Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-1T/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovaným A. N., Z. L. M. G. L. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. mája 2018, takto

rozhodol:

rozhodol:

Obžalovaní: 1. A. N., J.. XX.XX.XXXX I. V., Y. G. Z., X. S. XXX, Q. V.,

X. Z. L., J.. XX.XX.XXXX I. I. S., Č. V., Y. G. Z., X. S. XXX, Q. V.Ú.

X. G. L., J.. XX.XX.XXXX I. V., Y. G. V.U., I.. U. XXXX/XX, M. J. O. K. V., Z. XX, G. P., Q. V.

sú vinní, že

X. A. N. M. Z. L. v období od jesene roku 2012 do 5. júla 2013 využijúc naivitu a dôverčivosť svojej susedky v bytovom dome v Revúcej na ulici Ivana Krasku č. 1118/5 Emílie Čížovej, nar. 28. apríla 1945, trvalým bydliskom v Revúcej na ulici Ivana Krasku č. 1118/5, ktorá ich dovtedy vôbec osobne nepoznala, v mieste jej trvalého bydliska a inde vylákali od nej pod zámienkou, že si vybavujú úver na kúpu väčšieho bytu, pri ktorom vybavovaní im vznikajú rôzne náklady postupne v rôznych čiastkach sumu 7.000,- €, pričom ju opakovane ubezpečovali, že jej tieto určite v krátkej dobe po ich poskytnutí vrátia, následne jej pri vylákaní ďalších finančných čiastok uvádzali, že ak im tieto neposkytne, tak nebudú jej môcť vrátiť aj doposiaľ poskytnuté finančné prostriedky a vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov odďaľovali napríklad tým, že zamestnávateľ Gabriela Súkeníka ho nezaevidoval ako zamestnanca, neplatil za neho odvody, že Gabriel Súkeník nemôže pracovať nakoľko utrpel úraz a že z týchto dôvodov im banka nemôže poskytnúť úver, pričom Gabriel Súkeník nikde nepracoval, boli spolu s Juditou Zubákovou osobami v hmotnej núdzi, žiaden úver od banky nevybavovali a obaja neboli schopní z ich príjmov reálne jej poskytnuté finančné prostriedky v čase ich poskytovania vrátiť, pričom jej z poskytnutých finančných prostriedkov doposiaľ vrátili 200,-€, čím jej spôsobili škodu vo výške 6.800,- €.

X. G. L. v období od júla 2013 do septembra 2013 využijúc naivitu a dôverčivosť Emílie Čížovej, nar. 28. apríla 1945, trvalým bydliskom v Revúcej na ulici Ivana Krasku č. 1118/5, ktorá ju dovtedy vôbec osobne nepoznala, v mieste jej trvalého bydliska a inde vylákala od nej pod zámienkou, že potrebuje vyplatiť podiel svojho strýka (brata matky) na byte, ktorý zdedil spoločne s jej matkou, v Poprade, že potrebuje vyplatiť dlžoby na sociálke, že potrebuje peniaze na vyplatenie iných dlhov a na jedlo a cesty svojho syna do školy postupne v rôznych čiastkach sumu 4.500,- €, pričom ju ubezpečovala, že jej tieto určite v krátkej dobe po ich poskytnutí vráti a to z peňazí, ktoré získa z predaja bytu jej matky, ktorý táto zdedila, pričom v tomto období bola osobou v hmotnej núdzi, žiaden byt jej matky nezdedila a vôbec nebola schopná zo svojho príjmu reálne jej poskytnuté finančné prostriedky v čase ich poskytovania vrátiť, čím jej spôsobila škodu vo výške 4.500,- €.

teda

A. N. M. Z. L. I. G. X. Q. N. konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

G. L. I. G. X. Q. J. škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekto do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.

tým spáchali

A. N. M. Z. L. I. G. X. Q. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

G. L. I. G. X. Q. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to im súd ukladá

Q.. A. N.

podľa 221 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona, súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsiatichôsmich) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a súčasne ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu mu ustanovuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsiatich) mesiacov.

Súd súčasne podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/157/2017 zo dňa 13.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2017, a ktorým bol obžalovanému uložený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov, a tiež zrušuje všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. c/ súd ukladá obžalovanému v rámci probačného dohľadu povinnosť nahradiť poškodenej v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Q.. Z. L.

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka. Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 50 ods. 2, a § 51 ods. 4 písm. c/ súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Q.. G. L.

podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. l písm. a/ Trestného zákona jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Podľa § 50 ods. 2, a § 51 ods. 4 písm. c/ súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenej v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaním Gabrielovi Súkeníkovi a Judite Zubákovej povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej D. Č., J.. XX.X.XXXX, Y. G. V., F. H. Č.. XXXX/5 škodu vo výške 6.800,- eur (šesťtisícosemsto).

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej Barbore Zubákovej povinnosť nahradiť poškodenej D. Č., J.. XX.X.XXXX, Y. G. V., F. H. Č.. XXXX/X škodu vo výške 4.500,- eur (štyritisícpäťsto).

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaných A. N.Í., Z. L. a G. L. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe. Pôvodne obžaloba v tejto veci vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/25/2015 obsahovala aj skutky obvinených Juraja a D. Č., ktorí sa však ku skutku priznali a súd po ich vyhlásení viny mohol ich trestné konanie ukončiť právoplatným odsudzujúcim rozsudkom na prvom hlavnom pojednávaní, v ktorom ich okrem iného zaviazal na náhradu škody pre poškodenú Emíliu Č. vo výške 8.940,- eur. Z vyššie uvedeného dôvodu súd trestné konanie obžalovaných A. N., Z. L. M. G. L. vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo ďalej vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1T 14/2017.

Obžalovaní na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Tr. poriadku vyhlásili, že sú nevinní, preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkyne poškodenej Emílie Čížovej, znalkyne PhDr. Moniky Navrátilovej a svedkov O. K., K. Č., O. Č.M., L. O., S. N., S. F., S. Z., S. S., S. M., O. G., D. H., X. S., S. N., I. L.Á., Z. L. M. Z. H..

Obžalovaný A. N. J. hlavnom pojednávaní uviedol, že pani Čížová požičala jemu a Judite L. 3.500, značila si to aj na papier. Tých 3.500 im dávala postupne, na bežné výdavky po dobu pol roka. Chcel to vrátiť, bývali vtedy v jednoizbovom byte na ulici Komenského, ten byt chceli kúpiť, ale pán Kováč ich podviedol, ručil tým bytom za nejakú pôžičku. Vyhrali aj súd s pánom Kováčom, má im vyplatiť 5.500 € a z tých peňazí chcel vyplatiť pani Čížovú, preto jej to aj hovorili, čo sa im s pánom Kováčom stalo a ako ich oklamal. Sama sa ponúkla, že im pomôže poznajú sa asi od roku 2012, keď jej bol pomôcť aj s jej synom vyniesť do bytu nejaký nábytok. Prvý krát si požičala peniaze od poškodenej jeho žena Z. L., on bol vtedy v Čechách, kde istý čas pracoval na čierno. Keď už nemal prácu, išiel si požičať peniaze od p. Čížovej, nosila aj zákusky deťom. Vtedy si od nej vypýtal 100€, na papierik napísala sumu 200€, ale reálne mu dala len 100 €. Takto si požičal 20-30 krát. Z. L. I. o každej pôžičke, ktorú si zobral a povedal jej, že to vrátia z tých peňazí od p. Kováča. Žena dávala peniaze cca 150€ pánovi Kováčovi, kým nebol byt prepísaný. Svokor Jozef Zubák im potom ešte doložil asi 2000 €, aby si mohli kúpiť byt, tých 200-300 € mesačne im svokor vždy pomohol, mal dobrý dôchodok. Chceli poškodenej splácať po 50-100 €, ale ona nechcela, povedala, že chce celú sumu naraz aj s úrokmi. Tie peniaze, čo od nej s družkou brali použili na bežné výdavky. Úver na bývanie si vtedy nevybavovali, určite pani Čížovej nepovedal, že si vybavujem úver na väčší byt, pretože bol v tom čase bez peňazí.

Obžalovaná Z. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si od nej požičali 3000-5000 euro. Vedela o situácii, že p. Kováč im dlží peniaze. Keď si požičiavala peniaze, tak si vždy p. Čížová zapisovala vyššiu sumu. Keď si požičala 100, tak na papierik napísala 150 €. Peniaze si požičiavali na bežné výdavky, lieky, 150-160€ mesačne boli výdavky za byt, 300 € mali sociálku a 90 € dávky na deti. Otec im pomáha do zhruba 200 € mesačne. Zoznámili sa s poškodenou, keď sa nasťahovali do bytu pána Kováča, ktorý

chceli kúpiť. Niečo ušetrila z materskej, druh brigádoval a okolo 2000 € im doložil jej otec. Prvý krát si od Čížovej požičala 20 € na vyšetrenie v Rožňave. Keď dostala dávky, tak jej tých 20 € vrátila. Požičiavali si asi tri-štyri mesiace a keď si požičala pre seba 50 €, tak jej peniaze z jej dávky vrátila. Keď išla požičať peniaze pre muža, tak že jej on vráti z výplaty, alebo že keď vyhrajú súd s pánom Kováčom, že sa jej tá suma vyplatí. Podľa splátkového kalendára jej vracala peniaze, podpísala ho aj ona, ako bol podpísaný splátkový kalendár, jej dala peniaze asi len raz. Ona už ďalej nesúhlasila s takýmito splátkami, tak ju dala na súd. P. Čížova vedela, že druh nie je zamestnaný, vedela aj o tom, že robil v Čechách na čierno. Ubezpečovala ju pri každom požičiavaní, že jej sumu vrátime ak vyhrajú spor s pánom Kováčom. Jej druh vedel o každej pôžičke, tak isto aj on vedel, keď si ja požičala od p. Čížovej peniaze, zakaždým jej peniaze požičiavala u nej doma.

Obžalovaná G. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si od p. Čížovej nepožičala žiadne peniaze. Býva s rodičmi doteraz, aj v tom čase bývala s nimi, má syna, v tom čase mala príjem 220 € opatrovateľský príspevok za ťažko chorú sestru. Zo strany matky strýka nepozná, čiže to nie je pravda, že od p. Čížovej vypýtala peniaze na zaplatenie podielu jeho bytu. P. Čížovú pozná z bytu jej sestry Judity, ale vždy keď sme tak poškodená už odchádzala. Raz - dva krát sa s ňou rozprávala v tom byte pri sestre, ale nikdy si netelefonovali s p. Čížovou a nevedela, že sestre požičiava peniaze. Otec mal v tom čase 730 € dôchodok. Mama mala nejaký starobný dôchodok asi 100 €, sestra H. L. 189 €. Rodičia jej pomáhali aj pri výchove syna aj celkovo na bežné výdavky spojené s bývaním.

Svedkyňa poškodená D. Č. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaných spoznala v čase, keď sa nasťahovala rodina Zubákovcov do ci hvchodu v bytovom dome. Mali ako susedia priateľský vzťah, dávala im aj nejaké veci z bytu, čo už po rekonštrukcii bytu nepotrebovala. Požičala A. N. M. Z. L. prvý krát 100 € alebo 150 € na začiatku roku 2013. Najviac pýtal p. Súkeník peniaze z nich v ich byte, kde ju zavolali za týmto účelom. Povedal, že peniaze použije na stravu a bežné výdavky a vráti jej ich, že si vybavuje úver na väčší byt a že z tých peňazí jej vráti aj tie čo im požičala. Rok im požičiavala peniaze občas aj po 300 €, za každým jej povedali nejaký iný dôvod. Stále tie požičané peniaze mali použiť na poplatky spojené s pôžičkou. Súkeník jej povedal, že by mal dostať pôžičku vo výške 16 200€. Verila im, že majú dostať tú pôžičku a že jej to potom vrátia. Zapisovala si každú sumu a zakaždým jej sľubovali, že jej to vrátia z pôžičky. Ešte jej povedali aj to, že majú dostať 5000 € od p. Kováča, ktorý dlhodobo neplatil za nich nájomné. Povedali, že tie peniaze od p. Kováča jej dajú všetky naraz a ukazovali jej nejakú zmluvu, ktorú podpisovali s Kováčom. Mala našetrených 6000 € na účte, tie vybrala za účelom požičiavania, potom mala ešte 1.200€ ako také šporenie. Tých 150 € čo vrátila Judita L. sa aj zapísalo. Napísal sa potom aj splátkový kalendár, ale oni už neplatili potom nič. Oni sa potom odsťahovali do Jelšavy a potom jej už peniaze nevrátili. Požičiavala im preto peniaze, pretože jej ich bolo ľúto a hlavne jej bolo ľúto detí. Nepamätala si koľko krát im za to obdobie požičala peniaze, ale bol to každý druhý týždeň, alebo aj každý druhý mesiac. Po väčšine Súkeníkovi na cesty do práce, potom jej povedal, že bol dlžný kamarátovi pri Rožňave. Mal mu ísť ten kamarát ako ručiteľ pri pôžičke. Najnižšia suma, ktorú im požičala bolo 50 € a najviac 400 €. Raz dala 700 € Vlaste L., S. Z. L., aby ich zaniesla Judite Zubákovej. 700 € je zarátaných v tých 7000 €, ktoré jej dlžia Súkeník a Judita. Žiadne úroky od nich nežiadala, zapisovala si len to, čo im skutočne aj požičala. Napriek tomu, že s nimi nebola rodina a ani kamarátka, požičiavala si od svojich známych na to, aby im vedela požičať, a keď to potom povedala deťom, nevedeli uveriť, čo urobila a dcéra išla do banky vybrať 2000 € z účtu, aby sa vyplatili aspoň tí známy jej mamy, od ktorých si požičala. G. L. spoznala v byte Z. L., potom ju zavolala Barbora Zubáková so svojou mamou I. L.. Išla k nim napriek tomu, že sa nepoznali. Chceli sa na niečom dohodnúť, ale ona nevedela, že chcú zasa pýtať peniaze od nej. Barbora chcela, aby jej pomohla, žiadala peniaze 300 €. Peniaze dala Barbore. Sľúbili jej, že to zaplatia buď oni, alebo brat I. L.. Spolu požičala Barbore 4500 €. Peniaze požičiavala od roku 2013. Neskôr jej požičala 400 € a dala jej aj zlato v hodnote 400 €.

Znalkyňa K.. S. J., znalkyňa v odbore Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní uviedla, že vykonala celkové psychologické vyšetrenie Emílie Čížovej a mala posúdiť jej osobnosť, intelekt, pamäť a mravný vývoj. Vzhľadom na vek poškodenej, ktorý je podľa WHO (svetovej zdravotnej organizácie) hodnotený ako ranná staroba, je možné konštatovať u nej stále zachovanú kohéznu osobnosť, t.z. že v dobe psychologického vyšetrenia bola bez známok mentálneho, emočného, a sociálneho úpadku. Vo výkonových metodikách dosahuje ľahko nadpriemerné výsledky vzhľadom k populačnej vzorke jej veku. IQ 104 je v pásme priemeru, t.z., že je schopná logicky uvažovať a chápať kauzálne súvislosti. S intelektom korešponduje aj pamäť, kedy je pamäťový kvocient 108, je takže v

pásme horného priemeru. V dobe poskytovania „pôžičiek“ až doteraz nebol u nej preukázaný žiadny pamäťový ani mentálny úbytok, t.z. že to čo robila nebolo spôsobené nejakým rozumovým depozitom, ale sociálnej naivite. Emília Č. vo svojich 5 rokoch prichádza o otca. Matka so 4 deťmi zostanú bez otca. Emília zažíva čo je to núdza. Aj keď je šikovná ako dieťa nemôže sa vzdelávať, lebo na to nie sú peniaze. Sama tak zažíva čo je to núdza, a tým pádom sa stáva empatická voči núdzí a ľuďmi, ktorí v bytovke žijú. Toto všetko koreluje aj s jej zachovaným mravným vývojom, nie je emočne oploštelá, dokáže prežívať súcit. A práve tieto povahové vlastnosti ju robia senzitívnou voči okoliu. Ten kontakt s A. N. M. Z. L., mal začať najskôr s ponúknutím nábytku. A neskôr požičiavanie peňazí. To, čo sa jej stalo je možné vysvetliť psychologickým termínom uvarenej žaby. Keď dáme žabu do zimnej vody a pomaly pridávame teplú vodu tak si žaba ani nevšimne po čase, že už je v horúcej vode. Toto sa stalo aj D. Č., ktorá sa hanbila priznať sa rodine. Dokonca založila svoje šperky, zrušila pohrebnú poistku. Vo veku pred 70 sa dostáva prvý krát do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní, kde má poskytovať presné informácie. Tu sa začína prejavovať jej neurotizácia. Začína byť neistá, sama je spochybnená v tom čo vypovedá. Udáva sumy od 10 do 500 €. Tieto nepresnosti, ktoré tam evidentne sú, pripisuje, že je zneurotizovaná tohto vzniknutou situáciou. Sama musí čeliť tlaku viacerých ľudí, ktorí spolu veľmi silno držia. A práve toto sa prejavuje aj poruchami pozornosti, nesústredenosťou, pseudoodporujúcimi si vyjadreniami. ale objektívna pamäť nie je dementná. Všeobecná vierohodnosť je plná. Rozdiely vo výpovedi pripisuje neurotizácii, to je stav psychickej nekonformnosti. Mozog ide u každého iným tempom. Všeobecne považujem p. poškodenú za nie osobnosť hysterickú, so sklonom k dramatizácii, k vymýšľaniu, netrpí mentálnym ani pamäťovým deficitom, prítomnosť demencie v čase vyšetrovania vylučuje. Vyšetrovala ju v septembri 2014. Je možné, že tri roky môžu urobiť isté zmeny. Znalkyňa po preštudovaní výpovede poškodenej z hlavného pojednávania na č.l. 630-638 zo dňa 03.04.2017 uviedla, že konzistentné je tam to, že Súkeník udáva, že robí v Liberci, že p. Kováč dlží Súkeníkovi peniaze. Aj po tých rokoch sú tie veci vo výpovedi konzistentné. Aj sama povedala, že si to nepamätá veľmi dobre. Keby bola jej výpoveď vopred pripravená ako falošná, tak tieto zaváhania by tam neboli. Tieto zaváhania sú prípustné po taktom časovom odstupe. Skutočnosť, že poškodená priebežne požičiavala peniaze obvineným prikladá sociálnej naivite, a to preto, lebo nežiadala od nich úroky, teda nemala žiaden profit. Neurotické prežívanie zistila aj v rámci psychodiagnostiky, čo sa nachádza aj v znaleckom posudku, a to, že bola zneurotizovaná bolo dôvodom, že vyhľadala lekárku pomoc, kde jej boli predpísané lieky na spanie, ktoré sa predpisujú práve pri spánkovom diskonforte. Jej vieryhodnosť potvrdzuje aj primeraný emočný doprovod počas znaleckého vyšetrenia. Bola tam prítomná celá zmes emócii. Bol tam hnev, plač, zmätenosť, prečo to vlastne urobila. Aj pocity bezmocnosti. Pri naučených výpovediach je takéto emočné vyjadrenie úplne ploché.

Svedkyňa O. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená je jej mama a obžalovaných videla len raz. Súkeník s partnerkou sa sťahovali v roku 2011 alebo 2012 aj so svojimi deťmi do bytovky, kde bývajú jej rodičia. Začalo to takými malými pôžičkami v roku 2012 od mami menšie sumy 10-20 €. V tej dobe z rodiny ešte nikto nič nevedel. V roku 2013 jej mama telefonicky prvý krát oznámila, že im požičala nejaké peniaze a nevracajú jej to späť. Myslela si, že tie sumy sú dokopy maximálne 100 €. V priebehu roka 2013 niekedy v júni jej mama zavolala a dovtedy sa jej pýtala o akú sumu ide, kým jej to neprezradila, teda že sa jedná o sumu 7.000 €. Na konci júna jej zavolala, že nemá sama na lieky a pýtala od nej 2.000 €. Otec o tom ešte stále nevedel. Vtedy si požičiavala aj od ostatných ľudí z rodiny, blízkych. Presne 5. júla prišla svedkyňa k mame a doniesla jej peniaze s tým, že všetkým musí peniaze vrátiť. Zavolali p. Súkeníka s tým, že chcú urobiť zmluvu o pôžičke. Mama mu zavolala a on prišiel. Dali mu zmluvu, ktorú ona osobne spísala. Bol poučený o čo ide. Bez nátlaku to podpísal. Sľúbil, že to vyrovná a bol vďačný mame za pomoc. Potom jej mama sľúbila, že už nebude požičiavať nikomu peniaze. Potom prišli za mamou aj sestry p. Z., G. L.H. M. K.. Č. s tým, že to chcú vyrovnať. Ale že potrebujú niečo vybaviť a na to potrebujú peniaze. Jednali s ňou pekne. Ako náhle zistili, že sú do toho zapletení aj poškodenej deti a žiadali od nich podpísať nejaké papiere, aby mali niečo v rukách, v tom momente začali s mamou jednať úplne inak. V auguste to vedel už aj otec, musel si vybrať všetky peniaze z úspor, lebo aj ona na mamu tlačila, aby si vyrovnala svoje pozdĺžnosti u svojej rodiny a známych, od ktorých si požičiavala peniaze. V septembri - októbri 2013 podpísali s Č. K.red Tescom na parkovisku zmluvu o pôžičke. Navštívili s mamou aj bratom G. L. a keď chceli aby podpísala zmluvu, že dlhuje nejakých 4.500 € uviedla, že to taká suma určite nie, že podľa nej si požičala 2.500 €, nepodpísala ten papier a jej mama ich vyhodila z bytu. V tých papieroch, ktoré podpísali N. M. Č. boli termíny, dokedy majú splatiť, bolo to do konca roka 2013, tak sa s nimi telefonicky kontaktovali, aby tie peniaze včas zaplatili. Začiatkom roka 2014 sme podali trestné oznámenie.

Mama im požičiavala, pretože im chcela pomôcť, to mama hovorila, aj to, čo jej mal N. hovoriť, napríklad, že má mať peniaze od p. Kováča. Nikdy nebola svedkom, že by im mama dávala peniaze. Dávala im dokonca aj veci z bytu a tým to asi začalo, vtedy si mohli uvedomiť, že keďže prerába mama byt, tak musí mať peniaze. Keď im mama povedala, že už nemá peniaze, tak jej navrhli, nech založí šperky do záložne. Dokonca založila náušnice, ktoré jej dala svedkyňa na narodeniny. Ona sama doložila ešte 1.800 € v auguste, aby vyplatili ľudí, od ktorých si mama požičala peniaze. Mama jej všetky peniaze do posledného centu vrátila zo svojho dôchodku. Ona s bratom navrhli, aby to išlo na súd, mama z nich mala trošku strach a nevedela, čo to všetko obnáša. Neprejednávali nič, len jej vravela aby povedala všetko čo si pamätá. Pri písaní zmlúv jej pomáhala, ale pri písaní poznámok už nie, len sa o tom rozprávali. Keď sa bavili s mamou prvý krát ohľadne toho, že požičiava, spomenula iba, že požičala Súkeníkovi. Priznala sa len k nemu.

Svedok K. Č. na hlavnom pojednávaní uviedol, že je synom poškodenej. Poznal pána Súkeníka, lebo býval v tom istom vchode v paneláku ako rodičia, G. L. a Z. L. predtým nepoznal. Čo sa stalo sa dozvedel od sestry, že mama mala požičať peniaze N., L. Judite a G. L.. Celková požičaná suma bola 20.000 €, ktorá bola rozdelená medzi tri rodiny, lebo mama si písala tie sumy na papier. Aj mama mu potvrdila, že požičiavala Súkeníkovi, Judite a G. L. a kvôli tomu si mama od neho pár krát aj požičala peniaze v roku 2013. Nepovedala mu načo ti peniaze potrebuje, vždy jej dal keď pýtala, ale v lete v máji - júni 2013 sa dozvedel, že požičiava peniaze. So sestrou aj s mamou bol v júli 2013 za p. Súkeníkom, lebo chceli mať nejaký doklad, tak išli za ním s tým papierom, aby to potvrdil. On prišiel, prečítal si to, nevidel, že by bol Súkeník opitý a podpísal, pričom k zneniu zmluvy nemal žiadne pripomienky V septembri 2013 boli so sestrou aj mamou za G. L., chceli, aby potvrdila požičanú sumu, ale ona zmluvu nepodpísala. Nesúhlasila so sumou, že ona si nič nepožičala a vyhodili ich z bytu. Napriek tomu, že obaja so sestrou od mája dohovárali matke, aby už viac nepožičiavala peniaze, obžalovaní ju zrejme presvedčili s tým, že na to, aby jej mohli vrátiť, si musia ešte niečo vybaviť, a tak im zasa požičala. Peniaze boli z otcovho účtu. Boli to životné úspory. Mama aj otec minuli na to všetky úspory, ktoré si našetrili. Oni im stále sľubovali, že peniaze vrátia, ale nikdy nedodržali ten dátum, na ktorom sa dohodli. Keď si od mamy požičal Súkeník, čo bolo viac krát, vždy mu povedala nejaký dátum, ku ktorému dňu to majú vrátiť, ale nevedel si spomenúť na tie dátumy. Povedala mu, že Súkeník by mal mať nejaké peniaze z predaja bytu a že z toho chce mame vrátiť dlžnú sumu.

Svedok Dezider Číž na hlavnom pojednávaní uviedol, že je manželom poškodenej Emílie Čížovej a nevedel o tom, že požičiava peniaze. Dozvedel sa o tom, keď od neho pýtala väčšie množstvo peňazí asi pred 3 rokmi. Dal jej dohromady 7.500 €, tie peniaze to boli jeho úspory. Povedala mi manželka, že tie peniaze si požičiava preto, aby získala viac, ale nevedel, komu tieto peniaze dávala.

Svedkyňa L. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaných nepozná a D. Č. je jej vzdialená príbuzná, ktorej požičala pred 2-3 rokmi 600 €, pričom sa jej nepýtala, na čo tie peniaze potrebuje. Vtedy si bola prvý krát požičať a zároveň aj naposledy. Peniaze jej vrátila za krátku dobu dcéra pani Čížovej.

Svedkyne S. F., S. Z., S. N., S. S., S. M., O. G., D. H.Č., X. S. M. S. N. I. K. M. N. O., pričom všetky boli kamarátky alebo dobré známe poškodnej, ktorá si od nich požičiaval v predmetnom čase peniaze, spolu sa jednalo o sumu 4.000 eur od všetkých týchto svedkýň.

Svedkyňa I. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaná Judita a G. L. sú jej dcéry a nepozná osobne p. Čížovú, pozná ju len z návštevy dcéry Judity, tá jej p. Čížovú ukázala cez okno so slovami, že táto pani jej požičala 20 € a Judita jej mala vrátiť späť 40 €. Spolu s manželom požičali dcére Judite 5.000 €, za ktoré si mala odkúpiť byt, avšak zle dopadla, pretože peniaze dala p. Kováčovi, ale on mal byt založený, peniaze im nevrátil a museli sa vysťahovať, pretože byt išiel na dražbu. Judita v tom čase nebola zamestnaná a A. N. robil dva tri mesiace nejaké pomocné práce v Bratislave a nevedela o tom, že by si mali vybavovať úver na nejaký iný byt a nevedela ani to, že im p. Čížová požičala viac peňazí. Dcéra Barbora nemala nikdy problémy s peniazmi, bývala a aj býva s nimi a nikdy si od nich nepýtala peniaze, vždy mala čo potrebovala. Keď prišla ku nim p. Čížová, vtedy svedkyňa otvorila dvere a stál tam nejaký pán, ktorý sa predstavil ako policajt, za ním stála dcéra p. Čížovej a až za ňou stála p. Čížová. Pozvala ich dnu, posadili sa v kuchyni, rozprávala sa dcéra Barbora s poškodenou Čížovou. Dcéra p. Čížovej jej predložila nejaké zmluvy, nech ich podpíše, na čo ona povedala, že si ich musí najskôr prečítať. Potom prišla dcéra Barbora, ktorá

povedala, že nikoho z tých ľudí nepozná. Dcéra p. Čížovej sa predstavila, že je zo Slovenskej sporiteľni a povedala, že Barbora dlhuje p. Čížovej sumu 4 500 €, ale že keď má doma peniaze, že stačí 2 500,- eur. V tom čase v roku 2013 mal manžel dôchodok vo výške 700 €, ona mala dôchodok 107 €, Barbora príspevok za opatrovanie vo výške 220 €, dcéra Kristína poberala dôchodok 190€ a peniaze dávali dokopy a z tejto čiastky sa zaplatil byt, kúpilo sa jedlo a tak. Svedkyňa síce pochádza z Prešova, má odtiaľ aj brata, ale 50 rokov tam nebola, nemá s nimi žiadny kontakt a nevie či majú nejaký byt, alebo nie, dokonca nevie ani či žijú a Barbora si v Poprade ani nikdy inde nevybavovala dedenie bytu.

Svedok Jozef Zubák na hlavnom pojednávaní uviedol, že počul, že p. Čížová bola u nich doma pýtať peniaze, ale on v tom čase nebol doma, tak sa potom spýtal oboch dcér, že či dlhujú peniaze p. Čížovej, povedali mu, že jej nedlhujú žiadne peniaze aon verí svojim dcéram. Judita bývala s Gabrielom Súkeníkom v byte pri škole, bol to ich vlastný byt, vyplatili za ten byt peniaze, doložil im na to okolo 2000 €. Spolu bývali on s manželkou, dcéra G. M. O. H. spolu mali zhruba 1200 € mesačne.

Svedok Z. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že byt na adrese F. H. 1118/5 bol v jeho osobnom vlastníctve a nejakú dobu v tom byte A. N. a Judita Zubáková bývali. Bola podpísaná aj nájomná zmluva na rok a ešte v priebehu roka išli k notárovi podpísať kúpno-predajnú zmluvu. Z. L. N. A. N. platili šeky za byt plus nejaké peniaze mne navyše. Predmetom kúpy bol 1 izbový byt, suma bola 5 000,- eur v hotovosti, z 50 eurových a 100 eurových bankoviek. Po prečítaní výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že je pravda, že sa v tom čase chcel zbaviť nájomníkov, ktorých vtedy v byte mal, ktorí mu urobili dlžobu na byte. Za tým účelom urobil tú zmluvu na byt s obžalovanými. Na začiatku ani nechcel predať ten byt, ale potom si to rozmyslel a Z. L. mu dala tých 5000,- eur. Pri výpovedi pred policajtmi v prípravnom konaní klamal keď hovoril, že mu žiadne peniaze nedala. Dlh do 2000,- eur, ktorý mu rástol ešte počas toho, ako tam boli predchádzajúci nájomníci, on po prevzatí tých 5000,- eur od Z. L. nevyrovnal a byt išiel do dražby. Nestihli prepísať byt na nových obžalovaných a Z. L.Á. nebola zapísaná ako nový majiteľ, preto chceli od neho vrátiť peniaze a on už nemal z čoho im vrátiť a prebieha vo veci exekúcia, zamestnávateľ mu strháva z výplaty časť peňazí, ale platí ešte jednu predchádzajúcu exekúciu. V civilnom konaní 7C/30/2013 tvrdil, že nedostal peniaze, nemal peniaze z čoho vrátiť, v tom čase bol nezamestnaný. Neodvolal sa voči rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 7C/30/20132, ktorým bol zaviazaný zaplatiť 5000,- eur pre Z. L., X. N. N. N.H. dohodol, že sa neodvolá, ale ohľadne toho, že sa mal s ním rozprávať Súkenikov právnik, ktorý mal byť na aute s Bystrickým značkami, to nie je pravda. Dohodol sa so Súkeník, že sa neodvolá s tým, že to stiahnu, vtedy ešte nemal rozsudok a ani peniaze. Nekontaktoval ich ani oni jeho. Stretol sa asi dva krát náhodne s p. Súkeníkom a asi dva krát so Zubákovou, pýtala sa ho či niekde robí a vysvetlil jej, ako je to s exekúciami.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané takisto listinné dôkazy, z ktorých boli zistené nasledovné skutočnosti:

Svedok Z. H. je na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.06.2014, právoplatný 28.07.2014, sp. zn. 7C 30/2013 povinný zaplatiť obžalovanej Z. L. sumu 5000,- eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Svedok Z. H. pri výpovedi v tomto konaní tvrdil, že zmluvu o predaji bytu s Z. L. ako aj čestné vyhlásenie o prijatí hotovosti 5.000 eur podpísal, ale len za účelom vysťahovania dovtedajších nájomníkov, ktorých z bytu nevedel dostať a peniaze v sume 5.000 eur od Judity Zubákovej nikdy nedostal.

Obžalovaný A. N. podpísal dňa 05.07.2013 s poškodenou zmluvu o pôžičke, kde potvrdil, že si od nej v období od 10.02.2013 do 05.07.2013 požičal na viac krát sumu 7.000 eur.

Poškodená si zo svojho účtu vybrala v priebehu mesiacov september 2012 až august 2013 výbermi prevyšujúcimi 100 eur spolu cca. 15.000 eur, pričom z výpisu z jej účtu súd zistil, že poškodená si predtým z jej účtu nikdy nevyberala žiadne vyššie sumy. Obžalovaný Súkeník vrátil poškodenej podľa písomného potvrdenia dňa 22.07.2013 sumu 100 eur a obžalovaná Judita Zubáková vrátil poškodenej podľa písomného potvrdenia dňa 23.09.2013 sumu 50 eur. Z výpisu z vkladnej knižky svedka Dezidera Číža, manžela poškodenej súd zistil, že tento vybral zo svojej vkladnej knižky v mesiaci september 2013 spolu sumu 8.000 eur.

Na základe potvrdenia ÚPSVaR Revúca súd zistil, že obžalovaný Súkeník a Judita Zubáková v roku 2013 poberali spolu ako nezamestnaný dávku v hmotnej núdzi spolu 310 eur mesačne. H. L., sestra obžalovanej G. L.Á., ktorá s ňou v priebehu roka 2013 žila spolu s rodičmi v jednej domácnosti, poberala v roku 2013 príspevok vo výške 18 eur. Obžalovaná G. L. v roku 2013 nepoberala od ÚPSVaR žiadny príspevok, preto ÚPSVaR poslal súdu len potvrdenia o poberaní príspevku len za roky 2015 a 2016, kedy poberala príspevok za opatrovanie sestry.

Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že matka obžalovaných sestier Zubákových I. L. poberala starobný dôchodok až od 20.11.2014. Otec obžalovaných sestier Zubákových Jozef Zubák poberal od 01.01.2013 starobný dôchodok vo výške 501 eur a od 16.10.2013 vo výške 712,10 eur, pričom mu počas roka boli z jeho dôchodku vykonávané exekučné zrážky v celkovej výške 1.710 eur, t.z. v priemere 142,50 eur mesačne. Karolína L., sestra obžalovanej G. L., ktorá s ňou v priebehu roka 2013 žila spolu s rodičmi v jednej domácnosti, poberala v roku 2013 invalidný dôchodok vo výške 175,70 eur.

Z potvrdenia spoločností Cetelem, súd zistil, že obžalovaná G. L. O. Y. N. H. XX.XX.XXXX N. XXX,XX D. N. K.D., Q. Z. Zubáková sumu 502,27 eur s príslušenstvom a obžalovaný Gabriel Súkeník sumu 1.055,68 eur. Z potvrdenia spoločností Pohotovosť súd zistil, že obžalovaný Súkeník dlhoval tejto spoločnosti k 03.02.2014 sumu 4.590,75 eur a Barbora Zubáková sumu 1.310 eur. Z potvrdenia spoločností Profi Credit súd zistil, že obžalovaná Z. L. dlhovala tejto spoločnosti ku dňu 03.02.2014 sumu 1.944,46 eur. Z potvrdenia spoločností Provident súd zistil, že obžalovaná Z. L. dlhovala tejto spoločnosti ku dňu 06.02.2014 sumu 551,75 eur, A. N. 86,17 eur a Barbora Zubáková sumu 411,34 eur.

Obžalovaní neboli Mestom Jelšava bližšie hodnotení. A. N. bol 5 krát priestupkovo postihnutý blokovými pokutami vo výške 20 až 300 eur, z toho 3 krát za priestupky na úseku cestnej dopravy, 1 priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a 1 priestupok proti majetku. Celkovo bol 4 krát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a naposledy rozsudkom tunajšieho súd z 13.09.2017 právoplatný 13.09.2017, ktorým bol odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Obžalovaná Z. L. bola 1 krát priestupkovo postihnutá za nepožiadanie o vydanie občianskeho preukazu a nemá záznam v registri trestov. Obžalovaná G. L. bola 2 krát priestupkovo postihnutá za priestupky proti verejnému poriadku a nemá záznam v registri trestov. .

V súlade s § 2 ods. 6 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

V súlade s § 220 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodnutí prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní a opiera sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Skutky v tomto konaní, ktorého súčasťou bola pôvodne aj obžaloba na manželov Čupkovcov, spájala skutočnosť, že všetci obžalovaní sa mali dopustiť podvodného konania voči poškodenej Emílii Čížovej tým, že od nej pod zámienkou momentálnej zlej finančnej situácie a prísľubu vrátenia peňazí, na viac krát vylákali určité sumy finančnej hotovosti, ktoré jej však od začiatku neplánovali vrátiť, okrem iného aj z dôvodu, že takúto finančnú hotovosť nikdy nemali možnosť inak ako od nej získať. Manželia Čupkovci sa priznali k takémuto vylákaniu sumy 8.940 eur, pričom A. N., Z. L. a Barbora L. skutky popreli.

Obžalovaní A. N. M. Z. L. uznali, že si od poškodenej postupne napožičiavali sumu 3.000 - 5.000 eur, avšak s tým, že túto sumu jej chceli vrátiť z peňazí, ktoré im mal na základe rozsudku tunajšieho súdu v civilnom konaní vrátiť svedok Ján Kováč. Obžalovaná G. L. absolútne poprela, že by si niekedy od poškodenej požičala akúkoľvek sumu.

Poškodená ohľadne postupného požičiavania A. N. a jeho družke Z. L. vypovedala rovnako počas celého trestného konania, pričom jej výpovedi na hlavnom pojednávaní nemal súd dôvod neveriť, nakoľko jej výpoveď bola autentická, a to hlavne vzhľadom na jej vyšší vek, životné skúsenosti a rozumové možnosti, čo jednoznačne potvrdila aj znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých PhDr. Navrátilová, ktorá poškodenú podrobila psychologickému vyšetreniu, a taktiež sa oboznámila s výpoveďami poškodenej počas celého prípravného ako aj súdneho konania. Výpovede poškodenej označila za vierohodné, pretože pri nich dochádzalo k rôznym nepresnostiam, niekoľkokrát bola poškodená po opýtaní sa na konkrétne veci aj zneistená, ale zakaždým však vypovedala jasne a zreteľne ohľadne toho, akým spôsobom sa spoznala s obžalovanými A. N. M. Z. L. a neskôr aj obžalovanou Barborou Zubákovou, a taktiež ako im požičiavala po dlhšiu dobu, a to osobitne obžalovaným Gabrielovi N. M. Z. L. a osobitne obžalovanej Barbore Zubákovej. Poškodená popísala akú finančnú sumu v období, keď od nej vylákali finančné prostriedky si zadovážila, ako peniaze vybrala z účtu, ako si požičiavala od známych, manžela a jej detí a ako neskôr vzala úver, aby napožičiavané peniaze mohla vrátiť. Zneistená pri výpovedi bola hlavne ohľadne jednotlivých súm, ktoré malá obžalovaným postupne požičiavať, pričom však treba pripomenúť, že sa nejednalo o jednorazové pôžičky, ale mnohopočetné pôžičky v rôznych výškach.

Čo sa týka správnosti celkového vyčíslenia požičaných súm obžalovaným zo strany poškodenej, sú tieto sumy podložené dôkazmi vo forme výpisov z účtov poškodenej, resp. vkladnej knižky jej manžela, kde počas predmetného obdobia došlo k postupnému výberu spolu viac ako 20.000 eur, ktoré aj podľa výpovedí poškodenej, jej manžela svedka Dezidera Č., dcéry svedkyne O. K. a syna svedka Petra Číža mohli byť použité jedine na pôžičku obžalovaným, resp. na vrátenie rôznych súm známym, od ktorých si poškodená peniaze požičala jedine za tým účelom, aby mohla požičať peniaze obžalovaným, pretože nikdy predtým a ani nikdy potom si takéto vysoké sumy z účtu nevyberala a ani si nikdy peniaze nepožičiavala. Tieto skutočnosti potvrdzujú aj výpovede svedkýň - S. F., S. Z., S. N., S. S., S. M., O. G., D. H., X. S. M. S. N. M. L. O., ktoré všetky potvrdili, že poškodená si od nich v predmetnom období požičala, v niektorých prípadoch aj viackrát peniaze bez toho, aby im povedala dôvod pôžičky.

Súd uveril výpovedi poškodenej D. Č. okrem iného aj z dôvodu, že súd v nej bezprostredne videl (znalkyňa to na základe toho vypočutých výpovedí na hlavnom pojednávaní potvrdila), jednoduchý objekt útoku zo strany obžalovaných, ktorý od nej opakovaným zavádzaním a rôznymi domnienkami, vylákali od nej postupne finančnú sumu, a tým zneužili jej dôverčivosť, naivitu, ktorá sa podľa vyjadrenia znalkyne u poškodenej vymyká normálu, teda že poškodená nie je dostatočne skúsená a uverí veciam, ktorým by bežný človek neuveril, pričom aj bežne rozumný človek, môže za určitých okolností naletieť rafinovanému podvodu, najmä ak je skryté za určité ľudské resp. sociálne cítenie, čo bol aj tento prípad, keď poškodenej bolo obžalovaných ľúto kvôli finančnej tiesni, ktorú jej pri pýtaní peňazí prezentovali. Súd s určitosťou vylučuje, že by poškodená obžalovaným požičiavala peniaze na úrok za účelom zisku, tak ako to naznačili obžalovaný A. N. a Z. L., nakoľko poškodená by takéhoto konania za účelom dosiahnutia zisku nebola vzhľadom na jej rozumovú a spoločenskú vyspelosť schopná. Vo výpovedi túto skutočnosť spomenul aj manžel poškodenej, čo súd však vysvetľuje tým, že poškodená si po tom, ako minula všetky svoje peniaze a požičala si ďalšie peniaze, aby mohla obžalovaným požičať znovu, pričom títo jej ich nevracali, uvedomila, čo spôsobila a hanbila sa pred svojim manželom, od ktorého potrebovala peniaze, a preto si vymyslela, že peniaze požičiavala preto, aby dosiahla z toho zisk. Takto chcela pred manželom ospravedlniť svoje konanie. Navyše akú logiku by to dávalo požičiavať obžalovaným počas tak dlhého obdobia na úrok s tým, že zakaždým nevracajú ani istinu dlhu, nie to ešte úrok. Poškodená im požičiavala, pretože obžalovaným sa podarilo vzbudiť u poškodenej súcitné cítenie s ich „zlou finančnou situáciou, resp. s akútnou potrebou vyplatiť niečo súrne“ a oklamať poškodenú ohľadne ich schopnosti vrátiť jej požičanú sumu peňazí.

Čo sa týka obžalovaných A. N. M. Z. L., títo uznali, že si od poškodenej požičali od 3 do 5 tisíc eur, avšak nepovažovali to za podvodné konanie, pretože jej údajne plánovali vrátiť tieto finančné prostriedky z peňazí, ktoré im mal vrátiť svedok Ján Kováč. Dokazovaním mal súd za preukázané, že svedok Ján Kováč skutočne na základe rozsudku tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 7C 30/2013, právoplatný 28.07.2014, dlhuje od tohto dátumu obžalovanej Z. N.H. sumu 5.000 eur, avšak preštudovaním spisového materiálu 7C 30/2013 súd zistil, že v tom konaní sa svedok Ján Kováč voči civilnej žalobe bránil rovnakým tvrdením, ako pri výpovedi v prípravnom konaní tohto trestného konania, teda že celý prenájom bytu a neskôr aj predaj bytu s obžalovanou Z. N. W. X. M., K. N. U. L. I. J., M. K. S. M. Q. Ž. K. J.. N. H. W.O. J. E. K. M. Y., Ž. S. Q. A. N. M. Z. L. L. nájom bytu, ktorý si od neho najskôr mali prenajať, platili

150,- € mesačne a že mu mali dávať aj niečo navyše, pričom v prípravnom konaní uviedol, že oni mu nezaplatili nič, pričom toto jeho tvrdenie je v súlade aj s ďalším vykonaným dokazovaním v tomto konaní, teda zárobkovými a majetkovými pomermi obžalovaných A. N. M. Z. L., ktoré preukázalo, že obžalovaní v tom čase nemali príjem na to, aby mohli svedkovi Kováčovi platiť za nájom a užívanie bytu. Vzhľadom na jeho úplne rozdielne tvrdenia ohľadne prenájmu ako aj predaja jeho bytu, súd nepovažoval svedka Jána Kováča (z dôvodu zmenenej výpovedi na hlavnom pojednávaní) za dôveryhodného a jeho údajný dlh voči obžalovaným Gabrielovi Súkeníkovi a Z. L.Á. L. I. L. N. Q., Y. J. V., M. K. K. M. Q. A. N. M. Z. L. ohľadne toho, že pri požičiavaní plánovali vrátiť poškodenej požičané peniaze z dlhu svedka Kováča za vykonštruované s účelom vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za podvodné konanie voči poškodenej.

Obžalovaní A. N. M. Z. L. využijúc zjavnú naivitu, dobrosrdečnosť a spoločenskú neskúsenosť poškodenej, od tejto postupne počas celého obdobia uvedeného v obžalobe vylákali sumu 7.000 eur, ktoré použili na svoje bežné výdavky, pričom jednoznačne vedeli už v čase požičiavania si týchto finančných prostriedkov, že nemajú dostatočný príjem na to, aby poškodenej vedeli tieto peniaze vrátiť a ak by aj reálne požičali svedkovi Z. H. sumu 5.000 eur (čo súd považuje za vymyslené z vyššie uvedených dôvodov) nemali žiadnu záruku, že im Ján Kováč tieto peniaze vráti, aby ich mohli oni vrátiť poškodenej. Týmto konaním naplnili voči poškodenej skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona.

Ohľadne obžalovanej G. L. súd rovnako uveril výpovedi poškodenej z už vyššie uvedených dôvodov všeobecnej dôveryhodnosti poškodenej ako svedka v tomto konaní. Obžalovaná na základe informácií od jej sestry obžalovanej Judity ZuG.ákovej, že poškodená je naivná a ľahko zmanipulovateľná, vylákala od poškodenej sumu 4.500 eur, pričom ako dôvod jej uviedla, že potrebuje vyplatiť podiel na byte bratovi jej matky s tým, že poškodenej peniaze vráti, keď byt predá. Obžalovaná všetky poškodenou uvedené skutočnosti poprela, avšak súd nemal dôvod neveriť poškodenej, ktorá by vzhľadom na už znaleckým dokazovaním preukázané rozumové schopnosti nebola schopná vymyslieť si celý takýto príbeh, ak by ho skutočne nezažila, pričom práve vyššie spomenuté drobné odchýlky a nepresnosti v jej výpovedi robia v zmysle psychologického znaleckého dokazovania jej výpoveď viac dôveryhodnou. Obrana obžalovanej, že ona v čase, kedy si mala údajne od poškodenej požičať sumu 4.500 eur, mala dostatok finančných prostriedkov na živobytie a nemala preto potrebu si od poškodenej požičiavať, bola vyvrátená listinnými dôkazmi ohľadne príjmu obžalovanej G. L. ako aj jej rodiny, z ktorou žila v spoločnej domácnosti. Ak obžalovaná G. L. Y., Ž. S. I. Q. Q. Z. O. N. XXXX K. XXX D. L. Q. K. za ťažko chorú sestru, klamala, pretože v roku 2013 žiadny opatrovateľský príspevok za opatrovanie ťažko chorej sestry od UPSVaR nedostávala. Ak tvrdila, že jej otec, s ktorým spolu s matkou, sestrou a svojím synom žila v jednej domácnosti mal júli až septembri 2013 príjem 730 eur za dôchodok, taktiež klamala, pretože jej otec mal v tom čase dôchodok vo výške 501 eur a navyše mu bola každý mesiac z dôchodku vykonávaná exekučná zrážka vo výške priemerne 142,50 eur. Zároveň argumentovala ich dobrú rodinnú finančnú situáciu tým, že jej matka poberala dôchodok vo výške 100 eur, čo taktiež nebola pravda, lebo jej matka začala poberať dôchodok až od 20.11.2014. Ak to teda zhrnieme celkovo ako príjem celej rodiny žijúcej v jednom byte, bol ich príjem celkovo aj s invalidným dôchodkom sestry obžalovanej - Karolíny, spolu 534 eur, teda suma, ktorá sa po zohľadnení 5 osôb žijúcich v jednej domácnosti nerovná ani životnému minimu po prepočítaní na jednu osobu.

Na tomto mieste je ešte potrebné vrátiť sa k obrane obžalovanej Judite L.ej, ktorá sa okrem už vyššie uvedeného bránila aj tým, že jej otec im mal v predmetnom období, kedy si mali s A. N. od poškodenej požičiavať peniaze, teda od jesene 2012 do júla 2013, prispievať na živobytie mesačne sumou cca. 200 eur, čo je vzhľadom na vyššie uvedené prijmi a výdavky jej otca absolútne nereálne a súd túto jej obranu ako aj obranu jej sestry Barbory ohľadne finančnej pomoci ich otca považuje za účelovú s cieľom vyhnúť sa trestnému stíhaniu.

V rámci povinnosti súdu hodnotiť aj dôkazy, ktoré sú v prospech obhajoby, súd konštatuje, že za takéto dôkazy možno považovať výpovede rodičov obžalovaných Judity a G. L. - I. L. M. Z. L., ktorí tvrdili, že dcéram v tom období finančne pomáhali, dokonca mali Judite prispieť na byt a táto suma mala byť vyplatená svedkovi Jánovi Kováčovi. Pri hodnotení ich výpovedí však súd konštatuje, že ich výpovede ohľadne príspevku na byt dcére Judite sa nezhodujú, pretože svedkyňa Vlasta L. tvrdila, že jej prispeli sumou 5.000 eur a svedok Jozef Zubák uviedol sumu 2.000 eur, čo súd vzhľadom na ich vtedajší príjem považuje za dosť závažný rozpor. Taktiež hodnovernosť ich výpovede dokumentuje aj nimi uvedený príjem ich celej domácnosti, kedy svedkyňa Vlasta L. rovnako mylne vymenovala

príjem do ich domácnosti ako to urobila aj jej dcéra Barbora a svedok Jozef Zubák dokonca uviedol, že v predmetnom čase mali ako rodina bývajúca v jednom byte príjem 1.200 eur mesačne, čo bolo absolútne nereálne a vyvrátené listinnými dôkazmi. V zmysle vyššie uvedeného súd ich výpovede vyhodnotil ako nevierohodné, ktorých jediným cieľom cieľom bolo pomôcť svojim deťom zbaviť sa trestnej zodpovednosti za podvodnú činnosť voči poškodenej.

Súd pri rozhodovaní ohľadne výšky trestu pre obžalovaného A. N. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona. Zistil však priťažujúcu okolnosť podľa § 37 h/ Trestného zákona, teda že súd obžalovanému ukladal trest za viac trestných činov, a to nasledovného dôvodu. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 157/2017 zo dňa 13.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2017, odsúdený za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnástich) mesiacov, a keďže sa skutku v tomto konaní dopustil v rokoch 2012 a 2013, teda predtým ako bol v konaní sp. zn. 2T 157/2017 vyhlásený rozsudok, preto bolo potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona za 2 rôzne prečiny spáchané dvomi rôznymi konaniami obžalovaného v zmysle § 41 ods. 1 Trestného. V zmysle vyššie uvedeného pri určení prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona (trestná sadzba 1 až 5 rokov odňatia slobody) ako čo sa trestnej sadzby týka prísnejšieho ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona (trestná sadzba až 3 roky odňatia slobody), a použití § 38 ods. 4 Trestného zákona z dôvodu prevahy priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi, uložil súd obžalovanému N. súhrnný trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 28 mesiacov a zrušil mu trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 157/2017 vo výmere 6 (šiestich) mesiacov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný Súkeník sa v doteraz plynúcej skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v konaní sp. zn. 2T 157/2017 nedopustil žiadneho protiprávneho konania, nepovažoval súd za potrebné nariaďovať mu trest odňatia slobody, pričom považoval za vhodné určiť mu dlhšiu skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, v ktorých bude mať možnosť preukázať riadny spôsob vedenia života, a tak sa vyhnúť výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň však bude musieť počas skúšobnej doby urobiť všetko, čo je v jeho možnostiach a schopnostiach, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil poškodenej ( práve o náhradu škody v tomto konaní ide), v opačnom prípade mu bude výkon trestu odňatia slobody nariadený, a to aj napriek tomu, že by počas skúšobnej doby viedol riadny život.

Obžalovaným Z. M. G. L. súd taktiež uložil tresty odňatia slobody na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, a to z dôvodu, že u obidvoch zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, teda že obidve doteraz viedli riadny život, pričom nezistil u nich žiadnu priťažujúcu okolnosť. Na základe vyššie uvedených skutočností im súd tresty odňatia slobody podmienečne odložil na minimálnu skúšobnú dobu s tým, že rovnako ako u obžalovaného N., ani im nebude na to, aby sa vyhli prípadnému nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody postačovať iba vedenie riadneho života, ale budú musieť urobiť všetko, čo je v ich možnostiach a schopnostiach, aby každá osobitne nahradili škodu, ktorú spôsobili poškodenej.

Poškodená si riadne, včas a pre súd v dostatočne preukázanej výške uplatnila voči obžalovaným nárok na náhradu škody, a preto súd po uznaní viny obžalovaných zaviazal na náhradu škody.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.