Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45Cpr-24-2017.pdf
PDF · 107.58 KB
Case nature
Area
Subarea
45Cpr/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Danielou Linetovou v právnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a.s., Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36620319, zastúpený: JUDr. Alexander Filo, advokát, Ulica P. Rádyho 14/A, Lučenec, proti žalovaným: 1/ Miroslava Berkešiová, nar.24.01.1981, trvale bytom Most pri Bratislave, prechodne bytom Kvetná 1, Tomášov, 2/ Alžbeta Rigová, nar. 02.07.1967, trvale bytom Hviezdoslavova 1102/2, Jelka, o zaplatenie 65,54 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi 32,77 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,77 eur od 27.01.2016 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach v sume 10,- eur vždy k 25. dňu v mesiaci počínajúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.
Súd konanie voči žalovanej 2/ v časti 32,77 eur zastavuje.
Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 32,77 eur od 29.01.2016 do 17.01.2018 v sume 3,26 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Žalobcovi priznáva proti žalovanej 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 04.09.2017 doručenou súdu dňa 12.10.2017 domáhal sa od žalovaných 1/ a 2/ zaplatenia schodku v celkovej výške 65,54 eur nasledovne:
- žalovaná l / je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 32,77 eur spolu s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 32,77 eur od 27.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 32,77 eur spolu aj s 5,05% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 32,77 eur od 29.01.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobu podal na tých skutkových tvrdeniach, že žalované 1/ a 2/ boli v pracovnom pomere u žalobcu spoločnosti CBA Slovakia, a.s., so sídlom ul. Dukelských hrdinov 2, na základe pracovných zmlúv, ktoré uzavreli s CBA Slovakia, a.s., ako predavačky- pokladníčky, počas inventúrneho obdobia, za ktoré bol zistený schodok, pracovali v predajni potravín CBA Tomášov, Hlavná 163/16, hospodárskej stredisko (HS) č.3980. Pri výkone dojednanej práce boli žalovaným 1/ a 2/ spolu aj s ostatnými členmi kolektívu zamestnancov v tejto predajni, zverované také majetkové hodnoty určené na obeh a obrat, ktoré boli povinné vyúčtovať, preto žalobca dojednal so všetkými zamestnancami, pracujúcimi a teda žalovanými 1/ a 2/ v tejto predajni podľa Zákonníka práce dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
3. Pracovný pomer žalovanej 1/ sa so žalobcom skončil dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 09.09.2016. Pracovný pomer žalovanej 2/ so žalobcom bol zo strany žalobcu so žalovanou 2/ ukončený v skúšobnej dobe dňom 04.10.2015. Okrem žalovaných 1/ a 2/ pracovali v tejto predajni aj ďalší hmotne zodpovední zamestnanci, svoje podiely na tomto schodku uhradili, resp. ich splácajú, preto sa ich táto žaloba netýkala.
4. V predajni potravín CBA v Tomášove, Hlavná 163/16, HS 3980 bola za obdobie od poslednej inventarizácie teda od 30.07.2015, za inventúrne obdobie od 30.07.2015 do 27.10.2015 vykonaná inventarizácia všetkých majetkových hodnôt určených na obeh a obrat, zverených na vyúčtovanie žalovaným 1/ a 2/, resp. aj všetkým ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom tejto predajne. Inventarizácia začala dňa 27.10.2015 vykonaním fyzickej inventúry hotovosti, cenín, tovaru, zásob a iných hodnôt určených na obeh a obrat, nachádzajúcich sa v priestoroch uvedenej predajne, o čom boli vyhotovené príslušné inventúrne súpisy a ďalšie doklady. Pri celej tejto inventarizácii sa vychádzalo z majetkového stavu tovarových zásob, zisteného bezprostredne predchádzajúcou fyzickou inventúrou, vykonanou dňa 30.07.2015, zisteného v hodnote 0,00 eur, nakoľko išlo o novootvorenú predajňu (predajňa bola otvorená dňa 30.07.2015). Následne proces inventarizácie pokračoval už iba u žalobcu CBA Slovakia, a.s., porovnaním inventúrou zisteného fyzického stavu týchto hodnôt s ich evidovaným účtovným stavom. Tak bol na hodnotách určených na obeh a obrat (inak aj ako „stav zásob") zverených kolektívu zamestnancov tejto predajne na vyúčtovanie zistený hrubý schodok 2.366,04 eur, ako celkový rozdiel medzi ich evidovaným účtovným stavom zásob ku dňu inventúry v sume 62.614,04 eur a fyzickým stavom zásob v sume 60.248,00 eur zisteným inventúrou.
5. Hodnotu tohto hrubého schodku, vyčísleného v predajných cenách, CBA Slovakia, a.s. najprv upravila na jeho vyčíslenie v nákupných cenách odrátaním DPH a aj obchodného rozpätia - marže (pokles na 1.691,33 eur), potom v zmysle vnútropodnikového predpisu aj znížením o povolené koeficienty/hodnoty normovaných strát vyčíslených v nákupných cenách, jednak z dosiahnutej tržby (145,82 eur) z nákupu ovocia a zeleniny (30,02 eur) a aj z nákupu mäsa a mäsových výrobkov (113,88 eur), čím sa schodok znížil na netto 1.401,60 eur. Celú sumu tohto netto schodku žalobca neskôr podľa § 191 ods.1 druhej vety podľa Zákonníka práce znížil na sumu iba 500,- eur a túto zníženú sumu ako schodok všetkým spoločne hmotne zodpovedným zamestnancom danej predajne určil k náhrade, ako požadovanú náhradu tejto škody. O inventarizácii a o určení sumy schodku zamestnancom k náhrade bol vyhotovený aj osobitný písomný záznam. Pri schodku sa objektívne nedá zistiť, kedy k nemu došlo, kedy vznikol, presne v ktorom časovom úseku celého inventúrneho obdobia, v danom prípade inventúrneho obdobia od 30.07.2015 do 27.10.2015. Zamestnávateľovi v prípade zistenia schodku podľa Zákonníka práce ani nevyplýva povinnosť preukázať, presne kedy daný schodok vznikol; stačí, ak sa zistí, že schodok vznikol (kedykoľvek) počas daného inventúrneho obdobia a v akej výške. Zamestnávateľ nemusí členom kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov preukazovať ani to, kto z nich a v akom rozsahu vznik tohto schodku zavinil, lebo to, že vznik schodku zavinili hmotne zodpovední zamestnanci, sa u každého z nich v tomto prípade zo zákona predpokladá (tzv. prezumované zavinenie podľa § 179 ods. 1 poslednej vety ZP). Na rozdiel od občianskeho práva, ktoré pozná spoločnú (solidárnu) zodpovednosť za škodu v prípade viacerých škodcov, pracovné právo takúto zodpovednosť zamestnancov nepozná a prísne trvá na princípe ich delenej zodpovednosti, podľa ktorého možno od každého z nich požadovať iba presne určený podiel z celého schodku (škody). Preto v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti za schodok túto situáciu viacerých zodpovedných osôb za jednu a tú istú škodu (schodok) Zákonník práce rieši tak, že zamestnávateľovi záväzným spôsobom predpisuje výpočet a postup, ako má určiť (vyčísliť) podiely jednotlivých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov na celom zistenom schodku podľa pomeru ich priemerných zárobkov. Zamestnávateľ teda musí schodok rozrátať medzi všetkých členov celého kolektívu spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, ktorí v tejto predajni pracovali kedykoľvek počas uvedeného inventúrneho obdobia, iba podľa vzájomných pomerov ich priemerných hodinových zárobkov, pričom u vedúcej a u zástupkyne vedúcej sa tento berie do úvahy v dvojnásobnej výške.
6. V prvom rade sa podiely na schodku jednotlivých zamestnancov, členov kolektívu viacerých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov daného pracoviska - pri kolektívnej hmotnej zodpovednosti určia podľa vzájomného pomeru ich priemerných (alebo pravdepodobných) hodinových zárobkov. Aj priemerný (pravdepodobný) hodinový zárobok sa zisťuje postupom, ktorý taktiež predpisuje Zákonník práce, pričom nezáleží na tom, či daný zamestnanec odpracoval celú dobu tohto inventúrneho obdobia,
alebo iba jeho časť. Preto dochádza aj k situáciám, že prakticky rovnaký podiel zo schodku sa požaduje uhradiť aj od takého radového zamestnanca v danej predajni, ktorý odpracoval celé inventúrne obdobie, ako aj od takého, ktorý odpracoval len jeho časť. Takýto postup vyplýva z kogentných (t.j. záväzných) ustanovení Zákonníka práce z § 189 ods. 2, 3, ako aj z § 134 Zákonníka práce. Následne sa v druhom kole, ale výlučne len u radových zamestnancov, rozdielnych od vedúceho a zástupcu vedúceho, takto sa ich zistené podiely na schodku porovnajú s ich priemernými (alebo pravdepodobnými) mesačnými zárobkami pred vznikom škody, t.j. pred vznikom schodku. A ak ich podiely, vyrátané v prvom kole, prevyšujú ich priemerné mesačné zárobky, tak iba tie časti z nich, ktoré prevyšujú sumy ich priemerných mesačných zárobkov sa v druhom kole výpočtu u takéhoto radového zamestnanca odrátajú a prirátajú sa na ťarchu iba vedúcej a aj jej zástupkyne, medzi nimi podľa vzájomných pomerov iba ich priemerný hrubý zárobok.
7. Podľa obsahu pripojených mzdových listov žalobca vypočítal priemerné hodinové zárobky alebo pravdepodobné hodinové zárobky u všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov za III. štvrťrok 2015, čo vyplýva z § 134 ods. 2 ZP, lebo rozhodným obdobím v tomto prípade bol kalendárny štvrťrok, predchádzajúci dňu konania inventúry 27.10.2015, teda III. kvartál 2015. Priemerný mesačný zárobok alebo pravdepodobný mesačný zárobok sa zisťuje pred vznikom škody (§ 189 ods. 3 ZP). Pri schodku nie je možné určiť, presne v ktorom časovom období z celého inventúrneho obdobia vznikol, preto priemerným mesačným zárobkom pred vznikom škody podľa § 189 ods. 3 ZP tu možno logicky rozumieť iba priemerný mesačný zárobok, zistený za ten kalendárny štvrťrok, ktorý bezprostredne predchádza už prvému dňu inventúrneho obdobia, za ktoré bol schodok zistený; ktorý je v tomto prípade deň 30.07.2015. Preto aj žalobca u všetkých hmotne zodpovedných zamestnancov ich priemerné mesačné zárobky pre tento účel zistil a vyčíslil z ich mzdy za II. štvrťrok 2015. Takýmto postupom vyčíslené podiely na celom tomto netto schodku, vrátane aj podielov na ňom iba ohľadne žalovaných 1/ až 2/ žalobca uviedol v pripojenej prehľadnej tabuľke. V treťom stĺpci tejto tabuľky boli uvedené mená všetkých tak, ich spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, ktorí kedykoľvek akúkoľvek dlhú dobu odpracovali v danej predajni počas celého tohto inventúrneho obdobia. V 4. stĺpci boli uvedené priemerné hodinové zárobky, v 6. stĺpci vzájomné percentuálne podiely týchto ich zárobkov (u vedúcej a zástupkyne už v dvojnásobnej výške); podľa nich sa určili na nich pripadajúce podiely na schodku v prvom kole výpočtu, ktorých sumy boli uvedené v 8. stĺpci.
8. Po porovnaní s priemernými mesačnými zárobkami zamestnancov, uvedenými v 9. stĺpci, vyplynulo, že v druhom kole výpočtu nebolo potrebné ani u jedného z radových zamestnancov znižovať jeho podiel na schodku na úroveň jeho priemerného mesačného zárobku a zvyšok prirátať vedúcej/zástupkyni. Uvedeným postupom vyčíslené podiely z tohto schodku podľa 11. stĺpca tabuľky predstavovali nasledovné sumy: u žalovanej 1/ Berkešiovej vo výške 32,77 eur, u žalovanej 2/ Rigovej vo výške 32,77 eur, čo spolu predstavuje celú žalovanú istinu 65,54 eur.
9. Na zistený schodok CBA Slovakia, a.s. upozornila zamestnancov uvedenej predajne a zároveň všetkým hmotne zodpovedným zamestnancom predajne oznámila ich podiely na vzniknutom schodku aj s požiadavkou, aby ich uhradili. Ich podiely na tomto schodku CBA Slovakia, a.s. oznámila jednotlivým hmotne zodpovedným zamestnancom tejto prevádzky s požiadavkou uhradiť ich aj formou návrhu uzavretia písomného uznania dlhu a dohody o jeho splácaní. Výšky požadovaných podielov na tomto schodku žalobca jednotlivým žalovaným oznámil zaslaním písomných návrhov uvedených dohôd poštou, ako doporučené zásielky, pričom v týchto dohodách boli ohľadne každej zo žalovaných uvedené aj konkrétne sumy od nich požadovaných podielov na tomto schodku, uvedené v žalobe. Písomný návrh takejto dohody od žalobcu bol žalovanej 1/ predložený na pracovisku dňa 19.01.2016, ktorý žalovaná 1/ nepodpísala. Písomný návrh takejto dohody od žalobcu žalovaná 2/ Rigová prevzala dňa 21.01.2016. Žalované 1/ a 2/ na písomné návrhy dohôd od žalobcu nereagovali. Žalované podiely na tomto schodku neuznali a tieto žalobcovi neuhradili. Preto žalobca aj cestou svojho advokáta všetkých žalovaných znova vyzval na úhrady ich podielov na tomto schodku. Žalované nič neuhradili žalobcovi na schodku ani na základe uvedených listov advokáta žalobcu nereagovali.
10. Žalované 1/ a 2/ ako zamestnankyne so žalobcom mali riadne uzavreté dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkami o spoločnej hmotnej zodpovednosti a pracovali na takom pracovisku, na ktorom pracovalo viac takýchto hmotne zodpovedných zamestnancov, t.j. v predajni potravín CBA Tomášov, Hlavná 163/16 č. 425, HS 3980, žalované 1/ a 2/ zodpovedajú žalobcovi za schodok, zistený v tejto predajni za inventúrne obdobie od 30.07.2015 do 27.10.2015, žalované doteraz nepreukázali
žalobcovi žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by sa mohli čiastočne či úplne zbaviť svojej zodpovednosti za tento schodok.
11. Žalobca na preukázanie uvedených skutkových tvrdení predložil listinné dôkazy: pracovné zmluvy uzatvorené so žalovanými 1/ a 2/, dohody o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti uzatvorené so žalovanými 1/ a 2/, skončenie pracovného pomeru so žalovanými 1/ a 2/, dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uznanie dlhu a dohoda o splátkach, záznam z prerokovania náhrady škody zo dňa 19.01.2016, výzva na úhradu dlhu - podielu na schodku zo dňa 09.02.2016 , zo dňa 08.11.2016, súpis inventúrnych hárkov ku dňu 27.10.2015, vyhlásenie zodpovednej osoby pred začatím inventarizácie, vyhlásenie hmotne zodpovedných osôb s vykázanou fyzickou zásobou tovaru na hárkoch v inventúrnom súpise zásob tovaru ku dňu 27.10.2015 a so spôsobom vykonania inventarizácie, záznam z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie z 22.12.2015, mzdové listy všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov danej predajne, spolu s výpočtami ich priemerných hrubých zárobkov(pravdepodobných mesačných zárobkov), tabuľka zo dňa 12.01.2016 ohľadne vyčíslenia podielov jednotlivých hmotne zodpovedných zamestnancov na celom zistenom schodku, výpis žalobcu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica.
12. Súd doručil žalobu spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach žalovanej 1/ do vlastných rúk dňa 03.01.2018, ktorá sa písomne nevyjadrila k podanej žalobe.
13. Súd doručil žalobu spolu s prílohami a poučením o procesných právach a povinnostiach žalovanej 2/ do vlastných rúk dňa 02.01.2018, ktorá sa písomne nevyjadrila k podanej žalobe.
14. Žalobca oznámil súdu, že žalovaná 2/ Alžbeta Rigová dodatočne dňa 17.01.2018 uhradila sumu 32,77 eur titulom schodku, žalobca z uvedeného dôvodu vzal žalobu v časti 32,77 eur späť.
15. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie dňa 22.05.2018 na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a žalovaná 1/, žalovaná 2/ sa nedostavila na pojednávanie, doručenie predvolania na pojednávanie mala riadne vykázané, nepodala návrh na odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, súd vec prejednal v neprítomnosti žalovanej 2/ podľa § 180 CSP. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi žalobcu uvedenými pod bodom 11. a zistil nasledovný skutkový stav.
16. Žalovaná 1/ na pojednávaní uznala žalovanú pohľadávku žalobcu v sume 32,77 spolu s príslušenstvom, v celom rozsahu čo do právneho dôvodu a výšky, ktorú žiadala zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 10,- eur k 25. dňu v mesiaci dôvodiac tým, že má mesačný príjem 450,- eur, tri maloleté deti vo veku 9, 11, 13 rokov, manžel pracuje príležitostne, v súčasnej dobe platí úver vo výške 210,- eur v Poštovej banke a.s.
17. Podľa § 182 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
18. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
19. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
20. Podľa § 182 ods. 4 Zákonníka práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
21. Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce, inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
22. Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
23. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
24. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
25. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
26. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
27. Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
28. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. V konaní mal súd na základe listinných dôkazov žalobcu preukázané, že žalovaná 1/ a 2/ v rozhodnom období za ktoré vznikol schodok boli zamestnané u žalobcu, mali uzavreté pracovné zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na základe ktorých prebrali zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách. V predajni potravín CBA v Tomášove, Hlavná 163/16, hospodárske stredisko 3980 bola vykonaná inventarizácia všetkých majetkových hodnôt určených na obeh a obrat, za inventúrne obdobie od 30.07.2015 do 27.10.2015 bol zistený schodok 2.366,04 eur, ako celkový rozdiel medzi evidovaným účtovným stavom zásob ku dňu inventúry v sume 62.614,04 eur a fyzickým stavom zásob v sume 60.248,- eur zisteným inventúrou, ktorý po znížení DPH, úprave koeficientom normovaných strát, nákupných cien sa znížil na sumu 500,- eur, uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné.
32. Platným uzatvorením dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti bola splnená hmotnoprávna podmienka zodpovednosti žalovanej 1/ a 2/ za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, pri ktorej sa vychádza z prezumpcie zavinenia zamestnanca, zamestnávateľ nie je povinný dokazovať zavinenie zamestnancom, teda či zavinili schodok, kedy k nemu došlo, stačí ak sa
zistí, že schodok vznikol za dané inventúrne obdobie a v akej výške. Žalobca preukázal aj správnosť výpočtu podielov pripadajúcich na žalovanú 1/ a 2/ podľa § 189 ods. 2, ods. 3 Zákonníka práce.
33. Žalovaná 1/ na pojednávaní pred súdom uznala nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu, uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, čo znamená, že je účinné ak sa urobí vo vzťahu k súdu. K rozsudku na základe uznania nároku môže dôjsť na základe výslovného procesného prejavu žalovaného v konaní a to v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Keďže žalovaná1/ uznala pred súdom v celom rozsahu nárok uplatnený žalobcom, súd vo veci vo vzťahu k žalovanej 1/ rozhodol rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP. O povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť peňažné plnenie v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery žalovanej 1/ podľa ustanovenia § 232 ods. 4 CSP .
34. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý vo vzťahu k žalovanej 2/ vzal žalobu v časti istiny vo výške 32,77 eur späť súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol v rozhodnutí vo veci samej a konanie v časti 32,77 eur zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP. V danom prípade súd na nesúhlas žalovanej 2/ so späťvzatím žaloby neprihliadal, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
35. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania čo mu zakladá povinnosť zaplatiť žalobcovi popri plnení úroky z omeškania. Úrok z omeškania je zákonným dôsledkom omeškania so splnením peňažného dlhu alebo jeho časti a nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania môže veriteľ požadovať od dlžníka aj vtedy, ak neboli medzi ním a dlžníkom dohodnuté.
36. Žalovaná 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, ktoré na písomnú výzvu žalobcu na uznanie dlhu a jeho splácaní nereagovali, dlh nezaplatili ani na základe písomnej výzvy právneho zástupcu žalobcu, preto súd zaviazal žalovanú 1/ a 2/ na zaplatenie príslušenstva, zákonného ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Výška úrokov z omeškania je o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,05 %.Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
37. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania voči žalobkyni 1/ v rozsahu 100% trov konania. Žalobca mal vo veci plný úspech vo vzťahu k žalovanej 2/, nakoľko procesne zavinila zastavenia konania, keďže zaplatila žalovanú istinu po podaní žaloby na súd, ktorá bola dôvodne podaná, žalobca mal plný úspech vo veci, nakoľko žalovaná 2/ nezaplatila príslušenstvo pohľadávky, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
38. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania, rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia podľa § 356 CSP.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.