Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3C-142-2015.pdf
PDF · 112.14 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/142/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobkyne: H. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V. proti žalovanej: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155, práv. zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 24.06.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu vo výške 3.320,68 eur z titulu bezdôvodného obohatenia. Svoj žalobný návrh odôvodnila tým, že na základe žiadosti o vydanie platobnej karty jej bol zo strany žalovanej poskytnutý úverový rámec vo výške 2.987,45 eur (90.000 SK). Žalobkyňa uhradila žalovanej celkovú sumu 6.308,13 eur, pričom žalovaná voči nej evidovala neuhradenú pohľadávku 2.532,60 eur, ktorá bola medzičasom postúpená spoločnosti Secapital S. á R.L. Uvedená spoločnosť sa obrátila na tunajší súd s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa od žalovanej domáhala zaplatenia tejto sumy. V predmetnej veci bola rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3C/37/2014-49 zo dňa 05.08.2014 žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Žalobkyňa má za to, že uvedený úverový vzťah medzi ňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským a nakoľko úverová zmluva neobsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré by mala spotrebiteľská zmluva obsahovať, predovšetkým údaj o RPMN, počte splátok úveru, istiny, poplatkov, úrokov a ich výšku, mal by byť tento úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov.
2. Žalovaná vo svojom vyjadrení, doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.07.2015 uviedla, že v tomto konaní nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko pohľadávka voči žalovanej bola postúpená spoločnosti Secapital S. á R.L. a teda žaloba trpí procesnou vadou, ktorej jediným možným následkom je jej zamietnutie v celom rozsahu vo vzťahu k žalovanej. Navyše sama žalovaná vo svojom žalobnom návrhu uznala, že novým veriteľom je postupník a nie strana žalovanej. K uzavretiu zmluvy o úvere právny zástupca žalovanej uviedol, že žalobkyňa obdržala okrem žiadosti a obchodných podmienok aj prehľadný cenník, kde je okrem iných pre spotrebiteľa potrebných informácií uvedený aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, úroková sadzba a poplatky uplatňované v čase uzatvorenia tejto zmluvy. Je preto zrejmé, že zmluva o úvere obsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch platnom v čase jej uzatvorenia. Pre prípad, že by súd nakoniec dospel k záveru, že skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, žalovaná vzniesla námietku premlčania vo vzťahu k platbám žalobkyne uskutočnenými pred dátumom 24.06.2012 (nakoľko žaloba bola podaná 24.06.2015 a jej posledná platba bola vykonaná
v roku 2009, táto námietka premlčania konzumuje celý jej údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia). Žalovaná poukazuje na nepravdy uvádzané žalobkyňou, nakoľko aj napriek dlhodobej vedomosti o postúpení jej pohľadávky určila ako žalovaný subjekt ich spoločnosť a taktiež uvádza nepravdivé informácie o čerpaní jej úveru - v tomto konaní uvádza výšku čerpaného úveru 2.987,45 eur, pritom však v konaní vedenom pod sp.zn 3C/37/2014 bolo tunajšiemu súdu skutkovo preukázané, že skutočná cena úveru čerpaného žalobkyňou bola 4.680,34 eur. Podľa názoru žalovanej by súd v prípade uznania nároku žalobkyne postupoval v rozpore so zákonnými ustanoveniami, nakoľko ochrana poskytnutá žalobkyni by nespĺňala požiadavku spravodlivosti a súd by nedostatočne dbal nato, aby žalobkyňa nezneužívala svoju spotrebiteľskú ochranu na úkor žalovanej. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu povinnosťou nahradiť jej trovy konania.
3. Súd na pojednávaní dňa 10.11. 2015, na ktorom sa žalobkyňa bez ospravedlnenia nezúčastnila, hoci výslovne uviedla, že nesúhlasí, aby v predmetnej veci bolo rozhodnuté bez pojednávania, žalobu zamietol a uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 947,16 eur. Voči tomuto rozhodnutiu podala žalovaná odvolanie, v ktorom trvá na podanej žalobe a poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský typ zmluvy a preto je na ňu potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu namiesto trojročnej premlčacej doby. Nesúhlasí s tým, že žalovaná nie je v tomto konaní pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko všetky finančné prostriedky boli poukázané a uhradené výlučne na jej účet. Taktiež namietala výšku trov konania, ktoré považuje za neprimerané. K svojej absencii na uvedenom pojednávaní uviedla, že na stránke Ministerstva spravodlivosti bol uvedený čas pojednávania 9.30, pričom v skutočnosti bol čas pojednávania určený na 8.30 a keďže predvolanie nemala k dispozícii, spoliehala sa na túto informáciu.
4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/39/2016-80 zo dňa 31.05.2017 odvolací súd zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil pasívnu legitimáciu žalovanej. Postúpením pohľadávky sa totiž postupník nestal povinným subjektom vo vzťahu k uplatňovanému bezdôvodnému obohateniu, toto je potrebné uplatňovať voči tomu, na strane koho vzniklo, a teda v tomto prípade voči žalovanej. Súd taktiež nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania, keďže aplikácia desaťročnej premlčacej doby by v danom prípade prichádzala do úvahy, ak by išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie. Úlohou súdu bolo preto opätovne rozhodnúť v predmetnej veci pričom bude vychádzať z toho, že žalovaná je pasívne legitimovaný subjekt. Zistiť, či bol úver bezúročný a bez poplatkov, či sa žalovaná na úkor žalobkyne obohatila najmä tým, že prijala platby prevyšujúce poskytnutý úver a posúdi námietku premlčania vychádzajúc z toho, že v danom prípade by mohla byť objektívna premlčacia lehota desaťročná, ak sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
5. Pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo 23.04.2018 a žalobkyňa sa na ňom nezúčastnila napriek tomu, že žiadosťou zo 16.01.2018 žiadala jeho odročenie. Svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom neospravedlnila, pričom ešte pred jeho začiatkom bola zo strany súdu opakovane telefonicky kontaktovaná na telefónnom čísle, dostupnom na internetovej stránke. Súd sa snažil skontaktovať aj s jej sestrou prostredníctvom jej zamestnávateľa, ktorá však v tom čase nebola v práci.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalovanej poukázal nato, že údaj o RPMN sa nachádzal v zmluve o úvere v časti označenej ako cenník. Hoci žalobkyňa vychádza z toho, že predmetný údaj je potrebné uvádzať presným číslom, z objektívnych dôvodov to nie je možné, nakoľko presné údaje na jej výpočet nie je možné v prípade revolvingového úveru predpokladať. Žalobkyňa nevysvetlila, akým spôsobom podľa nej by bolo možné dosiahnuť jej vyčíslenie, keďže údaj o RPMN nie je možné vždy uviesť konkrétnym číslom, s čím počíta aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uvádza, že nie je vôbec preukázaný a daný úmysel žalovanej obohatiť sa na úkor žalobkyne a názor súdov na spôsob vyjadrenia RPMN je veľmi rôznorodý a protichodný. Keďže zmluva bola uzatvorená v roku 2004, predmetný údaj bol uvedený spôsobom, ktorý zodpovedal požiadavkám vtedajšej právnej úpravy. Skutočnosť, že po 13 rokoch sa vyvinuli, ale doposiaľ neustálili jednotlivé názory k uvádzaniu RPMN iba zvýrazňuje fakt, že na strane žalovanej nemohol byť úmysel neuvedením týchto údajov sa úmyselne obohatiť, keďže ani súdy nemajú jasno v tom, ktorý spôsob uvedenia tohto údaju v zmluve by bol právne komfortný. Preto nevidí dôvod, prečo by mal dodávateľ znášať ťarchu prezumpcie úmyslu za údajne nesprávne alebo nepresné uvedenie tohto údaju. Zákon o spotrebiteľských úveroch, platný v roku 2004 spájal sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti iba s absenciou údaju o RPMN, tento údaj
bol však uvedený v cenníku, ktorý tvoril súčasť zmluvy, hoci k nej nebol fyzicky pripojený, čo však nie je z hľadiska platnosti dojednaného práva nevyhnutné, pričom na podporu svojich tvrdení súdu predložil súdu rozhodnutie KS PO sp.z. 1Co/136/2012, ktorý konštatoval, že súčasťou zmluvy nemusí byť len tá listina, ktorá je stranou sporu podpísaná. Podľa zostatku, ktorý krátkou cestou predložil súdu práv. zástupca žalovanej, žalobkyňa čerpala na istine sumu 4.680,- eur a nie iba 2.980,45, ako to uviedla vo svojom žalobnom návrhu. Okrem istiny predstavovali základné úroky 3.019,48 eur, poplatky 1.643,58 eur, z toho poplatky za správu rizikových pohľadávok vo výške 1.354,16 eur, teda celkom pohľadávka žalovanej voči žalobkyni predstavuje sumu 9.343,46 eur. Úhrady žalobkyne predstavujú na istine sumu 2.960,30 eur, základné úroky 2.899,76 eur, sankčné úroky 19,82 eur, poplatky 1.468,03 eur, teda celkom 7.038,27 eur. Rozdiel medzi poskytnutým úverom a úhradami žalobkyne je teda v konečnom dôsledku 2.305,18 eur ku dňu 30.09.2012. Žalobkyni boli zasielané mesačné výpisy z účtu a tá nemajú vedomosť o tom, žeby tá namietala účtované úroky, prípadne iné príslušenstvo. Úmysel sa bezdôvodne obohatiť je vždy nevyhnutné spoľahlivo preukázať vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu, čo vo svojej judikatúre konštatovali viaceré súdy SR a ktorých rozhodnutia práv. zástupca žalovanej priložil do súdneho spisu. V danom prípade žalobkyňa takýto úmysel žalovanej nepreukázala a tento úmysel na strane žalovanej ani nebol daný, nakoľko chcela len prijímať riadne dojednanú odplatu. Žalobkyňa počas celej existencie zmluvy od roku 2004 nevyslovila žiadnu pochybnosť ani námietku či už k uzatvoreniu zmluvy, okolnostiam jej uzatvorenia alebo účtovania jej jednotlivých plnení. Poukázaním na nález Ústavného súdu, podľa ktorého je porušením práva na súdny proces, ak súd je zákonným ustanovením viazaný ex offo skúmať niektoré otázky sporu medzi stranami sporu nad rámec tvrdené zo strany spotrebiteľa práv. zástupca žalovanej konštatoval, že ak bolo úmyslom odvolacieho súdu smerovať súd prvej inštancie k tomu, aby súd skúmal ex offo vznesenú námietku premlčania, v danom prípade vznáša námietku premlčania žalovaný, teda nie spotrebiteľ. Preto povinnosť aplikácie § 5b zák. o ochrane spotrebiteľa sa podľa jeho názoru nevzťahuje na daný prípad. Žalobkyňa mala ako pán sporu sformulovať jasné argumenty na zodpovedné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré si uplatňuje nárok v tomto konaní, čo žiadnym spôsobom neurobila, nerozporovala tvrdenia žalovanej a preto je žalovaná toho názoru, že žaloba by mala byť v celom rozsahu zamietnutá.
7. Súd po doplnení dokazovania v zmysle uznesenia odvolacieho súdu vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä Žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty (ďalej len ,,Zmluva“), Výpis z nákupnej karty Halens, vyjadreniami žalovaného a vyjadreniami žalovanej, Cenníkom VÚB, a.s., ku kreditnej platobnej karte VÚB, a.s., spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3C/37/2014, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
8. Žalobkyňa žiadosťou podpísanou dňa 27.01.2004 požiadala spoločnosť VÚB, a.s. o vydanie platobnej karty Quelle s úverovým rámcom 90.000,- SKK (2.987,45 eur) a mesačnou splátkou 3.000,- SKK (99,58 eur). Podľa tejto žiadosti bola žalobkyňa oboznámená s Obchodnými podmienkami a cenníkom VÚB, a.s., z ktorého vyplývajú základné informácie o poskytnutom úverovom rámci, t.j. úroková sadzba, sankčná úroková sadzba, poplatky a príklad výpočtu RPMN. Uvedená žiadosť žalobkyne bola zo strany žalovanej schválená dňa 16.02.2004 a umožnila jej čerpať poskytnuté peňažné prostriedky z úverového rámca. Celkovo žalobkyňa pred postúpením jej pohľadávky postupníkovi vyčerpala finančné prostriedky vo výške 141.000,- SKK (4.680,34 eur) a žalovanej uhradila sumu 6.811,19 eur tak, ako to vyplýva z výpisu nákupnej karty Halens predloženej súdu nielen v tomto onaní, ale aj v konaní vedenom pod sp. zn 3C/37/2014. Poslednú úhradu vo výške 300,- eur žalobkyňa uhradila dňa 6. 4. 2009. Nakoľko žalovaná voči žalobkyni evidovala nezaplatenú pohľadávku, pozostávajúcu zo zmluvných úrokov a rôznych poplatkov, postúpila ju na základe zmluvy o postúpení spoločnosti Secapital S. á R.L so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxembug. Uvedená spoločnosť si túto pohľadávku uplatnila na tunajšom súde podaním žaloby, ktorá bola zamietnutá z dôvodu premlčania rozsudkom č.k. 3C/37/2014-49 zo dňa 05.08.2014.
9. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného v čase čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „cit.zákon“) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
15. Podľa § 1 ods. 3 cit. zákona, tento zákon sa ďalej nevzťahuje na úver formou preddavku na bežný účet poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditné karty.
16. Podľa § 2 cit. zákona na účely tohto zákona sa rozumie,
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru,
17. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä,
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
18. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
19. Podľa § 4 ods. 4 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
22. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
23. Podľa § 107 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
24. Podľa Čl. 8 zákona 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
25. Po vyhodnotení všetkých listinných dôkazov, uvedených skutočností a v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd dospel k záveru, že žalobkyňou uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je nedôvodný a jeho vydanie jej priznať nemožno. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu spĺňala všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona, účinného v čase jej uzavretia. Žalobkyňa uviedla, že úver, ktorý jej bol poskytnutý zo strany žalovanej, je bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v zmluve o poskytnutí kreditnej karty a schválení úverového rámca absentovali podstatné údaje, medzi nimi aj údaj o RPMN. Tento údaj bol však súčasťou cenníka VÚB, a.s., ktorý žalobkyňa pri podpise uvedenej zmluvy obdržala a mala možnosť sa s ním oboznámiť. V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzatvorenia úverového vzťahu medzi sporovými stranami, výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch sa riadi dosadením premenných do matematického vzorca, pričom táto percentuálna miera poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom. Z uvedeného je zrejmé, že pri revolvingovom úvere nie je možné uviesť presnú hodnotu RPMN, iba približný percentuálny údaj o tom, aká by táto miera nákladov bola v prípade, že by nedošlo k zmene štandardnej úrokovej sadzby a poplatkov. Klient by vyčerpal celý úverový rámec v prvý možný deň čerpania a splatil by celý dlžný zostatok do jedného kalendárneho roku odo dňa čerpania. Výstupom týchto základných informácií je vygenerovaný údaj o RPMN, ktorý je však iba orientačný a v prípade revolvingového úveru je nemožné v čase poskytnutia úverového rámca tento údaj vymedziť konkrétnym číslom. Nakoľko tento údaj bol uvedený v spomínanom cenníku, súd považuje túto spotrebiteľskú zmluvu za platne uzatvorenú bez dôvodu na určenie poskytnutého úveru za bezúročný a bez poplatkov. Rovnako boli v cenníku uvedené údaje o úrokových sadzbách a ostatných poplatkoch, ktorých existencia sa
dala pri uzatvorení revolvingového úveru predpokladať, a ktorých obsahové zverejnenie bolo stanovené vtedajším zákonom a ochrane spotrebiteľa. Nemožno od dodávateľa požadovať, aby vo svojej zmluve uviedol skutočnosti, ktoré nie sú ešte ani zákonnou úpravou predpokladané do budúcnosti. Navyše, tento zákon vo svojom ustanovení § 1 ods. 3 výslovne uvádza, že sa nevzťahuje na úver poskytnutý vo forme preddavkov na bežný účet poskytnutý bankou inak, ako na kreditné karty, čo je aj prípad žalobkyne.
26. Súd sa taktiež nestotožnil s námietkami žalobkyne, podľa ktorej išlo zo strany žalovanej o úmyselné bezdôvodné obohatenie, na ktoré by sa mala vzťahovať 10-ročná premlčacia doba. Žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis) mala sama za povinnosť preukázať svoje tvrdenia a tým pádom uniesť dôkazné bremeno, ktoré v sporovom konaní vždy zaťažuje žalobcu. V 10-ročnej premlčacej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (priamy alebo nepriamy) musí smerovať k bezdôvodnému obohateniu a musí existovať už v čase jeho získania. Zodpovednosť v tomto prípade je zodpovednosťou objektívnou, pričom však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovaná mala úmysel bezdôvodne sa obohatiť vo vzťahu k plneniu z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy a že tento úmysel existoval v čase získania bezdôvodného obohatenia. K preukázaniu úmyslu žalovanej nepostačuje iba vyhlásenie, že táto v čase uzatvorenia zmluvy neuviedla do zmluvy údaj o RPMN. Keďže žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s cenníkom ku kreditnej platobnej karte, kde boli údaje o výške úrokov, poplatkov a výpočte RPMN, mala aj možnosť ich prípadnú nezákonnosť a ich rozpor s právnymi predpismi namietať už v tomto čase. Dôkazné bremeno je v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia na tom, kto tvrdí, že niekto iný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, teda v tomto prípade na žalobkyni, ktorej povinnosťou bolo preukázať toto tvrdenie. Úmysel (priamy alebo nepriamy) súvisí so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Žalobkyňa uviedla, že zmluva uzatvorená medzi ňou a žalovanou neobsahuje podstatné náležitosti, predovšetkým RPMN, počet splátok úveru, ich výšku, výšku a počet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak sa žalobkyňa domnievala, že uzatváraná zmluva bola v rozpore s právnymi predpismi, zákon o ochrane spotrebiteľa, účinný v čase jej uzavretia, jej poskytoval možnosť dovolať sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti svojho úveru. Nijakým relevantným spôsobom však nepreukázala, že neuvedenie údaja o PMN a ostatných obsahových náležitostí bolo úmyslom žalovanej sa na jej úkor obohatiť. Naopak, neuvedením uvedených údajov by sa sama žalovaná obrala o svoje nároky vyplývajúce z poskytnutého úveru, ak by neuviedla uvedené podstatné obsahové náležitosti, následkom ktorých by sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne táto žiadnym spôsobom nepreukázala, nie je preto daný dôvod na uplatnenie 10-ročnej premlčacej doby. Nakoľko súd vyhodnotil, že aplikácia 10-ročnej premlčacej doby sa na daný prípad nevzťahuje, nastupuje aplikácia 3-ročnej objektívnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť od momentu, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Posledná úhrada bola na účet žalovanej pripísaná dňa 07.04.2009, a teda premlčacia doba, ktorá začala od tohto momentu plynúť, uplynula najneskôr 07.04.2012. Žaloba bola podaná na súde dňa 24.06.2015, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Na základe uvedených skutočností súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa bola v spore v plnom rozsahu neúspešná, teda je povinná žalovanému nahradiť vzniknuté trovy odvolacieho konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.