Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/201/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcov: 1. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., 2. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C., právne zastúpení KAIFER, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Fibichova 11, Košice, IČO: 36 861 561 proti žalovanému: C., nar. XX.X.XXXX, bytom C., v konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že kúpna zmluva zo dňa 5.5.2014 uzavretá medzi L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., XXX XX C. ako predávajúcim a C. nar. XX.X.XXXX, V., XXX XX C. ako kupujúcim, týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Y., obec C., okres C.I, evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parcela KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parcela KN C č. XXX - záhrady o výmere 106 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na V. č. XX v C. postavený na parc. KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2 je voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade právne neúčinná.

II. Pre prípad objektívnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu v 1. rade, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.2.2012 č.k. 15C/378/2009-251 voči dlžníkovi L. nar. XX.X.XXXX, bytom V., XXX XX. C. z pôvodného majetku dlžníka L., nar. XX.X.XXXX, bytom V.e a to z nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. území Y., obec C., okres C., evidovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parc. KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parc. KN C č. XXX - záhrady o výmere 106 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX nachádzajúcich sa na V. v C. postavený na parc. KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2014, uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným, a ktorá zmluva je právne neúčinná voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade peňažnú náhradu vo výške 18 506 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Pre prípad objektívnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu v 2. rade, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice zo dňa 9.2.2012 č.k. 15C/378/2009-251 voči dlžníkovi L. nar. XX.X.XXXX, bytom V., XXX XX C. z pôvodného majetku dlžníka L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., XXX XX C.. a to z nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v kat. území Y., obec C., okres C., evidovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parc. KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parc. KN C č. XXX - záhrady o výmere 106 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX nachádzajúcich sa na V. v C. postavený na parc. KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2014 uzavretej medzi dlžníkom a žalovaným, a ktorá zmluva je právne neúčinná voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 2. rade peňažnú náhradu vo výške 18 506 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. P r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 7.7.2014 domáhali, aby súd určil, že právny úkon žalovaného, ktorým previedol žalovaný vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, zapísaným v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXX, okres C. obec C. kat. území Y. ako rodinný dom, súp. č. XXXX. na parcele KN C č. XXX o výmere 310 m2, druh: zastavané plochy a nádvoria a parcela KN C č. XXX o výmere 106 m2, druh: záhrady na základe kúpnej zmluvy je voči žalobcom v 1. a 2. rade právne neúčinný. Zároveň s touto žalobou doručil súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadal aby by súd zakázal žalovanému akokoľvek nakladať s vyššie citovanými nehnuteľnosťami do právoplatného skončenia konania o vyslovení neplatnosti právneho úkonu uvedeného na konajúcom súde a to najmä túto scudziť, zaťažiť či prenajať až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoju žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný v 1. rade ako kupujúci uzavrel s L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., C. ako predávajúcim kúpnu zmluvu o predaji predmetných nehnuteľností, ktorých vklad bol povolený do katastra nehnuteľnosti pod č. V/XXXX/XX dňa 4.6.2014.

3. Predávajúci L. bol dlžníkom žalobcov v 1. a 2. rade na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/378/2009-251 právoplatného 17.3.2014 a vykonateľného 17.6.2014, ktorým rozsudkom bola uložená dlžníkovi žalobcov L. zaplatiť každému zo žalobcov po 18 506 Eur, do 60 dní od právoplatnosti citovaného rozsudku titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. Do dňa podania žaloby dlžník žalobcov v 1. a 2. rade L. si nesplnil svoju povinnosť a nezaplatil im žiadnu finančnú sumu. Dlžník žalobcov (.) v snahe sťažiť vymožiteľnosť práva žalobcov v 1. a 2. rade ešte v čase pred vykonateľnosťou rozsudku jeho povinnosti zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu určenú súdom, previedol kúpnou zmluvou vyššie citované nehnuteľnosti na žalovaného, ktorý je jeho synom a býva so žalovaným v predmetnom rodinnom dome a vedú spoločnú domácnosť.

4. Týmto svojim konaním dlžník žalobcov v 1. a 2. rade rade previedol kúpnou zmluvou majetok vyššej hodnoty, ktorý by bol spôsobilý na úhradu jeho záväzkov. Dlžník okrem nehnuteľnosti, ktoré previedol kúpnou zmluvou na žalovaného nevlastní žiaden iný majetok, je poberateľom starobného dôchodku, pričom túto skutočnosť potvrdil v konaní pred Okresným súdom Košice I, č.k. 15C/378/2009.

5. Žalobcovia v 1. a 2. rade v žalobe poukázali, že žalovaný nikdy nemal a ani nemohol mať dostatok finančných prostriedkov na kúpu predmetných nehnuteľností. Táto nimi tvrdená skutočnosť je podložená tým, že sa jedná o vzťah strýka a bratranca k žalobcom v 1. a 2. rade, ktorí nepochybne majú dostatočný prehľad o majetkových pomeroch žalovaného a dlžníka žalovaných v 1. a 2. rade. Žalobcovia preto poukázali na to, že v danom prípade ide o fingovanú kúpnu zmluvu, pričom kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve nikdy nebola žalovaným predávajúcemu (svojmu otcovi) vyplatená.

6. Žalobcovia v 1. a 2. rade svoju žalobu odôvodnili ust. § 42 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a domáhali sa určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ich dlžníkom a žalovaným, ktorý je synom ich dlžníka, nakoľko týmto právnym úkonom žalovaný úmyselne ukrátil žalobcov v 1. a 2. rade a ktorým právnym úkonom sa ohrozilo uspokojenie nárokov žalobcov v 1. a 2. rade.

7. Žalobcovia v 1. a 2. rade mali za to, že žalovaný si bol vedomý skutočnosti, že jeho otec ako dlžník má záväzok voči žalobcom v 1. a 2. rade, nakoľko býva v spoločnej domácnosti s dlžníkom žalobcov a taktiež bol vypočutý ako svedok pred súdom v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi žalobcami v 1. a 2. rade a jeho otcom - dlžníkom, ktorému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade každému z nich po 18 506 Eur.

8. Z uvedeného je teda nesporné, že dlžník žalobcov v 1. a 2. rade úmyselne previedol svoj majetok na žalovaného s cieľom ukrátiť žalobcov. Úmysel žalovaného ukrátiť žalobcov v 1. a 2. rade je v tomto prípade absolútne nesporný a preto majú žalobcovia v 1. a 2. rade za to, že právny úkon je voči nim právne neúčinný, nakoľko ukracuje uspokojenie ich pohľadávky.

9. Zároveň s touto žalobou podali žalobcovia v 1. a 2. rade aj predbežné opatrenie, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k. 13C/201/2014-22 zo dňa 5.8.2014 tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol a o trovách predbežného opatrenia mal rozhodnúť v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

10. Voči tomuto uzneseniu podali žalobcovia odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Košiciach svojim uznesením č.k. 2Co/828/2014-43 zo dňa 10.10.2014 tak, že potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorým bol zamietnutý návrh, aby súd uložil Okresnému úradu, katastrálnemu odboru povinnosť nevykonať vklad vlastníckeho práva.

11. Vo zvyšnej zamietavej časti uznesenia súdu prvej inštancie toto zmenil tak, že uložil žalovanému, aby nenakladal s nehnuteľnosťami a to rodinným domom, súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na parc. č. KN C č. XXX. o výmere 310 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcelu KN C č. XXX o výmere 106 m2 - záhrady, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľnosti Okresného úrad Košice, katastrálny odbor, LV č. XXXX, okres C. obec C. kat. územie Y. do právoplatného skončenia konania o vyslovení neplatnosti právneho úkonu, vedeného na konajúcom súde pod spis. zn. 13C/201/2014. Uvedené uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 24.10.2014.

12. Žalobcovia v 1. a 2. rade písomne dňa 13.5.2015 podali návrh na zmenu žaloby tak, že žiadali aby súd určil, že právny úkon L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. a C., nar. XX.X.XXXX, bytom V. ktorým previedol L. vlastnícke právo k vyššie citovaným nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2014 na žalovaného je voči žalobcom v 1. a 2. rade právne neúčinný.

13. Žalobcovia ďalej dňa 29.6.2016 počas konania podali návrh na zmenu žaloby a to tak, že žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 5.5.2014 uzavretá medzi L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., XXX XX C. ako predávajúcim a C., nar. XX.X.XXXX, V., XXX XX C. ako kupujúcim, týkajúca sa prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. území Y., obec C., okres C. evidovaným Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parcela KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parcela KN C č. XXX - záhrady o výmere 106 m2 a rodinný dom súp. č. XXXX., nachádzajúci sa na V. Z., postavený na parc. č. KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, je voči navrhovateľovi v 1. rade a voči navrhovateľovi v 2. rade právne neúčinná.

14. Pre prípad objektívnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v 1. rade, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 9.2.2012, č.k. 15C/378/2009-251 voči dlžníkovi L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., XXX XX Košice z pôvodného majetku dlžníka L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX XX Košice, a to z nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Y. obec C., okres C. evidovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX ako parcela KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria 310 m2, parcela KN C č. XXX - záhrady o výmere 106 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na V. v Košiciach, postavený na parcele KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2014, uzavretej medzi dlžníkom a odporcom, a ktorá zmluva je právne neúčinná voči navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade peňažnú náhradu vo výške 18 506 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

15. Pre prípad objektívnej nemožnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa v 2. rade, vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 9.2.2012, č.k. 15C/378/2009-251 voči dlžníkovi L., nar. XX.X.XXXX, bytom V., XXX XX. Košice z pôvodného majetku dlžníka L. nar. XX.X.XXXX, bytom V. Košice a to z nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Y., obec C., okres C. evidovaných Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom na LV č. XXXX. ako parcela KN C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, parcela KN C č. XXX - záhrady o výmere 106 m2 a rodinný dom so súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na V., postavený na parcele KN C č. XXX. - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2, ktoré boli predmetom prevodu v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 5.5.2014, uzavretej medzi dlžníkom a odporcom, a ktorá zmluva je právne neúčinná voči navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľovi v 2. rade, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v 2. rade peňažnú náhradu vo výške 18 506 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žiadali tiež priznať náhradu trov konania.

16. Žalobcovia navrhli, aby súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 19C/175/2015.

17. Zmena žaloby, ktorá bola doručená súdu dňa 7.7.2014 bola pripustená uznesením tunajšieho súdu č.k. 13C/201/2014-112 zo dňa 31.5.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2017.

18. Uznesením č.k. 13C/201/2014-89 zo dňa 24.2.2016 súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I, pod spis. zn. 19C/175/2015.

19. Konanie súd prerušil z toho dôvodu, že na tunajšom súde bolo vedené pod spis. zn. 19C/175/2015 konanie, v ktorom sa žalobcovia v 1. a 2. rade domáhali voči žalovaným v 1. rade C., 2. rade Z. určenia, že kúpna zmluva, ktorú uzavrel žalovaný v 1. rade ako predávajúci so žalovanou v 2. rade ako kupujúcou, na základe ktorej previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je voči žalobcom v 1. a 2. rade neúčinná.

20. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

21. Na pojednávaní dňa 23.5.2018 žiadal žalobu zamietnuť bez uvedenia dôvodov.

22. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav.

23. Z listu vlastníctva č. XXXX pre okres C. obec C., kat. územie Y. súd zistil, že žalovaný C. bol výlučným vlastníkom domu súp. č. XXXX na parc. č. XXX a pozemkov parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 310 m2 a pozemku parcela registra „C“ parc. č. XXX - záhrady o výmere 106 m2 na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy V/XXXX/XX zo dňa 4.6.2014.

24. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol žalovaný na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a jeho otcom L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. zo dňa 5.5.2014 za dohodnutú kúpnu cenu 10 000 Eur. Táto mala byť vyplatená predávajúcemu L.i jednorázovo v deň podpisu tejto zmluvy.

25. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľností na základe návrhu L. zo dňa 5.5.2014 , pod č. V/XXXX/XXXX dňa 4.6.2014.

26. Žalobcovia predložili súdu rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 15C/378/2009 zo dňa 9.2.2012, kde žalobcom bol L. a žalovanými boli M. a O. (žalobcovia v konaní 13C/201/2014) v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k predmetným nehnuteľnostiam a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zaviazal zaplatiť obom žalovaným v 1. a 2. rade peňažnú náhradu, každému z nich po 18 506 Eur.

27. V rozsudku zároveň súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalobcu nahradiť trovy štátu v sume 174,22 Eur a rovnako zaviazal na trovy štátu zaplatiť aj žalovaných v 1. a 2. rade, spoločne a nerozdielne trovy štátu v sume 174,22 Eur, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

28. Vzhľadom k tomu, že žalobca v konaní 15C/378/2009 podal odvolanie o tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom č.k. 3Co/214/2013 dňa 30.1.2014 a týmto rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

29. Oba citované rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 17.3.2014 a vykonateľnosť nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie dňa 17.6.2014.

30. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. zn. 19C/175/2015 súd zistil, že žalobcovia M. a O. žalujú ako žalovaných v 1. rade C. (žalovaného v konaní 13C/201/2014) a 2. rade Z., nar. XX.X.XXXX, bytom I. o neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktorú medzi sebou uzavreli žalovaní a to žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaná v 2. rade ako kupujúca, že táto kúpna zmluva je voči žalobcom v 1. a 2. rade právne neúčinná.

31. Rozsudkom č.k. 19C/175/2015-49 zo dňa 15.4.2016 súd žalobu zamietol v znení žaloby, ktoré bolo vyjadrené v písomnom podaní právneho zástupcu žalobcov a rozhodol, že žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.6.2016.

32. Z tohto pripojeného súdneho spisu súd zistil, že kúpnopredajnou zmluvou previedol žalovaný C. na Z. predmetné nehnuteľnosti dňa 23.9.2014. V čl. III citovanej kúpnopredajnej zmluvy v bode 1 je uvedená kúpna cena, ktorú mala zaplatiť kupujúca C. ako predávajúcemu vo výške 5 000 Eur pri podpise tejto kúpnopredajnej zmluvy. Vklad tejto kúpnopredajnej zmluvy bol povolený do katastra nehnuteľností pod č. V/XXXX/XX dňa 23.10.2014.

33. Z výpisu listu vlastníctva č. XXXX pre okres C., obec C., kat. územie Y., súd mal preukázané, že vlastníčkou predmetných nehnuteľností je naďalej Z. rod. B. pričom na tomto liste vlastníctva je v časti C: Ťarchy zapísané vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. a v prospech L. nar. XX.X.XXXX., bytom C. na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol do katastra vložený dňa 23.10.2014 pod V-XXXX.

34. Po právoplatnom skončení konania vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19C/175/2015 súd pokračoval v konaní a vydal uznesenie č.k. 13C/201/2014-112 zo dňa 31.5.2017 o pokračovaní konania. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2017.

35. Z výpovede žalovaného súd zistil, že L., nar. XX.X.XXXX, bytom V. je jeho otcom. Žalobcovia sú jeho bratrancami.

36. Žalovaný poukázal na to, že uzavretie kúpnej zmluvy inicioval jeho otec L., ktorý za ním prišiel s tým, že má dlhy a preto sa rozhodol mu predať dom, v ktorom spolu bývali. Obaja spoločne dohodli kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti vo výške 10 000 Eur. Žalovaný uviedol, že svojmu otcovi dohodnutú kúpnu cenu 10 000 Eur zaplatil pred uzavretím kúpnej zmluvy. Jeho otec v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy dňa 5.5.2014 vlastnil ešte záhradnú chatu v záhradkárskej lokalite C., na ktorú však bolo vedené exekučné konanie.

37. Žalovaný poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti previedol kúpnou zmluvou na Z. dňa 23.9.2014 z toho dôvodu, že si od nej požičal sumu 20 000 Eur za tým účelom že mal v úmysle žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade vyplatiť každému z nich po 10 000 Eur.

38. Žalobca v 1. rade však s týmto nesúhlasil, preto uzavrel kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti so svojim otcom L., ktorému vyplatil sumu 10 000 Eur z požičaných peňazí. Z ďalšej časti požičanej sumy 10 000 Eur si žalovaný zakúpil motorové vozidlo.

39. Žalovaný uviedol, že uzavretie kúpnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností na Z. iniciovala práve Z., ktorá požadovala od neho vrátiť sumu 20 000 Eur, on však tieto finančné prostriedky nemal z čoho vrátiť, preto sa dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností za kúpnu cenu 5 000 Eur.

40. Žalovaný vypovedal, že Z. mu vyplatila 5 000 Eur pri podpise kúpnej zmluvy, teda kúpna cena podľa neho bola dohodnutá na sumu 25 000 Eur.

41. Žalovaný vypovedal na pojednávaní, že Z. ešte stále dlží sumu 25 000 Eur, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov, aby jej tieto peniaze vrátil. Na druhej strane však tvrdil, že k prevodu predmetných nehnuteľností na Z. došlo preto, aby splnil svoj dlh voči nej.

42. Žalovaný potvrdil, že vedel o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. 15C/378/2009, kde boli stranami sporu jeho otec L. a žalobcovia v 1. a 2. rade. Tvrdil však, že si nepamätá, aby bol vypočúvaný v tomto konaní ako svedok. Potvrdil, že vedel o cene predmetných nehnuteľností v konaní 15C/378/2009, kde bola cena týchto nehnuteľností uvedená vo výške 160 000 Eur.

43. Žalovaný uviedol, že nevie o žiadnom trestnom konaní vo veci poškodzovania veriteľa a nevie ani o tom, aby bol vypočutý v tomto konaní ako svedok.

44. Žalovaný uviedol, že si vybavoval úver v peňažnom ústave Tatra banka, ktorá mu však neposkytla hypotekárny úver vzhľadom na jeho finančnú situáciu- na výšku jeho príjmu.

45. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný bol vypočúvaný v trestnom konaní ako svedok o čom predložili ako doklad súdu zápisnicu o výsluchu svedka, kde bol žalovaný vypočúvavaný dňa 13.12.2016 v trestnej veci prečinu poškodzovania veriteľa, ktorá bola vedená na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach, odbor Kriminálnej polície, pod č. ČVS:U.. Touto zápisnicou žalobcovia potvrdili, že žalovaný bol vypočutý ako svedok pred vyššie citovaným vyšetrovacím policajným orgánom.

46. Z tejto zápisnice súd zistil, že žalovaný sľúbil žalobcom v 1. a 2. rade, že ich vyplatí na základe rozsudku Okresného súdu Košice I, kde mal vyplatiť jeho otec L., každému zo žalobcov po 18 506 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Sľúbil žalobcom ich vyplatiť ale takúto sumu nemal, preto v Máji 2014 chcel zobrať úver v Tatra banke vo výške 50 000 Eur, tento úver mu však nebol schválený.

47. Sumu 10 000 Eur otcovi vyplatil. V roku 2012 a 2013 si požičal od Z. 2 x po 10 000 Eur. V roku 2014 sumu 5 000 Eur pri podpise kúpnej zmluvy, ktorou prevádzal predmetné nehnuteľnosti na Z. 48. Žalovaný v tomto trestnom konaní vypovedal, že nevedel inak svoj dlh riešiť a keďže Z. je jeho kamarátka, tak jej ponúkol, že dočasne na ňu prepíše predmetný dom s pozemkami, aby sa nebála, že svojich 25 000 Eur nedostane.

49. Žalovaný vypovedal v trestnom konaní, že nemá peniaze na vyplatenie dlhu, preto stále predmetné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve Z..

50. Ďalej žalovaný vypovedal v trestnom konaní, že on i jeho otec L. majú v tomto dome právo doživotného bývania, preto je tento dom nepredajný.

51. Žalobcovia poukázali na to, že žalovaný potvrdil žiadosťou o hypotéku a založením rodinného domu pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru, že hodnota rodinného domu s pozemkami bola vyššia ako bola uvedená v kúpnej zmluve, ktorú uzavrel žalovaný so svojim otcom, pretože pre účely hypotéky vo výške 50 000 Eur by bol tento rodinný dom založený práve na takúto sumu.

52. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu spis. zn. 15C/378/2009 súd zistil, že žalobca L., nar. XX.X.XXXX., bytom C. podal žalobu proti žalovaným v 1. rade M. a v 2. rade O. (žalobcovia v konaní 13C/201/2014) o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Touto žalobou žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo jeho a žalovaných v 1. a 2. rade, a aby predmetné nehnuteľnosti boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť každého zo žalovaných sumou 3 000 Eur.

53. Z tohto spisu súd zistil, že žalovaný C. vypovedal ako svedok na pojednávaní dňa 31.3.2011, pričom uviedol, že spoločne so svojim otcom L. bývajú v predmetnom rodinnom dome, ktorý má len jeden vchod.

54. Žalovaný v tomto konaní ako svedok vypovedal, že jeho otec má našetrené finančné prostriedky a preto vie vyplatiť žalovaných v 1. a 2. rade (žalobcov v konaní 13C/201/2014).

55. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I 15C/378/2009 súd zistil, že znaleckým posudkom č. 31/2011 zo dňa 6.10.2011 vypracovaným súdnym znalcom z odboru stavebníctvo Ing. Jánom Hrabinským bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností sumou 167 000 Eur. Právoplatným rozsudkom č.k. 15C/378/2009 zo dňa 9.2.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2014 a vykonateľnosť 17.6.2014 bolo žalobcovi L. uložené, aby do 60 dní od právoplatnosti rozsudku mal vyplatiť žalovanému v 1. rade M. a žalovanému v 2. rade O. ich hodnotu ako odstupujúcim podielovým spoluvlastníkom každému z nich po 18 506 Eur.

56. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov. 57. Podľa ustanovenia § 42 a) ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

58. Podľa ustanovenia § 42 a) ods. 2 citovaného zákona, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných

troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

59. Podľa ustanovenia § 42 b) ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

60. Podľa ustanovenia § 42 b) ods. 2 citovaného zákona, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

61. Podľa ustanovenia § 42 b) ods. 4 citovaného zákona, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

62. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu Občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči tretej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.

63. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie dlhu, postúpenie pohľadávky a pod.

64. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon, ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo z časti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Ďalšími predpokladmi odporovateľnosti sú po:

a) k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať došlo v posledných troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa konanie odporuje; ak je napádaný právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu;

b) právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (napr. dlžník, ktorému sa odpustil dlh, dedič, ktorý získal dedičstvo po jeho odmietnutí dlžníkom a pod.) Preukazovanie toho či úmysel ukrátiť veriteľa bol známy druhej strane je zložitou skutkovou otázkou, ktorá by sa mala posudzovať v celom kontexte okolností, za ktorých došlo k právnemu úkonu;

c) úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátený a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. Základným pojmovým znakom odporovateľnosti je to, že o tejto tzv. relatívnej neúčinnosti právneho úkonu musí rozhodnúť súd v občianskoprávnom konaní. Odporovateľnosť možno preto uplatniť len žalobou alebo vzájomnou žalobou. K vysloveniu neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym

výrokom, nemožno ju riešiť ako predbežnú otázku iba v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom, ktorej je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal s odporovateľného právneho úkonu prospech. Právnymi dôsledkami odporovacej žaloby sú: a) zachovanie právnych následkov odporovateľného právneho úkonu vo vzťahu k tomu, kto s dlžníkom tento právny úkon urobil (napr. žalovaný naďalej zostáva vlastníkom veci, ktorú mu predali, darovali, vymenili). Tento dôsledok súvisí s tým, že odporovacou žalobou možno napadnúť len platný právny úkon. Ak právny úkon nie je platný odporovacia žaloba nemôže byť úspešná;

b) žalobca môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a preto môže navrhnúť exekúciu napr. predajom veci tak, ako keby vec ešte stále vlastnícky patrila dlžníkovi. K návrhu na exekúciu však musí pripojiť rozsudok o neúčinnosti napadnutého odporovateľného právneho úkonu;

c) žalobca môže požadovať, ak sa vec nachádza u žalovaného, náhradu v peniazoch od toho, kto mal z odporovateľného úkonu prospech, ktorú nemožno stotožniť s náhradou škody, pričom výška náhrady je limitovaná výškou získaného prospechu. To isté môže žalobca žiadať, ak odporovateľným úkonom došlo k prevodu veci, ale plnenie dlžníka spočívalo v nepeňažnom plnení.

65. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú právoplatne priznanú pohľadávku, každý z nich vo výške 18 506 Eur voči dlžníkovi L. nar. XX.X.XXXX, bytom C. titulom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Tieto svoje pohľadávky ako veritelia nadobudli voči dlžníkovi L. na základe rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 15C/378/2009-251 zo dňa 9.2.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2014 a vykonateľnosť dňa 17.6.2014.

66. V čase medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou citovaného rozsudku dlžník žalobcov v 1. a 2. rade L. previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného kúpnou zmluvou uzavretou dňa 5.5.2014, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 4.6.2014. Žalovaný tieto nehnuteľnosti kúpil od svojho otca ako osoba blízka podľa ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka za kúpnu cenu dohodnutú v sume 10 000 Eur, hoci cena týchto nehnuteľností v čase prevodu bola 167 000 Eur určená v znaleckom posudku Ing. Hrabinského v konaní 15C/378/2009. Tak dlžníkovi žalobcov ako aj žalovanému bola táto kúpna cena uvedená v znaleckom posudku známa.

67. Z uvedeného vyplýva, že dlžník žalobcov v 1. a 2. rade predal predmetné nehnuteľnosti žalovanému za zjavne nízku cenu (viac ako 10 násobne nižšiu) s úmyslom sťažiť vymoženie pohľadávok žalobcov v 1. a 2. rade vo výške 2 x 18 506 Eur voči nemu, keďže v čase prevodu nemal iný majetok väčšej hodnoty a bol poberateľom len starobného dôchodku. O týchto skutočnostiach vedel aj samotný žalovaný, keďže s dlžníkom žalobcov býva v spoločnej domácnosti a má nepochybne prehľad o majetkových pomeroch svojho otca (dlžníka žalobcov).

68. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že boli splnené predpoklady pre určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaným o prevode predmetných nehnuteľností do vlastníctva žalovaného. Preto súd vyhovel žalobe a určil, že kúpna zmluva zo dňa 5.5.2014 uzavretá medzi L. ako dlžníkom a žalovaným o prevode predmetných nehnuteľností je voči žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade právne neúčinná.

69. Keďže v čase prebiehajúceho súdneho konania žalovaný dňa 23.9.2014 previedol predmetné nehnuteľnosti do vlastníctva tretej osoby Z. (vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený dňa 23.10.2014) súd vyhovel žalobe aj v časti tzv. eventuálneho petitu a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade peňažnú náhradu vo výške zodpovedajúcej neuspokojeným častiam pohľadávok žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade vyplývajúcim z právoplatného vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I 15C/378/2009-251 a to za predpokladu, že uspokojenie pohľadávky žalobcu v 1. rade a žalobcu v 2. rade z toho čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku nebude dobre možné.

70. K takémuto záveru dospela aj súdna prax, ktorá sa ustálila na názore, že veriteľ, ktorý s úspechom odporoval právnemu úkonu podľa ustanovenia § 42 a) Občianskeho zákonníka, má voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, právo na náhradu v peniazoch, ak sa u neho nenachádza vec nadobudnutá týmto úkonom (R110/1998).

71. Z uvedeného dôvodu preto v eventuálnom petite súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade i žalobcovi v 2. rade, každému z nich po 18 506 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

74. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.