Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7Csp/149/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s. r. o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom Mýtna 48, Bratislava, P.O.BOX 205 proti žalovanej: R. Y., V.. XX.X.XXXX, P. V. XXX/X, P., o zaplatenie 984,67 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd zastavuje konanie v časti 42 eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi na účet číslo: T. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX , L.: XXXXXXX sumu 381,40 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 381,40 eur od 30.11.2014 do zaplatenia, a to v splátkach po 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance Holding, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 16.8.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 984,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 30.11.2014 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 19.11.2012 a trovy konania. 2. Žalobca pred prvým pojednávaním zobral žalobu späť v časti 42 eur. 3. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke zo dňa 19.11.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami, písomným vyjadrením žalobcu, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou z 27.8.2014, oznámením o vyhlásení splatnosti úveru z 29.11.2014, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 4. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Consumer Finance Holding, a.s. uzavrel s žalovanou, fyzickou osobou, dňa 19.11.2012 zmluvu o pôžičke č. 6133567, na základe ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytol žalovanej reálne pôžičku v sume 2500 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 87,99 eur v počte 36 splátok, celkové náklady spotrebiteľa 578,36 eur. V zmluve je uvedená celková suma pôžičky bez poistenia 3078,36 eur. Zmluvné strany si ďalej dohodli RPMN v sume 15 %, ročnú úrokovú sadzbu 15 %, konečnú splatnosť: 11/2015. Z obsahu zmluvy mal súd preukázané, že výška mesačnej splátky je špecifikovaná sumou 87,99 eur, čiže nie je presne špecifikovaná v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy. Zmluvou o poskytnutí pôžičky sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky do určitej výšky a táto sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť celkovo 3078,36 eur a splniť ostatné povinnosti podľa tejto zmluvy. Z vyjadrenia žalobcu i obsahu prehľadu

splátok a úhrad doložených žalobcom mal súd preukázané, že žalovaná splatila celkovo 2118,60 eur v zmysle prehľadu splátok a úhrad. 5. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil postupca Consumer Finance Holding, a.s. pohľadávku ku dňu 30.6.2017 na žalobcu. 6. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná reálne vyčerpala sumu 2500 eur. Ďalej mal súd preukázané z obsahu prehľadu splátok a úhrad, že žalovaná splatila žalobcovi celkovo 2 118,60 eur. Žalovaná neplácal úver riadne a včas, preto mu predchodca žalobcu listom z 27.8.2014 poslal predžalobnú upomienku na úhradu dlžnej sumy 271,89 eur do 5.10.2014. Taktiež listom z 29.11.2014 oznámil okamžitú splatnosť úveru(pôžičky) a zároveň ho vyzval na zaplatenie celkovej dlžnej sumy po doručení tohto oznámenia. 7. Žalovaná k veci uviedla, že dôvodom čerpania úveru bolo, že sa im v dome niečo pokazil a bolo to treba opraviť. Žiadala povoliť jej dlh splácať po 100 eur mesačne. K svojim osobným a majetkovým pomerom uviedla, že má zdravotné problémy, poberá invalidný dôchodok vo výške 376 eur. Iný príjem nemá. Býva v spoločnej domácnosti s svojou matkou v jej dome a matke prispieva mesačne na bývanie sumou 50 eur. 8. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného k dňu uzavretia zmluvy ( 19.11.2012), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. 9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 10. Podľa § 11ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 11. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. 12. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 13. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 14. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť. 15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. 16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 17. Žalobca zobral svoju žalobu účinne späť v rozsahu 42 eur pred prvým pojednávaním, súd preto konanie v tejto časti v zmysle § 145 ods. 1 zastavil. 18. Predmetom sporu (po čiastočnom späťvzatí a úprave petitu žalobcu) je zaplatenie sumy 942,67 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 942,67 eur od 30.11.2014 do zaplatenia z titulu nesplateného zvyšku pôžičky čerpanej zmluvou o pôžičke zo dňa 19.11.2012. 19. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba bola podaná dôvodne len v časti. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o pôžičke, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o pôžičke právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej reálne pôžičku (úver) 2500 eur. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky v sume 87,99 eur v

mesiaci, celková suma pôžičky na splatenie v sume 3078,36 eur, počet mesačných splátok 36, RPMN vo výške 15 %, ročnej úrokovej sadzbe 15 %. Žalovaná nezaplatila splátky riadne a včas, zaplatil do podania žaloby na súd sumu 2 118,60 eur. 20. Z obsahu zmluvy o poskytnutí pôžičky si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola uvedená len výška mesačnej splátky. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá priamo do mesačnej splátky. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Súd preto odčítaním zaplatenej sumy 2118,60 eur od reálne vyčerpanej celkovej sumy 2500 eur zistil, že žalovaná do podania žaloby nezaplatila sumu 381,40 eur. Nakoľko na úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov, a žalovaná preukázateľne neuhradila z poskytnutej pôžičky doposiaľ sumu 381,40 eur ( 2500 - 2118,60), súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 381,40 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania od dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalovaná dostala do omeškania . 21. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 19.11.2012), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 19.11.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 19.11.2012), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 26. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 27. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 19.11.2012), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 28. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (19.11.2012), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 29. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. 30. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 31. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný dôvodne len v časti doposiaľ nesplatenej časti pôžičky. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. 32. Podľa § 217 ods. 2 C.s.p., ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

33. Súd povolil žalovanej pohľadávku splácať v splátkach mesačne po 100 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pritom prihliadal na žalovanou preukázané osobné a majetkové pomery, výšku dlžnej sumy a fakt, že na prvom mieste je zabezpečiť zaplatenie dlžnej sumy hoc aj v splátkach, než rozhodnúť zaplatiť sumu jednorázovo, čo je pre žalovanú nereálne.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

37. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 posudzujúc pomer úspechu strán sporu. Žalobca žaloval o zaplatenie sumy 984,67 eur ( po čiastočnom späťvzatí v časti 42 eur pre úhradu žalovaným), pričom bol úspešný v sume 381,40 eur .z toho vyplýva, že v konaní bola úspešnejšou žalovaná, ktorá si trovy konania neuplatnila, preto jej súd žiadne ani nepriznal.

38. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).