Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-44-2018.pdf
PDF · 98.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/44/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: 1/ Slovenský rybársky zväz - Rada Žilina, Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, 2. Slovenský rybársky zväz, Mestská organizácia Sereď, Čepenská 2533, Sereď, IČO: 36 087 793, obaja zastúpení: VIA LEGE, s.r.o., advokátska kancelária, Veterná 1093, Pata, IČO: 36 866 415, proti žalovaným: 1/ Obec Dolná Streda, Dolná Streda 650, IČO: 00 611 638, zast.: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárová 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, 2/ SR - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o neplatnosť nájomnej zmluvy a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 25Cb/3/2017-153, zo dňa 13.12.2017 t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, o ktoré žiadali žalobcovia s tým, aby prvoinštančný súd zakázal žalovanému 1/ odvolávať sa na Nájomnú zmluvu č. 04877/2015- PNZ P41387/15.00 zo dňa 01.03.2016 uzavretú medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ a uplatňovať v správnom konaní pred MŽP SR z nej vyplývajúce nájomné práva o pridelenie OR Dolnostredské na účely podnikania ako aj vykonávať práva vyplývajúce z Rozhodnutia MŽP SR č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, predmetom ktorého konania je určenie neplatnosti uvedenej nájomnej zmluvy.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali na to, že strata výkonu rybárskeho práva na OR Dolnostredské im spôsobí veľké škody, nakoľko do OR Dolnostredské investovali peňažné prostriedky ako aj dobrovoľnícku prácu svojich členov. Platnosť a účinnosť Rozhodnutia MŽP SR je spojená s platnosťou a účinnosťou nájomnej zmluvy, rovnako i odňatie OR Dolnostredské žalobcom a jeho pridelenie žalovanému 1/, z toho dôvodu majú žalobcovia za spravodlivé nariadením neodkladného opatrenia zamedziť škodám tým, že žalovaný 1/ nemôže vykonávať práva vyplývajúce z rozhodnutia MŽP SR a uplatňovať práva z nájomnej zmluvy v konaní pred MŽP SR do času, kým nebude rozhodnuté o tom, že nájomná zmluva je absolútne neplatná.
3. Na preukázanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súdu predložili rozhodnutie MŽP SR č. 8490/2017-4.1 zo dňa 23.11.2017 s prílohou, ktorou je Prehľad majetkovoprávneho vysporiadania (NZ) Obce Dolná Streda k pozemkom pod vodnou plochou OR Dolnostredské, k.ú. G. R..
4. Súd prvej inštancie s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,2, § 327, § 328 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol keď skonštatoval, že neodkladné opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených strán a jeho použitie je dôvodné v prípade existencie naliehavej potreby úpravy pomerov medzi stranami. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, teda potreba úpravy pomerov medzi stranami sporu. Predpokladom rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je splnenie zákonom stanovených náležitosti (§ 326 ods. 1 C.s.p. ) a tak je žalobca povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma poskytnúť ochrana.
5. Návrh žalobcovia odôvodňovali potrebou zamedziť vzniku škody, ku ktorej dochádza uplatňovaním nájomného práva vyplývajúceho z nájomnej zmluvy v konaní pred MŽP SR o pridelenie RO Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime, a vykonávaním práva vyplývajúceho z rozhodnutia MŽP SR, ktorého platnosť je viazaná na platnosť nájomnej zmluvy.
6. Súd prvej inštancie po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skonštatoval, že žalobcovia nepredložili súdu žiadne dôkazy o nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, pričom v konaní, ktoré predchádza nariadeniu neodkladného opatrenia je pre rozhodnutie rozhodujúci stav v dobe nariadenia neodkladného opatrenia. Nárok na nariadenie neodkladného opatrenia bude opodstatnený v prípade osvedčenia takého konania žalovaného 1/, dôsledkom ktorého je vznik škody. Žalobcovia však súdu nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by takéto konanie žalovaného 1/ osvedčovali a tak nedošlo k naplneniu zákonných podmienok, ktoré by nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovali, preto prvoinštančný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
7. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uvádzali, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci a uznesenie i nedostatočne odôvodnil. V odvolaní zdôraznili, že z konania vo veci samej je zrejmé, že sa domáhajú určenia absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi žalovaným 1/ žalovaným 2/, pričom žalovaní ich argumenty uvedené v návrhu ničím nevyvrátili. Odvolatelia zdôraznili, že žalovaný 1/ predkladá a prezentuje uvedenú nájomnú zmluvu ako platnú a účinnú, ktorá mu poskytuje nájomné práva k pozemkom pod OR Dolnostredské na účely podnikania v osobitnom režime rybolovu v správnom konaní pred MŽP SR, a dôsledkom tohto konania je vznik škody na strane žalobcov, ktorí musia vynakladať časové a peňažné prostriedky na ochranu svojho dlhoročného zákonného práva užívania a obhospodarovania tohto odstavného ramena, čím im hrozí škoda spočívajúca v strate užívacích a obhospodarovacích práv k odstavnému ramenu bez nároku na kompenzáciu investícií, ktoré doň vložili. Práve MŽP SR vydalo na základe nájomnej zmluvy rozhodnutie zo dňa 23.11.2017 č. 8490/2017-4.1., ktorým odníma odstavné rameno žalobcom a prideľuje ho žalovanému 1/, pričom platnosť tohto rozhodnutia je viazaná na platnosť a účinnosť predmetnej nájomnej zmluvy. MŽP SR tak koná v omyle vyvolanom žalovaným 1/, ktorým nájomnú zmluvu predkladá ako platnú a účinnú nezákonne a bezdôvodne. Odvolatelia zotrvali na tvrdení, že žalovaný 1/ prezentuje v správnych konaniach nájomné právo ako platné a účinné, ktoré zakladá stratu doterajšieho práva žalobcov a zmenu ich pokojného užívacieho stavu, čo vedie k vzniku škody, pričom žalovaný 1/ nemá žiaden zákonný nárok na pridelenie odstavného ramena, ktorého sa dožaduje. Z uvedeného tak odvolatelia mali za osvedčené, že bez vydania neodkladného opatrenia im bezprostredne hrozí škoda a exekúcia by bola ohrozená, ak odstavné rameno bude právoplatne žalobcom odňaté a pridelené žalovanému 1/ a za takéhoto stavu už k jeho vráteniu žalobcom nepríde vzhľadom na meniacu sa legislatívu v oblasti rybárstva a tak na strane žalobcov dôjde ku škodám. Z absolútne neplatnej zmluvy preto nemôže vzniknúť ani právo a vzhľadom na potrebu eliminovať potenciálne konflikty k odstavnému ramenu s cieľom udržať pokojný stav je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tak, aby bol zachovaný zákonný a pokojný aktuálny stav a nehrozil vznik škôd, ktoré môže nastať do času, kým sa právoplatne rozhodne, o návrhu vo veci samej Práve požiadavkou na nariadenie neodkladného opatrenia je možné zabrániť tzv. bezpráviu a zabezpečiť doterajší pokojný a zákonný stav.
8. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý žiadal rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdiť. Vo vyjadrení žalovaný 1/ uviedol, že žalobcovia konajú nezákonne, keď v snahe dosiahnuť vydanie neodkladného opatrenia požiadali aj o zápis vecného bremena bez zákonného opatrenia do katastra nehnuteľností, preto súd prvej inštancie správne poukázal na to, že nedošlo k preukázaniu žiadnej škody, ktorá žalobcom ani nemôže vzniknúť na majetku, ku ktorému nemajú žiaden vlastnícky alebo nájomný vzťah, pričom žalobcom v minulosti nevadilo, že nájomná zmluva uzatvorená pod č. 4127005 medzi SPF a Z. M. je uzatvorená na využitie pozemku na poľnohospodárske účely, ktoré absolútne vo
svojej podstate vylučuje obhospodarovanie pozemkov v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, lebo predmetom prenájmu je poľnohospodárske využitie pozemkov. Takisto žalobcovia neuvádzajú pravdu ak tvrdia, že im vznikne škoda, pretože v danom prípade správnym orgán koná v súlade so zákonom o rybárstve, ktorý upravuje zákonný režim odňatia výkonu rybárskeho práva, vyradenie rybárskeho revíru a pridelenie do užívania na účely podnikania v osobitnom režime. Žalobcovia sa preto cez civilné konanie snažia obísť prebiehajúce správne konanie ktorého sú účastníkom a v ktorom majú garantované práva vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, napriek tomu sa snažia tento proces spomaliť, prípadne zmariť.
9. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.
10. Žalobcovia reagovali odvolacou replikou zo dňa 15.03.2018 v ktorej uviedli, že žalovaný 1/ ich z nezákonných postupov nedôvodne a nepodložene očierňuje, ako i zo zneužitia práva a obchádzanie správneho konania ak tvrdí, že žalobcom nemôže vzniknúť škoda a odkaz na súdny spor v správnom konaní je irelevantný. Tvrdenie o nemožnosti vzniku škody je iba pseudoargumentom, pretože žalobcom škoda nepochybne vznikne, ak súd nevydá nimi požadované neodkladné opatrenie do času, kým nerozhodne o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy, pretože bez toho vydania žalobcovia zrejme stratia právo obhospodarovať a užívať revír OR Dolnostredské, do ktorého nielen zarybnenia, ale aj úprav investovali a ku ktorému mohli desaťročia za odplatu vydávať povolenia na rybolov a usporadúvať rybárske preteky, čím získali istý peňažný výnos. Žalovaná obec tak mylne tvrdí, že žalobcovia nemali nájomný vzťah k pozemkom, keď žalobca 2/ mal od roku 2007 do roku 2011 uzatvorenú nájomnú zmluvu so Slovenským vodohospodárskym pozemkom š.p. na pozemky v ich výlučnom vlastníctve, ktoré predstavujú významnú časť pozemkov, ktorý subjekt ale bezdôvodne odmietol predĺžiť a znovu uzatvoriť nájomnú zmluvu so žalobcom 2/ potom, ako začala mať záujem o nájom aj žalovaná obec. Žalobcovia mali nájomné práva a zverený výkon rybárskeho práva, ktorý ich oprávňuje a zaväzuje na investovanie do týchto pozemkov, zahŕňa i ochranu životného prostredia. S predmetným sporom nesúvisí ani kvalifikácia oprávnenia žalobcov podľa § 4 a § 5 zákona o rybárstve a za nepodstatné označili žalobcovia i „čestné prehlásenie", ktoré podala žalovaná obec prostredníctvom svojho starostu s tým , že je ochotná rokovať o majetkovom vyporiadaní za ryby. Takéto vyhlásenie nepredstavuje žiaden záväzok zo strany obce, nie je zaradený v jej rozpočte, a preto nie je dôkazom, že by žalobcom nehrozila bezprostredná škoda a ujma. Za nepodstatné označili žalobcovia i skutočnosť, že v minulosti Z. M. získal pôvodný rybársky revír, hoci mal nájomnú zmluvu so SPF na pozemky za účelom poľnohospodárskeho využitia. Ak má obec túto informáciu svedčí to o tom, že má nadštandardný vzťah a spoluprácu s MŽP SR, pričom zo strany MŽP SR tak dlhodobo dochádza k porušovaniu a k poškodzovaniu práv žalobcov, keď MŽP SR nedôsledne vyhodnocuje splnenie zákonných podmienok na vyradenie z rybárskych revírov a pridelenie vôd iným osobám, zvýhodňuje tretie osoby na úkor žalobcov. Žalobcovia sa snažia o zachovanie svojich práv ako občianskeho združenia, ktoré v dobrej viere roky vykonáva a chráni záujmy svojich členov, ktorí svojimi príspevkami a dobrovoľnou prácou vytvorili lukratívnu podobu predmetného územia, pričom treba vziať do úvahy, že žalobcovia sa snažia chrániť i životné prostredie, kedy zo smetiska vybudovali krásnu prírodnú oblasť, čím splnia i povinnosti súvisiace s ochranou životného prostredia.
11. K replike žalobcov bola podaná zo strany žalovaných duplika zo dňa 29.03.2018, v ktorej opätovne žalovaní zdôraznili, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je správne, zákonné a zapísané vecné bremeno v prospech žalobcov 1/ a 2/ bolo zrušené a na základe rozhodnutia MŽP SR došlo i k odobratiu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche, k vyradeniu rybárskeho revíru č. 2-1550-1-1 OR Dolnostredské z evidencie rybárskych revírov a prideleniu ostatnej vodnej plochy OR Dolnostredské v k.ú. G. R. v prospech obce G. R.. Uvedené rozhodnutie žalovaní pripojili k svojej duplike ako prílohu, z čoho vyplýva, že žalobcovia už nie sú v žiadnom právnom vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa nájomná zmluva týka a ktorú napadli.
12. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok), podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. .
13. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
14. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .
15. Odvolací súd za účelom posúdenia odvolacích dôvodov žalobcov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom a dospel k záveru, že nezistil existenciu skutočností, ktoré by zakladali dôvody pre zmenu zamietnutého návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyhovenie odvolateľom.
16. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona ide o taký stav právnych vzťahov medzi stranami, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu úpravu alebo existencia nároku, ktorého realizácia aj prostredníctvom výkonu súdneho rozhodnutia je ohrozená. Zároveň musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listinných dôkazov, na ktoré sa žalobcovia v návrhu odvolávajú.
17. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobcovia neosvedčili existenciu predpokladov, zakladajúcich opodstatnenosť vydania navrhovaného neodkladného opatrenia, keď existenciu skutočností potrebných pre návrh nepreukázali ako ani potrebu dočasne upraviť pomery strán sporu.
18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje novú právnu úpravu neodkladných opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Neodkladné opatrenie možno nariadiť len na návrh. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania ako aj po skončení konania. Odvolací súd konštatuje, že subjekt domáhajúci sa vydania neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t. j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu o ohrozenie exekúcie, dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o neodkladnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní však neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie neodkladného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti so stranami tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi stranami sporné, spoľahlivo zistili. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak sú na jeho nariadenie splnené všetky zákonom stanovené podmienky.
19. Podľa názoru odvolacieho súdu na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade nie sú splnené podmienky, keď žalobcovia dostatočne neosvedčili existenciu skutočnosti, ktoré by zakladali právo na vyhovenie návrhu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom a záverom súdu prvej inštancie ktorý správne zhodnotil, že nebol naplnený predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia a to objektívna danosť obavy, že prípadná budúca exekúcia žalobcami uvádzaného nároku bude ohrozená alebo je potrebné bezodkladne upraviť pomery, keď nebolo osvedčené také konanie žalovaných, ktorého
dôsledkom by mal byť vznik škody. I keď ako nepriamo vyplýva z podaní žalobcov, títo návrh podali najmä z dôvodu ich nesúhlasu z postupom a rozhodnutím MŽP SR vydaným v správnom konaní, z ktorého im hrozí vznik škody a to zmenšenie členskej základne a zníženie ich príjmov. Skutočnosť, že žalobcovia sa nestotožňujú s konaním ústredného orgánu štátnej správy ešte neznamená, že je osvedčený predpoklad na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd teda rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia žiadne skutočnosti o správaní sa žalovaných, ktoré by osvedčovali potrebou nariadenia neodkladného opatrenia relevantným dôkazom neosvedčili, a tým neosvedčili ani dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdenia žalobcov o hroziacej škode znížením členských príspevkov a nezohľadneniu ich nákladov súvisiacich so zarybnením nie sú dostatočným dôkazom na osvedčenie skutočnosti tvrdenej žalobcami, ktorí nepreukázali existenciu žiadnych skutočností, ktoré by odôvodňovali obavu, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu. Žalobcovia neosvedčil predpoklady na vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia a tak nie sú splnené zákonné podmienky na vyhovenie návrhu.
20. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. SP ako vecne správne potvrdil.
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).