Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5To-124-2017.pdf
PDF · 103.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/124/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Deáka, o odvolaniach okresného prokurátora v Revúcej, poškodených V. F. a spoločnosti Adam Slovakia, s.r.o. so sídlom podnikania Lubeník, ako aj obžalovanej C. F. proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/225/2014 zo 06.09.2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. mája 2018, jednohlasne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/225/2014 zo 06.09.2017 vo výrokoch o náhrade škody.
Rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por.:
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa obžalovanej C. F. ukladá povinnosť nahradiť poškodeným stranám:
- V. F. a F. F., bytom K., ul. F. XXX/XX, škodu vo výške 4.200,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 19.11.2014 do zaplatenia;
- spoločnosti Adam Slovakia, s. r. o., so sídlom podnikania Lubeník 243, IČO: 45613222, škodu vo výške 10.535,54 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 19.11.2014 do zaplatenia.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. sa označené poškodené strany so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
Vo zvyšne časti zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej C. F. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresného súdu bola obžalovaná C. F. uznaná vinnou z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý spáchala tak, že
dňa 12. 08. 2013 asi o 7.50 h v K. v predajni odevov Adam Slovakia, s. r. o., ktorá sa nachádza v obchodnom komplexe na ulici Jilemnického 96, založila požiar v predajni na dvoch miestach, z ktorého jedno sa nachádzalo v drevnej skrini s vystavenými oblekmi, ktorá bola umiestnená pri stene oproti oknám a druhé sa nachádzalo vo vnútri predajného pultu, kde bola dokumentácia o prevádzke predajne a to za použitia akcelerátora alebo iniciátora horenia založeného na spektre podobnému spektru zmesi ropných uhľovodíkov, ktoré sa nachádzajú v ľahkých ropných destilátoch, napr. benzínoch, pričom došlo k zhoreniu účtovných dokladov predajne, spoločenského oblečenia, prasknutiu okien, opadaniu
vnútornej omietky stien a stropu, zadymeniu priestorov predajne a zadymením došlo i k znehodnoteniu tovaru, ktorý v predajni nezhorel, čím pre majiteľa budovy V. F. a F. F. spôsobila škodu na budove vo výške 4 200,- € a pre spoločnosť Adam Slovakia s. r. o. so sídlom podnikania Lubeník 243, IČO: 45613222, poškodením zariadenia a tovaru spolu škodu vo výške nie menej ako 10 535,54 €.
O treste a náhrade škody rozhodol okresný súd tak, že
za to sa odsudzuje podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. l písm. a) Tr. zák. obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť poškodeným stranám:
- V. F. a F. F. škodu vo výške 4 200 Eur,
- spol. Adam Slovakia, s. r. o. so sídlom podnikania Lubeník 243, IČO: 45613222, škodu vo výške 10 535,54 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodené strany - V. F., F. F. a spol. Adam Slovakia, s. r. o. so sídlom podnikania Lubeník 243, IČO: 45613222, so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
Z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku (str. 3 až 36) vyplýva predovšetkým, ako okresný súd vyriešil základnú dilemu medzi obžalobou a obhajobou. Táto spočívala v tvrdení obžaloby, že požiar v rozhodnom čase v predajni založila obžalovaná, naopak na druhej strane obhajoba sa bránila, že obžalovaná sa žalovanej trestnej činnosti nedopustila, ale tomu bolo inak, pretože v rozhodnom čase bola v predajni fyzicky napadnutá neznámym Rómom, po údere do hlavy stratila vedomie, potom sa prebrala a opustila predajňu, keď už v nej horelo.
Po rozvedení množstva dôkazov, ktoré boli v tejto trestnej veci v priebehu súdneho konania vykonané (výsluchy relevantných svedkov, znalcov, previerky výpovedí, čítanie listinných dôkazov, ako aj znaleckých posudkov) okresný súd dospieva k vyriešeniu označenej dilemy v neprospech obžalovanej, keď na str. 34 rozsudku sumarizuje: „Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do budovy nebolo možné dostať sa predtým, ako obžalovaná otvorila hlavný vchod z Jilemnického ulice, taktiež nebolo možné z budovy inak odísť, keďže všetky dvere a okná boli zatvorené na kľučku, boli uzamknuté, čiže ak by aj niekto opustil budovu, nevedel by dvere alebo okná za sebou zatvoriť na kľučku. Z vykonaného dokazovania senát usúdil, že iná osoba v predajni nebola. Znalec J. potvrdil, že je pravdepodobné, že obžalovaná prišla do kontaktu s akcelerátorom horenia, neboli na jej oblečení sadze, lekárskymi vyšetreniami nebolo preukázané, že by boli dýchacie cesty obžalovanej znečistené, takisto, že by mala byť udretá do hlavy (ako vypovedal svedok F., a ako to vyplýva z listinných dôkazov - lekárskych správ). Vykonané dokazovanie vylúčilo všetky možnosti ako ku skutku mohlo dôjsť, okrem tej, že oheň založila obžalovaná. Ostatné možnosti sú v rozpore aj s tým, čo uviedla obžalovaná pri prvotnej výpovedi (pred vznesením obvinenia) ako aj pri lekárskych vyšetreniach. Všetky nepriame dôkazy vytvárajú logickú reťaz, že skutok spáchala obžalovaná“. V skutkových zisteniach sa okresný súd stotožnil s obžalobou len ohľadne spôsobenej škody vo výške 4.200,- Eur na budove, nestotožnil sa však s pôvodne podanou obžalobou v tom, že by obžalovaná bola poškodením zariadenia a tovaru spôsobila škodu vo výške 145.071,26 Eur. Pri škode poškodením zariadenia a tovaru prvostupňový súd prihliadol predovšetkým na zistenia znalkyne A.. V., pričom z nich vyvodil, že bezpečne zistená škoda spôsobená obžalovanou na tovare (úplne zničenom a chýbajúcom) činí sumu 9.398,86 Eur (čo predstavuje nákupnú cenu tovaru), pričom skutočnosť, ktorú tvrdila ako obžaloba tak aj poškodení (to znamená, že by všetok tovar na predajni, ktorý ostal po požiari, bol neupotrebiteľný) nemal za bezpečne preukázanú. Zistené konanie obžalovanej, vrátane škody, ktorú mal za bezpečne preukázanú, potom okresný súd kvalifikoval ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože úmyselne zničila, poškodila alebo urobila neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu (to znamená presahujúcu sumu 2.660,- Eur). Na takéto zistenie nadväzovalo potom aj rozhodovanie okresného súdu o náhrade škody, keď obžalovanej uložil povinnosť uhradiť jednotlivým poškodeným bezpečne zistenú škodu, pričom so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázal poškodené strany na civilný proces.
Pri ukladaní a výmere trestu obžalovanej okresný súd prihliadol aj na to, že obžalovaná nebola doposiaľ ani trestne a ani priestupkovo postihnutá, a vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností (vedenie doposiaľ bezúhonného života), čo má za následok zníženie hornej hranice aplikovanej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody) o jednu tretinu, jej potom ukladal trest odňatia slobody v dolnej polovici takto zmiernenej trestnej sadzby, to znamená v trvaní 1 roka, pričom výkon tohto trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Tento rozsudok napadli svojimi odvolaniami všetky procesné strany, to znamená okresný prokurátor v Revúcej, poškodený V. F. (aj v mene svojej manželky F. F.), spol. Adam Slovakia s.r.o. so sídlom podnikania Lubeník a tiež aj obžalovaná C. F.. Podstata odvolania okresného prokurátora v Revúcej je vyjadrená na str. 3 písomne odôvodneného odvolania, kde je uvedené: „Okresný súd mohol konanie obžalovanej posúdiť len ako zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a to z toho dôvodu, pretože obžalovaná úmyselne vydala tovar, ktorý bol na predajni, zničeniu založením požiaru, pričom jeho hodnota bola preukázateľne vo výške nie menej ako 46 489,54 € (bez ušlého zisku). Aj keď by prišlo k tomu, že by bolo preukázané, ako to tvrdí súd, že zničený bol len tovar spolu so zariadením predajne v hodnote 10 535,54 €, konanie obžalovanej bolo potom potrené posúdiť ako zločin podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona z časti dokonaný so škodou na budove 4200,- € a na tovare a zariadení predajne vo výške 10 535,54 € a vo zvyšnej časti ako jeho pokus podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona ohľadom tovaru v hodnote 35 954,- €, ktorý bol požiarom založeným obžalovanou bezprostredne vydaný zničeniu.
Z týchto dôvodov Vás žiadam, aby ste trestnú vec obžalovanej C. F. predložili Krajskému súdu v Banskej Bystrici, ktorému navrhujem, aby zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o vine a treste a uznal obž. F. vinnou zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona a uložil jej podľa § 245 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 3 rokov podľa ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona, pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona a zároveň uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe v trvaní 4 rokov.
Zároveň odvolanie obžalovanej navrhujem ako nedôvodné zamietnuť“.
Tento odvolateľ poukazuje predovšetkým na znalecký posudok A.. C. V., ako aj ďalšie dôkazy (najmä predloženie skoro úplnej fotodokumentácie poškodeným, ako aj odborné vyjadrenie z čistiarne) a má primárne za to, že celková výška škody na tovare v predajni predstavuje sumu 45.352,86 Eur (a nie sumu 9.398,86 Eur, ku ktorej dospieva okresný súd).
Poškodený V. F. v písomne odôvodnenom odvolaní prostredníctvom splnomocnenca navrhol, aby bola obžalovaná zaviazaná na náhradu spôsobenej škody na budove poškodeným V. F. a F. F. spoločne a nerozdielne vo výške 12.654,32 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 12.654,32 Eur od 30.05.2014 do zaplatenia.
Tento poškodený vo svojom znaleckom posudku poukázal najmä na: neakceptovateľnosť zistení znalca A.. Z. P. (podľa ktorého škoda predstavuje rozdiel medzi hodnotou budovy predajne pred požiarom a po požiari); akceptovateľnosť znaleckých zistení znalca A.. E. B., ktorého zaangažovala do trestného konania poškodená strana (skutočnou škodou je suma 12.654,32 Eur, čo predstavujú účelne vynaložené náklady na uvedenie budovy do predošlého stavu); keďže príslušenstvo pohľadávky sú aj úroky z omeškania, s poukazom na relevantné skutočnosti (Občiansky zákonník, nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky) poškodený má voči obžalovanej právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne od 30.05.2014 do zaplatenia.
Poškodená spoločnosť Adam Slovakia s.r.o. so sídlom podnikania Lubeník v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho splnomocnenca navrhla, aby bola obžalovaná zaviazaná na úhradu spôsobenej škody na zariadení predajne a tovare v predajni poškodenej obchodnej spoločnosti vo výške 121.799,38 Eur s úrokom z omeškania 5,25% zo sumy 121.799,38 Eur od 30.05.2014 do zaplatenia.
Táto poškodená strana argumentuje najmä tým, že: podľa znaleckých zistení A.. C. V. a prof. A.. E. H., J.. (ktorého zaangažovala do trestného konania poškodená strana) predstavovala hodnota všetkého
tovaru na predajni sumu 119.945,48 Eur; hodnota zničeného zariadenia predajne bola vyčíslená na sumu 1.853,90 Eur; škoda na zariadení predajne a tovare v predajni, ku ktorej treba obžalovanú zaviazať je potom vo výške 121.799,38 Eur, aj s úrokom z omeškania 5,25% od 30.05.2014 do zaplatenia.
Obžalovaná C. F. v písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu (ako aj vo vyjadreniach k odvolaniam prokurátora a poškodených) vyjadrila viaceré námietky a navrhla, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Obhajoba poukazuje najmä na to, že: obžalovaná sa žalovaného konania nedopustila a k tomuto nemala ani žiaden motív; okresný súd vyhodnocoval dôkazy len jedným smerom, to znamená dôkazy vyznievajúce v neprospech obžalovanej precenil a dôkazy svedčiace v prospech obžalovanej podcenil; ozajstní páchatelia sa mohli do objektu dostať aj inou prístupovou cestou, než o akej uvažuje súd; obhajoba má za to, že celý požiar bol založený na objednávku poškodenej organizácie z dôvodu poisťovacieho podvodu a tak sa snažila zbaviť nepredajného tovaru; obžalovaná vôbec neprišla do styku s iniciátorom horenia, ktorý bol použitý na založenie požiaru (napr. benzín); vina obžalovanej v napadnutom rozsudku je založená len na nepriamych dôkazoch, pričom ľudia, ktorí prišli s obžalovanou do kontaktu po vzniku požiaru, potvrdzujú jej žalostný psychický stav po skutku; prvostupňový súd precenil tvrdenia príslušníkov polície, ktorí vo veci vypovedali; políciou neboli vykonané úkony na zistenie, či obžalovaná vôbec manipulovala s akýmkoľvek akcelerátorom horenia (prostredníctvom služobného psa resp. vzatím sterov z rúk obžalovanej); tvrdenia znalkyne z odboru psychológie J.. X. (ktoré boli viac menej v neprospech obžalovanej) odporujú viacerým iným vykonaným dôkazom (napr. znalkyni z odboru psychológie J.. F., znalcom z odboru psychiatrie a pod.); výsluch A.. J. na hlavnom pojednávaní nebol vykonaný celkom korektne (môže ísť o prejav určitého psychického nátlaku resp. „tlačenia do odpovede zo strany súdu“); u znalca H.. P. je neprípustné, aby sa vyjadroval k záverom iných znalcov (napr. neurológa); obhajoba má za to, že znalecké posudky A.. B. a prof. H. (ktoré predložila poškodená strana) sú nepoužiteľné; obžalovaná nemala žiadny dôvod vymazávať údaje zo služobného mobilu v predajni po svojom príchode do tejto predajne; prechod organizácie na čiarový kód pri označovaní tovaru nepredstavuje spôsob, akým možno zakryť manko (možný motív, ktorý je pripisovaný neopodstatnene obžalovanej); znaleckým posudkom znalca A.. B. (škoda na budove predajne) nemožno argumentovať z viacerých dôvodov (tento znalecký posudok nemá žiadnu dôkaznú silu, A.. P., ktorý je znalcom A.. B. kritizovaný, bol v konaní osobne vypočutý ako znalec, svoj posudok pritom predniesol veľmi presvedčivo a rovnako veľmi presvedčivo odôvodnil svoj postup a metodiku, ako sa dopracoval k výške škody na objekte patriacom poškodeným); pokiaľ obžaloba argumentovala fotodokumentáciou predloženou poškodenou stranou (k otázke rozsahu škody), nie je možné takúto fotodokumentáciu považovať za hodnoverný odraz objektívneho stavu po požiari (je potrebné vychádzať z fotodokumentácie spracovanej políciou); z dokazovania nevyplývajú objektívne informácie o tom, aký tovar a ako poškodený sa na predajni nachádzal (toto nerieši ani poškodeným predložené potvrdenie čistiarne); podľa obhajoby sa nepodarilo nepochybne preukázať ani to, čo všetko sa malo na predajni nachádzať; na predajni sa pred požiarom nachádzal aj tovar, ktorému sa hovorí v odbornom slangu „ležiak“, ktorý bol nepredajný a bol starý aj niekoľko rokov; otázku škody resp. ušlého zisku rozhodne nie je možné vyriešiť nejakou jednoduchou úvahou - či už odvolateľa ako poškodeného alebo aj samotného súdu; následnú škodu (napr. vodou pri hasení) nie je možné zohľadniť z hľadiska právnej kvalifikácie; zo žiadneho dôkazu nevyplýva, či by už obžalovaná alebo ozajstný páchateľ skutku mal snahu bezprostredne konať tak, aby poškodil aj nejaký tovar navyše, oproti tovaru poškodenému dymom alebo samotným požiarom (ide o námietku proti alternatíve obžaloby kvalifikovať sčasti konanie obžalovanej aj ako pokus); pokiaľ odvolateľ (prokurátor) tvrdí, že motívom konania obžalovanej mala byť snaha zakryť akési manko, treba dodať, že páchateľovi, ktorý chce založením požiaru zakryť manko, nejde o spôsobenie čo najväčšej výšky škody, ale len o to, aby znemožnil objektivizovať tovarové zásoby (čiže podľa názoru obhajoby nie je možné zo žiadneho dôkazu vyvodiť úmysel smerujúci k zničeniu celých tovarových zásob).
Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce. Po takomto prieskume dospel k právnemu názoru, že nie je potrebné zasahovať do skutkových zistení, právnej kvalifikácie ako aj uloženého trestu obžalovanej v napadnutom rozsudku, nápravu je však potrebné vykonať ohľadne výrokov o náhrade škody.
Treba poznamenať, že okresný súd už raz v tejto veci vyniesol odsudzujúci rozsudok voči obžalovanej C. F. dňa 28.09.2016, ktorý však bol zrušený uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
5To/130/2016 z 31.01.2017, pričom vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to po odstránení vytýkaných nedostatkov a doplnení dokazovania, čo bolo konkrétne uvedené v citovanom uznesení.
Okresný súd po zrušení jeho prvého odsudzujúceho rozsudku postupoval v zásade v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom sa v zásade dopracoval k akceptovateľným skutkovým zisteniam, ako aj právnej kvalifikácii konania obžalovanej.
V tejto trestnej veci okresný súd vykonal viac ako desať hlavných pojednávaní, na ktorých bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktoré je v teraz napadnutom rozsudku náležite rozvedené, zodpovedajúco vyhodnotené a tiež vyjadrené v pomerne obsiahlom odôvodnení tohto rozsudku.
V podrobnostiach možno odkázať na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré presvedčivým spôsobom vyvracia obhajobu obžalovanej C. F., že žalovaného konania sa nedopustila, požiar v rozhodnom čase v predajni odevov Adam Slovakia na Jilemnického ulici v Revúcej nezaložila, ale naopak bola po príchode do tejto predajne napadnutá inou neznámou osobou a prebrala sa už len potom, ako v predajni horelo.
Okresný súd poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku na viacero dôkazov, ktoré obhajobu obžalovanej vyvracajú, spochybňujú aj logiku žalovaného konania zo strany inej osoby a dospieva ku konečnému záveru, že žalovaný skutok spáchala práve obžalovaná.
Možno akceptovať aj rozhodnutie okresného súdu v tom smere, pokiaľ pri výške spôsobenej škody vychádzal z dôkazov, ktoré túto škodu bezpečne preukazujú, pričom pokiaľ tomu tak nebolo, eventuálnu ďalšiu škodu, ktorá nebola bezpečne preukázaná, do úvahy nevzal.
Pri škode na budove vychádzal predovšetkým zo znaleckých zistení znalca A.. Z. P., ktorý spôsobenú škodu vyčíslil ako rozdiel vo všeobecnej hodnote nehnuteľnosti pred požiarom a po požiari.
Pokiaľ poškodená strana namietala, že škoda mala byť v tomto smere vyčíslená podľa znaleckých zistení A.. E. B. (to znamená v sume 12.654,32 Eur, čo má predstavovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do predošlého stavu), treba konštatovať, že tohto znalca zaangažovala do trestného konania poškodená strana, na hlavnom pojednávaní nebol vypočutý ako znalec, po príslušnom poučení (poškodená strana na tom ani netrvala), jeho znalecký posudok bol len prečítaný ako listinný dôkaz, z čoho vyplýva, že nemožno bezpečne vychádzať zo zistení tohto znalca a pri rozporoch v znaleckých posudkoch možno vychádzať z najnižšie vyčíslenej škody, ktorú teda vyčíslil v sume 4.200,- Eur znalec A.. Z. P..
V otázke škody spôsobenej poškodením zariadenia a tovaru na predajni išlo najmä o to, aká je skutočná škoda tovaru na predajni, pričom sa poukazovalo predovšetkým na znalecké zistenia A.. C. V., eventuálne J.. A.. E. H., PhD.
Poškodená strana namietala, že skutočnou škodou je všetok tovar na predajni, ktorý bol požiarom zničený a jeho hodnota predstavuje sumu 119.945,48 Eur (predajná cena bez DPH).
Okresný prokurátor ako v záverečnej reči, tak aj v písomnom odôvodnení odvolania má za to, že hodnota celého zničeného tovaru na predajni požiarom predstavuje sumu 45.352,86 Eur (čo je nákupná cena bez DPH).
Okresný súd má v napadnutom rozsudku za to, že bezpečne zistená škoda na tovare v predajni požiarom predstavuje sumu 9.398,86 Eur - teda to, čo na predajni chýbalo (rozdiel medzi inventúrou pred a po požiari), pričom zvyšok, to znamená to, čo na predajni ostalo, nemožno bezpečne považovať za škodu, pretože nebolo náležite dokumentované z rôznych dôvodov (poškodená strana znalkyni A.. C. V. nepredložila všetky potrebné požadované doklady; odborné vyjadrenie z čistiarne týkajúce sa 54 neoznačených kusov tovaru je nedostatočné; nedostatočná je aj fotodokumentácia predložená poškodenou stranou), ktoré tovary, v akej miere a v akom rozsahu sú zničené, zadymené a pod.
Keďže pri uznávaní viny obžalovaného možno vychádzať len z toho, čo je preukázané mimo rozumných pochybností, možno akceptovať stanovisko okresného súdu, keď pri škode na tovare, vychádzal z toho,
čo mal za bezpečne preukázané, to znamená rozsah tovaru v nákupných cenách chýbajúci (a teda zničený) v sume 9.398,86 Eur. Celková škoda na zariadení predajne a na tovare vo výške 10.535,50 Eur, ktorú konštatuje okresný súd v napadnutom rozsudku je preto akceptovateľná.
Úvahy, v akom rozsahu obžalovaná spôsobila ďalšiu škodu alebo zničenie (znehodnotenie) všetkého tovaru na predajni resp., že k zničeniu všetkého tovaru smeroval úmysel obžalovanej, sú viacmenej domnienky, na ktorých nemôže byť založená vina obžalovanej.
Zistenej škode na budove predajne, jej zariadení a tovare, v celkovej sume 14.735,54 Eur (na str. 34 napadnutého rozsudku uvádzaná suma 735,04 Eur predstavuje zrejme iba pisársku nesprávnosť), zodpovedá aj právna kvalifikácia konania obžalovanej ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože úmyselne zničila, poškodila alebo urobila neupotrebiteľnou cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu.
S poukazom ako na charakter spáchaného trestného činu, tak aj s prihliadnutím na doterajšiu bezúhonnosť obžalovanej, trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý obžalovanej uložil okresný súd, možno považovať za prijateľný.
Za prijateľné, odkazujúc na skutkové zistenia, by bolo možné považovať aj výroky o náhrade škody, keby bol však okresný súd zohľadnil, že súčasťou pohľadávky poškodených voči obžalovanej sú aj úroky z omeškania, tak ako sa toho v zásade správne domáhali jednotliví poškodení.
Z uvedeného dôvodu boli preto zrušené výroky v napadnutom rozsudku o náhrade škody a obžalovaná bola zaviazaná uhradiť jednotlivým poškodeným stranám spôsobenú škodu, spolu aj s úrokom z omeškania (odo dňa nasledujúcom po oboznámení s výsledkami vyšetrovania dňa 18.11.2014), pričom so zvyškami svojich nárokov na náhradu škody boli jednotlivé poškodené strany odkázané na civilný proces - tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku krajského súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.