Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/33/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne V. A., G.. XX.XX.XXXX, K.R. Z. I. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ulici Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovanému VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, na Mlynských Nivách č. 1, právne zastúpenému Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Poprade, na Námestí sv. Egídia č. 93, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 90,75 Eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 20.11.2017, č.k. 20Csp/88/2017-45, takto

rozhodol:

V konaní sa bude pokračovať s právnym nástupcom žalovaného VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, na Mlynských Nivách č. 1.

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej žalovaná na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.06.2007 získala úver vo výške 11.990,- Sk (398,- Eur) na financovanie kúpy tovaru s mesačnou splátkou 1.472.- Sk (48,86,- Eur), počtom splátok 10 a RPMN vo výške 58,62 %. Podľa prehľadu splátok žalovaná uhradila poslednú splátku dňa 15.05.2008. Spolu zaplatila 488,75 Eur.

3. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, a preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva.

4. V priebehu konania bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určitým spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.

5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo

iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna 2 ročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pokiaľ márne uplynie jedna z uvedených premlčacích dôb, nie je možné oprávnenému právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať. Z vykonaného dokazovania sa zistilo, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil, dozvedela najneskôr dňa 15.05.2008, kedy uhradila poslednú splátku úveru. Pri svojom výsluchu sama uviedla, že zmluvou v čase uzatvorenia zmluvy disponovala a si ju aj prečítala. Teda už v čase uzatvorenia zmluvy musela mať vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaj o úroku, a teda žalovaný ho od nej nemôže požadovať. V čase uzatvorenia zmluvy bolo znenie zákona jednoduché a jasné, a teda aj priemerný spotrebiteľ si musel byť vedomý následkov chýbajúceho údaja o úroku. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedela až od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február 2017. Navyše samotná žalobkyňa pri svojom výsluchu popísala iný spôsob ako sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela, a to na internete cez oddlžovacie spoločnosti, pričom sa o tom mala dozvedieť v roku 2016 a nie vo februári 2017. Teda predložené prehlásenie sa javí ako účelové. Ak žalobkyňa plnila nad rámec poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúcim dňom splátky prevyšujúcej poskytnutý úver, t.j. 24.04.2008, resp. 15.05.2008 začala plynúť 2 ročná subjektívna premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súd 29.03.2017, teda po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol. 6. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP. 7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že pri rozhodovaní sa vychádzalo zo zistenia, podľa ktorého nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný v dôsledku uplynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Podľa odôvodnenia rozhodnutia 2 ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť uhradením poslednej splátky úveru. Ako to súd prvej inštancie v skutočnosti myslí nechápe, lebo súčasne konštatuje, že už v čase uzatvorenia zmluvy musela mať vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaj o úroku, a teda žalovaný ho od nej nemôže požadovať. Vyzerá to tak, ako keby subjektívna premlčacia doba začala plynúť skôr ako bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo, teda skôr ako začala plynúť premlčacia doba objektívna. Pri uzatváraní zmluvy dôverovala žalovanému v tom, že jej predloží zmluvu konajúc s náležitou odbornou starostlivosťou. To žalovaný a nie ona bola povinná poznať zákon a dodržať ho, lebo žalovaný pripravil a dal jej podpísať formulárovú zmluvu. Zmluva mala byť perfektná bez ohľadu na to, či by ju vôbec čítala alebo či by jej porozumela. Rovnako jej nie je jasné aký je rozpor v jej výpovedi a prehlásení Združenia na ochranu spotrebiteľov. O svoju vec sa začala zaujímať v roku 2016 na webe a v roku 2016 sa kontaktovala aj so Združením, čo je v prehlásení Združenia výslovne uvedené. Združenie navštívila v roku 2017. Pre správne posúdenie veci je podstatné pochopiť, čo to znamená plynutie premlčacej doby odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Na ust. § 101 Občianskeho zákonníka nadväzuje ust. § 107 Občianskeho zákonníka a z neho vyplýva kedy sa môže vykonať právo prvýkrát z hľadiska plynutia objektívnej a kedy z hľadiska plynutia subjektívnej premlčacej doby. Je zjavné, že zákonodarca rozlišuje kedy sa mohlo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonať po prvýkrát z hľadiska začatia plynutia objektívnej premlčacej doby a kedy z hľadiska začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby. Pri bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v splátkach úveru, ktoré získava dodávateľ na úkor spotrebiteľa, nikdy nenastáva začatie plynutia objektívnej premlčacej doby súčasne so subjektívnou, iba ak by sa vychádzalo z predpokladu, že státisíce úverových dlžníkov splácajú dodávateľom splátky nad rámec skutočného dlhu dobrovoľne, teda vediac, že vedome a dobrovoľne platia dodávateľovi platby, na ktoré dodávateľ nemá nárok a chcú sa nechávať okrádať. Rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou premlčacou dobou je vyjadrený už ich pomenovaním a zákon ich rozlišuje len pri premlčaní práva pri náhrade škody a pri premlčaní práva na bezdôvodné obohatenie. Začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby je viazané na preukázateľnú vedomosť oprávneného o 2 skutočnostiach. Prvú predstavuje vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Druhou je subjektívna vedomosť o osobe, ktorá sa na úkor oprávneného obohatila. Pre kategóriu objektívnosti je podstatou jej nezávislosť od ľudského vedomia. Naproti tomu pre kategóriu subjektívnosti je podstatou jestvovanie vo vedomí, závislosť od vedomia, získanie vedomostí. Objektívna premlčacia doba plynie pri bezdôvodnom obohatení od naplnenia skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia.

Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, kedy ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané, skutočne zistí, že môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, že sa o tom mohol dozvedieť skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného. Žalobkyňa nevedela, že platby, ktoré od nej žalovaný prijal nad výšku istiny, od nej prijímal protizákonne. Až od Združenia na ochranu spotrebiteľov sa dozvedela, že žalovaný od nej prijal platby v rozpore so zákonom a že jej predložil na podpis formulárovú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v rozpore so zákonom vytvárala dojem, že na platby, na ktoré podľa zákona právo nemal, právo má. Až získaním vedomostí o týchto skutočnostiach prichádzalo do úvahy podanie žaloby a až od tohto momentu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Pri akceptovaní výkladu prijatého súdom prvej inštancie, by bolo rozlišovanie premlčacej doby na objektívnu a subjektívnu nadbytočné. 8. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 9. V priebehu odvolacieho konania pôvodný žalovaný Consumer Finance Holding, a.s. zanikol a jeho právnym nástupcom sa stal VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, na Mlynských Nivách č. 1. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 64 rozhodol, že v konaní sa bude pokračovať s právnym nástupcom žalovaného VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, na Mlynských Nivách č. 1. 10. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené. 11. V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozhodnutia, žalobkyňa dňa 04.06.2007 uzatvorila štandardnú formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v súlade s ustanoveniami v tom čase účinného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň sa skonštatovalo, že zmluva neobsahovala údaj o úroku, a preto v súlade s ust. § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nebolo možné požadovať od žalobkyne takýto v zmluve neuvedený úrok. Z tohto zistenia vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania neboli vyvodené tomu zodpovedajúce závery. 12. Právny predchodca žalovaného, ako nebankový subjekt, mal dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia zmluvy platila pri spotrebiteľských úveroch úprava zakazujúca požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedené. Žalovaný ako právny nástupca pôvodného žalovaného sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie takejto zmluvy nemôže zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje), uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere. Ak právny predchodca žalovaného, ako subjekt dlhodobo pôsobiaci na finančnom trhu, ktorého predmetom činnosti bolo poskytovanie úverov, v rozpore so zákonom inkasuje úrok alebo poplatky v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedené, jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. Je skutočne veľmi ťažko uveriť aby dodávateľ nemal vedomosť o tom, čo môže spôsobiť neuvedeným úroku alebo poplatkov v zmluve o spotrebiteľskom úvere a pre prípad, že sa tak stane, že s tým nebol uzrozumený. 13. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o potrebe začatia počítania behu 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) od momentu úhrady poslednej splátky žalobkyňou dňa 15.05.2008. 14. Čo sa týka práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a objektívna (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je 2 - ročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku oprávneného týkajúcu sa jeho vedomosti o bezdôvodnom obohatení a vedomosti o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. 15. O vzniku bezdôvodného obohatenia na strane právneho predchodcu žalovaného sa žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci február roku 2017. K tomuto svojmu tvrdeniu predložila aj prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 24.02.2017 (č. listu 6 spisu). Už z tohto prehlásenia vyplýva, že k prvému telefonickému kontaktu medzi žalobkyňou a Združením došlo v mesiaci október 2016. Ak žalobkyňa sa v jeseni roku 2016 obrátila na Združenie so žiadosťou o pomoc, je nepochybné, že už v roku 2016 musela mať k dispozícii aspoň základné informácie vyvolávajúce u nej pochybnosti o tom, či ňou

uhradené čiastky boli poskytnuté právnemu predchodcovi žalovaného oprávnene alebo nie. Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého o možnosti žiadať vrátenie úroku sa dozvedela na internete cez oddlžovacie spoločnosti, prehláseniu Združenia vôbec neodporuje. Je pomerne bežné, najmä u osôb neznalých práva, že tieto prvotné informácie o svojich právach a povinnostiach získavajú sprostredkovane, či už prostredníctvom príbuzných, známych, priateľov alebo prostredníctvom médií a internetu. Až po získaní prvotnej informácie sa začnú bližšie zaujímať o svoje práva a povinnosti, a to prostredníctvom za tým účelom zriadených subjektov, ktorými môžu byť i Združenia na ochranu spotrebiteľov. Okrem toho aj za predpokladu, že žalobkyňa získala vedomosť o bezdôvodnom obohatení už v roku 2016 a nie vo februári roku 2017, i tak by žalobu podala včas v priebehu plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby. Záver o uplynutí 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a navyše odporuje aj ustálenej rozhodovacej praxi Krajského súdu v Prešove prezentovanej množstvom rozhodnutí zdôrazňujúcich skutočnú a nie iba predpokladanú vedomosť o skutku z porušenia práva zakladajúceho nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia. 16. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, ktorým bolo znemožnené žalobkyni aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b.) rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 . 17. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .