Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_17CoP-73-2017.pdf
PDF · 80.54 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/73/2017
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej a sudkyne Mgr. Zuzany Holúbkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti V. H., nar. XX.XX.XXXX a L., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky X. V. rod. Z., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom M., H. Q. XXXX/XX a otca R. V., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom M., H. Q. XXXX/XX, t. č. bytom M., U. XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.6.2017, č.k. 34P/23/2017-157 v spojení s opravným uznesením zo dňa 27.7.2017 č.k. 34P/23/2017-163, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto: Z v y š u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletej H. V., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 55,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne a k maloletej L. V., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 55,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne s účinnosťou od 31.01.2017, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 31.01.2017 do 31.06.2018 pre maloletú H. vo výške 814,- Eur a pre maloletú L. vo výške 385,- Eur, s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 25,-Eur mesačne pre mal. H. a po 15 Eur pre mal. L., spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Týmto s a vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 29.11.2013, č. k. 26P/390/2012-71.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol súd prvej inštancie o návrhu matky, ktorým žiadala zvýšiť výživné z doterajších 55 eur mesačne pre každé dieťa na 160 eur mesačne pre mal. H. a 120 eur mesačne pre mal. L.. Výživné zvýšil s účinnosťou od podania návrhu na 85 eur mesačne pre mal. H. a 65 eur mesačne pre mal. L.. Vec právne posúdil podľa § 62 a § 75 Zákona. Súd prvej inštancie konštatoval, že od poslednej úpravy výživného pred 3,5 rokmi došlo k istým zmenám pomerov ako na strane účastníkov konania, tak i objektívne rastom životných nákladov. K najväčšej zmene pomerov došlo na strane maloletej H., ktorá v čase posledného rozhodovania o výživnom mala 12 rokov a bola žiačkou druhého stupňa základnej školy a v súčasnosti je žiačkou strednej školy. Teda je zrejmé, že na jej strane došlo k zvýšeniu jej výdavkov. Na strane maloletej L. nedošlo k až takej zmene pomerov. Stále je žiačkou 2. stupňa základnej školy. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane matky maloletých detí, ktorá v čase poslednej úpravy výživného zarábala len 370,- Eur mesačne netto a v súčasnosti
zarába, podľa vlastného vyjadrenia okolo 900,- Eur mesačne netto. Na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnejšej zmene pomerov. Ten v čase poslednej úpravy výživného pracoval ako taxikár na živnosť a uvádzal zárobok cca 300,- Eur mesačne. V súčasnosti stále pracuje ako taxikár a podľa vlastného udania zarába cca 400,- Eur mesačne. Podľa súdu prvej inštancie nebola na strane otca detí zistená taká životná úroveň, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, ako požadovala matka a bolo potrebné prihliadať aj na to, že už počiatočné výživné bolo určené v sumách po 55,- Eur mesačne na každé dieťa. Podľa názoru súdu prvej inštancie nie je v súčasnosti v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí vyššími sumami a na zvýšených výdavkoch detí sa majú podieľať obaja rodičia v pomere v akom došlo k zmene pomerov na strane oboch rodičov, pričom v danej veci bolo zistené 2,43 násobné zvýšenie zárobkových pomerov matky. Okrem toho otec o deti javí záujem, prispieva deťom i mimo bežného výživného, príležitostne im zakupuje techniku a pod. a sám platí spoločné dlhy rodičov detí.
2. Proti rozsudku podala odvolanie matka, ktorá žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a výživné zvýšiť vo väčšej miere. Popri popise situácií súvisiacich so spolužitím, rozchodom a súčasnými komplikáciami s otcom maloletých, poukázala na vysoké výdavky najmä v súvislosti s návštevou strednej školy maloletej H. a výdavky na ošatenie mal. L.. Uviedla, že výdavky rodiny zvláda platiť len s problémami z mesiaca na mesiac. Svoj príjem konštatovaný súdom prvej inštancie dosahovala dennou 12 hodinovou prácou v továrni, a považovala za opodstatnené, aby si aj otec našiel lepšie platenú prácu.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Rovnako aj on uviedol okolnosti spolužitia s matkou maloletých. Za významné považoval, že výlučne sám spláca hypotéku na byt, v ktorom v súčasnosti žije matka s maloletými a zaplatil aj iné výdavky v súvislosti s užívaním uvedeného bytu. Dcéram kúpil mobily, notebook, tablety, oblečenie, obuv, kredit na telefón a dával im vreckové 5 eur mesačne. Sám pritom žije stále akoby na návšteve u svojej sestry, ktorej prispieva 60 eur mesačne.
4. Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP a výživné zvýšiť vo väčšom rozsahu.
5. Rodičia, ani súd prvej inštancie nespochybnil výdavky na maloleté deti. Výdavky na žiaka druhého stupňa základnej školy a stredoškoláka sa nepohybujú v desiatkach eur mesačne, ale bez toho, aby rodičia mali neefektívne alebo nadštandardné výdavky, dosiahne ich výška sumu 200 eur mesačne. Nepočítajúc výdavky na bývanie zdieľané s rodičom, na ktoré by sa malo pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliadať. Výdavky na školu, strava, hygiena, zdravotná starostlivosť, ošatenie a obuv, občasný darček, či voľnočasová aktivita alebo podujatie v škole, to všetko sú položky, ktoré tvoria výdavky maloletého dieťaťa. Ako uviedla matka, nie sú práve výdavky súvisiace s návštevou gymnázia mal. H. rozhodne nízke. Vo vzťahu k úhrade sumy 30 eur mesačne na stužkovú a výlet na konci štúdia sa však jej výška javí odvolaciemu súdu ako neadekvátna, ako na to poukazoval aj otec v priebehu konania. Odvolací súd nespochybňuje, že je táto suma požadovaná, no jej výška je nepochybne mimo možnosti nejednej rodiny a v nejednej rodine by vedela byť minutá účelnejšie. Rodič by preto nemal podľahnúť tlaku a súhlasiť s jej úhradou, pokiaľ to nedovoľujú možnosti rodiny. Bez ohľadu na uvedenú sumu je zrejmé, že matka výdavky rodiny zvládala len za situácie, že pracovala v trojzmennej prevádzke. Že je takáto práca veľmi zaťažujúca niet pochýb. Nehovoriac o jej náročnosti popri starostlivosti o dve deti.
6. Pri uvedenom mimoriadnom pracovnom zaťažení matky sa odvolací stotožňuje s jej námietkou, že je dôvodné žiadať po otcovi, aby si našiel prácu, v ktorej bude zarábať viac. Pri súčasnej situácii na trhu práce, nenachádza odvolací súd opodstatnenie pre zotrvanie v podnikaní, z ktorého príjem predstavuje 400 eur mesačne. Zbežným vyhľadaním na stránke www.profesia.sk <http:// www.profesia.sk> možno nájsť ponuky, z ktorých by otec dosahoval čistý príjem aj okolo 600 eur mesačne. Takouto ponukou je napr. aj ponuka voľného miesta kuriéra pošty s hrubou mzdou 800 eur zverejnená pod www.profesia.sk/praca/l-m-transport-services/O3450435 <http://www.profesia.sk/ praca/l-m-transport-services/O3450435>.
7. Pokiaľ existuje možnosť príjmu, ako napríklad vyššie uvedené zamestnanie, a rodič povinný výživným napriek tomu zotrvá pri svojom nižšom príjme, možno o výživnom rozhodnúť tak, akoby rodič dosahoval možný vyšší príjem. Umožňuje to ustanovenie § 75 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, podľa ktorého pri
určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
8. Citované ustanovenie stanoví ako určujúce kritériá pre posudzovanie výšky výživného na strane povinnej osoby nielen majetkové pomery, teda aktuálnu výšku príjmu a hodnotu majetku, ale aj schopnosti a možnosti povinného. Aj keď teda majetok povinného a najmä jeho reálny aktuálny príjem nie je dostatočný na určenie výživného vo výške zodpovedajúcej potrebám oprávneného, môže byť určené výživné aj v takej výške, že preukázaný existujúci príjem povinného na plnenie takto stanovenej výšky výživného nepostačuje. Podmienkou takejto zdanlivej disproporcie je, že na strane povinného sú objektívne dané také schopnosti a možnosti, že by mohol dosahovať aj príjem vyšší ako reálne má, no iba z dôvodov na jeho strane tomu tak nie je. O takúto situáciu sa jedná aj v posudzovanom prípade. I keď je 400 eur mesačne ako príjem dosahovaný otcom pre plnenie zvýšeného výživného nepostačujúci, sú na jeho strane rozhodujúce schopnosti vykonávať inú, lepšie platenú prácu, a možnosť ju vykonávať. V tomto prípade je nepochybne v schopnostiach otca vykonávať prácu poštového kuriéra, ktorá je obsahom (šoférovanie) obdobná práci taxikára a súčasne je tu možnosť ju vykonávať, pretože ponuka takéhoto zamestnania existuje.
9. Vychádzajúc teda z príjmu 600 eur mesačne na strane otca, zmenil odvolací súd napadnuté rozhodnutie tak, že výživné zvýšil ako je uvedené vo výroku. Aj po jeho zaplatení v celkovej výške 190 eur mesačne by z možného príjmu 600 eur mesačne ostala otcovi v súčasnosti zarábaná suma 400 eur mesačne, z ktorej je schopný platiť súčasné výživné, náklady svojho živobytia, kupovať veci maloletým a splácať úver. Zvýšené výživné nie je teda spôsobilé existenčne ohroziť otca, pretože pre neho existuje dostupná lepšie platená práca.
10. Čo sa týka poukazu otca na vecné plnenia v prospech maloletých, je pozitívne, že sa takýmto spôsobom snažil dorovnať nízku platbu na výživné. Pri súčasných cenových reláciách predstavuje aj zvýšené výživné iba menšiu časť výdavkov na maloleté, a preto nie je dôvod aby boli vecné plnenia zo strany otca brané ako dôvod pre nezvyšovanie platby na výživné. Pomoc spočívajúcu v ich poskytnutí, ako aj záujem otca o deti, ktorý z týchto darov možno jednoznačne dovodiť, však otcovi uprieť nemožno.
11. Obdobné platí aj o splátke hypotéky platenej otcom. Pokiaľ jej platbu v plnej výške však otec považuje za formu pomoci s výdavkami na deti, čo v tomto konaní opakovane deklaruje, nasvedčuje to, že z jeho strany je vôľa plniť tento dlh sám. Pokiaľ by jeho výlučným splácaním splátok mal totiž matke vznikať dlh voči nemu, ako sa zmienil na pojednávaní dňa 2.6.2017, nebolo by možné o pomoci s nákladmi bývania uvažovať a výživné by muselo byť určené ešte vyššie, aby pokrylo aj časť nákladov detí na bývanie zdieľané s rodičom.
12. Dlh na zvýšenom výživnom určil súd za obdobie od podania návrhu (31.1.2017) do mesiaca nesledujúceho po rozhodnutí odvolacieho súdu (6/2018) vrátane, teda celkom 17 mesiacov. Pri rozhodnutí o výške dlhu odvolací súd zohľadnil, že dlh určený súdom prvej inštancie (121 eur a 40 eur) bol podľa zhodných tvrdení rodičov uhradený v plnej výške. Výška dlhu pri mal H. predstavuje zvýšenú sumu 55 eur mesačne x 17 mesiacov, t.j. 935 eur zníženú o zaplatený dlh 121 eur, teda celkom 814. Výška dlhu pri mal L. predstavuje zvýšenú sumu 25 eur mesačne x 17 mesiacov, t.j. 425 eur zníženú o zaplatený dlh 40 eur, teda celkom 385 eur. Vzhľadom na výšku dlhu nie je v možnostiach otca splatiť tento dlh jednorázovo, preto odvolací súd určil otcovi splátky (25 eur a 15 eur mesačne) splatné spolu s bežným výživným, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
13. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP rozhodol odvolací súd o nároku na náhradu trov konania.
14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).