Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-41-2021.pdf
PDF · 87.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne: 365.bank, a. s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zastúpenej Advokátska kancelária RELEVANS s. r. o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: T. o zaplatenie 14 090,86 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni istinu 14 072,86 €, poplatky 18 €, zmluvné úroky 8 673,07 €, úroky z omeškania 312,76 € a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 072,86 € od 18.2.2020 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd priznáva žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou postúpenou z Okresného súdu Banská Bystrica (upomínacie konanie) tunajšiemu súdu dňa 1.7.2021 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 14 090,86 € (pozostávajúcej z neuhradenej istiny úveru 14 072,86 € a poplatkov vo výške 18 €), ďalej vyčíslených zmluvných úrokov z istiny vo výške 8 673,07 €, vyčíslených úrokov z omeškania od momentu poskytnutia úveru do predčasnej splatnosti úveru vo výške 9,56 €, vyčíslených úrokov z omeškania od zosplatnenia úveru do vykonania poslednej úhrady žalovaného vo výške 303,20 € a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 14 072,86 € od 18.2.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 2.10.2018 uzavrela so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 15 000 €. V dôsledku omeškania žalovaného s plnením úveru žalobkyňa upozornila žalovaného na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, vyhlásila dňa 16.9.2019 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný vykonal úhrady na úver, a to dňa 22.10.2019 sumu 246 € a dňa 17.2.2020 sumu 242 €. Žalobkyňa v súvislosti s úročením nesplatenej istiny úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti poukázala na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 42/2020 a 8 Cdo 125/2018. Prostredníctvom amortizovaného výpisu preukazovala, že za riadneho plnenia povinností by žalovaný zaplatil úroky z istiny v súhrnnej výške 10 026,76 €. Keďže z úhrad realizovaných žalovaným bolo doposiaľ na zmluvné úroky započítaných 1 353,69 €, žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na zmluvných úrokoch ešte sumu 8 673,07 €.
2. Žalovanému bola žaloba doručená postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. K podanej žalobe sa nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 8.4.2022, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobkyňa svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnila podaním doručeným súdu dňa 24.3.2022, a to s poukazom na hospodárnosť konania. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorému bolo predvolanie
na pojednávanie doručené dňa 7.3.2022 s použitím fikcie doručenia. Svoju neprítomnosť na ňom neospravedlnil. Vychádzajúc z uvedeného súd podľa § 180 druhej vety C.s.p. uznesením rozhodol, že sa pojednávanie bude konať v neprítomnosti strán sporu, pojednávanie otvoril, vec prejednal a rozhodol. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
4. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka uzavretej dňa 2.10.2018 medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, súd zistil, že žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 15 000 €, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 95 mesačných splátkach po 260,70 € a posledná 96 splátka bola vo výške 260,26 €. Splátky boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 20.11.2018 a dátum konečnej splatnosti úveru sa dohodol na 20.10.2026. Strany si dohodli úrokovú sadzbu 13,80 % ročne, pri RPMN 14,80 %, priemernej RPMN na trhu 8,87 % a celkovej čiastke, ktorú má klient zaplatiť 25 026,76 €.
5. Z listiny aktuálny stav úveru ku dňu 30.4.2021 súd zistil, že žalovaný dňa 2.10.2018 čerpal úver vo výške 15 000 €, pričom do omeškania sa dostal so splátkou splatnou 20.5.2019. Žalovaný do zosplatnenia úveru dňa 16.9.2019 naň zaplatil celkovo sumu 1 810,83 €, z ktorej bolo 439,14 € započítaných na istinu, 1 353,69 € na zmluvné úroky a zvyšných 18 € na poplatky. Po zosplatnení úveru žalovaný ešte vykonal dve úhrady, a to dňa 22.10.2019 sumu 246 € a dňa 17.2.2020 sumu 242 €, ktoré boli započítané na istinu. Neuhradený zostatok istiny k 30.4.2021 tak predstavoval sumu 14 072,86 € (15 000 - 439,14 - 488).
6. Z písomností žalobkyne zo dňa 20.8.2019 označenej ako „Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“ vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru v lehote 15 dní od doručenia výzvy s upozornením, že ak v stanovenej lehote žalovaný dlžnú sumu neuhradí, bude v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Uvedená zásielka adresovaná žalovanému bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 21.8.2019.
7. Z písomnosti žalobkyne zo dňa 16.9.2019 označenej ako “Výzva na úhradu dlžnej sumy“ vyplýva, že žalobkyňa z dôvodu nedodržania dohodnutých zmluvných podmienok žalovaným vyhlásila k 16.9.2019 predčasnú splatnosť úveru pozostávajúceho z dlžnej istiny 14 560,86 €, úrokov 601,19 € a poplatkov za upomienky 18 €. Zároveň ho vyzvala na úhradu dlžnej sumy do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Uvedená zásielka adresovaná žalovanému bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 17.9.2019.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 1 ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
16. Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou žalobkyňa poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 15 000 €. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ZoSÚ), keďže žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy a zistil, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ.
21. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu žalobkyne za dôvodnú v celom rozsahu. Žalobkyňa uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky z úveru. V konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy o úvere, ani jeho čerpania žalovaným. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobkyňa dôvodne vyhlásila predčasnú splatnosť úveru k 16.9.2019. V danom prípade žalovaný čerpal úver vo výške 15 000 €, pričom na istinu uhradil celkom sumu 927,14 €. Súd preto považoval nárok žalobkyne na zaplatenie istiny vo výške 14 072,86 € (15 000 - 927,14) za dôvodný. To isté platí aj vo vzťahu k poplatkom vo výške 18 €.
22. Pri posudzovaní nároku žalobkyne na zmluvné úroky súd zohľadnil uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.6.2020 sp. zn. 5 Cdo 42/2020, ktoré bolo zverejnené pod R 5/2021, v zmysle ktorého po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí. Podľa amortizačnej tabuľky mal žalovaný pri riadnom plnení si zmluvných povinností zaplatiť na zmluvné úroky celkom sumu 10 026,76 €. Po odpočítaní sumy 1 353,69 €, ktorá bola žalovanému započítaná na zmluvné úroky, tak má žalovaný uhradiť žalobkyni na zmluvných úrokoch ešte sumu 8 673,07 € (10 026,76 € - 1 353,69 €). Aj túto sumu preto súd žalobkyni priznal.
23. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Súd jej ako dôvodne uplatnené priznal vyčíslené úroky z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 9,56 € a od zosplatnenia do poslednej úhrady žalovaného dňa 17.2.2020 vo výške 303,20 €. Pokiaľ ide o úroky z omeškania po zosplatnení úveru, od momentu poslednej úhrady žalovaného, treba uviesť, že k prvému dňu omeškania žalovaného, t.j. k 17.9.2019 bola výška úrokov z omeškania 5 % ročne. Súd preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy neuhradenej istiny 14 072,86 € od 18.2.2020 až do zaplatenia.
24. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).