Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/5/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého R. N. nar. X.X.XXXX zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov: F. N. nar. X.X.XXXX bývajúcej v E. na T. 13 zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Barabásom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Werferovej č. 1 a Z. T. nar. X.X.XXXX bývajúceho v Z. č. XXX t.č. W. a ÚVTOS K. zastúpeného advokátom JUDr. Michaelom Medviďom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Wurmovej 1131/4 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.10.2017 č.k. 19P 42/2017-72 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku o výživnom pre maloletého R. N. nar. X.X.XXXX a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 10.10.2017 č.k. 19P 42/2017-72 zveril maloletého R. N. nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého R. N. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona od právoplatnosti rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci matke dieťaťa. Styk otca s maloletým R. neupravil.

2. Pri rozhodovaní o výživnom vychádzal zo zistenia, že matka po skončení rodičovskej dovolenky od júna 2016 je zamestnaná v spoločnosti XXX, s.r.o. so sídlom v E. na A. X a jej čistý mesačný príjem je 426,39 Eur. Na strane otca zistil, že ukončil podnikateľskú činnosť 17.11.2015 a od februára 2017 je vo výkone väzby. Otec dieťaťa je nemajetný, sú voči nemu vedené viaceré exekučné konania, ako aj trestné konania, v ktorých s najväčšou pravdepodobnosťou bude uznaný vinným, čím dôjde k zvýšeniu jeho trestu. Aktuálne mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 3T 28/2015-261 z 20.4.2017, ktoré bolo rozhodnutím Krajského súdu v Prešove potvrdené. Pri rozhodovaní o výživnom zohľadnil odôvodnené potreby maloletého R., ktorý navštevuje materskú školu, je často chorý a matka s ním navštevuje odbornú ambulanciu pre ťažkosti s obličkami, ale zvýšené výdavky v tejto súvislosti neuviedla. Na základe toho, že otec maloletého je v súčasnosti vo výkone väzby, nie je pracovne zaradený, určil výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Argument matky, že otec bude môcť vo výkone trestu pracovať, posúdil ako irelevantný s odkazom na ust. § 217 ods. 1 CSP, pretože v čase vyhlásenia rozsudku otec nepracoval a takúto možnosť ani nemal a rovnako argument, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca náhradné výživné až do výšky 100 Eur posúdil ako právne bezvýznamný, pretože táto skutočnosť nemôže byť kritériom pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Zistený skutkový stav posúdil a rozhodol o výživnom podľa § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 62 Zákona o rodine.

3. Proti výroku rozsudku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a g/ a § 62 ods. 1 CMP. Zdôraznila, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je toho názoru, že otec maloletého sa už v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku s najvyššou pravdepodobnosťou nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody, kde má možnosť sa pracovne zaradiť a dosahovať príjem, teda skutkový stav zistený súdom prvej inštancie v zmysle § 365 ods. 1 písm. g/ nemôže obstáť. Je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne, resp. neúplne zistil skutočný stav veci, keď neskúmal skutočnosť, kde sa otec maloletého v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku aj reálne nachádzal, nakoľko po vyhlásení rozhodnutia, ktorým Krajský súd Prešov potvrdil odsudzujúci rozsudok súdu prvej inštancie, mal byť tento v zmysle § 408 ods. 1 Trestného poriadku ihneď z väzby dodaný do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil a zaviazal otca prispievať na výživu maloletého R. 150 Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu matke dieťaťa. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania.

4. Otec maloletého k odvolaniu matky uviedol, že pre rozhodnutie o výške vyživovacej povinnosti rozhodujú majetkové pomery, nič nevlastní a je vo výkone trestu odňatia slobody, kde sú jeho zárobkové možnosti v značnej miere obmedzené, je voči nemu vedených mnoho exekúcií a je schopný plniť teraz svoju vyživovaciu povinnosť len vo výške, ako rozhodol súd prvej inštancie. Keď bude na slobode a sa zamestná, zmenia sa pomery a matka sa môže domáhať zvýšenia výživného. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie správne rozhodol, a preto navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok.

5. Matka vo vyjadrení konštatovala, že ak otec uvádza, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, bol jej predpoklad správny, a teda má možnosť dosahovať aspoň ako taký príjem, pričom vo výkone trestu nemá žiadne nevyhnutné výdavky spojené s bývaním alebo stravou, okrem toho výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (exekúcie) a v prípade jeho predĺženia poukázala aj na možnosť osobného bankrotu. Navrhla, aby odvolací súd rozhodol v zmysle jej odvolania zo dňa 6.11.2017. K svojmu vyjadreniu pripojila oficiálnu odpoveď generálneho riaditeľstva zboru väzenskej a justičnej stráže k otázke týkajúcej sa výšky priemerného príjmu odsúdených, z ktorej vyplýva, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody je schopný dosahovať priemerný príjem približne 120 Eur mesačne.

6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

7. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykoná navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie , súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario v rozsahu danom § 66 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a podľa § 391 v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k záveru, že výrok o výživnom v časti týkajúcej sa určenia počiatku plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému Timotejovi „od právoplatnosti rozsudku“ je neurčitý a z hľadiska § 77 ods. 1 Zákona o rodine nezákonný, podľa ktorého výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania (ak nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie výživného aj spätne), pričom súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, prečo nerozhodol o výživnom od podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností 6.6.2017 a rovnako sa nevysporiadal plnením, resp. neplnením vyživovacej povinnosti otca voči maloletého R. za rozhodné obdobie, t.j. od podania návrhu matky do svojho rozhodnutia. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav a správne uzavrel, že otec nebol v čase rozhodovania zaradený do práce a následne správne premietol túto skutočnosť do rozhodnutia o výživnom podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie sa skutkový stav zmenil v dôsledku toho, že rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1To 18/2017, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 3T 28/2015-261 z 20.4.2017 potvrdený, má za následok, že odvolacia argumentácia matky o možnosti otca pracovať počas výkonu trestu, má reálny základ odôvodňujúci vykonanie ďalšieho dokazovania v tomto smere.

13. Súd prvej inštancie pochybil, keď odvolanie matky (č.k. 77 - 78 spisu) a vyjadrenie otca k odvolaniu (č.l. 89 spisu) nedoručil kolíznemu opatrovníkovi maloletého a vyjadrenie matky k vyjadreniu otca (č.l. 98 spisu) nedoručil právnemu zástupcovi otca ani kolíznemu opatrovníkovi. Bude povinnosťou konajúceho súdu v ďalšom priebehu konania tento nedostatok napraviť.

14. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie náležite sa vysporiadať so všetkými odvolacími dôvodmi matky, ako aj so skutočnosťami, ktoré vyšli najavo v rámci odvolacieho konania, vykonať dôsledné dokazovanie ohľadom eventuálnej zmeny pomerov na strane otca, predovšetkým vyžiadaním správy od ÚVV a ÚVTOS K. so zameraním na to, či je otec maloletého pracovne zaradený počas výkonu trestu, resp. či prejavil snahu zaradiť sa do práce, alebo takúto možnosť odmietol, pri pozitívnom výsledku náležite zistiť jeho príjem a tiež zistiť príjem matky, ako aj rozsah odôvodnených potrieb maloletého R.. Bude povinnosťou konajúceho súdu posúdiť pomery rodičov a dieťaťa od podania návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, najmä dôsledne zistiť, v akom rozsahu si plnil otec vyživovaciu povinnosť voči maloletému R. od 6.6.2017 a následne sa vysporiadať aj s otázkou zročného výživného (výživného priznaného od podania návrhu a rozhodnúť aj o spôsobe zaplatenia eventuálneho dlhu). Bude teda povinnosťou konajúceho súdu vykonať dokazovanie v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu , ak sa ukáže byť potrebným, zistený skutočný stav vyhodnotiť, opäť rozhodnúť o výživnom a rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, boli spätne preskúmateľné a logicky správne.

15. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .