný obsah pripojeného spisu totožného súdu sp.zn. 9T/90/2015, výpis evidencie priestupkov, zápisnicu o obhliadke miesta činu s fotodokumentáciou, pričom za splnenia procesných podmienok predpokladaných ust. § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal aj obsah písomných znaleckých posudkov zadovážených v prípravnom konaní, ktoré sú obsahom trestného spisu (č.l. 82 až 93, 132 až 165). Na podklade takto vykonaného dokazovania potom okresný súd dospel k správnym skutkovým záverom a i právnemu záveru v tom smere, že zisteným konaním obžalovaný poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.

V reakcii na odvolacie námietky obžalovaného krajský súd zdôrazňuje, že nenadobudol pochybnosti ohľadom odborných záverov písomných znaleckých posudkov. Pokiaľ ide o obhajobu obžalovaného, súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne zaoberal dôkaznou situáciou, zhodnotil dôkazy svedčiace nielen na prospech odvolateľa, ale i proti nemu a v tejto súvislosti je nutné uviesť, že si takú argumentáciu okresného súdu (strany 6 a 7 napadnutého rozsudku) v plnom rozsahu osvojil a bolo by nadbytočné ju v tomto rozhodnutí znovu opakovať. Svedkovia T. K., Q. K. a K. K. podrobne nielen v štádiu prípravného konania, ale i v konaní pred súdom dokazovali, za akých okolností v inkriminovaný večer obžalovaný vyskočil na kapotu auta a nohou kopol do jeho čelného skla a následne potom sám z auta spadol. Ani krajský súd v tejto súvislosti nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by výpovede týchto svedkov akýmkoľvek spôsobom spochybňovala. Pokiaľ ide o výpovede príbuzných obžalovaného v súlade so stavom veci aj súd prvého stupňa tieto vyhodnotil ako účelové v snahe pomôcť obžalovanému a jeho snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, sám si na spáchanie skutku v dôsledku svojej opilosti nepamätal.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, žiada sa z pohľadu krajského súdu pripomenúť, že umožňuje v sankcii ust. § 245 ods. 1 Tr. zák. jeho páchateľovi uloženie trestu odňatia slobody až na jeden rok. Prvostupňový súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody za použitia § 42

ods. 1 Tr. zák., trest mu ukladal podľa prísnejšieho zo zbiehajúcich sa ustanovení Trestného zákona, pretože páchateľovi trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. umožňuje uloženie trestu odňatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov. Vymeral mu 20- mesačný trest odňatia slobody, zohľadňujúc mu všetky okolnosti prípadu, na ktoré bol zo zákona povinný prihliadnuť. Ako je to zistiteľné z obsahu registra trestov, obžalovaný E. D. bol v minulosti opakovane riešený súdom, naposledy práve za prečin nebezpečného vyhrážania, keď mu trestným rozkazom totožného súdu bol uložený 7-mesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na dva roky. Správne okresný súd na strane obžalovaného zistil splnenie podmienok § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., výkon uloženého trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil v súlade so zákonom, pričom mu určil primeranú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 32 mesiacov. V súlade so zákonom okresný súd postupoval vo veci aj v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. a zrušil výrok o treste z konkrétneho trestného rozkazu a tiež všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, pretože mu ukladal trest súhrnný. Takto uložený skôr mierny podmienečný trest odňatia slobody obžalovanému má byť pre neho ponaučením, aby sa v budúcnosti vyhol akémukoľvek protiprávnemu konaniu.

S poukazom na uvedené krajský súd považoval odvolanie podané obžalovaným v celom rozsahu za nedôvodné, a preto o ňom rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia, postupom podľa § 319 Tr. por. jeho odvolanie zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.