Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1T/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného Y. W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.05.2018, takto

rozhodol:

Obžalovaný

Y. W., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom L., L. P. XXXX/X, zamestnaný, ženatý,

sa podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske pod č.k. Pv/314/14/3305-100 zo dňa 07.06.2017 na skutkovom základe, že

dňa 27.06.2014 v čase o cca. 06:45 hod. v kancelárií nachádzajúcej sa v budove č. 71, vo východnej časti, 3. poschodie, spoločnosti Novesta a.s. v Partizánskom, Nitrianska cesta 503/60 nariadil zamestnancovi spoločnosti Novesta a.s., Y. Z. vykonanie montáže sadrokartónovej steny v ochrannom pásme elektrických silových káblových vedení o napätí 400/230V, 50 Hz, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia elektrické skupiny B s vyššou mierou ohrozenia, v dôsledku čoho Y. Z. vykonával montáž sadrokartónovej steny priamo na zakrytovaný vodorovný káblový žľab pod stropom v domnení, že sa jedná o zakrytované kúrenie alebo odpadové trubky, pričom pri zavŕtaní skrutky do sadrokartónového krytu elektrického žľabu, ktorý nebol nijakým spôsobom výstražne označený, došlo k poškodeniu jedného z elektrických káblov a následnému výbuchu a vytvoreniu elektrického oblúku, čo malo za následok ublíženie na zdraví poškodeného Y. Z., ktorému boli spôsobené popáleniny II. stupňa v rozsahu 73 % povrchu tela s dobou sťaženia obvyklého spôsobu života presahujúcou 42 dní v rozsahu niekoľkých mesiacov až rok, s trvalými následkami, ako aj Y. W., ktorá sa spolu s ďalšími tromi zamestnancami spoločnosti Novesta a.s., v uvedenom čase nachádzala v predmetnej kancelárii sediac na stoličke za pracovným stolom a utrpela pri výbuchu elektrického zariadenia popáleninu III. stupňa ľavého ramena so sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 4 týždňov, pričom uvedeným konaním obžalovaný Y. W. porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia v zamestnaní ako „predáka údržby“ spoločnosti Novesta a.s. tým, že v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. i/, § 7 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1. písm. a/ Zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci č. 124/2006 Z .z. v znení neskorších predpisov neurčil bezpečný pracovný postup a nevykonal sústavnú kontrolnú činnosť pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, taktiež nevykonal oboznámenie s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, ktoré hrozilo pri výkone prác,

ktorý bol právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona a prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona,

o s l o b o d z u j e,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, Sociálnu poisťovňu, IČO: 30807484, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava a manželku poškodeného nebohého Jozefa Z., zomr. XX.XX.XXXX, I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 07.06.2017 obžalobu na Y. W. pod č.k. Pv 314/14/3305-100 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnej obžalobe.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 20.12.2017, 07.02.2018, 04.04.2018 a 23.05.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodených Y. W., Y. Z., splnomocnenca poškodenej SP Mgr. T. X., splnomocnenca poškodenej VZP Mgr. H. K. svedkov Ing. H. X., MUDr. U. I., Ing. V. T., Ing. P. W., PhD., Y. W., Y. W., N. T., Ing. Y. V., Ing. H. X., Ing. U. P., Mgr. Y. L., znalca Ing. Jána Meravého, prečítaním znaleckého posudku č. 106/2014 znalca MUDr. Ladislava Babiaka zo dňa 09.08.2014 (č.l. 283-290), príloha znaleckého posudku č. 3/2015 (č.l. 307-309), doplnok znaleckého posudku č. 3-1/2015 znalca Ing. Jána Meravého zo dňa 20.07.2015 (č.l. 315-318) v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku, oboznámením ostatného spisového materiálu (zápisnica o obhliadke miesta činu z č.l. 252-256, 268-271, fotodokumentácia z č.l. 242-244, 248-250, 257-267, 272-279, správa inšpektorátu práce z č.l. 323-327, organizačná štruktúra NOVESTA z č.l. 351-352, písomná informácia z č.l. 357-358, záznam IP z č.l. 359-361, správa o revízii z č.l. 363-384, pracovná zmluva obžalovaného z č.l. 386-393, pracovný pokyn z č.l. 394, zápisník bezpečnosti práce zamestnancov z č.l. 397-401, pracovná zmluva poškodeného XXX- XXX,Z. z č.l. 402-406, pracovný pokyn z č.l. 407, protokol inšpektorátu práce z č.l. 505-517, zápisnica inšpektorátu práce z č.l. 519-521, výpis z evidencie priestupkov z č.l. 595, uplatnený nárok VZP z č.l. 600-602, úmrtný list z č.l. 645, list o prehliadke mŕtveho z č.l. 646-647, splnomocnenie z č.l. 648, 673, lustrácia CDB z č.l. 671, odpis z registra trestov z č.l. 672) a zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa necíti byť vinný zo skutku obžalobou mu kladeného za vinu a tiež uviedol, že nemôže brať na seba vinu za iných. Ďalej uviedol, že je zamestnancom spoločnosti Novesta a v čase skutku pracoval na pozícii predáka údržby, jeho priamym nadriadeným bol Ing. X. ako vedúci technického úseku. Poškodený bol strojný gumár vo valcovni a bol svojim nadriadeným Ing. V. preradený na operatívne práce na X. pracovný úsek. Kvalifikáciu a spôsobilosť poškodeného nepoznal, avšak vychádzal z predpokladu, že pokiaľ ho jeho vedúci preradil na práce pod pána X., tak na taký postup existujú bezpečnostné a odborné predpoklady poškodeného. Vybudovaním protihlukovej steny bol ich úsek poverený rozhodnutím porady vedenia z júna 2014 a v poslednom stupni Ing. X.. Plnil si pracovné pokyny svojich nadriadených, ktorí rozhodli, že na túto prácu v blízkosti vyhradeného elektrického zariadenia bude použitý z iného pracovného úseku poškodený a preto právom predpokladal, že tento má odbornú kvalifikáciu a spôsobilosť i z hľadiska bezpečnosti práce na takýto druh a výkon práce, na ktorý bol zaradený. Na realizáciu stavebnej časti nebol žiadny projekt a taktiež neboli známe trasy elektrického vedenia. On poškodenému vydal materiál i náradie, ktoré potreboval na prácu a ukázal mu miesto, kde mal vykonávať stavebnú činnosť a vysvetlil mu pracovnú úlohu tak, ako mu bola zadaná. Bez toho aby preveroval, či má poškodený osvojené bezpečnostné predpoklady z predpisov, nakoľko ani on sám nemá odbornú spôsobilosť na práce v blízkosti vyhradených elektrických zariadení asi 2 až 3 týždne pred prácami zavolal na konzultáciu postupu práce elektrikára spoločnosti pána W., ktorý poškodenému vysvetlil postup prác a taktiež mu poukázal na to, ako treba pri plnení úlohy postupovať. V deň udalosti s poškodeným nebol, ráno si bol poškodený vyzdvihnúť nejaký materiál, náradie a pomôcky, čo už vtedy predznačovalo, že je tam zvolený nejaký zlý pracovný postup, o ktorom sa

dozvedel až po udalosti. Zo žiadneho predpisu obžalovanému nevyplývala povinnosť, ani mu taký pracovný pokyn priamym nadriadeným, či predákom elektroúdržby W., či bezpečnostným technikom W. nebol nariadený, aby počas celého výkonu práce bol pri poškodenom. Všetci, i laici vedeli, že v kaslíku sú vedené elektrické káble, ktoré i v určitom úseku, kde neboli zakrytované, boli vidieť a preto úloha znela, montáž protihlukovej steny vŕtaním do stropu a uchytením do podlahy. Na otázku prokurátora obžalovaný uviedol, že poškodený bol upozornený, že sa tam nachádzajú káble pánom W. v prítomnosti obžalovaného. Práce, vŕtanie do stropu, sa mali realizovať z rebríka, ktorý si poškodený v ten deň nebol vyzdvihnúť. Taktiež uviedol, že nemal právo ani povinnosť pre nedostatok kvalifikácie poškodeného poučovať o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, nakoľko sám nemá odbornú spôsobilosť na práce v blízkosti vyhradených elektrických zariadení a predpokladal, že pokiaľ na konzultáciu postupu prác privolal predáka elektrikárov pána W. ako odborne spôsobilého elektrikára, že v prípade, ak u poškodeného dôjde k nezrovnalostiam v postupe bezpečnosti pri práci, tak by to on zariadil. Na otázku prokurátora či vedel obžalovaný, že sa práce budú vykonávať i v prítomnosti iných osôb nachádzajúcich sa na pracovisko tento uviedol, že nevedel o tom, títo pracovníci mali odísť do výroby, neoveroval si to, toto si mali zabezpečovať vedúci zamestnanci. Na otázku obhajcu obžalovaný uviedol, že bol preškolený z inštrukcie 22/96, ktorú ani presne nevie o čom hovorí, netýkala sa však práce s elektrickými zariadeniami.

Splnomocnenec poškodenej VZP Mgr. H. K. na hlavnom pojednávaní zotrvala na ich nároku, ktorý uplatnili v prípravnom konaní a žiadala nahradiť škodu z titulu poskytnutia zdravotnej starostlivosti z dôvodu poškodenia zdravia Y. Z. a Y. W., pričom k termínu konania pojednávania doplnili vyčíslenie doterajšej náhrady škody vo vzťahu k Y. Z. vo výške 36.923,70 € a vo vzťahu k poškodenej Y. W. vo výške 51 €.

Splnomocnenec poškodenej Sociálnej poisťovne Mgr. T. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že Sociálnej poisťovni vznikla škoda z titulu vyplatených dávok nemocenského poistenia za obdobie od 07.07.2014 do 25.06.2015 vo výške 3.038,60 €, vyplatenia dávok invalidného dôchodku za obdobie od 26.06.2015 do 31.12.2015 vo výške 1.870,37 €, za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 3.660 €, za obdobie od 01.01.2017 do 07.12.2017 vo výške 2.923,12 €. Sociálna poisťovňa ku dňu 07.12.2017 vyplatila dávky v celkovej výške 11.482,09 €, ktoré boli vyplatené poškodenému Y. Z.. Sociálna poisťovňa si tiež uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu vyplatených dávok nemocenského poistenia v celkovej výške 254,30 € za obdobie od 10.07.2014 do 25.07.2014, ktorá bola vyplatená poškodenej Y. W.. Suma nie je konečná.

Poškodená Y. W. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ráno dňa 27.06.2014 prišli do práce na 06:00 hod., v ten deň mala ísť k zubárovi, chcela niečo súrne spraviť. Úraz sa stal o 06:45 hod. V kancelárii bola i pani I., pani T., pán X. a pán Z., ktorý prišiel asi o pol siedmej. Malo sa v ich kancelárii robiť odhlučnenie kvôli tomu, že z dielne nad nimi išiel veľký hluk, ktorý ich rušil pri práci. Poškodená sedela za svojím stolom a robila si svoje veci, poškodený Z. jej robil za chrbtom, takže ho ani nevidela, len periférne. Neboli vyzvaní, aby opustili pracovisko počas vykonávania prác, len obžalovaný ich v priebehu toho týždňa vyzval, aby si posunuli stoly, odpratali veci. Posunuli si skrinky, zrolovali koberec. Poškodená si nespomínala, či bol poškodený inštruovaný o tom, akým spôsobom má vykonávať montáž. K udalosti uviedla, že zrazu nastal výbuch, žiara, ktorá ju popálila na ruku, zľakla sa a vykríkla, bežala von z kancelárie, po ceste sa ešte zakopla. Mala popáleninu na ramene, maródila asi mesiac. Poškodený s ňou nekomunikoval, vie len, že tam niečo vŕtal. Bol to pre nich veľký šok. Poškodeného videla len keď bola medzi dverami, videla ako poškodený celý horel. Nespomína si, či bola školená o BOZP vo vzťahu k bezpečnosti ochranného pásma pred tou udalosťou. Periodické bezpečnostné školenia sa robili s pánom L.. Na otázku obhajcu poškodená uviedla, že kaslík nebol označený výstražným označením, nálepky sú tam až teraz, boli tam dané až po tej udalosti.

Poškodený Y. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody v tej výške, ako to uviedol už v prípravnom konaní, teda vo výške 9.888 €. K udalosti uviedol, že si toho moc nepamätá, len tak kúskovite. Ráno prišiel do práce na šiestu, zišli sa v dielni. Po rozdelení prác ho obžalovaný poslal robiť sadrokartónovú stenu na 71-tku. predtým si ešte zobral nejaké náradie. Prišiel do miestnosti, kde boli prítomní i zamestnanci, čo tam pracovali, menovite ich nepoznal. Začal pracovať so sadrokartonárskym profilom, ktorý začal šrobovať hore pod ten kaslík, postupne išiel od kraja smerom k oknu. Nevšimol si, že tam bolo nejaké vedenie, ako postupoval od kraja smerom k oknu, zrazu bola rana a záblesk. Bol tam s obžalovaným, s ktorým sa dohodli na postupe, obžalovaný mu to konkrétne

neukázal, ako to má robiť, len sa dohodli, že to má zalícovať zarovno toho kastlíka. Nedohodli sa, že by to malo byť uchytené na strop. Prácu mu zadelil obžalovaný. Poškodený bol v tom čase ako strojný gumár v centrálnej valcovni. Predtým pracoval päť rokov v stavebnej firme v Nitre. Uviedol, že počas toho ako sa radil s obžalovaným o montáži tej steny nebol prítomný ník iný, len zamestnanci tej kancelárie, nebol oboznámený s tým, že sa tam nachádzajú nejaké elektrické vedenia, tiež neboli vidieť tieto elektrické vedenia voľným okom, tieto boli zakrytované pod tým sadrokartónom. Počas toho, ako vykonával práce, boli prítomné i zamestnankyne kancelárie. Bezpečnostné školenie absolvoval len na začiatku ohľadne bezpečnosti strojov. Školenia uskutočňoval pánU., pričom ďalšie školenia sa len podpisovali majstrovi, ktorý ich dal podpísať zamestnancovi, teda absolvoval ich len podpisom. Pri poverení na vykonanie iných prác nebol špeciálne školený o bezpečnosti pre vykonávanie týchto prác a ani to nepožadoval, ani nežiadal od obžalovaného zabezpečenie odborného dohľadu pre vykonanie tejto práce. Na otázku súdu uviedol, že si myslel, že sa v kastlíku nachádza odpad, voda, nevedel, že tam je elektrické vedenie. Pri konfrontácii s obžalovaným zotrval na tom, že nebol inštruovaný o tom, že sa tam nachádza elektrické vedenie.

Svedok Ing. X. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel do práce asi o šiestej. Okolo pol siedmej sa dostavil poškodený, mali vedomosť o tom, že mal montovať protihlukovú stenu. Nachvíľu sa vzdialil, zrejme si niečo zabudol a potom sa vrátil a pokračoval v montáži. Zaznel výbuch i so zvukovým efektom, bola tam i žiara. Pracoval pred svedkom, mal ho pred monitorom a keď zaznel výbuch a ožiarilo ich svetlo, svedok sa schoval pod stôl a išiel štvornožky ku dverám a zbadal že štvornožky vychádzala i kolegyňa a videl i horiaceho poškodeného, bol tam zrolovaný koberec, ktorým sa snažil uhasiť poškodeného. Svedok sa chcel dostať k nejakému hasiacemu prístroju, išiel do ďalšej kancelárie a keď sa vrátil, poškodený už bol uhasený. Boli tam ešte U.U., I.C. a Z. L.. Nepamätal si presne, kto im povedal, že sa tam bude montovať protihluková stena. Svedok tiež uviedol, že tam predtým bol poškodený i s obžalovaným a ešte s niekým iným, možno s pánom W., či X.. Školenia o BOZP mal vo firme vykonávať pán W.. Svedok tiež uviedol, že poškodený nepracoval na rebríku.

Svedkyňa X. X.na hlavnom pojednávaní uviedla, že ráno nastúpila do práce pred šiestou. Okolo pol siedmej prišiel poškodený P. do kancelárie, niečo si so sebou doniesol, nachvíľku odišiel von a potom sa vrátil do kancelárie a chcel ísť vŕtať. Potom nastala rana, bolo počuť zvuky a hlasy, kolegyňa kričala. Bolo zadymenie, snažili sa vyjsť z kancelárie, ona vyšla prvá, kancelária bola zavretá, ona otvárala dvere. Búchali na dvere oproti, boli v šoku, kričali o pomoc. Poškodený už potom vyšiel von z kancelárie a sadol si na zem. Volali záchranku, poučili ich, ako mu majú pomôcť. Vedeli, že sa tam mala v ten deň stavať priečka, túto informáciu im povedal generálny riaditeľ, že by tam mal byť uzavretý priestor. Poškodený nemal so sebou rebrík, stál na zemi.

Svedkyňa Ing. L. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ráno prišla do kancelárie, robila si svoju prácu. Asi o 06:45 hod. prišiel poškodený do kancelárie, že ide robiť protihlukovú miestnosť. Asi o trištvrte na sedem do niečoho zavŕtal, nastal výbuch. Mala priami výhľad na poškodeného, ale robila si svoju prácu. Boli tam ešte pani T., W., pán X.. Poškodený pracoval s AKU vŕtačkou, pracoval zo zeme, nemal rebrík. Mali už skôr vedomosť, že sa tam bude robiť protihluková stena na základe žiadosti pani W. kvôli hluku. Svedkyňa vnímala len kastlík, nemala vedomosť, čo je v ňom. Poškodený vŕtal do kastlíka, nevŕtal do stropu.

Svedok Ing. X.X., PhD. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tej dobe bol generálnym riaditeľom spoločnosti, poškodenýE.Z. bol na robotníckej pozícii, obžalovaný pracoval na technickom úseku ako predák. Úlohu vypracovať protihlukovú stenu svedok dal pánovi Z.. V tom čase bol pán U. PN, preto svedok čakal na neho, kým PN-ku ukončí. Keď sa vrátil, dostal túto úlohu a pokiaľ išlo o prevedenie a osoby, ktoré to budú robiť, bola to jeho vec, svedka len zaujímalo, aby v spolupráci s personalistom určili, kto to bude robiť a zaujímalo ho tiež, koľko to bude stáť. Termín realizácie mal byť do konca druhého kvartálu. Svedok krátko pred skutkom bol pracovne v Taliansku na štyri dni a keď sa vrátil stretol v kuchynke poškodeného Z., to bolo prvý krát, kedy zistil, kto to robí, bolo to asi dva dni pred úrazom. V deň skutku bol skoro v práci a pán X.o mu oznámil, že sa stal úraz o dve poschodia nižšie. Bol tam chaos, dym a videl ako kolegovia poškodeného Zacharu ťahali z kancelárie. Prišla záchranka a poškodeného zobrali von do sanitky. Po skutku svedok zháňal Y., ktorý od neho dostal tú úlohu, ktorý v tom čase vypovedal na polícii. Preto svedok navrhol aby sa stretli v pondelok u neho v kancelárii, aby si vysvetlili, čo sa stalo. Volal X., ktorý dostal úlohu, Mgr. L., obžalovaného a pána W., kde mu X. uviedol, že sa cíti pod nátlakom. Na otázku prokurátora uviedol, že poučenia o bezpečnosti o práci dával pán

W., ale nevie, či bol obžalovaný poučený. O protihlukovej stene mal len tú vedomosť, že mala byť zo sadrokartónu. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že za zverenú prácu zodpovedal jednoznačne pán X., pokiaľ bol v práci, pričom svedok naňho s touto úlohou čakal. Tiež uviedol, že v spoločnosti nebola stavebná čata, práce vykonával podľa potreby ten, kto mal na to potrebné predpoklady a ľudí vyberal pán X., ktorý to konzultoval s pánom L. ako personalistom. Svedok uviedol, že obžalovaný bol priamym podriadeným pána X..

Svedok Z. KXX na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval na pozícií autorizovaný Bezpečnostný technik a technik požiarnej ochrany. Ráno mu zazvonil telefón asi o 6:45 hod. a oznámili mu, že tam niečo buchlo, v tom čase bol ešte doma. Nemal vedomosť o tom, že sa bude realizovať stavba protihlukovej steny, ani tam predtým nebol pozrieť. Poškodeného poučoval keď nastupoval, avšak len s tým, že ide robiť do valcovne. Robil mu vstupnú inštruktáž z oblasti bezpečnosti práce na konkrétne oddelenie a požiarnej ochrany, nepoučoval ho v súvislosti s výkonom stavbárskych prác ani s elektroinštaláciou. Zamestnancom sa robia vstupné školenia a potom sa robia periodické školenia každých 12 mesiacov. Nebol prizvaný k stavbe protihlukovej steny. Na otázku prokurátora uviedol, že označenie o elektrickom vedení sa urobili až dodatočne na výtku inšpektorátu práce, svedok bol pri tom. Na otázku obhajcu či bol obžalovaný poučený aj v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z.z. svedok uviedol, že nevie, čo táto vyhláška obsahuje.

Svedok T. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracoval v tom čase ako elektroúdržbár a mal na starosti elektrikárov. Nebol priamym svedkom úrazu. V ten deň bol v kancelárii s obžalovaným a prišiel tam poškodený pán Z., pričom svedok mal telefonát o poruche v druhej budove, tak si zobral tašku a odišiel. Asi za pol hodinu mu volal pán T., že sa dymí z etážovej rozvodne. On ešte pracoval na poruche, tak tam išiel pán W. (druhý elektrikár) a svedok tam prišiel až potom, čo odstránil poruchu. Vtedy ich už nepustili do tej miestnosti. Mal vedomosť o tom, že sa bude budovať protihluková stena. Volal mu obžalovaný, že idú na tretiu etáž, bolo to asi dva týždne pred udalosťou a že ide s nimi i poškodený pán T.. Mal si prísť spísať, čo tam bude robiť. Prišli tam, bol tam jeden muž a tri ženy. Svedok povedal obžalovanému, že si spíše ten elektroinštalačný materiál až potom, keď bude tá protihluková stena postavená. Tiež svedok povedal poškodenému, keď sa to bude uchytávať, že to bude v blízkosti žľabu elektrického vedenia, aby to dával tesno do stropu, aby sa tam zmestila sadrokartónová doska. On mu povedal, že to tam bude vibrovať. Svedok ukázal poškodenému, kadiaľ ide elektrické vedenie a kadiaľ idú stúpačky. Potom svedok odišiel a ostali tam len obžalovaný s poškodeným. Podľa svedka bolo zrejmé, že sa tam nachádza elektrické vedenie, ktoré bolo zakrytované, upozornil na to aj poškodeného. Obžalovaný tiež poškodenému povedal, aby to uchytával o strop a podlahu. Svedok vôbec nevedel, že tam ide poškodený robiť v ten deň, bol by mu ukázal, kde nemá vŕtať. V minulosti to bolo označené, že je tam vedenie, ale pri prerábke to bolo dané dole. Svedok nemal vedomosť, aké nástroje bude poškodený používať. Svedok nepreveroval, či má absolvované nejaké školenie ohľadne týchto prác. Na otázku obhajcu uviedol, že predpoklady poškodeného mal preverovať bezpečnostný technik s pánom N.. Svedok si tiež spomenul, že poškodenému povedal dva týždne pred udalosťou, že keď tam pôjde robiť, aby ohlásil aj nejakého elektrikára. Pri konfrontácii svedka s poškodeným poškodený poprel, že by bol svedok prítomný pri tom, keď sa poškodený o tom rozprával s obžalovaným a svedok mu nič neukazoval.

Svedok U. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v tom čase pracoval ako výrobný riaditeľ, mal na starosti výrobu celogumovej a lisovanej obuvi. Poškodený Z. pod svedka nepatril. Na riaditeľskej porade pán W. zadal zákazku, že sa majú urobiť priečky na ekonomickom úseku, nepamätá sa komu bola úloha zadaná, zrejme vedúcemu údržby pánovi X.. Na otázku obhajcu svedok uviedol, že pán W. mal na starosti elektriku, obžalovaný mal na starosti údržbu. Svedok uviedol, že pán X. patril priamo pod generálneho riaditeľa a rovnako aj svedok. Svedok nemá vedomosť, že by bolo potrebné na preradenie zamestnancov písomné poverenie.

Svedok Ing. U.L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol v tom čase vedúci valcovne a popritom mal na starosti aj lisovňu polotovaru. Poškodený bol u neho ako úkolový zamestnanec, pracoval na pozícií pri skladaní gumy a ešte aj pri vychystávaní kaučukov. Obžalovaný mal na starosti strojnú údržbu. Svedok vedel, že jeho ľudia, ktorí pracovali u neho na oddelení, chodili na takéto práce, ale nemal konkrétne vedomosť, že sa bude pracovať na tej protihlukovej stene. Svedok bol vedúci a mal na starosti úkolových zamestnancov a keď pre nich nemal prácu, tak s personalistom pánom Petrom to prejednával dva až tri dni dopredu, že má voľných zamestnancov a pán L. to následne dohodol s pánom W. alebo

X., podľa toho, ako to kto potreboval a svedok ich potom uvoľnil. Svedok dal poškodeného pánovi U. a už potom nevie, kam bol poškodený zaradený na prácu. Keď poškodeného prijímal, tak s ním prišiel pán L., svedok vedel, že naposledy poškodený robil v stavebnej firme a teda mal skúsenosti ohľadne stavbárčiny. Svedok pravidelne robil školenia, pričom pán W. mu dával pokyny, avšak týkalo sa to školení zamestnancov na jeho oddelení. Svedok poškodeného prijímal ako rádového zamestnanca na spracovanie a výrobu gumárenských zmesí. O skúsenostiach poškodeného so stavbárčinou sa svedok dozvedel od otca poškodeného, ktorý u neho pracoval na oddelení. Požiadavku na uvoľnenie zamestnanca dával pán L., pričom sa to nerobilo na základe písomnej požiadavky. Svedok vyvesoval na tabuľu uvoľnených zamestnancov, ako aj to, kam pôjdu. Bezpečnostná karta zamestnanca zostávala stále u svedka, aj keď bol zamestnanec uvoľnený na inú prácu. Svedok kvalifikáciu nepreveroval, pri pohovore sa pýtal len na predchádzajúce zamestnanie.

Svedok Ing. V. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol vedúci technického úseku, do jeho kompetencie patrila i údržba. Obžalovaný robil predáka údržby. V práci bol asi o 07:15 hod a videl, že sa niečo deje, stretol pána T., ktorý mu povedal, že sa stal úraz. Poškodenému prácu zadelil obžalovaný. Tento zadeľoval prácu každý deň hneď ráno čo sa týkalo strojnej údržby. Úloha vybudovať protihlukovú stenu bola prijatá v čase, kedy bol svedok PN, čo bolo asi tri týždne, o tejto úlohe ho informoval obžalovaný. Do práce nastúpil 19-teho a bol informovaný o tom, že poškodený bol zaškolený na tú prácu. V tom čase sa robila aj rekonštrukcia sociálky, ktorá ešte nebola ukončená. Na optimalizačnej komisii bolo rozhodnuté, že sa bude robiť protihluková bariéra a že to bude robiť poškodený, ktorý je v tom zdatný, čo uviedli pán P. a pán PW.Štandardne sa na mieste vykonávali poučenia priamo na mieste, kde sa stretli všetci, čo s tým mali dočinenia, každý podľa jeho špecializácie, ohľadne elektriky to bol pán L. ktorý povedal, kde sú elektrické rozvody. Poučenie poškodeného mali vykonať pán L. s pánom W., ktorí boli z hľadiska štruktúry spoločnosti povinní to vykonávať. Poučenia sa vykonávali ústne. Boli aj záznamy o poučení v kartách, ale na mieste bolo len ústne poučenie. Svedok nepreveroval kvalifikačné predpoklady poškodeného, predpokladal, že má kvalifikačné predpoklady, nakoľko to bolo tvrdené na tej komisii. Svedok uviedol, že ani nemal vedomosť o tom, že sa bude pracovať na protihlukovej stene, keďže ešte nebolí dokončené práce na vedľajšej sociálke, mal za to, že ak aj príde k ním, tak bude pokračovať na tejto práci. Nevie, kto mu dal príkaz, že má byť preradený na túto prácu. Svedok nemal vedomosť, aké druhy školení mal poškodený absolvované, spoliehal sa, že tieto školenia má absolvované. Svedok chodieval do tej kancelárie pravidelne, vedel čo sa nachádza pod tým zakrytovaním. Podľa jeho názoru bolo možné i voľným okom vidieť, čo sa tam nachádza. V doplňujúcom výsluchu dňa 23.05.2018 uviedol, že sa dňa 01.07.2014 stretol s pánom L., ktorý mu povedal, že bol s vyšetrovateľom a že budú musieť niekoho obetovať. Tiež doplnil, že poškodený mal stenu uchytávať do muriva a nie do žľabu. Tiež uviedol, že na základe Protokolu vydaného Inšpektorátom práce za ich oddelenie odstránili poruchu, ktorá vznikla po predmetnej udalosti (časť G2 bod b1), ostatné body sa ich úseku netýkali. Po úraze stavebné práce na ekonomickom úseku realizovala spoločnosť už dodávateľsky spoločnosťou ODES Bánovce nad Bebravou.

Svedkyňa Ing. U. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v tom čase ako ekonomická riaditeľka, koncom mája 2014 bolo rozhodnuté na porade riaditeľov spoločnosti, že bude uskutočnená prerábka kancelárie ekonomického úseku, konkrétne kroky mali byť dohodnuté na ďalšej porade výrobného úseku, kde sa mal zúčastniť vedúci údržby pán X., v priebehu mesiaca jún sa táto porada uskutočnila a bol stanovený termín na uskutočnenie prerábky do konca augusta toho roku, ku koncu júna jej kolegyne povedali, že koncom júna prišiel obžalovaný aj s pánom W. a pozreli si, kde sa bude robiť prerábka. Bližšie informácie o čase prerábky nemala, vedela to len sprostredkovane od kolegýň. V deň úrazu prišla ráno do práce, čo bolo už po úraze a kolegyňa ju informovala, čo sa stalo. Od času, čo svedkyňa v spoločnosti pracovala (2 roky), bola na tom mieste kancelária kontroly. Priamou nadriadenou pracovníkov kancelárie bola svedkyňa. Neboli informovaní, že kancelárie sú v blízkosti vyhradených technických zariadení. Ak by mala tú vedomosť, tak by zabezpečila, aby sa tam zamestnanci nenachádzali, ak by sa tam niečo robilo. Na porade vedenia, kde sa zúčastnila aj svedkyňa, nebol riešený konkrétny postup, ten bol riešený až na následnej optimalizačnej porade a tam sa už nezúčastnila. Správcom budovy v tom čase bol pán Y.. Ak sa ľudia preraďovali medzi jednotlivými úsekmi, vždy to zabezpečoval vedúci personálneho oddelenia a vždy preradenie bolo schválené generálnym riaditeľom. Robilo sa to tak, že vedúci príslušného úseku sa obrátili na vedúceho personálneho oddelenia a ten to riešil mailom i ústne s generálnym riaditeľom.

Svedok Mgr. L. PX. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bol a stále je vedúci mzdovo-personálneho oddelenia. Poškodený v tom čase pracoval v centrálnej valcovni. Poškodený pri nástupe do spoločnosti chcel ísť na pracovisko údržba, o tejto skutočnosti svedok informoval pána Z., aby o ňom vedel. Poškodený uviedol, že má nejaké vzdelanie, predtým pracoval v nejakej stavebnej spoločnosti. Svedok bol účastníkom porady, ktorú zvolal pán T., kde generálny riaditeľ zadal úlohu pánovi X. na zhotovenie protihlukovej bariéry. Bolo to na žiadosť pracovníčok ekonomického úseku a túto požiadavku tlmočila generálnemu riaditeľovi ekonomická riaditeľka. Podľa zákona majú mať dvoch autorizovaných bezpečnostných technikov, pričom pán W. ako jeden z nich býva každý deň v práci. Školenia prebiehajú na ročnej báze a tiež pri nástupe nového zamestnanca. Školenia robil pán W., ktorý je i protipožiarna ochrana. Obžalovaný mal na starosti mechanickú stránku údržby, jeho priamym nadriadeným bol pán X., v neprítomnosti pána X. ho mohol zastupovať obžalovaný. Pri tejto akcii svedok vôbec nebol prítomný v tom zmysle, že kto konkrétne zadával túto úlohu, bol prítomný len pri porade, keď úlohu zadal generálny riaditeľ pánovi X. Svedok pripustil, že v tom čase bol správcom budovy č. 71 východnej časti, kde sa stala predmetná udalosť. Svedok sa nevedel vyjadriť, či bola kabeláž riadne označená. Školenia o BOZP išli cez oddelenie svedka, kam spadal i pán W.. Školenia BOZP vykonával pán W. ako bezpečnostný technik. Svedok sa nevedel vyjadriť, či bolo súčasťou školení o BOZP i školenie podľa elektrickej vyhlášky č. 508/2009 Z.z. Na otázku súdu svedok uviedol, že si kvalifikáciu poškodeného nepreverovali a pripustil, že pri prijatí poškodeného do spoločnosti zavážila aj skutočnosť, že sa za neho prihováral jeho otec. To, že bol na uvedené práce vybratý práve poškodený zavážila aj skutočnosť, že poškodený uviedol, že mal skúsenosti so stavebnou činnosťou z predchádzajúceho zamestnania.

Znalec Ing. L. O. na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Konštatoval i zo svoje praxe, že školenia o BOZP sa flákajú. Poukázal na vyhlášku MPSVaR SR č. 508/2009 Z.z. a vyslovil počudovanie nad tým, že túto vyhlášku nepoznal bezpečnostný technik spoločnosti, nakoľko ide o základnú vyhlášku elektrikársku aj pre neelektrikárov. Podľa tejto vyhlášky musí každý absolvovať od riaditeľa po vrátnika takéto školenie, ktoré by mal vykonávať elektrikár. V danom prípade znalec nezistil, že by bolo niečo také vykonané. Išlo najmä o § 20 vyhlášky Poučený pracovník vo vzťahu k elektrickým zariadeniam. Takýto pracovník, ak nemá toto poučenie, je len laik. Znalec jednoznačne konštatoval, že poškodený v tomto smere poučený nebol. Pokiaľ sa vedelo, že tam je takéto vyhradené technické zariadenie elektrické skupiny B, tak tam mal byť prítomný elektrikár pri týchto prácach. Zarážajúca bola i skutočnosť, že tam v tom čase sedeli pracovníčky. Poškodený si neuvedomoval nebezpečenstvo mu hroziace. Na otázku obhajcu s akou kvalifikáciou podľa vyhlášky 509/2009 má byť osoba, ktorá dáva pokyny znalec uviedol, že to musí byť osoba s elektrotechnickou kvalifikáciou minimálne v zmysle § 22 vyhlášky, teda elektrikár vykonávajúci samostatnú činnosť. Na otázku obhajcu, či mohla osoba, ktorá bola nadriadeným poverená, aby vykonávala dozor bez kvalifikácie vyššieho stupňa poznať riziká a nebezpečenstvá práce v tomto priestore znalec uviedol, že sa to žiaľ stáva, čo väčšinou dopadne zle. Ak by bol poškodený riadne zaškolený aj podľa vyhlášky č. 508/2009 Z.z. tak by bol získal určité vedomosti a bol by mal námietky voči vykonávaniu prác, ktoré mu boli zadané bez prítomnosti človeka, ktorý mu to bude istiť. Vo vzťahu k obžalovanému znalec uviedol, že ani on nebol kvalifikovanou osobou v zmysle vyhlášky 508/2009 Z.z. a preto nebol kompetentný a nebol osobou s vyššou kvalifikáciou v zmysle § 22 vyhlášky. Znalec na otázku obhajcu o porušení § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o BOZP, ktorá je kladená obžalovanému za vinu uviedol, že ak obžalovaný nebol školený podľa vyhlášky 508/2009 Z.z., tak ani nemohol vedieť tie skutočnosti, že toto nebezpečenstvo tam hrozí, teda išlo o neznalosť obžalovaného, za ktorú on nemohol, keďže nebol riadne zaškolený. Za stav trás vedenia elektrickej inštalácie zodpovedá prevádzkovateľ zariadenia, ktorý by sa mal obrátiť na odborných pracovníkov na zabezpečenie projektu skutočného vyhotovenia, kadiaľ káble vedú.

Zo znaleckého posudku č. 106/2014 MUDr. Ladislava Babiaka, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia zo dňa 09.08.2014 súd zistil, že poškodený XX.XX.XXXX Z. utrpel dňa 27.06.2014 v čase o 06:45 hod. popáleninu celého tela v rozsahu 73 % povrchu tela. Jednalo sa o popáleninu II stupňa, mechanizmus je jednoznačný, išlo o vznietenie šiat poškodeného po elektrickom výboji. Poškodená XXX W. utrpela toho istého dňa popáleninu ľavého ramena v rozsahu 200 cm2. Jednalo sa o popáleninu III stupňa, k popálenine došlo ošľahnutím elektrickým výbojom. K dĺžke práceneschopnosti znalec uviedol, že u poškodeného Y. Z. v čase vypracovania posudku PN stále trvala, i v tom čase bol v intenzívnej starostlivosti špecializovaného zdravotníckeho personálu na klinike popálenín a rekonštrukčnej chirurgie UNB Ružinov. Išlo o rozsiahlu popáleninu (73 % povrchu tela, II b stupňa) a stále bol pacient v ohrození života. Predpoklad liečby je niekoľko mesiacov a stav môže invalidizovať poškodeného. Liečba je vedená adekvátne dlho. U poškodenej Jaroslavy

Kmeťovej trvala dĺžka PN 4 týždne a bola adekvátna rozsahu a druhu popáleniny (popálenina III stupňa s infekciou). Liečba bola vedená adekvátne dlho. K obmedzeniu na obvyklom spôsobe života poškodených znalec uviedol, že poškodený Y. Z. i v tom čase bol úplne odkázaný na pomoc vysoko špecializovaného zdravotníckeho personálu na jednotke intenzívnej starostlivosti. Tento stav odhadoval na niekoľko mesiacov až rok. Poškodená Y. W. mala lokalizovanú popáleninu na ľavom ramene, čím mala obmedzenú možnosť vykonávania fyzikálnych pracovných úkonov ľavou hornou končatinou vrátane základných hygienických úkonov. U poškodeného Y. Z. sa jednalo o ťažkú ujmu na zdraví v zmysle zmrzačenia, straty alebo podstatného zníženia pracovnej spôsobilosti, jedná sa tiež o poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie v trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, teda aj z tohto hľadiska sa dá klasifikovať toto poranenie ako ťažké. Poranenie zanechá trvalé následky v zmysle rozsiahlych jaziev a možných kontraktúr. U poškodenej Y. W. bola popálenina lokalizovaná na ľavom ramene v rozsahu 20x10 cm, bola III stupňa a vyžiadala si opakované chirurgické ošetrenia a preväzy až do zhojenia. Poranenie zanechalo plošnú jazvu o ploche 200 cm2 na ľavom ramene. Bodové ohodnotenie bolestného poranenia poškodeného Y. Z. podľa zákona č. 437/2004 Z.z. činí 600 bodov a u poškodenej 135 bodov za bolesť a 100 bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Zo znaleckého posudku č. 3/2015 Ing. Jána Meravého, znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky a v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie elektrotechnika zo dňa 29.05.2015 vyplýva, že poškodený Y. Z. vyučený ako stolár, pracoval v spoločnosti Novesta na pozícii strojný gumár a dňa 27.06.2014 v miestnosti na treťom poschodí v spoločnosti Novesta vykonával sám práce spojené s ukotvením protihlukovej sadrokartónovej steny a v čase cca o 06:45 hod. pri vŕtaní otvoru do spodnej časti sadrokartónového kastlíka na uchytenie nosnej lišty prevŕtal silový NN kábel, ktorý sa tam nachádzal spolu s ďalšími káblami NN, čím došlo ku skratu a následnému elektrickému výboju, dôsledkom čoho došlo k značným popáleninám poškodeného Y. Z. na celom tele a k popálenine ľavej ruky poškodenej Y. W., ktorá v čase udalosti sedela v kancelárii spolu s ďalšími troma kolegami. Poškodený Y. Z. mal byť dôrazne upozornený na prítomnosť elektrických káblov nachádzajúcich sa v ochrannom kastlíku a na možné nebezpečenstvo kontaktu s nimi. Keďže nikto nevedel o aké káble ide (technickú dokumentáciu rozvodov nemala spoločnosť Novesta k dispozícii), v takomto prípade mal byť trvale prítomný pri prácach v blízkosti s elektrickým vedením pod napätím elektroúdržbár. Poučenie, ak aj bolo, sa nemôže uzavrieť len pár vetami „je tam elektrické zariadenie“ preto treba dávať pozor. Keďže išlo o neznáme elektrické káblové rozvody, práca mala byť vykonávaná „pod dozorom znalého pracovníka“, hlavne vtedy, keď v danom priestore mal pracovať pomocný pracovník, ktorý vo vzťahu k elektrickým zariadeniam bol „laik“. K porušeniu dôležitej povinnosti zo strany zamestnávateľa došlo tým, že poslal do nebezpečného priestoru pracovať samého pomocného pracovníka bez náležitého poučenia a bez odborného elektrodozoru, keďže išlo o práce v blízkosti častí pod napätím neznámeho elektrického zariadenia. Na túto prácu zamestnávateľ neurčil žiadne pracovné postupy, ani ich nekontroloval. Taktiež k vážnemu technickému pochybeniu zo strany zamestnávateľa došlo tým, že práce v kancelárii boli vykonávané za prítomnosti štyroch pracovníkov počas vykonávania prác. Zamestnávateľ si plne neuvedomil nebezpečenstvo, ktoré vyplývalo z vykonávaných prác „za pochodu“ v danom priestore pri neznámych častiach elektrických rozvodov pod napätím. Poškodený Y. Z. nebol preukázateľne poučený o nebezpečenstve vykonávania prác v blízkosti elektrických vedení pod napätím. Keďže zamestnávateľ nemal znalosti o aké elektrické rozvody nachádzajúce sa v jeho priestore ide, mal zabezpečiť pri práci na takomto pracovisku odborný dozor svojho prevádzkového elektrikára. Na kastlíku, v ktorom sa nachádzali elektrické káble, mal byť umiestnený nápis „pozor elektrické zariadenie“, prípadne umiestnená výstražná bezpečnostná tabuľka. V súvislosti so vznikom pracovného úrazu boli porušené bezpečnostné predpisy zo strany zamestnávateľa, ktorý si neuvedomil nebezpečenstvo práce v blízkosti častí elektrických neznámych rozvodov, ktoré sa nachádzali pod napätím. Vykonané opatrenia zo strany zamestnávateľa neboli dostatočné, pretože oznámenie pracovníkovi, že sa tam niekde nachádza elektrická inštalácia, čo nie je ničím preukázateľné, nezodpovedalo danému riziku prác v takomto priestore. Taktiež nebolo adekvátne požadovanej bezpečnosti ponechať na pracovisku (v kancelárii) pracovať štyroch pracovníkov, pokiaľ sa tam vykonáva stavebná úprava spojená s prestavbou (hlučnosť, prašnosť a riziko práce v blízkosti častí pod napätím). V prípade, ak sa v priestore nachádzalo elektrické zariadenie pozostávajúce z neznámych káblov nevedno ako uložených, mal byť prítomný na pracovisku elektroúdržbár, ktorý by vykonával osobne dozor pri práci v blízkosti elektrického zariadenia pod napätím. Poškodenému Y. Z. zamestnávateľ nevykonal preukázateľné školenie na získanie elektrotechnickej spôsobilosti v zmysle Vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z.z. § 20 Poučený pracovník vo vzťahu k

elektrickým zariadeniam. Prílohou posudku je i fotodokumentácia z miesta nehodového deja, pričom bolo i podrobne nasnímané miesto, kde poškodený prevŕtal silový NN kábel.

Z doplnenia znaleckého posudku č. 3/2015 pod č. 3-1/2015 Ing. Jána Meravého zo dňa 20.07.2015 (tykajúceho sa spresnenia odpovede na otázky č. 3 a 5 pôvodného posudku o citáciu právneho predpisu) vyplýva, že zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný vypracovať bezpečný pracovný postup v zmysle zákona BOZP č. 124, v zmysle § 6 ods. 1 písm. i/ kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle § 9 ods. 1. Zamestnávateľ nevykonával kontrolnú činnosť pred začatím prác a počas prác a preukázateľne nevykonal poučenie postihnutého pracovníka. Porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnávateľa bolo v tom, že si neuvedomil nebezpečenstvo práce v blízkosti častí elektrických neznámych rozvodov, ktoré sa nachádzali pod napätím, nevypracoval kontrolný postup podľa zákona BOZP č. 124/2006 Z.z. nevykonal poučenie v zmysle § 6 ods. 1 písm. i/, postupy § 9 ods. 1 a nevykonával kontrolnú činnosť ani pred začatím prác ani počas prác.

Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č.l. 251-256, 268-271) zo dňa 27.06.2014 s fotodokumentáciou (č.l. 257-266, 272-279) okrem iného vyplýva, kde došlo k predmetnej udalosti a stav na mieste činu bezprostredne po udalosti. Miesto činu bolo riadne písomne aj fotograficky zadokumentované, bol vyhotovený i náčrtok z miesta činu. Na miesto činu bol tiež prizvaný pracovník z inšpektorátu práce. Neboli zaistené žiadne upotrebiteľné stopy.

Zo správy Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 17.08.2015 (č.l. 323-327) okrem iného vyplýva, že ako príčiny úrazu boli uvedené pod kódom 6 - nesprávna organizácia práce a pod kódom 8 - používanie nebezpečných postupov. K zisteným nedostatkom v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany poškodeného Y. Z. sa v správe konštatuje, že poškodený neoznámil bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť nedostatky súvisiace s neoboznámením aké rozvody, resp. zariadenia sú uložené v zakrytovanej vodorovnej časti (kastlíku) pod stropom v budove č. 71 - východná časť, 3. poschodie, medziposchodie (administratívna časť) na ktorý začal montovať sadrokartónovú stenu aj napriek tomu, že mal informáciu o stúpacom káblovom rošte, ktorý viedol od podlahy po strop v miestnosti, pričom vzdialenosť káblového roštu v hornej časti pod stropom od vodorovného zakrytovaného roštu (kastlíka) bola cca 16 cm. Na uvedený vodorovný zakrytovaný káblový rošt (kastlík) v jeho spodnej časti začal poškodený Y. Z. montovať kovovú plechovú lištu pre upevnenie sadrokartónovej steny. Vo vzdialenosti cca 7 cm od steny, kde zaúsťovali dva káble od steny došlo k poškodeniu jedného kábla zavŕtaním skrutky s následným výbuchom a vytvorením silného elektrického oblúka (výboja). K zisteným nedostatkom v príčinnej súvislosti s udalosťou zo strany zamestnávateľa Novesta, a.s. sa v správe konštatuje, že zamestnávateľ na spôsob a postup montáže sadrokartónovej steny v blízkosti elektrických káblových rozvodov (vyhradené technické zariadenia elektrické skupiny B s vyššou mierou ohrozenia) na mieste udalosti neurčil bezpečný pracovný postup a nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neuviedol v písomnom doklade. Zamestnávateľ ďalej preukázateľne neoboznámil poškodeného Y. Z. s nebezpečenstvami, ktoré môžu ohroziť jeho zdravie alebo život alebo poškodiť pracovný prostriedok (časť elektrickej inštalácie - káblové rozvody /vyhradené technické zariadenia elektrické skupiny B s vyššou mierou ohrozenia/) na mieste udalosti, ako aj s inými účinkami v rozsahu, v akom pôsobia na pracovný prostriedok umiestnený v jeho bezprostrednom pracovnom priestore, v ktorom poškodený vykonával montáž odhlučňovacej sadrokartónovej steny aj keď takýto pracovný prostriedok poškodený priamo nepoužíval. Zamestnávateľ tiež nekontroloval začiatok výkonu prác poškodeného na montáži odhlučňovacej sadrokartónovej steny v blízkosti elektrických káblových rozvodov nízkeho napätia 230/400V (vyhradené technické zariadenia elektrické skupiny B s vyššou mierou ohrozenia) na mieste udalosti, či sú dodržané všetky bezpečnostné opatrenia pre bezpečný postup montáže sadrokartónovej steny na mieste udalosti.

Z organizačnej štruktúry spoločnosti Novesta, a.s. (č.l. 351-352) okrem iného vyplýva, že obžalovaný bol priamo podriadený pod vedúceho technického úseku.

Z písomnej informácie spoločnosti Novesta, a.s. (č.l. 357-358) vyplýva, že táto prijala opatrenia uvedené v tejto informácii na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin vyplývajúcich z Protokolu Inšpektorátu práce Trenčín č. ITN-54-20-2.2/P-J2-14 zo dňa 30.07.2015 (č.l. 505-517). V

informácii sa okrem iného uvádza, že spoločnosť ihneď po ukončení realizácie prác sadrokartónovej priečky zabezpečila označenie elektrických káblových rozvodov bezpečnostným oznamom a vykonala kontrolu i na ostatných pracoviskách spoločnosti. Taktiež bude spoločnosť pri realizácii rovnakých alebo podobných prác v blízkosti elektrických káblových rozvodov (vyhradené technické zariadenia elektrické skupiny B s vyššou mierou ohrozenia) postupovať v budúcnosti dodávateľským spôsobom a v prípade vykonávania prác svojpomocne, bude vždy pred realizáciou prác písomne vypracovaný bezpečný pracovný postup a vykonané nevyhnutné opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Spoločnosť tiež upravila vnútropodnikovou formou smernice na spôsob oboznamovania zamestnancov s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom, ktoré môže ohroziť zdravie alebo život alebo poškodiť pracovný prostriedok tak, aby naplnila formu zrozumiteľnosti a preukázateľnosti a taktiež spôsob sústavného kontrolovania zamestnancov, a to predovšetkým na začiatku výkonu prác a dodržiavanie príslušných právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku. V Zázname Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 16.10.2015 (č.l. 359-362) sa konštatuje, že spoločnosť Novesta, a.s. si splnila povinnosť odstránenia zistených nedostatkov.

Zo správy o revízii elektrického zariadenia - periodická (č.l. 363-384) vyplýva, že v spoločnosti Novesta, a.s. v budove č. 71, kde došlo k predmetnej udalosti bola naposledy vykonávaná revízia elektrických zariadení v roku 2010, konkrétne v období od 23.03 do 12.04.2010 s celkovým záverom, že revidované elektrické zariadenie je schopné bezpečnej prevádzky.

Z pracovnej zmluvy obžalovaného a jej dodatkov (č.l. 386-393) vyplýva, že obžalovaný bol zamestnancom spoločnosti Vulkan, a.s. (neskôr zmenila obchodné meno na spoločnosť Novesta, a.s.) od 01.02.2006 s pracovným zaradením robotník - predák údržby.

Z pracovného pokynu pre obžalovaného zo dňa 27.08.2012 (č.l. 394) vyplýva, že v časti pracovné povinnosti, práva a zodpovednosť je v bode 1 uvedené, že tento dodržiava a realizuje zásady BOZP a PO na pracovisku a v bode 10 je uvedené, že zabezpečuje predpísané školenie pracovníkov v stanovených termínoch. V bode 13 je uvedené, že kompletne riadi a zabezpečuje vykonanie rekonštrukčných prác, maliarskych prác a stavebných prác v požadovanom termíne na základe pokynov priameho nadriadeného.

Zo zápisníka bezpečnosti práce zamestnancov obžalovaného (č.l. 397-398) a poškodeného XXX- XXX)Z. (č.l. 399-401) vyplýva, že títo pri nástupe absolvovali vstupnú inštruktáž z oblasti BP, PO s overením vedomostí a následne absolvovali periodické školenia, naposledy pred udalosťou bolo školenie absolvované u obžalovaného dňa 07.04.2014 a u poškodeného dňa 28.04.2014.

Z pracovnej zmluvy poškodeného L. XXX) a príslušných dohôd o zmenách pracovných podmienok (č.l. 402-405) vyplýva, že poškodený bol zamestnancom spoločnosti Novesta, a.s. od 11.09.2013 (pôvodne na dobu určitú, dňa 26.06.2014 bol pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú) na pozíciu Strojný gumár - centrálna valcovňa miešanie zmesí.

Z úmrtného listu vydaného Matričným úradom Partizánske (č.l. 645) vyplýva, že poškodený L. Z. zomrel dňa XX.XX.XXXX v Partizánskom. Z listu o prehliadke mŕtveho a štatistického hlásenia o úmrtí (č.l. 646-647) vyplýva, že poškodený zomrel v nemocnici dňa 31.03.2018 o 07:30 hod. Bola vykonaná pitva, kde bola stanovená ako príčina smrti sepsa bližšie neurčená.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. Zo správy z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol postihnutý za priestupok. Obžalovaný z miesta bydliska nie je bližšie hodnotený.

Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že obžaloba nebola podaná dôvodne. Obžalovaný využil svoje právo urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku a uviedol, že sa cíti byť nevinný a nemôže brať vinu za iných. V obžalobe mu bolo kladené za vinu, že porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu z jeho postavenia v zamestnaní ako predáka údržby v spoločnosti Novesta, a.s. tým, že v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 písm. i/, § 7 ods. 1 písm. b/, § 9 ods. 1. písm. a/ Zákona o bezpečnosti a ochrane

zdravia pri práci č. 124/2006 Z .z. v znení neskorších predpisov neurčil bezpečný pracovný postup a nevykonal sústavnú kontrolnú činnosť pri zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení, taktiež nevykonal oboznámenie s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, ktoré hrozilo pri výkone prác a v dôsledku jeho pochybenia nastal následok popísaný v obžalobe, čím sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví v zmysle § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Počas vykonaného dokazovania vyplynul záver (výpoveď obžalovaného, svedka W., znalca Ing. Meravého), že obžalovaný nemal vedomosť o nebezpečenstve a rizikách hroziacich z prác vykonávaných poškodeným JE. Z.. Úloha zhotoviť protihlukovú stenu bola prijatá na porade vedenia, pričom ako vyplynulo z dokazovania, tam padlo aj rozhodnutie, že práce bude vykonávať práve poškodený O. Z., ktorého odporučil pán L. a tiež to, že túto úlohu dajú technickému úseku, a to konkrétne (ako to uviedol vo svojej výpovedi pán W.) pánovi X.. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, najmä z výpovede obžalovaného a svedka pána W., že obžalovaný si zavolal poškodeného v prítomnosti pána W., kde spolu konzultovali postup pri realizácii protihlukovej steny priamo na mieste a kde zároveň pán W. upozornil poškodeného na elektrické vedenie pod kastlíkom. Tu súd poukazuje na rozpor vo výpovediach medzi obžalovaným a pánom W. na jednej strane a poškodeným na strane druhej, kedy poškodený poprel, že by ho boli na to upozornili, že sa tam nachádza elektrické vedenie (poškodený sa domnieval, že v kastlíku sa nachádza odpad, voda) a tiež skutočnosť, že by tam bol prítomný i pán W., pričom i pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní medzi svedkom W. a poškodeným Y. Z. obaja zotrvali na svojich výpovediach. I v správe Inšpektorátu práce Trenčín zo dňa 17.08.2015 sa konštatuje, že poškodený pochybil čiastočne tým, že neoznámil bez zbytočného odkladu vedúcemu zamestnancovi alebo podľa potreby bezpečnostnému technikovi alebo autorizovanému bezpečnostnému technikovi, zástupcovi zamestnancov pre bezpečnosť nedostatky súvisiace s neoboznámením aké rozvody, resp. zariadenia sú uložené v zakrytovanej vodorovnej časti (kastlíku) pod stropom na mieste udalosti, na ktorý začal montovať sadrokartónovú stenu aj napriek tomu, že mal informáciu o stúpacom káblovom rošte, ktorý viedol od podlahy po strop v miestnosti, teda skutočnosť, že nebol vhodnou osobou na realizáciu jemu zadaných prác. Pokiaľ však prokurátor pri pochybeniach na strane zamestnávateľa (na ktoré bolo poukázané i vo vyššie zmienenej správe Inšpektorátu práce) dosadil za zodpovednú osobu práve obžalovaného, súd v tejto súvislosti konštatuje, že tento z hľadiska zavinenia (subjektívnej stránky) nemohol naplniť znaky skutkových podstát trestných činov, ktoré mu sú obžalobou kladené za vinu, a to najmä s poukazom na závery znalca Ing. Meravého, znalca z odboru elektrotechnika, odvetvie elektroenergetické stroje a zariadenia, odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky a v odbore bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, odvetvie elektrotechnika, ktorý poukázal na skutočnosť, že ani obžalovaný nebol osobou, ktorá by spĺňala predpoklady v zmysle vyhlášky MPSVaR č. 508/2009 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia, a to konkrétne v zmysle ustanovenia § 20 Poučená osoba (fyzická osoba bez elektrotechnického vzdelania, ktorá môže obsluhovať technické zariadenie elektrické alebo vykonávať na ňom prácu v súlade s bezpečnostnými požiadavkami, pokiaľ bola preukázateľne oboznámená o činnosti takéhoto zariadenia), pričom znalec vo svojej výpovedi uviedol, že ide o základnú vyhlášku elektrikársku aj pre neelektrikárov, kedy podľa tejto vyhlášky musí každý absolvovať takéto školenie, ktoré by mal vykonávať elektrikár. Pracovník, ktorý nemá toto poučenie v zmysle § 20, je len laik. Zároveň obžalovaný nebol ani osobou v zmysle ustanovení §§ 22 až 24 tejto vyhlášky. Teda u obžalovaného išlo o laika a tento preto ani nemohol porušiť ustanovenia zákona o BOZP, ktoré mu sú obžalobou kladené za vinu, keďže tento nemal potrebné odborné predpoklady, aby mohol poškodeného poučiť (náležite) o rizikách, ktoré by mu mohli reálne hroziť s výkonom jeho prác (a v tejto súvislosti i osobám tam prítomným) nakoľko sám túto vedomosť nemal. To, že obžalovaný nemohol byť riadne poučený vyplýva i z výpovede svedka pána Korvasa ako bezpečnostného technika spoločnosti, ktorý ani predmetnú vyhlášku vôbec nepoznal. Taktiež počas celého konania sa nepodarilo preukázať, že by bola mala spoločnosť Novesta, a.s. riadne zdokumentované trasy elektrického vedenia. Tu súd poukazuje i na výpoveď pána L. (vedúceho personálneho oddelenia), ktorý potvrdil, že v tom čase bol správcom budovy č. 73 v tejto spoločnosti, kde došlo k predmetnému úrazu, pričom zo záverov správy Inšpektorátu práce Trenčín vyplýva, že predmetné elektrické vedenie (typu B v kastlíku vedené) ani nebolo riadne označené. Je nepochybné, že zo strany spoločnosti Novesta, a.s. boli porušené viaceré právne predpisy, najmä o BOZP, keď spoločnosť zamestnávala bezpečnostného technika, ktorý nebol náležite odborne vzdelaný, aby mohol školiť zamestnancov podľa príslušných právnych predpisov (s ohľadom na typ vykonávanej práce) a taktiež neboli riadne zdokumentované trasy elektrického vedenia a elektrické vedenie nebolo

riadne označené príslušným výstražným označením (ako to konštatoval znalec i Inšpektorát práce Trenčín) a za tieto pochybenia nie je možné dosadiť osobu obžalovaného, keďže tento z hľadiska trestného práva nemohol naplniť znaky skutkových podstát trestných činov mu kladených za vinu, a to konkrétne z hľadiska subjektívnej stránky (nedbanlivosť čo i len nevedomá), keďže tento nevedel a vedieť ani nemohol o nebezpečenstve hroziacom z vykonávaných prác, nakoľko nebol o tejto skutočnosti riadne poučený. V tejto súvislosti možno prisvedčiť tvrdeniu obhajoby, že obžalovaný po určení úlohy zhotoviť protihlukovú stenu a určení aj konkrétnej osoby na realizáciu tejto úlohy (poškodeného, ktorý bol vybratý na porade vedenia, nie obžalovaným) tento poškodeného na miesto práce zavolal i v prítomnosti elektrikára spoločnosti pána Krajča a upozornili ho na vedenie umiestnené v kastlíku. O reálnej hrozbe však obžalovaný vedomosť nemal a ani mať nemohol, keďže ako laik nemohol poznať tieto riziká a ani to, aké vedenie sa pod zakrytovaným vedením kastlíka nachádza. V danom prípade je zodpovedných subjektov v rámci spoločnosti ako jednotlivcov možno vnímať viacero osôb, čo v celku vedie k zodpovednosti zamestnávateľa ako právnickej osoby. Nie je však úlohou súdu hľadať konkrétneho vinníka tejto udalosti, ale z hľadiska obžalovacej zásady skúmať len to, či predmetný skutok spáchal práve obžalovaný, ktorého určil v obžalobe prokurátor, čo však v danom prípade splnené nebolo práve s ohľadom na vyššie uvedené. Záverom súd ešte konštatuje, že pokiaľ prokurátor i navrhol doplnenie dokazovania o skúmanie dôvodov úmrtia poškodeného B. Z., toto dokazovanie súd nepovažoval za relevantné práve s ohľadom na skutočnosť, že doposiaľ vykonané dôkazy nasvedčovali tomu, že skutok ustálený v obžalobe nespáchal obžalovaný, a preto nebolo ani relevantné, či úmrtie bolo v príčinnej súvislosti s následkom udalosti, keďže vo vzťahu k zodpovednosti obžalovaného to nič nemení na tom, že tento na tejto udalosti vinu nenesie.

Nakoľko súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, pričom v predmetnom trestnom konaní si poškodení VZP, SP a poškodený Y.. Z. (a po jeho smrti i jeho manželka) uplatnili riadne a včas nárok na náhradu škody, súd ich s ich nárokom odkázal na civilný proces.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).