Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: PERUN & b, verejná obchodná spoločnosť, KOŠICE, Mäsiarska 32, Košice 040 01, IČO: 31 671 268, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava - mestská časť Nové Mesto 832 47, IČO: 30 845 572, o neplatnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1) Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2017 sa domáhal, aby súd určil, že dohoda o odstúpení od zámennej zmluvy je absolútne neplatná. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 15.10.1998 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zámenná zmluva č. 98/736 predmetom ktorej bola výmena tovaru v súlade s dohodnutými podmienkami. V súlade so zámennou zmluvou Ministerstvo hospodárstva SR vydalo dňa 10.11.1998 medzinárodný dovozný certifikát s tým, že predmetom dovozu bola kabína a kabeláž na vojenské účely. Dňa 24.08.1999 žalovaný so žalobcom uzatvoril dohodu o odstúpenie od zámennej zmluvy, ďalšie vzťahy sa mali riešiť novou zámennou zmluvou. Po dovezení kompletu kabíny UNK, žalovaný žalobcovi oznámil, že nemá záujem o dodávku a uchopenie raketového kompletu NEVA a žiaden materiál s tým súvisiaci Ministerstvo obrany SR neprevezme. Žalobca splnil všetky podmienky zákona o obchodovaní s vojenským materiálom a plnenie producentom, ktorého bola zahraničná právnická osoba, bolo na území SR v súlade s riadne uzatvorená zámennou zmluvou č. 98/736 vrátane všetkých povoľovacích certifikátov na území SR prepravené včas a v termíne dovezené. Žalovaný postupoval a ďalej postupuje voči žalobcovi nezákonne, keďže odmietla prevziať plnenie od žalobcu vyplývajúce zo zmluvného vzťahu, podliehajúcemu podmienkam zákona o obchodovaní s vojenským materiálom. Nezákonnosť žalovaného spočíva zo skutočnosti, že tým, že od žalobcu odmieta prevziať plnenie hrubým spôsobom a úmyselne porušuje zákon o obchodovaní s vojenským materiálom, z ktorého vyplýva, že obchodná spoločnosť nemôže byť vlastníkom vojenského materiálu. Poukázal na certifikát č. 430-577/98, ktoré vydalo Ministerstvo hospodárstva SR dňa 03.11.1998, v ktorom uviedlo, že jediným konečným užívateľom kabíny a kabeláže ako vojenského materiálu určeného na vojenské účely môže byť jedine armáda SR. V tomto certifikáte okrem iného je uvedené, že žalobca sa zaviazal doviezť do SR uvedený vojenský tovar s tým, že nebude meniť jeho smerovanie, lodenie, alebo ho reexportovať na iné miesto určenia bez súhlasu kompetentného orgánu. Znamená to, že Armáda SR - Ministerstvo obrany SR je konečným užívateľom a nikto iný nesmie byť konečným užívateľom a nikto iný nesmie prevziať toto vojenské zariadenie. Žalobca poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zámennej zmluvy č. 98/736 zo dňa 24.08.1999 je v rozpore so zákonom o obchodovaní s vojenským materiálom, z ktorého vychádzal aj medzinárodný dovozný certifikát, kedy

konečným užívateľom dovezenej vojenskej techniky môže byť len Armáda SR. Právny úkon odstúpenia od zámennej zmluvy je absolútne neplatným právnym úkonom.

2) Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy - Povolenie ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky o obchodovaní s vojenským materiálom, zámenná zmluva č. 98/736, prílohy k zámennej zmluve, súhlas Ministerstva financií SR so zámennou zmluvou, medzinárodný dovozný certifikát, úradné povolenie licencie, zápis z rokovania konaného dňa 24.08.1999, zápis z rokovania dňa 20.09.1999, potvrdenie vydané Ministerstvom obrany SR zo dňa 20.09.1999. Iné dôkazy žalobca nenavrhol.

3) Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalovaný nemá k dispozícii dohodou o odstúpeniu od zámennej zmluvy č. 98/736, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha. Spisová dokumentácia - zámennej zmluvy, prípadne ďalšie listinné doklady boli skartované v 10 ročnej lehote. Protilietadlový raketový komplet bol pravdepodobne vyradený z výzbroje ozbrojených síl Slovenskej republiky v roku 2010 (údaje nie sú k dispozícii). Podľa § 137 písmeno c) žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu, ktorý vôbec nedeklaroval ak by aj bol, samotné konštatovanie naliehavosť právneho záujmu nepostačuje a žalobca ho musí relevantným spôsobom preukázať. Má za to, že žalobca by sa mohol domáhať určenia neplatnosti právneho úkonu v konaní, v ktorom by sa domáhal náhrady škody, kde by sa platnosť, resp. neplatnosť odstúpenia od zmluvy riešila ako predbežná otázka. Na odstup času od uzatvorenia zámennej zmluvy, uplynuli všetky do úvahy pripadajúce premlčacie lehoty. Žalovaný sa písomne vyjadril k prednesu žalobcu na pojednávaní dňa 14.03.2018. Žalobca tvrdil, že hlavným podkladom pre dovoz kabíny bol certifikát konečného užívateľa, ktorý vydalo Ministerstvo hospodárstva SR, a tento podľa žalobcu jednoznačne hovorí, že kabína patrí Armáde Slovenskej republiky, nikomu ju nemôže predať, smerovať, nedá sa s ňou nič robiť. Kabínu doviezol. Po vybavení všetkých potrebných dokladov, žalobca dostal vyrozumenie, že generálny štáb Armády SR kabínu neprevezme. Žalovaný uviedol, že predmetné povolenia boli vydané v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) účinnom 30. septembra 1998. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 179/1998 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie obchodovanie s vojenským materiálom predaj vojenského materiálu na účely jeho ďalšieho predaja užívateľovi realizovaný oprávnenými osobami. Ďalej poukázal na ust. §§ 14, 15 citovaného zákona. Z príslušných ustanovení vyplýva, že povolenie na obchodovanie s vojenským materiálom sa vydáva subjektu, ktorý je následne oprávnený vojenský materiál kupovať v jednom štáte a potom predávať v inom štáte. V prípade žalobcu to bola kúpa kabíny a súvisiaceho materiálu od spoločnosti OKTA v Bielorusku. Žalobca nepredložil dohodu o odstúpení od zámennej zmluvy, potvrdenie Ministerstva obrany SR z 20.09.1999 nie je možné považovať za dohodu o odstúpení od zámennej zmluvy, pretože ide len o jednostranné vyhlásenie.

4) Žalobca navrhol vypočuť svedka J.. W. W., bývalého hlavného inžiniera letectva, ktorý objasnil zložitosť situácie žalobcu, ktorý doviezol tovar, je vlastníkom a zároveň nemôže byť vlastníkom pretože porušuje zbrojný zákon. Ide o veľmi ťažko riešiteľnú situáciu. Svedok nebol prítomný pri rokovaniach, len sa vyjadroval z pohľadu vzniknutej situácie.

5) V záverečnom vyjadrení žalobca zotrval na svojej argumentácii. Žalovaný pre rozhodnutie veci je potrebné sa zoberať s tým, že či žalobca preukázal naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe.

6) Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7) Platí, že každý sa môže domáhať stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Spôsob, akým sa možno domáhať svojho práva na súde, v sporovom konaní upravuje v ust. § 137 CSP. Citované zákonné ustanovenie § 137 písm. c) a d) doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje, kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d) § 137 CSP. Ako zdôraznil zákonodarca v dôvodovej správe, jeho záujmom

bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , Zákon o dobrovoľných dražbách, Zákona o spotrebiteľských úveroch a pod. Právnou skutočnosťou je právny úkon. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Takouto právnou skutočnosťou je aj dohoda o odstúpení zámennej zmluvy. V rozhodovacej praxi súdov sa ustálil názor, že určovacia žaloba podľa ust. § 137 písm. c) má miesto jednak tam, kde je pomocou nej možné eliminovať stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej náhrade nie je možné dospieť inak a tiež v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu, prostredníctvom ktorej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán (účastníkov). Súd prvej inštancie sa tak zaoberal aj otázkou preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti odstúpenia od zámenne zmluvy, čo má vyplývať zo Zápisu z rokovania konaného dňa 24.08.1999, písomnú podobu žalobca nepredložil, t.j. otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby.

8) Súd dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení v posudzovanej veci nie je daný. Právny záujem ako podmienka úspešnosti žaloby o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práv a oprávnených záujmov práve určovacím návrhom. Ak žaloba na určenie neslúži potrebám praktického života, netýka sa neistej situácie, alebo ju nerieši, alebo ak má žaloba inú možnosť, ako odstrániť vzniknutú neistú situáciu právneho vzťahu účastníkov, nie je takýto návrh spravidla účelný, a tým ani procesne prípustný. V niektorých prípadoch však možno návrh na určenie požadovať za procesne prípustný aj napriek existencii možnosti žalobcu domáhať sa ochrany svojich práv inak. Medzi iným ide o prípady, v ktorých je reálny predpoklad, že požadovaným súdnym určením sa predíde súdnym sporom v iných veciach. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práva oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie.

9) V posudzovanej veci súd ustálil, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti. Absencia naliehavého právneho záujmu, ktorý bol pri žalobách na určenie vyžadovaný, je dôvodom na zamietnutie žaloby nie z vecných dôvodov, ale z dôvodov procesných. Pokiaľ právna otázka (platnosť zmluvy), o ktorej má byť rozhodnuté má povahu predbežnej otázky k existencii práva alebo právneho vzťahu (určenie vlastníckeho práva žalobcu, určenie existencie/neexistencie zmluvného vzťahu), nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak možno žalovať priamo o určenie existencie práva alebo právneho vzťahu; inak povedané, ak možno žalovať priamo na určenie existencie alebo neexistencie práva, nie je daný naliehavý právny záujem na určenie platnosti či neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva týka. V prípade, ak skutočnosti tvrdené žalobcom, naliehavý právny záujem na požadovanom určení založiť nemohol, v takom prípade možno žalobu z tohto (procesného) dôvodu zamietnuť bez toho, aby súd žalobu preskúmal z vecného hľadiska. Pokiaľ postup žalobcu stanoveným požiadavkám na meritórne posúdenie uplatnenej žaloby nevyhovuje a požadovaný naliehavý právny záujem žalobca nepreukáže, tak ako tomu bolo v danej veci, je dôvodné žalobu zamietnuť.

10) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Úspešný v spore bol žalovaný, ktorý nežiadal priznať náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III ( § 362 ods. 1 .

V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.