Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-120-2018.pdf
PDF · 78.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/120/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: S. U., miesto podnikania: Svätoplukova 7769/20, 960 01 Zvolen, IČO: 37 058 193, zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti povinnému: O.. D. H. - XANTO, Stavby, rekonštrukcie, design, miesto podnikania: A. Hlinku 2568/33, 960 01 Zvolen, IČO: 33 304 904, o vymoženie 1 236,70 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Slavomírom Noskom, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. EX 64/2016, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018, takto
rozhodol:
Odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018 o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inšancie“) napadnutým uznesením č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018 zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu exekučného súdu č. k. 11Er/176/2016-27 zo dňa 07. septembra 2016. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že exekučný súd udelil v predmetnej veci dňa 25. apríla 2016 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vydal dňa 20. mája 2016 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 11. júna 2016. Dňa 29. júna 2016 bolo súdu od súdneho exekútora postúpené podanie povinného, ktoré súdny exekútor vyhodnotil ako námietky proti exekúcii. Povinný svoje námietky proti exekúcii odôvodnil tým, že exekučnému súdu nebol súdnym exekútorom doložený súhlas záložného veriteľa podľa § 61a ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Exekučný súd následne uznesením č. k. 11Er/176/2016-27 zo dňa 07. septembra 2016 námietky povinného proti exekúcii a aj návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Proti danému uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť označenú ako „odvolanie“, pričom opakovane uvádzal skutočnosti už uvedené v námietkach proti exekúcii. Povinný navrhol, aby súd exekúciu pre neprípustnosť zastavil. Zákonný sudca k veci uviedol, že rozhodnutie vypracované vyšším súdnym úradníkom je správne. Exekučným titulom v danej veci je uznesenie súdu o schválení súdneho zmieru, pričom zmieru predchádzal súhlas povinného, že svoj záväzok riadne uhradí. Exekučný súd mal po preskúmaní exekučného spisu za to, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a pohľadávka oprávneného nebola uhradená. Povinný ako dôvod námietok proti exekúcii uviedol, že súdny exekútor nedoložil súhlas záložného veriteľa podľa § 61a ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa názoru exekučného súdu však daný dôvod nemá oporu v zákonných ustanoveniach. Povinný bol v upovedomení o začatí exekúcie oboznámený s výškou a druhom príslušenstva pohľadávky oprávneného a predbežných trov exekúcie, ako aj o spôsobe vykonania exekúcie. Exekučný súd mal za to, že Exekučný poriadok poskytuje súdnemu exekútorovi širokú škálu možností vykonania exekúcie, a preto sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol.
2. Proti predmetnému uzneseniu podal povinný odvolanie dňa 05. marca 2018. Svoje odvolanie povinný odôvodnil tým, že rozhodnutie exekučného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky (Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8CoE/127/2014 zo dňa 30. januára 2015, Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 89/2017-16 zo dňa 15. februára 2017 a Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/09 zo dňa 17. júna 2009), ktoré sa týkajú nemožnosti viesť exekúciu na záloh bez výslovného súhlasu záložného veriteľa. Povinný s odkazom na ním uvádzané rozhodnutia súdov Slovenskej republiky navrhoval, aby súd exekúciu zastavil pre jej neprípustnosť.
3. Oprávnený sa k odvolaniu povinného vyjadril podaním zo dňa 15. marca 2018 a uviedol, že rozhodnutie exekučného súdu považuje za správne a zákonné. Judikatúra, na ktorú povinný účelovo odkazuje, sa podľa oprávneného týka iných skutkových a aj právnych okolností, ako je to v danom prípade. Podľa oprávneného sa v prípade zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá má podľa povinného „spôsobovať zastavenie exekučného konania“, jedná o zmätočnú a nezákonnú zmluvu, z ktorej nevyplýva, aké konkrétne práva a aké konkrétne veci sú predmetom zálohu. Exekučný súd je podľa názoru oprávneného povinný skúmať, či zmluva o zriadení záložného práva má všetky zákonom vyžadované náležitosti. Cieľom zmluvy o zriadení záložného práva bolo podľa oprávneného spôsobiť taký stav, aby bolo nemožné vykonať exekúciu akéhokoľvek majetku povinného. Povinný sa navyše v čase uzatvárania súdneho zmieru, o ktorom vedel, že bude exekučným titulom, vôbec nezmienil o tom, že existuje záložná zmluva, ktorej cieľom je de facto znemožniť akýkoľvek výkon práv veriteľov povinného. Oprávnený navrhoval odvolanie povinného ako nedôvodné zamietnuť.
4. K vyjadreniu oprávneného podal povinný vyjadrenie zo dňa 30. apríla 2018, pričom opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že v čase schválenia súdneho zmieru mal oprávnený a aj jeho právny zástupca vedomosť o minimálne jednej záložnej zmluve vednej v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Tvrdenie oprávneného, že povinný bráni exekúcii, sa nezakladá na relevantných skutočnostiach. Povinný opätovne žiadal exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
7. Podľa § 355 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie podal oprávnený proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolaním povinného napadnuté uznesenie exekučného súdu č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018 je rozhodnutím, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom. Sťažnosťou povinného napadnutým Uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 11Er/176/2016-27 zo dňa 07. septembra 2016 rozhodol vyšší súdny úradník tak, že zamietol námietky povinného proti exekúcii a súčasne zamietol aj návrh povinného na zastavenie exekúcie.
11. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, a preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu
súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.
12. Proti uzneseniu exekučného súdu, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti účastníka konania proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, v zmysle Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, keďže to z úpravy Exekučného poriadku nevyplýva. Absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak, než nepripustenie odvolania vo vzťahu rozhodnutiu súdu o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom.
13. Napokon, pokiaľ by zákonodarca chcel pripustiť odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením tomu zodpovedajúcej formulácie do Exekučného poriadku alebo výslovným uvedením v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.
14. Na neprípustnosti odvolania proti rozhodnutiu súdu, ktorým sudca rozhodol o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom, nič nemení ani skutočnosť, že odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu č. k. 11Er/176/2016-75 zo dňa 23. januára 2018 obsahuje nesprávne poučenie o tom, že proti nemu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou exekučného súdu. Nesprávnosť v poučení nemôže mať ten následok, že účastníkovi, ktorý sa nesprávnym poučením súdu spravuje, bolo priznané také procesné oprávnenie, ktoré zákon nepripúšťa. V zmysle zákona má nesprávnosť poučenia súdu relevanciu len v tom smere, že podľa § 362 ods. 3 CSP je odvolanie podané včas vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania; ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Podľa § 362 ods. 4 CSP je odvolanie podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V danom prípade sa však nejedná o žiadny z uvedených zákonných predpokladov, kedy nesprávne poučenie súdu má právnu relevanciu.
15. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).