Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/270/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu TELERVIS PLUS a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Nám. Martina Benku 6, proti žalovanému E. U., P.. XX.X.XXXX, Y. U., E. XX, o zaplatenie 764,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 19.4.2017 č.k. 13CsP/160/2016-26 jednohlasne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 590,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 26.1.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške 54,44 %.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 764,- eur, ktorého sa voči žalovanému domáhal na základe tvrdenia, že s ním uzavrel Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu poskytol bezhotovostný úver vo výške 600,- eur, za úrok vo výške 20 %. Za poskytnutie úveru mu účtoval servisný poplatok vo výške 9 % z úverovej zmluvy, t.j. 54,- eur. Žalovaný sa zaviazal celkovú sumu 744,- eur zaplatiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach po 3,- eur a v ďalších pravidelných 10 mesačných splátkach po 76,50 eur. Uviedol, že žalovaný si neplnil zmluvnú povinnosť splácať úver a celkovo do podania žaloby uhradil žalobcovi iba sumu 10,- eur. Z tohto dôvodu po bezvýslednej výzve na splnenie povinnosti oznámením zo dňa 15.11.2015 oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatnou k dátumu 15.10.2015.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa XX.X.XXXX Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. U. na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 600,- eur, ktorý bol úročený 20 % úrokom. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval servisný poplatok 9 % z istiny. RPMN bola uvedená vo výške 50,22 % ročne. Z obsahu zmluvy vyvodil, že žalovaný sa zaviazal uhradiť veriteľovi poskytnutý úver v 3 mesačných splátkach po 3,- eur a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach po 76,50 eur. Konštatoval, že žalovaný svojím podpisom potvrdil prevzatie úveru vo výške 600,- eur. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané uzavretie vyššie citovanej úverovej zmluvy. Konštatoval, že v tejto úverovej zmluve nie je uvedený termín splatnosti úveru, zmluva neobsahuje termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. RPMN bola uvedená vo výške 50,22 %. Preskúmaním bankovej úrokovej štatistiky Národnej banky Slovenska pre úrokové miery úverov - nové obchody súd prvej inštancie zistil, že v marci 2015, keď bola uzavretá predmetná spotrebiteľská zmluva medzi stranami sporu bola priemerná RPMN vo výške 12,56 %, pričom v zmluve bola táto uvedená vo výške 50,22 %, čo je viac

ako trojnásobok. Z uvedeného vyvodil, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v zákone č. 129/2010 Z.z. a RPMN bola dohodnutá nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu zmluvu vyhodnotil ako bezúročnú a bezodplatnú. S poukazom na znenie ust. § 1 ods. 1,9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka konštatoval, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 600,- eur, pričom z tejto sumy vrátil žalovaný žalobcovi iba 10,- eur a keďže zmluvu o úvere vyhodnotil ako bezúročnú a bezpoplatkovú zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 590,- eur (600 eur - 10 eur) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na omeškanie žalovaného priznal žalobcovi s poukazom na ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 s poukazom na záver o čiastočnom úspechu žalobcu vo výške 77,22% a čiastočnom úspechu žalovaného vo výške 22,78% vyčíslil celkový pomer úspech žalobcu na 54,44 %.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal rozsudok zrušiť v jeho zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. teda na tvrdení, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní konštatoval, že svoj záver o tom, že sporný spotrebiteľský úver je bezodplatný a bezúročný súd prvej inštancie odôvodnil v bode 12 svojho rozhodnutia s prihliadnutím na výšku bankovej úrokovej štatistiky Národnej banky Slovenska pre úrokové miery úverov - nové obchody podľa ktorého v marci 2015 bola priemerná RPMN vo výške 12,56%, pričom v spornej zmluve bola táto uvedená vo výške 50,22%, čo vyhodnotil za viac ako trojnásobok. Konštatoval taktiež, že zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v zák. č. 129/2010 Z.z.. Žalobca v odvolaní uviedol, že nie je možné preskúmať správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v uvedených otázkach, keďže súd prvej inštancie zmätočnou komparáciou dáva do vzájomnej súvahy hodnotu úrokovej miery úverov podľa nejakých údajov zistených na internetovom sídle Národnej banky Slovenska, ktorú následne pretransformoval na hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 12,56%. Má za to, že rozhodnutie súdu nespĺňa znaky preskúmateľného rozhodnutia, nakoľko neboli naplnené všetky znaky rozhodnutia v zmysle ust. § 220 zák. č. 160/2015 Z.z.. Je toho názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa súd prvej inštancie riadil, akým spôsobom posudzoval ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo ho viedlo k pretransformovaniu úrokovej miery na hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné, čo zakladá jeho nezákonnosť.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku, vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 380 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje skutkové závery o dôvode bezodplatnosti a bezúročnosti sporného spotrebiteľského úveru na dôvodoch, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a navyše rozhodnutie vychádza čiastočne z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Zamietavý výrok rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva zo skutkových záverov súdu prvej inštancie podľa ktorých v zmluve nie je uvedený termín splatnosti úveru, zmluva neobsahuje termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Pri týchto svojich skutkových záveroch súd prvej inštancie nezdôvodnil ako sa vyporiadal s obsahom časti zmluvy označenej pod bodom II. podľa ktorej dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi istinu v celkovej výške 600,- eur, úrok vo výške 120,- eur, servisný poplatok vo výške 54,- eur, spolu v sume 774,- eur v 13 mesačných splátkach, z ktorých prvé tri splátky sú vo výške po 3,- eurá (splátky úroku) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach po 76,50 eur (istina vo výške 78,43%, úrok vo výške 14,51 eur a servisný poplatok vo výške 7,06% z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Bez vyhodnotenia tohto obsahu zmluvy považuje odvolací súd vyššie uvedené skutkové závery za predčasné.

8. Navyše považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súdna prax riešila náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska členenia jednotlivých splátok úveru a v tomto smere zaujala názor, že právny poriadok SR považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ

(dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. S poukazom na znenie § 9 ods. 2 písm. k/ ako aj § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. ako aj s prihliadnutím na obsah dôvodovej správy k tomuto zákonu má za to, že tento je svojím obsahom úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Konštatoval, že podľa čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa splátky budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

9. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú splatné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere.

10. Čl. 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere. S poukazom na Rozsudok súdneho dvora dovolací súd v uvedenom rozhodnutí poukázal na to, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely splatenia. Z čl. 10 ods. 2 písm. i/ Smernice a čl. 10 ods. 3 vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezodkladne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky; pričom Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto Smernica neupravuje, ak táto Smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti do ktorej patria tieto povinnosti. Čl. 10 ods. 2 písm. h/ a písm. i/ Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V zmysle vyššie uvedeného dovolací súd konštatoval, že nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhov, teda, rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu treba dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Ďalej poukázal na to, že zákonom č. 279/2017 Z.z. zo dňa 12.10.2018, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, došlo k zmene ust. § 9 ods. 2 písm. i/ zák. č. 129/2010 Z.z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1.5.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahradzujú slovami „frekvenciou splátok“. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránia do budúcna doterajšie možnosti rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktoré bolo podľa názoru najvyššieho súdu možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jej eurokonformným výkladom (uznesenie NS SR zo dňa 17.4.2018 č.k. 3Cdo 56/2018).

11. Odvolací súd stotožňujúc sa s právnymi názormi uvedenými v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu nepovažuje za správny právny záver súdu prvej inštancie, ktorý svoje závery o bezodplatnosti

a bezúročnosti sporného úroku vyvodil z ním tvrdeného nedostatočného členenia jednotlivých splátok úveru.

12. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie o nesprávnom ustálení výšky RPMN odvolací súd poukazuje na to, že podľa ust. § 19 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania (XX.X.XXXX) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

13. Podľa ods. 2 na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom zahŕňajúce aj všetky plnenia súvisiace s poskytnutým spotrebiteľským úverom nad rámec poskytnutého spotrebiteľského úveru poukazované veriteľovi alebo akejkoľvek tretej osobe s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere; náklady na vedenie platobného účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere použijú sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov celkové náklady spotrebiteľa podľa prvej vety s výnimkou iných skutočných nákladov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť predávajúcemu, okrem kúpnej ceny za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

14. Podľa ods. 3 pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa ods. 4 ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa ods. 5 ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.

17. Z uvedeného je zrejmé, že výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa rovnice, ktorej znenie ako aj výklad obsahuje príloha č. 2 zákona 129/2010 Z.z.. Nemožno preto považovať za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý výšku RPMN odvodzoval od iných skutočností.

18. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné ako rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavom výroku, ako aj v naväzujúcom výroku o trovách konania zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p..

19. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vyhodnotiť obsah zmluvy v časti z ktorej vyhodnocoval svoje závery o bezodplatnosti a bezúročnosti úveru ako aj o nesprávnej výške RPMN. Pri svojich záveroch bude povinný spravovať sa správnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.