Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/53/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ivanou Hauerlandovou, PhD. v spore žalobcu: T.. N.. L. W., správca úpadcu Trnavské automobilové závody, podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Františkánska 22, 917 01 Trnava, zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti žalovanej: R. X., B.. XX.XX.XXXX, X. R. XX, XXX XX O., zastúpená: JUDr. Barbora Petrovič, advokátka, so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava, o vypratanie bytu, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.11.2010 sa pôvodný žalobca (teraz žalovaná) domáhal, aby súd nahradil prejav vôle pôvodného žalovaného (teraz žalobca) tak, že žalobca ako predávajúci uzatvára so žalobcom Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu na R. D.. Č.. XX P. O., zapísaného na LV č. XXXX, katastrálneho územia O., (ďalej len „Byt“), a to v znení predloženom žalobcom. Podľa právneho názoru žalobcu, žalobca ako nájomca Bytu požiadal žiadosťou zo dňa 15.10.2008 žalovaného o prevod vlastníctva k Bytu v prospech žalobcu, žalovaný si však svoju povinnosť podľa § 29 ods. 2 (resp. ods. 8) zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“) nesplnil. Dňa 12.09.2007 Okresný súd Trnava uznesením č. k.: 25K/2/2007-70 o vyhlásil konkurz na majetok úpadcu: Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, sídlo: Trnava (ďalej len „Úpadca“); za správcu konkurznej podstaty Úpadcu bol ustanovený T.. L. C., so sídlom: L. XX, XXX XX O. (ďalej len „Predchádzajúci správca“). Dňa 12.12.2007 Okresný súd Trnava uznesením č. k.: 25K/2/2007-823 rozhodol o výmene správcu; za nového správcu konkurznej podstaty Úpadcu bol v súlade s ust. § 36 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) ustanovený T.. N.. L. W., so sídlom: K.B. XX, XXX XX O.. Predchádzajúci správca v súlade s ust. § 76 a ust. § 78 ZoKR zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, XXXX. XXXX, XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX (pôvodne na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - bytové domy na ulici R. XX -XX, R. XX, Y. XX - XX, B. XX, O.. O. X, Y.. U. XX - XX, X. X - XX H. S. XX P. O. (ďalej len „Nehnuteľnosti“) vedené pre katastrálne územie O. do súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu s poznámkou o spornom zápise v prospech spoločnosti: TAZ, a.s. v likvidácii, sídlo: Coburgova 84, 917 00 Trnava, IČO: 36 227 803 (ďalej len „TAZ, a.s.“). Dňa 26.11.2007 podal JUDr. Pohovej - správca úpadcu TAZ, a.s. proti žalovanému na Okresný súd Trnava žalobu o vylúčenie vecí (medzi ktoré patril aj Byt) z konkurznej podstaty, na základe ktorej bolo začaté konanie pod sp. zn. 44Cbi/6/2007. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom, č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu JUDr. Pohoveja v celom rozsahu z dôvodu, že žaloba JUDr. Pohoveja je nedôvodná a nebolo preukázané právo TAZ, a.s. vylučujúce zápis Nehnuteľností do súpisu majetku Úpadcu. Dňa 07.05.2008 JUDr. Pohovej podal odvolanie proti rozsudku; odvolacie konanie bolo vedené na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21CoKr/4/2008. Dňa 23.09.2008 Krajský súd

v Trnave rozsudkom č. k. 21CoKr/4/2008-767, rozhodol o odvolaní JUDr. Pohoveja tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.03.2008 ako vecne správny. Rozsudok Krajského súdu v Trnave nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008. V predmetnom sporovom konaní o vylúčenie nehnuteľnosti Okresný súd Trnava, ako aj Krajský súd v Trnave zisťoval vlastnícke právo spoločnosti TAZ, a.s. k nehnuteľnostiam vo forme prejudiciálnej otázky. Zistenia Okresného súdu Trnava o nedostatku vlastníckeho práva spoločnosti TAZ, a.s. bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby JUDr. Pohoveja na vylúčenie Nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty Úpadcu. V súlade s uvedeným, Nehnuteľnosti neboli vo vlastníctve TAZ, a.s. a nemôžu byť teda v správe JUDr. Pohoveja; Nehnuteľnosti sú predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok Úpadcu a sú vlastníctvom štátu s právom hospodárenia Úpadcu. Dňa 18.08.2009 Krajská prokuratúra Trnava č. k. Kc 111/08 - 17 odložila podnet JUDr. Pohoveja proti rozsudku Okresného súdu Trnava v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako nedôvodný, nakoľko po preskúmaní podnetu dospela k záveru, že dotknutými rozhodnutiami nebol porušený zákon. Dňa 18.02.2010 Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Qbdo/38/2009 odmietol dovolanie JUDr. Pohoveja, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k.: 21 CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.09.2008. Napokon, dňa 01.07.2010 Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 odmietol sťažnosť JUDr. Pohoveja. Žalobca uzatvoril dňa 23.03.1999 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s. (v tom čase s obchodným menom TAZ SIPOX, a.s.). Spoločnosť TAZ, a.s. ako prenajímateľ odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo od Úpadcu podľa nasledujúcej chronológie: Dňa 11.04.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu Úpadcu podľa platných ustanovení zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej len „ZoPPMŠ“). Podľa predmetného rozhodnutia predmetom privatizácie bol majetok, ktorý spravoval Úpadca ako štátny podnik s právom hospodárenia a ktorý bol vymedzený (určený) v tomto rozhodnutí (prílohách tohto Rozhodnutia), podkladom ktorého bol privatizačný projekt Úpadcu. V súlade s ustanovením § 11 ods. 2 ZoPPMŠ, dňom vyňatia vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu ex lege dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na privatizáciu na Fond národného majetku SR. V súlade s ustanovením § 15 ods. 1 ZoPPMŠ, vkladom privatizovaného majetku do základného imania obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom národného majetku dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku na novozaloženú obchodnú spoločnosť. Dňa 29.04.1992 vznikla obchodná spoločnosť - Trnavské automobilové závody a.s. (od 11.04.1995 zmena obchodného mena: „TAZ SIPOX, a.s.“, neskôr od 02.06.1997 zmena obchodného mena: „TAZ Trnava, Coburgova, a.s."), IČO: 31 412 742, sídlo: Trnava 917 48 (od 20.12.1996 zmena sídla: Bratislava 811 03). Zakladateľom tejto obchodnej spoločnosti bol Fond národného majetku SR, ktorý do základného imania vložil časť nehnuteľností privatizovaného podniku Úpadcu, pričom predmetom vkladu mali byť aj Nehnuteľnosti (t.j. aj Byt). Dňa 15.09.2007 došlo k zániku spoločnosti - Trnavské automobilové závody a.s., IČO: 31 412 742 na základe výmazu spoločnosti z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č. 1267/ B. Dňa 01.02.1996 vznikla obchodná spoločnosť - TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena: „TAZ SIPOX spol. s r.o.“), IČO: 34134107, sídlo: Coburgova 84, 917 48 Trnava (od 19.12.1996 zmena sídla: Červeňova 28, 811 03 Bratislava, od 27.03.1998 zmena sídla: Coburgova 84, 917 48 Trnava). Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou medzi TAZ SIPOX, a.s., IČO: 31 412 742, a TAZ spol. s r.o., IČO: 34 134 107 uzatvorenou dňa 31.12.1996 došlo k prevodu Nehnuteľností (a tým aj Bytu) na nadobúdateľa. Rozhodnutím valného zhromaždenia spoločníkov zo dňa 02.04.1998 došlo podľa § 68 ods. 3 písm. e) a § 69 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie jej premenou na akciovú spoločnosť: TAZ SIPOX, a.s., 917 48 Trnava, Coburgova 84. Všetky práva, povinnosti a záväzky (i neznáme) zrušenej spoločnosti tak prešli na jej právneho nástupcu. Dňa 14.05.1998 vznikla obchodná spoločnosť - TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena: „TAZ, a.s.“), IČO: 36 227 803, sídlo: Coburgova 84, 917 48 Trnava ako právny nástupca premenenej obchodnej spoločnosti TAZ spol. s r.o., IČO: 34 134 107. V konaní sp. zn. 44Cbi/6/2007 bolo preukázané, že Nehnuteľnosti (t.j. ani Byt) nepredstavovali majetok, ktorý by bol v privatizačnom projekte Úpadcu ako štátneho podniku určený na privatizáciu, preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva Fondu národného majetku SR k Nehnuteľnostiam (a tým ani k Bytu), a preto Fond národného majetku SR nenadobudol vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam (a tým ani k Bytu); zároveň neexistoval žiaden iný (nadobúdací) právny titul v prospech Fondu národného majetku SR, ktorý by zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k predmetným Nehnuteľnostiam (a tým ani k Bytu) na Fond národného majetku SR. Ak potom určitý majetok nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a predmetný majetok nebol určený privatizačným projektom na privatizáciu a nebol schválený na privatizáciu na základe rozhodnutia príslušného správneho orgánu (v tom čase Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR), potom predmetom privatizácie nebol

tento majetok a následne tento majetok ani nebol (nemohol byť platne) predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva k majetku v prospech obchodnej spoločnosti zriadenej Fondom národného majetku SR, a ak bol predmetom takýchto prevodov, sú tieto právne úkony sankcionované absolútnou neplatnosťou pre priamy rozpor s právnou zásadou „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, pretože právny predchodca putatívneho prenajímatela spoločnosti - TAZ SIPOX, a.s., IČO: 36 227 803 nebol vlastníkom sporných nehnuteľností (nikdy sa ním nestal). Nájomca môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti. V zmysle zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet nemôže nikto na iného previesť viac práv než sám má. Ako vyplýva zo skutočností, ktoré žalovaný nespochybňuje, žalobca uzatvoril dňa 23.03.1999 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s.. Táto zmluva však z dôvodov uvedených vyššie trpí vadami, pre ktoré ju nemožno považovať za platnú. Domnelý prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s Bytom tak, že tento Byt mohol zaťažovať nájomnými alebo inými právnymi vzťahmi k tejto veci, keďže v čase uzatvárania nájomnej zmluvy (a ani v čase pred a ani v čase po) nebol vlastníkom (a ani nemal práva odvodené od vlastníka). Nájomná zmluva je s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka ako právny úkon odporujúci zákonu absolútne neplatná, keďže nájomnú zmluvu uzatvoril nevlastník, t.j. osoba, ktorá k bytu nemohla platne zriadiť predmetný záväzkovo-právny vzťah. Na platnosť nájomnej zmluvy sa nedá usudzovať len s poukazom na vtedy existujúci zápis spoločnosti TAZ, a.s. na príslušnom liste vlastníctva, keďže táto skutočnosť zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu osobe na liste vlastníctva zapísanej, a ktorej opak bol preukázaný v súdnom konaní sp. zn. 44Cbi/6/2007. Žalovaný nie je ani právnym predchodcom ani právnym nástupcom spoločnosti TAZ, a.s.

2. Žalobca vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 17.03.2011 vylúčenou na samostatné konanie uznesením č.k. 26C/206/2010-171 zo dňa 01.03.2011 sa domáha, keďže žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu, vypratania bytu. Na základe uvedených skutočností a s poukazom na zákonné ustanovenia žalobca žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť vypratať byt č. XX, ktorý sa nachádza na X. poschodí bytového domu - obytný dom - XX b.j. na R. D.. Č.. XX P. O., vchod č. XX, označenom súp. č. XXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera XXX T., katastrálne územie O., okres O., obec O. zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra O., byt ktorý pozostáva z X izieb, kuchyne a príslušenstva a zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

3. Žalobca aj žalovaná na preukázanie svojich tvrdení označil dôkazy založené v spise tunajšieho súdu o nahradenie prejavu vôle sp. zn. 26C/53/2011, osobitne: uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/2/2007 zo dňa 12.09.2007 a zo dňa 12.12.2007, Obchodný vestník OV 206B/2007, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21CoKR/4/2008, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn 6Obdo/38/2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2010, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 26C/206/2010, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/71/2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn 1Cdo 102/2016, zmluva o nájme zo dňa 23.02.1999, rozhodnutie o pridelení bytu zo dňa 05.02.1983, potvrdenie o sprostredkovaní výmeny bytov zo dňa 11.08.2011, potvrdenie správcu zo dňa 08.09.2010, predpis mesačnej zálohovej platby zo dňa 12.10.2011, predpis mesačnej zálohovej platby zo dňa 10.02.2012, výpis z účtu žalovanej, oznámenie o zriadení bankových účtov, výzva žalovanej adresovanej žalobcovi na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytov zo dňa 27.10.2010, oznámenie o uskutočnení obhliadky bytu zo dňa 23.11.2009, zápisnica o obhliadke bytu zo dňa 05.11.2009.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami založenými v spise, z ktorých vyplývajú nasledovné skutočnosti:

5. Rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.9.2007, sp. zn. 25K/2/2007-70, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený T.. L. C.. Rozhodnutím Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.12.2007 č. k. 25K 2/07-823, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2008 bol T.. L. C. zbavený funkcie správcu konkurznej podstaty a zároveň súd ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej podstaty T.. N.. L. W.. Dňa 23.03.1999 bola uzatvorená zmluva o nájme bytu č. XX na R. XX P. O. medzi TAZ SIPOX, a.s. ako prenajímateľom a žalovanou. Žalovaná vyzvala listom zo dňa 27.10.2010 žalobcu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytov, na ktorú žalobca reagoval listom zo dňa 23.11.2009, v ktorom jej oznámil, že dňa 03.12.2009 bude vykonaná obhliadka predmetného bytu. Dňa 03.12.2009 bola žalobcom v zastúpení I. J. vykonaná obhliadka predmetného bytu. Správca bytového domu listom zo dňa 08.09.2010 potvrdil

príjem platieb zasielaných mesačne na v liste uvedené čísla účtov v sume 381,25 eur (nájom) a 316,16 eur za obdobie november 2008 - marec 2009. Žalovaný listom zo dňa 12.10.2011 žalovanej zaslal predpis mesačnej zálohovej platby platný od 01.09.2011 za platby spojené s užívaním bytu s číslom účtu správcu, na ktorý je potrebné platby správcovi poukazovať. Žalovaný listom zo dňa 10.02.2012 žalovanej zaslal predpis mesačnej zálohovej platby platný od 01.01.2012 za platby spojené s užívaním bytu s číslom účtu správcu, na ktorý je potrebné platby správcovi poukazovať s výhradou založenia nájomného vzťahu s tým, že ide o úpravu do vyriešenia vzájomných vzťahov. Z výpisu účtu žalovanej vyplýva, že táto uhrádzala platby „nájomného“ a platby spojené s užívaním bytu.

6. Súd z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu č.k. 26C/206/2010-350 zo dňa 18.11.2014 zistil, že súd už ohľadom existencie/platnosti nájomnej zmluvy dospel k nasledovným záverom: I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľností vedená ako vlastníčka nehnuteľnosti obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bolo právoplatne rozhodnuté, že sporný byt patrí do konkurznej podstaty úpadcu „Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii (od 05.10.2007 v konkurze), čo znamená, že obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii (obchodná spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., ktorá vznikla dňa 14.05.1998 ako právny nástupca obchodnej spoločnosti TAZ spol. s r.o., od 01.06.1999 zmena obchodného mena predmetnej spoločnosti na TAZ, a.s.) v zastúpení Správou mestského majetku Trnava uzavrela zmluvu o nájme bytu so žalobkyňou (teraz žalovanou), je takýto právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii (v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy s obchodným menom: TAZ SIPOX, a.s.) dala do nájmu predmetný byt žalobkyni (žalovanej), ktorý v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu nevlastnila, nemohla teda previesť viac práv, ako mala v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu, a preto je zmluva o nájme bytu od samotného počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom. Keďže zmluva o nájme bytu je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nakoľko nájomné právo bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ, a.s. v likvidácii, tak nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Dňa 26.03.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 44Cbi/6/2007 - 653 zamietol žalobu o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, a dňa 23.09.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 21CoKr/4/2008 - 767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Ako ďalšiu otázku súd riešil, či došlo k vzniku nájmu bytu medzi žalobkyňou (žalovanou) a žalovaným (žalobcom). Nájomné za užívanie bytu platila žalobkyňa (žalovaná). Žalovaný (žalobca) prijímal platby nájomného od žalobkyne, oznámeniami zo dňa 07.03.2009, 15.04.2009, 23.11.2009, 25.06.2010 a 08.09.2010 jednal so žalobkyňou (žalovanou) ako s nájomcom predmetného bytu. Taktiež žalovaný (žalobca) vykonal dňa 05.11.2009 obhliadku predmetného bytu. Medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomná nájomná zmluva, ani ústna nájomná zmluva. Neexistencia písomnej i ústnej formy nájomnej zmluvy sama o sebe v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu, preto súd zisťoval, či neboli splnené podmienky pre vznik práva nájmu bytu konkludentne podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vzniku nájomnej zmluvy medzi Účastníkmi konania konkludentným spôsobom je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, konaním, tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy. Súd v rozsudku sp. zn. 26C/206/2010 dospel k záveru, že najneskôr od mesiaca máj 2011 bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto užíva byt, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná v priebehu konania. Žalovaný (žalobca) prijímal platby nájomného už za rok 2009 od žalobkyne (žalovanej). Podstata nájomnej zmluvy upravenej v ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a z nej vyplývajúceho nájomného pomeru spočíva v tom, že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania za odplatu. Dočasnosť trvania nájomného pomeru môže a nemusí byť výslovne dohodnutá, vec môže byť odovzdaná aj bez konkrétneho časového určenia. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval a spôsob užívania upravujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, prípadne nájomná zmluva. Práva a povinnosti prenajímateľa sú rovnako upravené v zákonnom predpise a môžu byť spresnené v nájomnej zmluve. Podľa ust. § 685 ods. 1 nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním

nájomného. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať okrem úpravy nájmu bytu. Súd v rozsudku sp. zn. 26C/206/2010 dospel teda k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 žalovaný (žalobca) vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne prijímal od žalobkyne (žalovanej) nájomné, ako aj samotná obhliadka sporného bytu, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalovaný (žalobca) rešpektoval pokojný stav, je nesporným, že od roku 2009 poberal od žalobkyne (žalovanej) riadne platené nájomné. Žalovaný (žalobca) komunikoval so žalobkyňou (žalovanou) ako s nájomcom, čo svedčí o tom, že žalobkyňa (žalovaná) si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohla tieto úkony vykladať tak, že s ňou uzavrel nájomnú zmluvu. Pokiaľ žalovaný (žalobca) po dobu dva a pol roka (20.11.2008 - 02.02.2011 - kedy bol zo strany žalovaného (žalobcu) podaný vzájomný návrh na vypratanie nehnuteľnosti) pristupoval k žalobkyni (žalovanej) ako k nájomcovi, jej postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platila a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užívala za odplatu (neboli jej doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, jej užívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrán) dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet žalovaného (žalobcu) (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred určený účet bola žalobkyňa (žalovaná) priamo žalovaným (žalobcom) vyzvaná, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu). To, že podľa tvrdení žalovaného (žalobcu) nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohol mať nájomca vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).

7. Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/71/2015-380 zo dňa 02.02.2016, tento sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa vysloveného v rozsudku č.k. 26C/206/2010-350 zo dňa 18.11.2014 spočívajúcom v tom, že žalobkyňa (žalovaná) je nájomníčkou predmetného bytu. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Cdo 102/2016 zo dňa 28.02.2017 odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/71/2015. 8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka: Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 34 OZ: Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 35 ods. 1 OZ: Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Podľa § 35 ods. 3 OZ: Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 OZ: Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa § 685 ods. 1: Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone. Podľa § 686 ods. 1 a 2 OZ: Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú. Podľa § 696 ods. 1 a 2 OZ: Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

9. Súd podobne ako v rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 26C/206/2010-350 zo dňa 18.11.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/71/2015-380 zo dňa 02.02.2016 dospel k záveru, že zmluva o nájme bytu zo dňa 23.03.1999 je absolútne neplatným právnym úkonom pre

nedostatok dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. dala do nájmu byt č. XX žalovanej, táto spoločnosť v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu byt nevlastnila, nemohla teda previesť viac práv, ako mala v čase uzatvárania zmluvy o nájme bytu, a preto je zmluva o nájme bytu absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, nájomné právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje. Pokiaľ ide o vznik nájmu bytu medzi žalovanou a žalobcom, nebolo sporné, že žalovaná platila nájomné za užívanie bytu a platby spojené s užívaním bytu, žalobca jednal so žalovanou ako s nájomcom predmetného bytu. Taktiež žalobca vykonal dňa 05.12.2009 obhliadku predmetného bytu. Medzi stranami sporu nebola uzatvorená písomná nájomná zmluva, ani ústna nájomná zmluva. Neexistencia písomnej i ústnej formy nájomnej zmluvy sama o sebe v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť. Pri vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, konaním, tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel subjekt prejaviť, napr. reálne začatie plnenia, ktoré vyplýva zo zmluvy (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danej veci bolo zrejmé, čo je predmetom nájmu bytu, kto ho užíva, nebola sporná výška nájomného a ani poplatku za služby spojené s užívaním bytu, žiadna z týchto platieb nebola rozporovaná. Z nájomnej zmluvy vyplýva pre nájomcu právo, aby prenajatú vec užíval. Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Skutočnosť, že žalobca prijímal od žalovanej nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Žalobca rešpektoval pokojný stav, komunikoval so žalovanou ako s nájomcom, žalovaná si mohla tieto úkony vykladať tak, že s ňou uzavrel nájomnú zmluvu. Zo správania žalobcu bola zjavná vôľa, aby byt užívala za odplatu, na takúto platbu a na vopred určený účet bola žalovaná priamo žalobcom vyzvaná, je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne (§ 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného. Záver o tom, že žalovaná je nájomníčkou predmetného bytu bol potvrdený tiež v rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 26Co/71/2015-380 zo dňa 02.02.2016. Keďže žalovaná je nájomníčkou predmetného bytu, súd žalobu zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov konania a nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali jej nepriznanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresny´ súd Trnava, vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecny´ch náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z aky´ch dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len ty´m, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesny´m postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivy´ proces, c) rozhodoval vylúčeny´ sudca alebo nesprávne obsadeny´ súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonany´ch dôkazov k nesprávnym skutkovy´m zisteniam, g) zisteny´ skutkovy´ stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj ty´m, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa ty´kajú procesny´ch podmienok, b)

sa ty´kajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).