Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/12/2017

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcov: I/ PRO HOTEL, spol. s r. o., Bazovského 9, 984 01 Lučenec, IČO: 36 645 486, II/ M.. N.. G. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom I.. J. XXX/XX, XXX XX O., právne zastúpený: JUDr. Eva Fükőová, advokátka, Hviezdoslavova 3, 979 01 Rimavská Sobota, III/ TERMINAL 2, s. r. o. „v konkurze", Prievozská 18, 821 09 Bratislava 2, IČO: 31 626 645, proti žalovanému: 1/ Československá obchodná banka, a. s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, o uloženie povinnosti vydať listinu o výmaz, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcu I/ a III/ o uloženie povinnosti žalovanému vydať Listinu o výmaz poznámok a záložného práva vedené na LV č. XXXX pre obec a k. ú. Lučenec sa z a - m i e t a .

II. Žalobcovia I/ a III/ sú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Dňom 04. 04. 2017 bola tunajšiemu súdu odstúpená vec žalobcov na základe uznesenia Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Ncb/4/2017 zo dňa 23. 02. 2017, ktorým bola vec žalobcov prikázaná na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu, pôvodne vec vedená pred Okresným súdom Lučenec, ktorého sudcovia boli v tejto veci vylúčení. Žalobcovia I/, II/ a III/ podali pôvodne dňa 15. 10. 2012 žalobu pred Okresným súdom Banská Bystrica vedenú pod sp. zn. 64Cbi/12/2012 proti žalovanému v rade 1/ SKP D.. N. X.Č., úpadcu PRIMPARK, a. s. „v konkurze“ a proti žalovanému 2/ ČSOB, a. s. a to o vylúčení majetku zo súpisu konkurznej podstaty žalovaného 1/, konkrétne nebytové priestory nachádzajúce sa v budove Hotel II. Reduta B, k. ú. Lučenec, zapísané na LV č. XXXX, označené ako priestor 4-4, 4-5. V uvedenom konaní podali žalobcovia I/, II/ a III/ dňa 02. 11. 2012 návrh, v ktorom žiadali zaviazať tam žalovaného 2/ ČSOB banku povinnosťou vydať listinu o výmaz k LV č. XXXX pre k. ú. O. a to poznámky o začatí výkonu záložného práva na priestor v označenej nehnuteľnosti Hotel II. Reduta B, konkrétne č. 4-6, 4-7, 4-8, 4-9, 4-10, ako aj záložného práva v časti C - ťarchy a to záložné právo v prospech ČSOB, a. s. na nebytové priestory č. 4-6, 4-7, 4-8, 4-9, 4-10. V návrhu žalobcovia dôvodili tým, že označenie hotelových izieb ako nebytové priestory v rámci hotelovej časti je v rozpore so zákonom. Hotelové izby nemôžu byť samostatnými nebytovými priestormi, ale iba celá hotelová časť môže byť jeden nebytový priestor. V minulosti nikdy nebolo uskutočnené stavebné konanie, v ktorom by boli jednotlivé hotelové izby preklasifikované na samostatné nebytové priestory. Žalobca II/ je vlastníkom autorských práv a bez jeho súhlasu nie je možné nakladať s majetkom spôsobom rozporujúcim zákon. Žalobca III/ vlastnil pohľadávku voči ČSOB, z ktorej časť postúpil na spoločnosť PRIMPARK, a. s. a tá jednostranným úkonom vysporiadala banku za poskytnutý úver voči spoločnosti PRIMPARK. Z uvedeného vyplýva, že záložné právo v prospech ČSOB, a. s. na sporných nehnuteľnostiach už nie je dôvodné. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17. 12. 2012 bol tento návrh žalobcov I/, II/, III/ proti žalovanému 1/ ČSOB, a. s vylúčený na samostatné konanie. Dňom 02. 04. 2013 bola vec postúpená Okresnému súdu Lučenec ako súdu miestne príslušnému.

2. Žaloba bola doručená žalovanému 1/ dňa 10. 06. 2015 spolu s uznesením Okresného súdu Lučenec zo dňa 04. 06. 2015, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe v súlade s vtedy platným procesným predpisom § 114 O. s. p. Žalovaný písomným vyjadrením dňa 22. 06. 2015 uviedol, že pohľadávka žalovaného voči spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o. „v konkurze“ , ktorú zabezpečuje záložné právo, zapísané na LV č. XXXX v k. ú. Lučenec, o výmaz ktorého sa v tomto konaní jedná, bola postúpená na spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s. r. o. Bratislava, ktorý podá súdu návrh na zmenu účastníka konania na strane žalovaného. Dňa 22. 06. 2015 bol Okresnému súdu Lučenec doručený návrh právneho zástupu spoločnosti RECLAIM, a. s. na zmenu účastníka z dôvodu postúpenia pohľadávky žalovaným ČSOB banka na spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s. r. o. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19. 10. 2012, a následne k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť RECLAIM, a. s. na základe zmluvy zo dňa 24. 10. 2012. Navrhovateľ spoločnosť RECLAIM, a. s. v súlade s vtedy platným § 92 ods.3 O. s. p. navrhol zmenu účastníkov na strane žalovaného a zároveň vyslovil súhlas so vstupom do konania. Návrh bol doručený žalobcom a žalobca II/ nesúhlasil so zmenou na strane žalovaného. Po postúpení veci tunajšiemu súdu bol návrh posúdený v zmysle novej procesnej úpravy platnej od 1.7.2016 a to § 470 ods. 1, 2 C.s.p., v zmysle ktorých sa tento zákon uplatní aj na konania, ktoré začali pred jeho účinnosťou, účinky právnych úkonov, ktoré nastali pred účinnosťou nového zákona však zostali zachované. Z dôvodu zmätočnosti návrhu a nedoplnenia požadovaných skutkových okolností na základe výzvy súdu, ktorá bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená elektronicky dňa 26. 11. 2017 Okresný súd Zvolen uznesením zo dňa 05. 03. 2018 tento návrh navrhovateľa spoločnosti RECLAIM, a. s. zamietol. Dňa 19. 03. 2018 podal žalovaný na tunajšom súde návrh na zmenu strany sporu v postavení žalovaného, v ktorom uviedol, že uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 19. 10. 2012 so spoločnosťou CASH COLLECTORS SK, s. r. o. ako postupníkom, na základe čoho sa táto spoločnosť stala so všetkými právami a povinnosťami nadobúdateľom pohľadávky voči spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o. „v konkurze“, ktorá pochádza z Úverovej zmluvy č. XXXX/ XX/XXXX uzavretej dňa 03. 08. 2005. Táto pohľadávka bola zabezpečená zriadením záložného práva v prospech veriteľa a je zapísaná v katastri nehnuteľností, ktorého výmazu zápisu sa žalobcovia v tomto konaní domáhajú. Následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24. 10. 2012 spoločnosť CASH COLLECTORS SK, s. r. o. postúpila spoločnosti RECLAIM, a. s. ako postupníkovi predmetnú pohľadávku so všetkými právami a povinnosťami. Dňa 13. 11. 2012 žalovaný ČSOB banka ako záložný veriteľ podal návrh na zápis zmeny na LV č. XXXX v osobe záložného veriteľa záznamom na spoločnosť CASH COLLECTORS, s. r. o. a neskôr táto spoločnosť podala návrh na zmenu záložného veriteľa na spoločnosť RECLAIM, a. s. Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor vykonal dňa 06. 11. 2015 zápis záznamom Z-5017/12, na základe ktorého na liste vlastníctva č. XXXX bola zapísaná zmena osoby záložného veriteľa z ČSOB banky na spoločnosť RECLAIM, a. s. Zároveň bol pripojený súhlas spoločnosti RECLAIM, a. s. so vstupom do súdneho konania na miesto žalovaného. Zároveň žalovaný doložil doklady k postúpeniu pohľadávok. Uznesením Okresný súd Zvolen dňa 26. 03. 2008 návrh žalovaného na zmenu strán sporu zamietol, pretože v súlade s novým procesným predpisom Civilný sporový poriadok platný od 01. 07. 2016 môže zmenu strán sporu navrhnúť výlučne žalobca. Žalovaný preto nebol osobou, ktorá by mohla navrhnúť predmetný procesný úkon.

3. Žalovaný doručil elektronicky súdu dňa 06. 04. 2018 písomné vyjadrenie vo veci, v ktorom uviedol, že na základe doposiaľ uvedených skutočností a doložených dokladov došlo k postúpeniu pohľadávky medzi žalovaným a spoločnosťou CASH COLLECTORS SK, s. r. o., následne na spoločnosť RECLAIM, a. s., predmetom ktorej bola pohľadávka žalovaného voči spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o. „v konkurze“ vyplývajúca z Úverovej zmluvy zo dňa 03. 08. 2005, ktorá bola zabezpečená záložným právom. Uvedené záložné právo žalovaného bolo zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. Lučenec v časti ťarchy a následne v záznamovom konaní pod Z5017/12 je zapísaná osoba záložného veriteľa na spoločnosť RECLAIM, a. s. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhajú vydania listiny od žalovaného o výmaz poznámok a záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby je, že strany sporu majú vecnú legitimáciu. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana sporového konania, t. j. žalobca je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia a druhá strana sporového konania, t. j. žalovaný je subjektom hmotnoprávnej povinnosti. V tomto prípade aktuálnym záložným veriteľom a nositeľom tzv. pasívnej vecnej legitimácie v spore vo vzťahu k záložnému právu, proti ktorému žalobcovia svoju žalobu smerujú, je preukázateľne a na základe doložených dokladov spoločnosť RECLAIM, a. s. Keďže žalovaný t. času nie je záložným veriteľom vo vzťahu k záložným právam, ktorých sa žalobný návrh žalobcov týka, nemá vo veci pasívnu vecnú legitimáciu, preto žalovaný žiadal žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť pre nedostatok pasívnej legitimácie. Ďalej žalovaný namietol aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov v spore.

Pokiaľ ide o právny vzťah zo záložného práva, vecnou legitimáciou disponuje výlučne záložca a záložný veriteľ, pričom žalobcovia v konaní netvrdia ani nepreukázali svoje postavenie záložcu, t. j. vlastníka založenej veci. Okrem toho existencia záložného práva, proti ktorému žalobcovia smerujú svoju žalobu, bola v spore medzi veriteľom a záložcom judikovaná právoplatným rozhodnutím súdu a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26. 11. 2010 pod č. k. 10Cbi/5/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 10. 08. 2011 pod sp. zn. 43CoKR/20/2011. Jednalo sa o spor žalobcu ČSOB banka proti žalovanému SKP TRADE CENTER, s. r. o. „v konkurze“, ktorým súd určil, že pohľadávka veriteľa uplatnená v prihláške do konkurzného konania doručená správcovi konkurznej podstaty dňa 11. 01. 2010 vo výške 59.670,18 € sa považuje za zaistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia a zabezpečenia tak ako je uvedené v prihláške. Napokon žalovaný namietol, že nie je možné domáhať sa žalobou uloženia povinnosti vydať listinu o výmaze tak, ako žiadajú žalobcovia, jediným legitímnym spôsobom ako dosiahnuť výmaz dotknutého záložného práva je žaloba o určenie neexistencie záložného práva podľa § 137 písm. c/ C. s. p. a to za podmienky, že žalobcovia na tom preukážu naliehavý právny záujem. Tento žalobcovia v žalobe netvrdia a v konaní ani nepreukázali

4. Vzhľadom na odstup času od podania žaloby žalobcov Okresný súd Zvolen predvolal žalobcov k výsluchu na deň 13. 12. 2017 za účelom objasnenia žaloby a zistenia súčasného stavu veci. Na predvolanie súdu sa dostavil spoločník žalobcu I/ G. H., ktorý predložil súdu originál generálnej plnej moci na zastupovanie vo všetkých veciach spoločnosti žalobcu I/ zo dňa 04. 03. 2017. Na vysvetlenie k veci uviedol, že v minulosti sa viedol spor o vylúčení majetku z konkurzu spoločnosti TRADE CENTER, v ktorom žiadali, aby ČSOB banka vydala listinu o výmaz záložného práva. Aký je súčasný stav už dlhšiu dobu nezisťoval. Na vysvetlenie podanej žaloby uviedol, že čo sa týka komplexu Hotela Reduta, vystupovali tam viacerí vlastníci a jedným z vlastníkov bola spoločnosť TRADE CENTER, s. r. o., ktorej je on konateľom, spoločnosť vstúpila do konkurzu. Časť vlastníctva k hotelovému konkurzu prešla rôznymi postupmi do vlastníctva ďalších spoločností a zvyšná časť nehnuteľnosti zostala vo vlastníctve spoločnosti TRADE CENTER. Spoločnosť žalobcu I/ bola nájomcom nebytových priestorov na základe Nájomnej zmluvy uzavretej so všetkými vlastníkmi týchto priestorov. Spoločnosť TRADE CENTER mala úver v ČSOB banke a spoločnosti TRADE CENTER bola postúpená pohľadávka tretej spoločnosti, ktorú mala voči ČSOB banke, to znamená, že ČSOB banka bola dlžníkom tejto tretej spoločnosti, ktorú postúpila na spoločnosť TRADE CENTER. Spoločnosť TRADE CENTER vykonala jednostranný zápočet pohľadávky, ktorá jej bola postúpená voči dlhu, ktorú mala v ČSOB banke z úveru. V konkurze si napriek tomu ČSOB banka uplatnila svoju pohľadávku z úveru, ktorá však bola prostredníctvom správcu konkurznej podstaty popretá a prebehlo súdne konanie. Ako toto dopadlo sa žalobca vyjadriť nevedel. Vo vzťahu k účasti žalobcu II/ G. I., tento bol konateľom žalovaného III/, nevedel sa presne vyjadriť, na základe čoho vstúpil do tohto konania. V poslednom období spolu nekomunikovali, rovnako so správcom konkurznej podstaty žalobcu III/ doposiaľ nebol v žiadnom kontakte. Spoločník žalobcu I/ uviedol, že sa písomne k veci bližšie vyjadrí. Písomným podaním doručené súdu dňa 05. 02. 2018 žalobca I/ a II/ uviedli, že na LV č. XXXX je stavba označovaná ako Hotel II. Reduta B rozdelená na bytové a nebytové priestory, ktorý stav je absolútne neplatný, pretože hotelová budova nemôže byť rozdelená na nebytové priestory. Takýto úkon, keď bol uskutočnený 5 rokov po kolaudácii, predstavuje absolútne neplatný právny úkon. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky, preto aj zriadenie záložného práva na nezákonne vytvorený nebytový priestor v prospech žalovaného, absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný vždy prihliadnuť aj bez návrhu. Nezákonnosť zápisu v súčasnosti vyplývajúceho z príslušného LV je postačujúci dôkaz. Žalobca II/ je architektom a autorom hotelového komplexu a proti rozdeleniu izieb na nebytové priestory namieta. Proti nezákonnosti takéhoto postupu bola podaná žaloba o určenie neplatnosti záznamu v operáte katastra. V prípade, že by sa mal zmeniť objekt hotela na polyfunkčný dom s bytovými a nebytovými jednotkami, musel by s tým súhlasiť autor architektonického diela. Žalobca II/ ako autor architektonického diela potvrdzuje, že k takémuto postupu nikdy nedá súhlas. Čo sa týka požiadavky súdu na preukázanie vzťahu žalobcov k nehnuteľnosti alebo k pohľadávke, ktorá mala byť zabezpečená záložným právom, žalobcovia poukázali, že absolútne neplatného právneho úkonu sa má právo dožadovať ktokoľvek a nepovažujú za dôvodné bližšie dokladovať vzťahy žalobcov. Žalobcovia sú veriteľmi úpadcu spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o., ktorá je uvádzaná ako vlastník na predmetnom LV, pričom neoprávnene a nezákonne nie je vlastníkom celej budovy, ale iba niektorých nezákonne rozdelených tzv. nebytových priestorov. Žalobu podali z dôvodu, že v konaní pred Okresným súdom Banská Bystrica boli informovaní, že absolútne neplatného právneho úkonu sa majú domáhať takouto žalobou. Pokiaľ pán G. H. uvádzal nejaký jednostranný zápočet, zrejme sa pomýlil, jednalo sa zrejme o iný objekt. Žalobcovia poukázali na § 37

ods.3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že je neplatný právny úkon, ktorého predmet plnenia v tomto prípade zmena rozdelenia priestorov hotela, t. j. ich prevod v čase pred zriadením záložného práva v prospech ČSOB, a. s. je nemožný. Počiatočná nemožnosť predmetu plnenia má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Táto môže byť alternatívne faktická alebo právna a na základe prezentovaných tvrdení právna nemožnosť spočívala v nesprávnom postupe katastra, ktorého neodborným konaním vznikol protiprávny stav, že došlo k rozdeleniu stavby bez spôsobilých podkladov.

5. Vo vzťahu k žalovanému 3/ súd konštatuje, že po podaní žaloby bol na jeho majetok vyhlásený konkurz Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 4K/61/2014 zo dňa 29. 07. 2015. Na podklade toho sudca Okresného súdu Lučenec konštatoval (čl. 82), že je toto konanie prerušené v zmysle § 47 ods.1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len . Okresný súd Lučenec vyzval správcu konkurznej podstaty D.. V., či navrhuje pokračovať v konaní za žalovaného 3/, písomným podaním doručené Okresnému súdu Lučenec 01. 02. 2016 SKP D.. V. uviedol, že sa vyjadrí až po poskytnutí súčinnosti úpadcu a zistení obsahu súdnych spisov. Potom, čo boli tunajšiemu súdu doložené vyjadrenia strán a príslušné listinné doklady súvisiace so sporom, konajúca sudkyňa Okresného súdu Zvolen konštatovala, že predmet sporu sa netýka majetkovej podstaty žalovaného 3/ ako úpadcu, z tohto dôvodu neplatí zákonné ustanovenie § 47 ods.1 o prerušení konania a v ďalšom pokračovala v konaní so žalobcom III/ ako úpadcom (t. j. nie so správcom konkurznej podstaty). Úpadca sám je oprávnený byť účastníkom konania v spore, ktorý sa netýka majetku konkurznej podstaty. Je oprávnený konať samostatne, nekoná za neho správca konkurznej podstaty.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22. 05. 2018, na ktoré sa predvolané strany nedostavili. Žalobcovia I/ a III/ boli predvolaní na pojednávanie riadne a včas elektronicky, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Žalobcovi II/ bolo predvolanie doručené dňa 27. 04. 2018, pričom písomnosť prijal splnomocnenec v súlade s ustanovením § 109 ods. 1 C. s. p. Žalobca II/ elektronickým podaním zo dňa 22. 05. 2018 (bez zaručeného elektronického podpisu) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň prehlásil, že berie žalobu v plnom rozsahu späť. V súlade s ustanovením § 125 ods.2 C. s. p., žalobca II/ dodatočne doplnil podanie v listinnej podobe a uviedol, že žaloba s odstupom času stratila svoje opodstatnenie, hoci v čase podania bola dôvodná. Žalobca II/ bol dotknutý na svojich právach ako architekt diela v čase nezákonného rozdelenia objektu a zápisu záložného práva na takto nezákonne vzniknuté priestory. Žalobca II/ naďalej zastáva názor, že hotelový komplex je nedeliteľný celok a nemožno ho štrukturovať na bytové, resp. nebytové priestory a tobôž nie bez stavebného konania, ktorého by bol účastníkom. Žalobca II/ naďalej zotrváva na stanovisku, že hotelový komplex bol štrukturovaný nesprávne, avšak v tomto konaní sa tejto neplatnosti nevie domôcť a z dôvodu, že súdu budú musieť v iných konaniach sa vysporiadať s touto problematikou, či už prejudiciálne v rámci odôvodnenia alebo vydaním medzitýmneho rozsudku.

7. Žalovaný písomným podaním doručené súdu 17. 05. 2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň sa vyjadril k podaniu žalobcov I/ a II/ s tým, že toto podanie pôsobí zmätočne a čo do obsahu je právne bezvýznamné. Žalovaný napokon poukázal aj na skutočnosť, že pôvodné konanie, v ktorom bol návrh žalobcov podaný, vedené pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 64Cbi/12/2012 skončilo tak, že návrh žalobcov bol zamietnutý, čo bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/28/2013 zo dňa 29. 01. 2014. V tomto konaní súd rovnako konštatoval, že žalobcovia netvrdili, ani neoznačili alebo nepredložili žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce skutočnosť, že im patrí, resp. svedčí právo, ktoré vylučuje zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty. Samotné tvrdenia žalobcov a to žalobcu I/, že prevádzkuje hotely Reduta v Lučenci, žalobca II/, že je architekt hotelového komplexu, žalobca III/, že vlastnil pohľadávky voči spoločnosti ČSOB, z ktorých časť postúpil na úpadcu, nijako nezdokladovali a jedná sa o skutočnosti, ktoré nezakladajú právo, na základe ktorého by mohli podať návrh na vylúčenie majetku zo súpisu. Preto žalovaný zotrval na svojich námietkach podaných v predchádzajúco písomnom vyjadrení.

8. Súd konštatoval, že boli splnené podmienky § 180 C. s. p. a vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán. Súd oboznámil listinné doklady a zistil nasledujúci stav veci.

9. Zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Cbi/5/2010 bolo zistené, že žalobca ČSOB banka podal na súde incidenčnú žalobu proti správcovi konkurznej podstaty G.. Č. úpadcu TRADE CENTER, s. r. o., ktorej predmetom bolo určenie, že pohľadávka žalobcu uplatnená v prihláške do konkurzného

konania vedeného pod sp. zn. 2Er/4/2009 vzniknutá zo Zmluvy o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 03. 08. 2005 sa považuje za zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia a zabezpečenia tak, ako je uvedené v prihláške. V spise žalobca doložil Zmluvu o účelovom úvere č. XXXX/XX/XXXX zo dňa 03. 08. 2005, na základe ktorej banka poskytla spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o. úver do výšky úverového limitu 2.500.000,-- Sk. K zmluve bola zmluvnými stranami uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam na zabezpečenie pohľadávky vyplývajúcich Zmluvy o úvere z 03. 08. 2005, pričom dlžník ako záložca založil nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre k. ú. Lučenec, nebytové priestory nachádzajúce sa v Hoteli II. Reduta B Lučenec označené číslo 4-6, 4-7, 4-8, 4-9, 4-10 ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku. Vklad záložného práva bol povolený správou katastra Lučenec dňa 26. 09. 2005 pod č. V 1930/05. V konkurznom konaní vedenom proti dlžníkovi TRADE CENTER, s. r. o. Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2Er/4/2009 podala banka prihlášku pohľadávky vzniknutej z úveru zo dňa 03. 08. 2005 s poukazom na to, že je zabezpečená záložným právom. Správca konkurznej podstaty na podnet žalovaného pohľadávku žalobcu poprel, pričom zo strany žalovaného ako dôvod popretia pohľadávky bola skutočnosť, že spoločnosť TRADE CENTER, s. r. o. si túto pohľadávku vzájomne zúčtovalo a neeviduje záväzky voči ČSOB. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 10. 2010 bolo žalobe žalobcu vyhovené. Súd sa vysporiadal s námietkami úpadcu, ktorý tvrdil, že pohľadávka banky v celom rozsahu zanikla z dôvodu zápočtu. Úpadca tvrdil, že mu bola postúpená pohľadávka Zmluvou zo dňa 11. 12. 2008 spoločnosťou GAMART, s. r. o., ktorý bol veriteľom dlžníka ČSOB, a. s. obchodné centrum s pohľadávkou vo výške 1.317.717,-- Sk. Táto skutočnosť bola oznámená banke dňa 12. 12. 2008 spoločnosťou GAMART, s. r. o. Dňa 15. 12. 2008 spoločnosť TRADE CENTER, s. r. o. jednoznačne započítala svoju pohľadávku vo výške 1.317.717,-- Sk voči pohľadávke ČSOB banky vo výške 1.317.717,-- Sk. O postúpenej pohľadávke spoločnosť TRADE CENTER, s. r. o. uvádzala, že sa jednalo o pohľadávku spoločnosti GAMART, s. r. o. vo výške náhrady škody, ktorá mala byť bankou spôsobená v súvislosti so splatením úveru konateľkou spoločnosti v sume 3.000.000,-- Sk. Súd konštatoval, že postúpenie pohľadávky nebolo platné, pretože pohľadávka nebola jednoznačná, určitá, nebola bližšie identifikovaná, nebol preukázaný spôsob určenia výšky škody spoločnosťou GAMART, s. r. o. (celková škoda vyčíslená spoločnosťou GAMART, s. r. o. mala byť 12,6 milióna Sk). Z tohto dôvodu súd konštatoval, že na spoločnosť TRADE CENTER, s. r. o. nemohla prejsť takáto pohľadávka a nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoKR/20/2011 zo dňa 10. 08. 2011 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

10. Žalovaný aj v tomto konaní predložil súdu Zmluvu o zriadení záložného práva z 03. 08. 2005 spolu s potvrdením o vklade katastrom Lučenec (čl. 152-153). Ďalej žalovaný doložil Zmluvu o postúpení portfólia pohľadávok zo dňa 19. 10. 2012 uzavretú s postupníkom CASH COLLECTORS SK, s. r. o., predmetom ktorej bolo odplatné postúpenie pohľadávok zo zmlúv o úvere, ktoré boli identifikované v Prílohe č. 1. Podľa údajov z Prílohy č. 1 na mieste pod č. 192 je evidovaná pohľadávka voči spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o. zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XX/XXXX spolu s identifikáciou výšky dlhu. Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi postupcom CASH COLLECTORS SK, s. r. o. a postupníkom RECLAIM, a. s. došlo k postúpeniu pohľadávok pôvodne získaných od ČSOB, a. s., ktoré boli identifikované v prílohe, podľa položky č. 192 bola postúpená aj pohľadávka pôvodne voči spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o. zo Zmluvy o úvere č. XXXX/XX/XXXX.

11. Na návrh banky a doplňujúceho návrhu spoločnosti CASH COLLECTORS SK, s. r. o. a RECLAIM, a. s., Okresný úrad Lučenec, katastrálny odbor vykonal zápis ku dňu 06. 11. 2015 pod č. Z5017/2012 k postúpeniu pohľadávky.

12. Podľa aktuálneho výpisu z LV č. XXXX (vyhotovený 16. 03. 2018) pre k. ú. O. týkajúce sa stavby s názvom Hotel II. Reduta B v časti D - vlastníci pod č. 6 až 10 v priestore označenom č. 4-6, 4-7, 4-8, 4-9, 4-10 je uvedená poznámka okrem iných o začatí výkonu záložného práva v prospech RECLAIM, a. s., časti C - ťarchy je evidované záložné právo v prospech spoločnosti RECLAIM, a. s. na nebytové priestory pod č. 4-6, 7, 8, 9, 10.

13. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto

predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13.1. Podľa § 552 Občianskeho zákonníka, pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

13.2. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

13.3. Podľa § 151b ods.1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. Podľa ods. 2, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. Podľa ods. 3, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. Podľa ods. 4, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.

13.4. Podľa § 1 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

13.5. Podľa § 28 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

13.6. Podľa § 30 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti (ďalej len "účastník konania"). Podľa ods. 2, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

13.7. Podľa § 38 zákona č. 162/1995 Z. z. poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti.

13.8. Podľa § 39 ods.1 zákona č. 162/1995 Z. z. okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania. Podľa ods. 3, okresný úrad zruší poznámku bez návrhu alebo na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis, ak sa preukáže, že pominuli dôvody jej zápisu.

14. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd konštatuje, že žalobe žalobcov nebolo možné vyhovieť. Predmetom žaloby žalobcov v rade I/, II/ a III/ bol návrh na uloženie povinnosti žalovanému vydať listinu, na základe ktorej by došlo k výmazu poznámok a záložného práva, evidovaných v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre k. ú. O. vo vzťahu k nehnuteľnosti vlastnícky patriacej spoločnosti TRADE CENTER, s. r. o. Jedná s o poznámku, ktorou bolo zapísané oznámenie o začatí výkonu záložného práva, t. času v prospech spoločnosti RECLAIM, a. s., ako aj výmazu v časti C - ťarchy, evidovaného záložného práva, t. času v prospech spoločnosti RECLAIM,

a. s. Žalovaný vzniesol námietku aktívnej aj pasívnej legitimácie účastníkov civilného sporového konania. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, resp. stranou sporu netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Stačí, pokiaľ podá žalobu a v takom prípade sa stáva žalobcom, alebo je proti nemu podaná žaloba a v takom prípade sa stáva žalovaným. Či však bude žalobca v konaní úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem „vecná legitimácia“. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom tohto hmotnoprávneho vzťahu objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Súd preto na námietku žalovaného skúmal, či sporové strany sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný žalobou uplatnený nárok. Povinnosť na preukázanie vecnej legitimácie v spore je na strane žalobcu. Žalobcovia v konaní tvrdili, že v danom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú má súd prihliadať ex offo a nie je ich povinnosťou čokoľvek vo veci dokazovať. Takýto výklad procesných povinností na strane žalobcov bol nesprávny. Žalobca je povinný v konaní uviesť všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoj nárok a v prípade, že je tento nárok popretý protistranou, je povinný ho v konaní preukázať, t. j. uniesť tzv. bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Žalobca I/ v konaní tvrdil, že je prevádzkovateľom nehnuteľnosti, na ktorej viazne záložné právo, a ku ktorej sa viažu napadnuté poznámky v evidované v katastri nehnuteľnosti, žalobca II/ tvrdil, že je architektom predmetnej nehnuteľnosti a preto len s jeho súhlasom možno nakladať s touto nehnuteľnosťou, žalovaný III/ tvrdil, že bol vlastníkom pohľadávky, ktorú mal voči žalovanému, a ktorú postúpil na ďalšiu spoločnosť, a na základe jednostranného zápočtu pohľadávok touto spoločnosťou malo dôjsť k zániku pohľadávky, ku ktorej sa viaže evidované záložné právo ako aj poznámka v katastri nehnuteľností, ktoré boli žalobou napadnuté. V zmysle zákonnej úpravy sa záložné právo, jeho vznik, zmena alebo zánik zapisuje vkladom do katastra nehnuteľnosti, pričom účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu. Poznámka v tomto prípade informujúca o stave nehnuteľnosti (začatie výkonu záložného práva) sa zapisuje na návrh oprávnenej osoby a rovnako sa zruší len na návrh toho, kto podal návrh na jej zápis. V tomto prípade návrh na zápis záložného práva a poznámky podal žalovaný, neskôr záznamom došlo k zmene v subjekte, ku ktorému sa poznámka vzťahuje zo žalovaného na spoločnosť RECLAIM, a. s., rovnako došlo k zmene subjektu záložného veriteľa v časti ťarchy zo žalovaného na spoločnosť RECLAIM, a. s. Podkladom pre takúto zmenu bola právna skutočnosť - postúpenie pohľadávky, na ktorú sa viaže predmetné záložné právo a poznámka o začatí výkonu záložného práva. Z uvedeného súd konštatuje, že námietka pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného bola plne dôvodná. Žalovaný v súčasnosti nie je oprávnený vydať listinu v súvislosti s výmazom záložného práva alebo zapísanej poznámky, nakoľko svoje práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o záložnom práve postúpil na tretiu osobu. Tieto skutočnosti boli oznámené žalobcom I/, II/, III/, ktoré na zmenu skutkového stavu nereagovali a zotrvali na podanej žalobe. Žalobca II/ pred začatím pojednávania vzal žalobu späť, preto vo vzťahu k nemu bude rozhodnuté samostatným uznesením o zastavení konania. Súd tak rozhodoval týmto čiastočným rozsudkom (§ 213 C. s. p.) len o nárokoch žalobcu I/ a III/. Súd konštatuje, že žalovaného nemožno zaviazať povinnosťou vydať navrhovanú listinu, pretože z dôvodu postúpenia pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej sa viaže nárok uplatnený žalobcami touto žalobou, nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný a jeho námietka o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie bola plne dôvodná. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcov I/ a III/ v celom rozsahu zamietol.

15. Ďalej súd konštatuje, že aj námietka aktívnej vecnej legitimácie vznesená žalovaným bola plne dôvodná. Žalobcovia I/, II/ a III/ nepreukázali, že by boli účastní hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého si vyvodzujú nárok uplatnený žalobou. Nepreukázali žiaden vzťah k pohľadávke, na podklade ktorej došlo k zápisu záložného práva a poznámky do katastra nehnuteľnosti. Nestačí tvrdenie žalobcu III/, že bol vlastníkom pohľadávky, ktorú postúpil dlžníkovi z úverového vzťahu, na základe čoho mal dlžník úverového vzťahu jednostranným zápočtom vyrovnať dlžobu z úveru poskytnutého pôvodne žalovaným. Táto okolnosť nezakladá žiadne práva žalovaného III/ vo vzťahu k zápisu záložného práva a poznámky v katastri nehnuteľností. Rovnako tvrdenia žalobcu I/, že je prevádzkovateľom predmetnej nehnuteľnosti

a žalobcu II/, že je architektom diela - nehnuteľnosti, nezakladá žiadne práva žalobcu I/ a II/ vo vzťahu k evidencii záložného práva a zapísaniu poznámky v katastri nehnuteľností. Žalobca I/ tvrdil, že sa v danom prípade pri zápise nehnuteľnosti do katastra jednalo o absolútne neplatný právny úkon, na čo má súd prihliadať ex offo. Súd však podotýka, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie zápisov nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, žalobca I/, II/ tvrdili, že v tejto veci sa vedú samostatné konania, preto súd sa týmto zaoberať nemohol. premetom tohto konania bolo výlučne posúdenie, či žalovaný je subjektom povinnosti, ktorej sa žalobcovia podanou žalobou domáhali. Keďže žalobcovia I/, II/, III/ nepreukázali aktívnu vecnú legitimáciu v spore, aj z tohto dôvodu bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Z uvedených dôvodov sa súd v ďalšom vecou samou nezaoberal.

16. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., t. j. podľa úspechu vo veci. V tejto veci bol úspešný žalovaný, preto má právo na plnú náhradu trov konania. Súd zaviazal žalobcov I/ a III/ povinnosťou nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.