Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_20Csp-197-2017.pdf
PDF · 74.78 KB
No categories available
20Csp/197/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: Z. D., H.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B.. M. XXX/XX, Ž. H. D., v konaní o zaplatenie 916,57 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 680,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 680,65 Eur od 28.05.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 48 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.12.2017 žiadal žalobca uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 916,57 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 28.05.2015 do zaplatenia. Dôvodil tým, že so žalovanou ako dlžníčkou uzavrel dňa 26.11.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej poskytol sumu 720,- Eur a túto sa žalovaná zaviazal vrátiť s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v počte 42 po 22,76 Eur. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so splácaním už pri druhej splátke, žalobca dňa 28.05.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná zaplatila len sumu 39,35 Eur.
2. Žalovaná prevzala žalobu spolu s príslušnými poučeniami dňa 06.04.2018, no k veci sa nevyjadrila.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z.), nakoľko sa jednalo o spotrebiteľskú vec, išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000,- Eur.
4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že sporové strany dňa 26.11.2014 uzavreli zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca mal v procese uzatvárania tejto zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaná postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona.
5. Okrem iných náležitostí zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy vyžadoval v ust. § 9 ods. 2, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola uvedená (okrem iného) doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)) a tiež výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k)). Ich absenciu v zmluve § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou spotrebiteľského úveru.
6. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch - termín konečnej splatnosti úveru, lebo tento bol obsiahnutý len v oznámení žalobcu o tom, že žalobkyni bol daný úver schválený (č.l. 5 spisu), no takáto podstatná náležitosť mala byť uvedená priamo v zmluve a nie v rôznych následne veriteľom vydávaných potvrdeniach, či iných dokumentoch obsahujúcich informácie, ktoré z hľadiska spotrebiteľskej ochrany majú byť obsiahnuté v samotnej zmluve. Takisto zmluva neobsahuje ani splatnosť splátok, v ktorých mala žalovaná úver splácať, toto je takisto uvedené v predmetnom oznámení. Tieto nedostatky preto spôsobujú podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotebiteľských úveroch bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Preto žalobca má nárok len na vrátenie poskytnutej sumy 720,- Eur a pokiaľ žalovaná vrátila z tejto sumy čiastku 39,35 Eur, je povinná uhradiť žalobcovi ešte zvyšok v sume 680,65 Eur. Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
7. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovanej s platením úveru v súlade s čl. 13.1 zmluvných dojednaní zosplatnil úver ku dňu 28.05.2015 listom zo dňa 16.04.2015 obsahujúcim zároveň aj upozornenie na takúto možnosť (čo ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevylučuje). Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 680,65 Eur od 28.05.2015 do zaplatenia, keď k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.
8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 916,57 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 680,65 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 74 %. Zvyšok je úspechom žalovanej, t. j. 26 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 48 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanej. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 CSP o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.