Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Csp-160-2017.pdf
PDF · 256.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/160/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobkyne V. K., N.. XX.X.XXXX, A. Ť. XXX/XX, XXX XX A., zast. advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593, proti žalovanému Profi Credit Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy 1.375,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý žalobkyni zaplatiť 1.375,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 16.5.2017 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.10.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 1.375 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 25.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 24.11.2014 uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“). V Zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvorila Zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení Zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná Zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobkyňu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení Zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej Zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru - 1.500,- EUR, výška úrokovej sadzby - 18,08 % p.a., RPMN - 25,80 %, výška splátky - 47,43 EUR, počet mesačných splátok - 42, celková čiastka splatná dlžníkom - 2.142,06 EUR. Uvedená Zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V súvislosti s uvedeným Zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi:
1/ Nesprávne uvedená výška RPMN : výška RPMN uvedená v predmetných Zmluvách je uvedená nejasným a nezrozumiteľným spôsobom. Spôsob uvedenia RPMN nekorešponduje so zákonom požadovanou formou uvedenia RPMN v spotrebiteľskej zmluve. Podľa zákona musí byť RPMN uvedená v zmluve jednoznačne a zrozumiteľne. V Zmluve je uvedená RPMN zmätočným spôsobom nakoľko je v bode 5. (Údaje o požadovanom revolvingovom úvere) Zmluvy uvedená iná RPMN ako v bode 6. (Údaje o schválenom revolvingovom úvere). Uvedené rozdielne výšky RPMN boli pre žalobcu ako spotrebiteľku nejasné a zmätočné, keďže neboli definitívne, žalobca sa nemohol kvalifikovane rozhodnúť, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie. Obdobne judikoval aj Krajský súd Trenčín vo svojom rozhodnutí sp. zn. 4Co/685/2014 z dňa 23.4.2015, kde potvrdil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, ak je v zmluve výška RPMN uvedená nezrozumiteľným a nejasným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Výška RPMN uvedená v predmetnej Zmluve je uvedená nesprávne. Schválená RPMN vo výške 25,80 % uvedená v predmetnej Zmluve (v bode 6. Údaj o schválenom revolvingovom úvere) nezodpovedá (v neprospech žalobcu) skutočnej výške RPMN vypočítanej vzhľadom na výšku úveru, počet a výšku splátok. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplývajú okrem iných aj nasledovné údaje: celková výška úveru: 1.500 EUR, splatnosť úveru: 42 mesiacov Výška mesačnej splátky úveru: 47,43 EUR Z toho istina: 35,71 EUR Z toho úroky: 11,72 EUR. Súčinom je možné získať údaj, z akej výšky úveru ( istiny) žalovaný pri výpočte mesačnej splátky vychádzal t.j. 42 x 35,71 EUR a výslednou je suma zaokrúhlená na celé eurá a to 1.500 EUR, ktorá mala byť žalovaným poskytnutá a predstavuje tak (fiktívnu) istinu, z ktorej je úver úročený. Poukazuje na fakt (odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca požiadal žalovaného o započítanie pohľadávky z predtým nesplateného úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX). Žalovaný žalobcovi vyhovel a zo schválenej výšky úveru vykonal započítanie, ktoré predstavovalo čiastku 630,69 EUR. Výška poskytnutej výšky plnenia zo strany žalovaného mala predstavovať 869,31 EUR. Žalovaný vykonal ďalšie započítanie a započítal vo výške 150 EUR, ktorú odpočítal z dohodnutej sumu poplatku za poskytnutie úveru z výšky úveru a v skutočnosti poskytol len sumu 719,31 EUR (s poukazom na informáciu v Oznámení veriteľa zo dňa 24.11.2014, tiež Stanovisko Veriteľa k zmluve o RÚ č. XXXXXXXXXX), je dôkazom, že žalovaný krátil plnenie dohodnuté v Zmluve o sumu poplatku. Celková výška úveru v skutočnosti predstavovala nie sumu 1.500 EUR ale sumu 1.350 EUR z dôvodu započítania poplatku za poskytnutie úveru. Suma 1.350 EUR tak predstavuje celkovú výšku úveru, pričom ide o sumu, ktorá bola reálne spotrebiteľovi poskytnutá a vzhľadom na uvedené je potrebné pri výpočte RPMN vychádzať zo sumy 1.350 EUR. Ak teda žalovaný pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy 1.500 EUR je zrejmé, že výpočet RPMN uvedený v Zmluve je zjavne nesprávnym, pre spotrebiteľa zavádzajúcim údajom. Ak bude vychádzať z výšky skutočne a preukázateľne poskytnutého plnenia veriteľom vo výške 1.350,-EUR (Odhliadnuc od započítania), pri výške mesačnej splátky 47,43 EUR, splatnosti 42 mesiacov a do celkových nákladov (RPMN) by zahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 EUR, výslednou je RPMN vo výške 38,26% pričom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobu čerpania úveru) sa rovná sume 1.992,06 EUR a nie 2.142,06 EUR tak ako je uvedené v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.11.2014. Z uvedeného konania žalovaného vyplývajú najmä štyri zásadné skutočnosti. a) žalovaný neposkytol schválenú a zmluvne dohodnutú výšku úveru 1.500 EUR, ktorú krátil o sumu 150 EUR b) istinu (výšku poskytnutého úveru) podľa prepočtov žalovaného predstavovala suma 1.500 EUR s poukazom na Oznámenie veriteľa zo dňa 24.11.2014, kde splátka istiny predstavuje sumu 35,71 EUR x 42 splátok zaokrúhlené na celé eurá 1.500 EUR) c) v rozložených mesačných splátkach žalobca „ opakovane „ zaplatil poplatok za poskytnutie úveru, 42 splátok x 47,43 = 1.992,06 EUR , čo preukázateľne vyplýva z Oznámenia veriteľa zo dňa 24.11.2014, kde sa uvádza, že celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť + poplatok za poskytnutie úveru predstavuje sumu 2.142,06 EUR (pričom poplatok už bol započítaný pri poskytnutí sumy úveru. d) neposkytnutá suma úveru bola úročená. Obdobným konaním veriteľov sa už zaoberal aj Súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, S. T. proti FINWAY a.s., kedy predmetom otázky Súdnemu dvoru bolo započítanie poplatku za poskytnutie úveru do výšky úveru na účely výpočtu RPMN, kedy peniaze reálne spotrebiteľovi poskytnuté neboli, ale veriteľ ich zahrnul do istiny úveru. Súdny dvor v danej veci ustálil výklad a to tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku 3 písm. 1) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude
nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. Článok 3 písm. 1) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 1/2013 súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie pôžičky, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby (spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Poskytovanie úveru za stavu, že si z neho ešte pred jeho poskytnutím dodávateľ zinkasuje nejakú jeho časť je v rozpore s ratio legis právnej úpravy úveru. Takéto úverovanie odporuje aj spotrebiteľskému právu, pretože sa spotrebiteľovi poskytuje úver na jeho ekonomické využitie v krátenej výške a úroky sa pritom počítali aj z neposkytnutých peňažných prostriedkov. (Napríklad Rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 18Co 109/201). Sumu, ktorú si žalovaný (veriteľ) započítal v okamihu poskytnutia úveru s odôvodnením, že ide o poplatok za uzavretie úveru správne súd prvého stupňa odpočítal od výšky úveru. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd len dopĺňa, že aj tento poplatok je neprijateľný z dôvodu jeho neurčitosti. Poplatok by mal korešpondovať nejakému predmetu plnenia. Žalovaný bližšie nešpecifikoval, aké skutočné plnenie dostáva spotrebiteľ, za ktoré má zaplatiť poplatok. Žalovaný, aby zvýšil svoj prospech zo žalobcu, uzatvoril k Zmluve i Dohodu o poskytovaní služieb. Odhliadnuc od už uvedených argumentov, to že výška RPMN je v predmetnej Zmluve uvedená nesprávne, podporuje aj fakt, na ktorý poukázala vo svojom vyjadrení Európska komisia vo veci D. B. proti Provident Financial pod číslom C-372/14, kde zaujala jasné stanovisko ku skutočnosti, že rôzne doplnkové služby týkajúce sa spotrebiteľských úverov (v tomto prípade Dohoda o poskytovaní služieb) majú byť súčasťou celkových nákladov a tým aj zarátané do RPMN. Ak bude vychádzať z výšky skutočne preukázateľne poskytnutého plnenia veriteľom vo výške 1.350,- EUR, pri výške mesačnej splátky 81,99 EUR, splatnosti 42 mesiacov, ak by do celkových nákladov (RPMN) žalovaný zahrnul poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- EUR výslednou je RPMN vo výške 108,38% pričom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľka zaplatiť (t.j. úver + úrok za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru) sa rovná sume 3.593,58 EUR. Odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách nesmie prevyšovať najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov. Najvyššia prípustná miera odplaty je stanovená ako dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 ku dňu 30.09.2014 tabuľky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenskej republiky, tiež Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pre spotrebiteľské úvery so zmluvnou splatnosťou nad 1 do 5 rokov vrátane pre Ostatné spotrebiteľské úvery predstavovala RPMN 15,16%. Poukázal na ust. § 3 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 39a OZ, § 53 ods. 6 OZ. Možno uzavrieť, že okrem úmyslu veriteľa úročiť poplatok za poskytnutie úveru je zrejmé, že vypočítaná skutočná RPMN vo výške 38,26% a s odplatou z Dohody o poskytnutí služby predstavuje RPMN vo výšku 108,38% ako odplata pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty určenú nariadením vlády, ktorá v čase podpisu Zmluvy predstavovala 30,32%. Vzhľadom na vyššie uvedené sa Zmluva a úver z nej vyplývajúci sa považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov. 2/ Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov : žalovaný v Zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky ako to vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť zrozumiteľne informovaný o termínoch mesačnej splátky a o spôsobe započítania mesačnej splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky. V predmetnej Zmluve táto náležitosť chýba. Z ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať samotná zmluva. Je preto vylúčené, aby sa Zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala na inú listinu, napr. všeobecné obchodné podmienky alebo splátkový kalendár. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 5Co/214/2016, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 25.06.2014, sp. zn. 6Co/523/2014, rozhodnutie Krajského súdu Trnava
zo dňa 25.01.2016, sp. zn. 23Co/65/2015, rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14.07.2015, sp. zn. 17Co/2/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 29.01.2016, sp. zn. 2C/72/2015, zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 10Co/265/2015, atď.. Na naplnenie tejto náležitosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch nestačí uvedenie výšky splátky tak ako uvádza žalovaný, ale je potrebné určiť aká časť splátky je poukazovaná na jednotlivé jej zložky (istinu, úrok, poplatky, prípadne iné). Uvedené je odôvodnené okrem iného aj potrebou vyhnúť sa svojvôli veriteľa pri započítavaní jednotlivých splátok úveru na jeho istinu/úroky/poplatky; viditeľné zneužívanie takejto nedostatočnej zmluvnej úpravy v úverových zmluvách je napríklad v prípade, ak dlžník má záujem predčasne splatiť úver - v takom prípade veritelia úplne bežne vyčísľujú zostatok istiny na splatenie tak, že do toho času uhradené splátky započítavajú takmer výlučne na úroky a poplatky úveru (za účelom toho, aby bol dlžník nútený splatiť čo najvyššiu zostávajúcu výšku istiny úveru). Poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem iných aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 3/ Absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti : predmetná Zmluva tiež nemá náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinnou náležitosťou spotrebiteľských zmlúv je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná Zmluva neobsahuje adresu a ani bližšie určenie kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Na základe vyššie uvedeného podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. 4/ Absencia termínu konečnej splatnosti úveru : v zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v Zmluve jasne určená pevným dátumom, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy mal dostatočné informácie na kvalifikované rozhodnutie. Neuvedenie tejto zákonnej náležitosti môže do značnej miery narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa. Uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov, napríklad rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 14.07.2015, sp. zn. 17Co/2/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 29.01.2016, sp. zn. 2C/72/2015, rozhodnutie Krajského súdu Košice zo dňa 18.02.2016, sp. zn. 16Co/267/2015 rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.04.2014, sp.zn. 20C/136/2013. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo Zmluvy je podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov. 5/ Dohoda o poskytnutí služby : žalovaný so žalobcom spoločne so Zmluvou uzavrel dňa 24.11.2014 aj Dohodu o poskytnutí služby, závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na základe tejto Dohody o poskytnutí služby žalovaný ako veriteľ poskytol žalovanému balíček služieb spočívajúci v informovaní o zostávajúcich záväzkoch, odklade splatnosti splátok, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovaní platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienke zdarma a podpore call centra a osobného stretnutia s viazaným finančným agentom. Za tieto služby žalovaný inkasoval mesačne platby vo výške rovnajúcej sa 2,56% zo sumy schváleného úveru znížené o sumu poplatku za poskytnutie úveru, čo predstavovalo 34,56 EUR mesačne, celkovo čiastku 1.451,52 EUR. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V Dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Predmetná dohoda však ponúka pre spotrebiteľa fiktívne plnenia, ktoré neslúžia záujmom spotrebiteľa. Uzatvorením tejto dohody sa veriteľ (žalovaný) snaží zlegalizovať a ospravedlniť svoje konanie, keď dohodu uzatvára ako samostatný dokument v snahe vyvolať u spotrebiteľa zdanie, že tieto inak fiktívne poplatky netvoria celkové náklady spotrebiteľa, čomu žalovaný „prispôsobil“ aj výšku RPMN uvedenej v Zmluve. V tejto súvislosti dávam súdu do pozornosti rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.02.2016 sp. zn. 15Co/39/2016, v ktorom uviedol, že „Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané ... Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná. Obdobné poplatky, ktoré súvisia so Zmluvou, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej praxe slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z dňa 21.11.2012, sp. zn. 18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 09.08.2011 sp. zn. 10 CoE/313/2010), ale rovnako aj zo samotného zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kde podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, čo potvrdil svojím rozhodnutím aj Najvyšší súd Slovenskej republiky číslo rozhodnutia: 8MCdo/3/2015 zo dňa 28.08.2015. Poukazuje na dôležitú skutočnosť, a to že v jeden deň so žalovaným uzatvoril ešte jednu Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorá je predmetom iného žalobného návrhu, pričom žalovaný v oboch prípadoch postupoval identickým spôsobom, ako už bolo vyššie uvedené. Žalobkyňa sa zrejmý nesúlad Zmlúv so zákonom pokúsila so žalovaným riešiť mimosúdnou cestou. Žalovaný bol predsporovými výzvami zo dňa 25.4.2017 upozornený na nedostatky a zrejmé rozpory Zmlúv so zákonom. Žalovaný svojou odpoveďou zo dňa 16.5.2017 vyjadril svoj negatívny postoj k doriešeniu danej veci k spokojnosti oboch strán mimosúdnou cestou. Preto v záujme ochrany svojich práv je nútená pristúpiť k tejto žalobe. Preplatok vo výške 1.375 EUR (vrátane odplaty z neplatnej Dohody o poskytnutí služieb tak zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu v celkovej výške 1.375 EUR. Poukázal na ust. § 451 ods. 2 OZ. Požaduje vrátiť preplatok späť z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.375 EUR od do dňa 25.4.2017 (uvedený dátum je dňom, keď žalobca už vedel kto a v akej výške sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil) až do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 3.12.2017. Uviedol, že popiera skutkové a právne tvrdenia uvádzané žalobcom v ním podanej žalobe. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že ustanovenie o výške RPMN je nesprávne vzhľadom k tomu, že mu bol poskytnutý nižší ako dohodnutý úver, ako aj z dôvodu zmätočnosti vyplývajúcej z rozdielu údajov v bode 5. a 6. Zmluvy. Popiera tvrdenie žalobcu o nižšej sume úveru. Ide o účelové a skresľujúce tvrdenie. Poskytnutie úveru predstavuje z právneho hľadiska splnenie záväzku veriteľa poskytnúť úver. Žiadna právna úprava neurčuje, že pojem „poskytnutie úveru“ je rovnocenný či dokonca synonymom „vyplatenia úverových peňažných prostriedkov“. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku - teda aj započítanie. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Obdo V 47/2001 (ZSP 8/2004) Zmluvu o úvere charakterizuje záväzok veriteľa poskytnúť v prospech dlžníka peňažné prostriedky v určitej výške a záväzok dlžníka poskytnú prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi v hotovosti alebo bezhotovostným plnením na jeho účet v peňažnom ústave, ale poskytnutie peňažných prostriedkov môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňažnom ústave. Tak ako v prípade účelového úveru, kedy poskytovateľ úveru poskytuje peňažné prostriedky dlžníkovi na účet tretej osoby (napríklad na financovanie predmetu kúpy, ku ktorej sa úver účelovo viaže a podobne), rovnako aj v prípade uhradenia jedného úveru druhým (z právneho hľadiska najčastejšie ide o započítanie pohľadávok) vždy pôjde o poskytnutie úveru. Poskytnutím úveru sa teda rozumie úkon, ktorým sa splní záväzok poskytovateľa úveru uvoľniť peňažné prostriedky spôsobom a vo forme, ktorá je medzi stranami dohodnutá. Žalobca vyššie uvedenou argumentáciou napáda závery, kedy sa berie výška úveru ako výsledná suma poskytnutých finančných prostriedkov. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní odplaty za možnosť odkladu splátok úveru - predmetná odplata bola započítaná pri poskytnutí úveru a k žiadnemu „opakovanému plateniu poplatku za odklad splátok“ nedochádzalo. Prakticky uvedené znamená nasledovné: a) Postup bez započítania, kedy sa dlžníkovi vyplatí suma 1500,- Eur a dlžník uhradí sumu 150,- Eur. b) Postup so započítaním, kedy po započítaní pohľadávky v sume 1500,-Eur a sumy 150,- Eur je rozdiel vyplatený na účet Dlžníka. Aj v jednom, aj v druhom prípade by výsledná (zostávajúca) suma na strane Dlžníka bola rovnakou. V súvislosti s tvrdením o nesprávnej RPMN, za účelom preukázania opaku k tvrdeniu žalobcu, predkladá ako dôkaz rozpis vzorca určeného zákonom na výpočet RPMN. Podstatné pre konanie je v prvom rade ustanovenie článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle ktorých: „Vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na uzatvorenie Zmluvy o RU. Zmluva o RU je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. Dlžník vyplní do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere nim požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného Dlžníkom v bode 5 Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere bez toho, aby to znamenalo porušenie povinnosti zo strany Veriteľa. Podľa článku 3., ods. 3.1 zmluvných dojednaní : Pri stanovení RPMN v bode 5. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zmluvné strany vychádzajú z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký mesiac, a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky. Za rovnaký mesiac sa podľa tejto Zmluvy oRÚ a podľa prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12. Z uvedeného vyplýva, čo znamená údaj „predpokladaná RPMN“ v bode 5 a čo hodnota RPMN v bode 6. Žalobca v podanej žalobe uvádza paušálne tvrdenia bez toho, aby uviedol všetky relevantné skutočnosti. Uvedený spôsob stanovenia hodnoty RPMN a predpokladanej RPMN nebol nikdy posúdený ako protiprávny ani v rámci kontrolných činností (vykonávaných napríklad Slovenskou obchodnou inšpekciou). Údaj o RPMN nie je ani zmluvná podmienka, ani sa v zmysle žiadneho zákona dohodnúť nedá. Ani zákon č. 129/2010 Z.z. neurčuje, že pôjde o dohodnutý údaj, ale o vypočítaný ukazovateľ. Tento zákon určuje aj to, kedy sa tento údaj má vypočítať - v čase uzavretia zmluvy o úvere (a nie napríklad v čase podania žiadostí o úver, čo sa žalobca mylne domnieval ak vychádzal z toho, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o RPMN, pretože žalobca navrhol iný údaj a žalovaný v prijatí návrhu uviedol zasa iný). V bode 5 formuláru žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru sa uvádza údaj o hodnote RPMN, ktorý je s ohľadom na údaje uvedené v žiadosti predpokladaná RPMN za úver, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6 ako RPMN za úver. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Táto hodnota je v bode 6 uvedená presne. Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Ak súd prvej inštancie uviedol, že tento údaj medzi stranami dohodnutý nebol, potom by v prvom rade mal zdôvodniť že tento údaj sa dá dohodnúť. Toto v napádanom rozsudku chýba úplne. Poukázal na § 2 písmeno i), § 9 ods. 2 písm. I) zákona č. 129/2010 Z.z.. Ak má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z.z.) patrí aj dátum prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom (v podobe spojenia „vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia (viď údaje, ktoré sú rozhodujúce pre určenie RPMN) vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zák. č. 129/2010 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne „navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola vypočítanou podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Zákon č. 129/2010 Z.z. vôbec nepredpokladá, že by sa náležitosti vymenované v § 9 ods. 2 mali dohodnúť, vyžaduje aby boli v zmluve uvedené. Ako príklad možno poukázať na to, že logicky sa strany nemôžu dohodnúť na tom, kto bude kontrolným orgánom pre zmluvný vzťah, pretože je to otázka daná právnymi predpismi. Poukazuje na to, že vyššie tvrdené ohľadne „dohody“ údaju o RPMN potvrdil Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016. Z podanej žaloby nevyplýva jediná skutočnosť o tom, na základe čoho má údaj o výške RPMN pre neho pôsobiť zmätočne a nezrozumiteľne. Ako dôležitú skutočnosť ohľadne „poplatku za poskytnutie úveru" žalovaný ďalej uvádza, že otázka poplatku, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015. Zo záverov prijatých v danom konaní o. i. vyplýva, že „V danom prípade predstavuje poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru (spolu s úrokom) plnenia za poskytnutie služby. (...) V nich je transparentným spôsobom uvedené, že „poplatok za poskytnutie úveru" je súvisiacim nákladom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru. Poplatok je takisto zreteľne uvedený v oboch žiadostiach o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového druhu/ Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového druhu.“ Národná banka Slovenska prijala uvedený záver na základe kompetencie vyplývajúcej jej z ustanovenia § 1 ods. 3 písm. a), psím c) zákona č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom ako vrcholný orgán vykonávajúci dohľad nad činnosťou subjektov vykonávajúcich činnosť na základe zákona č. 129/2010 Z.z.. Poplatok za poskytnutie úveru
bol zohľadnený aj pri výpočte RPMN. nakoľko táto okolnosť vyplýva zo samotného zákona. To, že poplatok za poskytnutie úveru je započítaný do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom, vyplýva aj zo zmluvy, kde sa uvádza „Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)“. Ak v zmysle zákonnej definície je celkovou čiastkou (§ 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z.) súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, potom je logické že celkové náklady (v zmysle § 2 písm. g)) tvoria „úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru“. Uvedené pritom nepredstavuje vyvodzovanie nejakých komplikovaných záverov, ale o spojenie zákona a obsahu zmluvy. O tom, že RPMN sa počíta aj so sumou poplatku za poskytnutie úveru, bol žalobca písomne a v súlade so zákonom informovaný aj pred uzavretím samotnej zmluvy. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu o tom, že do výpočtu RPMN nebola zahrnutá odplata za uzatvorenie dohody o poskytnutí služby, tvrdí, že keďže Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver, s poukazom na § 2 písmeno g) zákona č. 129/2010 Z.z.. Poukázal na ust. § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.. Z ustanovenia písmena g) vyplýva, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítajú náklady, ktoré vyplývajú z dojednaní nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Aj poskytnutá služba v zmysle Dohody o jej poskytnutí je voliteľná. Ak by teda žalobca dohodu vôbec nepodpísal, táto by nikdy nevznikla. Pokiaľ by odplata za poskytnuté služby bola zahrnutá do celkových nákladov, potom by taký postup bol v rozpore so zákonom. Vzhľadom k tomu, že Dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je vylúčené, aby nezapočítanie poplatku do RPMN malo spôsobiť nesprávnosť tohto údaja, nakoľko ani nemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. V súvislosti s rozhodnutím vo veci C - 377/14 T., T. nie je tvrdenie žalobcu korektné a vychádza z čiastkového, nie však úplného, prevzatia pasáží uvedeného rozhodnutia. Je totiž podstatné (čo odlišuje skutkový stav danej veci, v súvislosti s ktorou bola predkladá prejudiciálna otázka a v súvislosti s ktorým sa podáva výklad únijného práva) od prejednávanej veci. Z bodu 82 uvedeného rozsudku vyplýva, že podľa tohto súdu predmetná zmluva vo veci samej, v ktorej sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť manželom T. úver, uvádzala, že už v okamihu poskytnutia tohto úveru sa do celkovej výšky uvedeného úveru započítajú poplatky za poskytnutie úveru, a tiež prvá a prípadne nasledujúce splátky úveru. Vynára sa preto konkrétna otázka, či tú časť tohto istého úveru, ktorá sa daným osobám nedala k dispozícii, bolo možné zahrnúť do výšky čerpania úveru v zmysle bodu I prílohy I smernice 2008/48 na účely výpočtu RPMN. Odlišnosť tejto veci od spomenutého prípadu pre Súdnym dvorom EÚ je ďalej v tom, že poplatok za poskytnutie úveru je v tomto prípade súčasťou celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa článku 6 zmluvy : Celková čiastka, ktorú musí Dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru). Z uvedeného vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru nie je „súčasťou“ sumy úveru a zo zmluvy nevyplýva žiadne dojednanie, ktoré by oprávňovalo žalobcu k opačnému tvrdeniu. Žalobca tvrdí, že uzavretá zmluva neobsahuje spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky, čo má predstavovať neprijateľnú podmienku a dôvod bezúročnosti úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere medzi účastníkmi konania nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Uvádzanie spôsobu započítania zákonná úprava vyžaduje len v prípade, ak je spotrebiteľský úver úročený viacerými úrokovými sadzbami. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. sa vyžaduje uvádzať prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z uvedeného zreteľne vyplýva, že len ak ide o úver s rôznymi úrokovými sadzbami, len vtedy sa uvádza prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Uvádzanie poradia započítania splátky na istinu, úrok a poplatky žiadny zákon nikdy nevyžadoval. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje výšku splátky, termín jej splatnosti, ako aj počet splátok. Zmluva obsahuje zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky (ku ktorému dňu sa platí - uvedené v Oznámení Veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi, ako aj v Splátkovom kalendári, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy) a počet splátok, teda aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej aj ZoSÚ). Nad rámec toho zmluva obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky (v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Tvrdíme, že zmluva jednoznačne obsahuje náležitosť aj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Žiadny zákon platný a účinný v Slovenskej republike a rovnako ani predpis únijného práva neurčuje nejaké rozdelenie splátky tak, ako to uvádza žalobca v prípade uzatvorených zmlúv. Účelom právnej úpravy uvádzania splátky v spotrebiteľskej úverovej zmluve je to, aby bol spotrebiteľ informovaný o svojej povinnosti. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva má obsahovať rozpis splátky na časť istina, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín splatnosti či počet splátok, potom zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžiadať si tzv.
amortizačnú tabuľku by nemala žiadny význam (§ 9 ods. 5 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvných vzťahov medzi stranami sporu), keďže takáto amortizačná tabuľka by už bola súčasťou zmluvy. To znamená, že zákonodarca by zbytočne konštruoval právo spotrebiteľa požadovať amortizačnú tabuľku, ak by tá už musela byť uvedená v zmluve. Pri zachovaní princípu racionality zákonodarcu je preto na mieste tvrdiť - aj s využitím výkladových metód teleologického výkladu práva, príp. teleologickej redukcie, že zákonodarca neuvažoval nad tým, aby právo na amortizačnú tabuľku konštruoval duplicitne. Pri zavedení § 9 ods. 5 zjavne bolo sledované právo spotrebiteľa podľa článku 10 odstavec 2 písmeno i) smernice. Z toho potom logicky plynie, že znenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. je dôsledok nedokonalosti implementačnej činnosti a jeho výklad by mal byť v súlade s výkladom smernice 2008/48/ ES, ktorý práve prezentoval únijný súd v rozhodnutí C-42/15. Smernica predstavuje sekundárny akt únijného práva, ktorý je typický tým, že vo svojej podstate zaväzuje len členský štát povinnosťou prijať právnu úpravu. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ sa vyvodzuje a všeobecne uznáva princíp nepriameho účinku smernice spočívajúci vtom, že pochybenie štátu pri implementácii smernice sa rieši tzv. súladným (eurokonformným) výkladom. Uvedené podporuje aj novela zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, schválená Národnou radou SR dňa 12.10.2017, v zmysle ktorej sa § 9 ods. 2 písm. i) v časti „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádza slovným spojením „frekvenciu splátok a“. Popiera dôvodnosť tvrdení žalobcu o absencii údaja o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, ako podstatnú skutočnosť je potrebné zdôrazniť, že Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 13 sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy o RÚ (článok 7., ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní). Z ustanovenia článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavky vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. Na podporu uvádzaného poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 13Co/111/2014 - 166, ktorý ohľadne významu oznámenia veriteľa ako súčasti zmluvy súd uviedol : V zmysle čl.7 zmluvných dojednaní (č.1.138) predstavuje zároveň toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Podľa vôle zmluvných strán teda toto oznámení tvorí súčasť zmluvy uzavretej medzi jej účastníkmi. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti úveru je zhodný s dátumom splatnosti poslednej splátky. Tvrdí, že doba trvania zmluvy a tiež termín konečnej splatnosti úveru sú riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Okrem vyššie uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove poukazuje na to, že aj Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 uviedol, že uvedený údaj je možné uviesť v akomkoľvek dokumente tvoriacom zmluvu. Cit. „Článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať vtom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru, zaslanom dlžníkovi a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Exaktné uvádzanie termínu konečnej splatnosti je aj s prihliadnutím na charakter uzatvoreného zmluvného vzťahu (ktorý predpokladá možnosť poskytnutia revolvingu) iracionálne, preto je potrebné v tejto sfére vychádzať predovšetkým z doby trvania zmluvy, ktorá je totožná s dátumom poslednej splátky úveru, resp. revolvingu. Poukazuje na novelu zákona č. 129/2010 Z.z. zo dňa 12.10.2017, predmetom ktorej bola aj uvedená náležitosť, a ktorá stanovila pre § 9 ods. 2 písm. d), že slová „a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“ sa zo zákonného znenia vypúšťajú. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní. Zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený od Zmluvy o revolvingovom úvere, ale jej technickú súčasť. Žiadosť/Zmluva a Zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera., pričom Žiadosť/Zmluva o revolvingovom úvere tvorí líce listiny a Zmluvné dojednania tvoria rub zmluvy. Z textu zmluvy, konkrétne z bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú nielen neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (čo do právnej povahy), ale sú súčasťou zmluvy aj z hľadiska technického vyhotovenia danej zmluvy. Podľa bodu 13. zmluvy o revolvingovom úvere Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy
všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). V zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zachovaná je požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúca právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Pojem „listina“ je v právnom zmysle chápaný ako nosič určitého obsahu (v tomto prípade právneho úkonu, teda prejavu vôle smerujúce k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností, ktoré s týmto prejavom vôle právne predpisy spájajú). Listina o právnom úkone môže pozostávať aj z niekoľkých strán. Z hľadiska ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. Aj v súdnej praxi sa ustálil názor, že ak je listina o právnom úkone tvorená viacerými listami (hárkami), potom na to aby tvorili jednu listinu, musia byť tieto spojené tak, aby tvorili technickú jednotu ( stanovisko NS SR sp. zn. Cpj. 33/01). A len listina ako celok má byť podpísaná. Rovnaký záver prijíma aj právna prax napr. Podpis alebo parafovanie jednotlivých strán je pritom žiaduce, ale nie nevyhnutné (NeueJuristischeWochenschrift 1999,1105) alebo „Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je spoznateľná z obsahu právneho úkonu a ak spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná. Pevné spojenie listín napr. zošitím alebo zviazaním nie je v takom prípade potrebné. Na celistvosť listiny možno usudzovať z priebežného číslovania strán alebo z číslovania ustanovení zmluvy, vzájomných odvolávok, obsahovej súvislosti textu, jednotnej formy písma alebo z iného označenia, ak je tým vylúčená ďalšia manipulácia s textom.“ Z obsahu tvrdení žalobcu nevyplýva žiadna konkrétna skutková okolnosť, ktorá by ho oprávňovala požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný namieta zjavnú neodôvodnenosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou, ktorej charakteristickými znakmi sú poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom, stanovenie sumy týchto prostriedkov a odplata za ich poskytnutie. Tejto skutočnosti si bol dlžník pri podpise zmluvy plne vedomý. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť vrátiť iba poskytnuté peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je obligatórne odplatnou, preto je relevantnou a namieste skôr otázka, či suma splatená nad rozsah istiny odporuje zákonu (vzhľadom k moderačnému právu súdu v oblasti výšky odplaty za (spotrebiteľský) úver. Žalobca žiadnym spôsobom nepristúpil k špecifikácii uvedeného nároku, t.j. momentu, v ktorom sa dozvedel o údajnom bezdôvodnom obohatení sa žalovaného na jeho úkor. Z uvedeného dôvodu nepovažujeme uplatnený nárok za riadne odôvodnený. Navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Na podporu svojich tvrdení predložil označené dôkazy.
3. Na pojednávanie vo veci konané 22.5.2018 sa dostavila žalobkyňa. Nedostavil sa právny zástupca žalobkyne, žalovaný a jeho právny zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, o odročenie pojednávania nežiadali. Súd preto v zmysle § 180 CSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrení strán sporu a v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli oboznamované na pojednávaní - návrhom s prílohami a ďalšími predloženými listinnými dôkazmi a vyjadreniami strán sporu ) a zistil tento skutkový stav veci:
5. Žalobkyňa udávala, že trvá na podanej žalobe, myslí, že nie je čo dodať, keď bolo zistené, že zmluvy nie sú platné. Žiada, aby jej boli peniaze vrátené. Na túto zmluvu ešte stále platí a to po 83 euro za obdobie od 12/2017 do 05/18.
6. Podaním zo dňa 16.1.2018 žalobkyňa zotrvala na svojej predchádzajúcej argumentácii. Opakovane namietala, že zmluva nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Namietala výšku úveru reálne poskytnutú, nie zmluvne dohodnutú, čo má vplyv na výšku RPNM, ktorá je tým pádom určená nesprávne. Rovnako poukazovala na súdne rozhodnutia týkajúce sa určenia neprijateľnosti poplatku za poskytnutie úveru. K dohode o poskytnutí služieb dodala, že odplata za služby bola dojednaná vo výške 1.451,52 eur k výške úveru sume 1.350,- eur a túto musí zaplatiť bez ohľadu na skutočnosť, či tieto služby ako spotrebiteľ využije. Takéto obchodné praktiky považuje za nekalé. Trvá na podanej žalobe.
7. Podaním zo dňa 28.2.2018 žalovaný reagoval na podanie žalobkyne, rovnako zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Poukazoval na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-42/2015, C-397/2011 až C-403/2001, týkajúce sa výkladu vnútroštátneho práva vo vzťahu k právu EÚ - smerniciam. Rovnako poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp. zn. 8C/38/2016, ktorými bola obdobná žaloba zamietnutá ( avšak bez preukázania jeho právoplatnosti ).
8. Podaním zo dňa 9.4.2018 žalobkyňa opätovne reagovala na podanie žalovaného v zmysle svojich predchádzajúcich vyjadrení k veci.
9. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.11.2014 ( žalobkyňou podpísaná dňa 20.11.2014, žalovaným 24.11.2014 ) súd zistil, že žalovaný mal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 42. splátkach vo výške 47,43 eur mesačne. Dlžník na jej základe bol povinný uhradiť 2.142,06 ( teda úver a úroky a poplatok ), pričom ďalej sa udávalo, že dlžník má zaplatiť za revolvingový úver sumu 2.142,06 eur, splátku s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb 81,99 eur mesačne. V zmluve je uvedená RPMN za úver 25,80 %, ročná úroková sadzba úveru bola 18,08 %, priemerná RPNM 36,30 %, úroky z omeškania 5,05 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur. Rozdiel v požadovanej RPNM pri žiadosti o úver a v časti schváleného úveru o výške RPNM ( 26,17 % ), účel čerpania úveru - rekonštrukcia nehnuteľnosti. Žiadané o započítanie úveru na iné záväzky. V čl. 8 sa nachádzajú sankcie- zmluvné pokuty. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú podľa č. 13 Zmluvné dojednania. Zmluva podpísaná dlžníkom aj veriteľom, zmluvu si riadne pričítali vrátene zmluvných dojednaní.
10.Účastníkmi zmluvy o úvere bola v ten istý deň uzavretá osobitná zmluva - dohoda o poskytovaní služieb ( žalobkyňou podpísaná dňa 20.11.2014, žalovaným 24.11.2014 ). Jej obsahom bola dohoda o službe spočívajúcej v informovaní o zostávajúcich záväzkoch, odklade splatnosti splátok, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovaní platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienke zdarma a podpore call centra a osobného stretnutia s viazaným finančným agentom. Za tieto služby žalovaný žiadal mesačne platby vo výške rovnajúcej sa 2,56% zo sumy schváleného úveru znížené o sumu poplatku za poskytnutie úveru, čo predstavovalo 34,56 EUR mesačne, celkovo čiastku 1.451,52 EUR ( podľa oznámenia veriteľa ). Tieto služby mohol dlžník a nemusel využiť, mal právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Uzavretá podľa ust. OZ ( § 51 ), týmto zákonom a inými právnymi predpismi sa aj riadi. Zároveň bola dňa 24.11.2014 podpísaná aj rozhodcovská zmluva ( žalobkyňou podpísaná dňa 20.11.2014, žalovaným 24.11.2014 ).
11. Súčasťou zmluvy ( podľa Zmluvných dojednaní ) je oznámenie veriteľa, z ktorého vyplýva výška schváleného úveru 1.500,- eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 47,43 eur / istina 34,71 eur + úroky 11,72 eur /, splátka podľa dohody o poskytnutí služby mesačne 34,56 eur, celková výška platby mesačne 81,99 eur, poplatok za poskytnutie úveru 150 eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 1.1.2015, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 1.6.2018, splácanie úveru mesačne k 1. dňu, celková výška úveru 1.500,- eur, RPMN úveru 25,80 %, priemerná RPNM ku dňu podpísania zmluvy 36,30 %, schválená výška revolvingu 1.500,- eur, zvýšenie sumy revolvingu po vykonaní revolvingu 1.500 eur, výška mesačnej splátky po vykonaní revolvingu 47,43 eur, RPNM po vykonaní revolvingu 25,80 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť ( úver + úroky + poplatok za službu ) 2.142,06 eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytnutí služby 1.451,52 eur, ročná úroková sadzba úveru 18,08 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť pri každom revolvingu ( úver + úroky + poplatok za službu ) 2.142,06 eur, ročná úroková sadzba revolvingu 18,08 %, ročná úroková sadzba úrokov z omeškania 5,05 %, dátum nadobudnutia platnosti a účinnosti Zmluvy 24.11.2014. Suma 630,69 eur použitá na započítanie inej pohľadávky veriteľa a výška úveru činí po započítaní sumu 719,31 eur ( pozn. spolu 1.350 eur ). Uvedené vyplýva z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 24.11.2014.
12. V zmysle čl. 4 bod 4.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., revolving je automatické poskytnutie ďalšieho úveru dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a oznámenú dlžníkovi v oznámení veriteľa podľa čl. 2 ods. 2.2. zmluvy za podmienok uvedených v tejto Zmluve o RÚ. V zmysle čl. 2 Zmluvných dojednaní veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi jedno vyhotovenie zmluvy a oznámenie veriteľa o schválení úveru s údajmi ako napr. číslo zmluvy, výška úveru, splatnosť úveru, výška mesačnej splátky, lehoty a podmienky splácania, dátum splatnosti splátky - prvej, poslednej, celkovú výšku úveru, RPNM, priemernú výšku RPNM, schválenú výšku revolvingu, zvýšenie úveru po vykonaní revolvingu vrátane údajov ako pri úvere atď.. Súčasťou zmluvy podľa čl. 7 je aj citovaní oznámenie veriteľa. V zmysle čl. 9 Zmluvných dojednaní je dojednaná možnosť vypovedania zmluvy oboma stranami bez
uvedenia dôvodu písomnou formou s výpovednou dobou 10 dní od doručenia druhej strane. Avšak uvedené nemá vplyv na povinnosť dlžníka riadne uhradiť zostávajúce splátky úveru v súlade s touto zmluvou. Adresa veriteľa pre uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12 ods. 12.1 Zmluvných dojednaní. Z ustanovenia článku 9., ods. 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva Zmluva o RÚ je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou o RÚ. Z ustanovenia článku 4., bod 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Ďalej sú obsahom Zmluvných dojednaní ( ZD ) aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a termíny skončenia zmluvného vzťahu, doručovanie, podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia zmluvy a pod., všetko viditeľne predtlačené a to drobnejším písmom.
13.Výzvou zo dňa 25.4.2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu upovedomila žalovaného, že úverová zmluva nie je uzavretá v súlade s predpismi na ochranu spotrebiteľa a so zák. č. 129/2010 Z.z., obsahuje neprijateľné podmienky, úver je bezúročný a bez poplatkov. Požiadala o určenie povinnosti hradiť úver vo výške istiny a tomu prispôsobiť aj splátkový kalendár.
14.Podaním zo dňa 16.5.2017 žalovaný reagoval na podanie žalobkyne, v ktorom namietal znenie plnomocenstva ( za koho právny zástupca koná ). Výzvu považujú za neurčitú a nedôvodnú.
15.Zo stanoviska veriteľa ( čl. 15 ) k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.5.2017 vyplýva výška poskytnutého úveru 719,31 eur, úhrady žalobkyne v sume 2.310,- eur od 2.1.2015 do 15.5.2017, zostatok k úrade 1.146,37 eur.
16.Súdu predložený aj výpočet RPNM ( čl. 16 ) pri čerpaní sumy 1.350,- eur, dodatočnom náklade 150 eur, splátkach 47,43 eur mesačne, výška RPNM 38,26 %, splatená suma 2.142,06 eur. Rovnako prehľad zaplatených ďalších splátok jún 2017 - október 2017 po 83 eur mesačne ( 5 x 83 eur ).
17. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že žalovaný okrem iného má v predmete podnikania aj poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.
18.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
19.Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20.Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
21.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške.
22.Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
23.Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
24.Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
25.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
26.Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
27.Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
28.Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
29.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
30.Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. ( o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku právneho vzťahu ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9). Odkaz na § 52- 54 Občianskeho zákonníka.
31.Podľa ods. 5 cit. ust. proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
32.Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch / účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu / tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
33.Podľa § 2 cit. zák. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) b)veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c)iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu,6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d)zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e)povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f)prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g)celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h)celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i)ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j)úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k)fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l)celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
34.Podľa § 9 ods. 1 - 2, ods. 6 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a)druh spotrebiteľského úveru, b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
35.Podľa § 11 ods. 1 cit. zák. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
36. Podľa § 52 OZ ( účinného v čase vzniku právneho vzťahu) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
37.Podľa § 53 ods. 1 - 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a)má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b)dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c)vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d)vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e)umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f)umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g)oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i)umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j)určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k)požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l)obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m)v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n)spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o)ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p)obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r)vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t)požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u)požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v)požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
38. Podľa ods. 6, 11 cit. ust. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
39.Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
40. Podľa § 53a cit. zák. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
41.Podľa § 559 OZ splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
42.Podľa § 451 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
43.Podľa 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
44.Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
45.Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
46.Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
47. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
48.Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
49.Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
50.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
51. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovaného výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
52. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.11.2014, na základe ktorej mal poskytnúť žalobkyni úver v sume 1.500,- eur, za podmienok uvedených vyššie vrátane uzavretia zmluvy o zabezpečení splátok úveru ( bod 8 odôvodnenia ), avšak ako bolo zistené reálne bola žalobkyni poskytnutá suma 1.350,- eur. Obsahom Zmluvných dojednaní ( ZD ) sú aj podmienky zmeny zmluvy, spôsoby a termíny skončenia zmluvného vzťahu, doručovanie, podmienky čerpania, splácania úveru, ukončenia zmluvy a pod., tiež viditeľne predtlačené a to drobnejším písmom. Súd poukazuje na znenie článkov ZD, ktorých znenie je vyššie uvedené.
53. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu s poukazom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď žalovaný ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník
- zákazník (žalobkyňa) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občianky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka ( ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu ) na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky neprijateľnosti zmluvných dojednaní, rozpor s dobrými mravmi, jej platnosť a pod.. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu
plne eurokonformný ( t. j. výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zák. č. 129/2010 Z.z. ), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver, vzťahuje sa na predmetné zmluvy o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch z. č. 129/2010 Z.z.. Súd v tomto názore ( ohľadne spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj ust. § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa s odkazom na použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015.
54. Je nepochybné, že žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
55.Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
56. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzoval zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
57. Súd sa zaoberal ďalej vecou samou a dospel k záveru, že uzavretá zmluva o úvere vrátane dohody o poskytovaní služieb je zmluva spotrebiteľská a zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá v zmysle zák. č. 129/2010 Z.z.. Obe zmluvy sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť.
58. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje.
59. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová, nie je zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňa jeho podstatné znaky. Súd podľa obsahu zmluvy posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý klasický úver, nakoľko splácanie jednotlivých súm žalovaným nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedčí dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod.. Žiaden listinný dôkaz predložený žalobcom nenasvedčuje skutočnosti, že sa jedná o úver revolvingový ( automatické navyšovanie súm úveru do výšky dohodnutej sumy limitu). V tomto možno uvažovať aj o zámernom klamaní spotrebiteľa, čo do názvu zmluvy a jej samotného obsahu. Je nepochybné, že priemerný spotrebiteľ nemôže mať prehľad o náležitostiach jednotlivých typov úverov zvlášť pri tak neprehľadnej zmluve a množstve údajov v nej uvedených v spodnej časti ( dopísané rukou ) ako bola súdu predložená v tomto prípade.
57. Žalovaný vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ spotrebiteľských úverov nebankovým spôsobom ( viď OR ) v rámci svojho predmetu činnosti, preto naviac súd predpokladá jeho znalosť právnych predpisov upravujúcich poskytovanie úverov spotrebiteľovi a náležitostí právnych úkonov a že mal konať s odbornou starostlivosťou a dodržať požadované náležitosti právneho úkonu a nekonať v rozpore so zákonom či dobrými mravmi a dbať aj na ochranu spotrebiteľa. Jedná sa o tzv. prezumcia znalosti práva. Taktiež je nepochybné, že bol v postavení dodávateľa tým silnejším účastníkom zmluvného vzťahu. Prípadné zneužívanie takéhoto postavenia na úkor spotrebiteľa neodôvodňuje ani skutočnosť, že je nebankovou spoločnosťou a že zvyčajne sa stáva veriteľom klientov, ktorí nepochodia so žiadosťami o poskytnutie úveru v bankách, najmä z dôvodu nesplnenia podmienok jeho poskytnutia.
58. Úverová zmluva, od ktorej žalovaný odvodzoval svoje právo na zaplatenie sumy 2.142,06 eur ( podľa zmluvy ), má charakter spotrebiteľského úveru, pri ktorom musí spĺňať náležitosti zmluvy uvedené v § 9 ods. 1, 2 zákonom č. 129/2010 Z.z. za použitia ust. OZ. Avšak súd je názoru, že v tomto prípade v zmluve absentuje uvedenie údajov žiadaných podľa cit. ust. § 9 ods. 2 a to : 1/ písm. k ) - údaj o výške splátok istiny, úrokov a o termíne splatnosti splátok, 2/ písm. a) - zavádzanie spotrebiteľa čo do druhu spotrebiteľského úveru ako je vyššie uvedené, 3/ písm. c ) - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, 4/ písm. f) - dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere ( neuvedená ) a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Niet žiadnych pochýb o tom, že v predloženej Zmluve o revolvingovom úvere nie je uvedený termín splatnosti splátky (žiadny konkrétne určený deň splatnosti splátky). Podľa názoru súdu konečná splatnosť úveru nie je dostatočne zadefinovaná, ak je možné iba vyvodiť ju z dohodnutého celkového počtu splátok úveru - v danej Zmluve o revolvingovom úvere je v kolónke „splatnosť úveru/počet splátok“ uvedené číslo „42“ - čo bezpochyby nezodpovedá dikcii ust. § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona o konečnej splatnosti úveru. Tieto nedostatky nemožno zhojiť ich uvedením v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. A hoci by aj dlžník s podmienkami v takomto osobitnom oznámení bol oboznámený, ak malo ísť o dokument, ktorý veriteľ má zasielať dlžníkovi v zmysle bodu 2.2. tzv. Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., tak tieto dojednania majú charakter Všeobecných obchodných podmienok dodávateľa - nie sú účastníkmi podpísané, potom zjavne mohlo ísť iba o dokument jednostranne informujúci dlžníka o schválení úveru ( obdobne napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/39/2016 ). 5/ Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, v tomto súd poukazuje na skutočnosť, že takýto druh poplatkov bol súdmi opakovane vyhlásený za neprijateľný a to z dôvodu, že sa jedná o zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia ). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Pričom takýto poplatok inkasovaný veriteľom priamo zo sumy, ktorá je udávaná ako suma úveru a je započítaný, resp. odpočítaný ihneď pri výplate úveru spĺňa definíciu nepriajteľnej zmluvnej podmienky. Naviac, takáto platba by znamenala časť celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru, nie úver samotný ( rozpor § 2 písm. g ) cit. zák. ). V tomto súd poukazuje
na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht) z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe) z 3. mája. 2010 č. k. AZ 17 U 192/2010, v ktorom sa konštatuje zíver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné, či rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 21. novembra 2012, sp. zn. 18Co 109/2011) a mnohé ďalšie. 6/ Tým pádom je v zmluve nesprávne uvedený aj údaj o výške poskytnutého spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g ) cit. zák.. Ešte aj v základnom údaji o výške poskytnutého plnenia je zmluva zavádzajúca vyvolávajúca dojem, že dlžníkovi bude poskytnutá tam uvedená suma, pričom je evidentné, že dlžníkovi bola reálne poskytnutá úplne iná suma. 7/ Naviac je v zmluve nesprávne uvedená RPNM v neprospech spotrebiteľa a to ani pri zohľadnení poplatku za sprostredkovanie úveru, ani bez jeho nezapočítania ako neprijateľného. 8/ Rovnako závažné je aj to, že predložená zmluva o úvere vrátene zmluvných dojednaní a príloh ( napr. aj oznámenie ), je nepriehľadná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca postavenie spotrebiteľa. Jej obsahom je množstvo ďalších dojednaní, ktoré sú v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa ( najmä rozpor v poskytnutej výške úveru, poplatky za služby vopred, sankcie a pod. ). 9/ Zároveň súd dodáva, že zmluvné dojednania, či určité časti zmluvy spotrebiteľ určite žiadnym spôsobom nedojednával, keďže sú vopred predtlačené bez možnosti vpisovania nových údajov, či ich úpravy a sú naviac písané drobnejším písmom ako zmluva. Otázkou drobného písma v Zmluvách, či Úverových podmienkach (zmluvných dojednaniach), sa rovnako už zaoberali aj súdy a opakovane vyslovili, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že písmo je nečitateľné, pričom obsahuje kľúčové dojednania zakotvujúce povinnosti a sankcie, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009). Nemožno ich teda považovať za individuálne dojednané ( § 53 ods. 2 OZ ).
59. Následkom neuvedenia týchto podstatných náležitosti zmluvy o úvere je, že sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b ) a d ) cit. zák. č. 129/2010 Z.z..
60. Strany sporu zároveň uzavreli aj Dohodu o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bola dohoda o službe spočívajúcej v informovaní o zostávajúcich záväzkoch, odklade splatnosti splátok, informácii pred splatnosťou splátky, informácii o prijatí platby, vyhotovenia a zaslania kópie dokumentácie, zmeny zmluvy na podnet klienta, prepárovaní platieb na príslušnú zmluvu, druhej upomienke zdarma a podpore call centra a osobného stretnutia s viazaným finančným agentom za dohodnutú odplatu
- mesačne platby vo výške rovnajúcej sa 2,56% zo sumy schváleného úveru znížené o sumu poplatku za poskytnutie úveru, čo predstavovalo 34,56 EUR mesačne, celkovo čiastku 1.451,52 EUR ( podľa oznámenia veriteľa a prepočtu súdom ). Tieto služby mohol dlžník a nemusel využiť, mal právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, avšak týmto nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu. Dohoda uzavretá podľa ust. OZ ( § 51 ), týmto zákonom a inými právnymi predpismi sa aj riadi. Súd dospel k záveru, že táto zmluva bola podľa článku 1.1. evidentne naviazaná na úverovú zmluvu a na jej základe sa žalovaná zaviazala na poplatok vo výške 1.451,52 € za to, že žalovaný jej poskytne, resp. môže poskytnúť isté „nadštandardné“ služby.
61. K posúdeniu dohody o poskytovaní služieb súd udáva, že spotrebiteľ by mal platiť poplatok za dodané skutočné plnenie a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej OZ, keďže tento poplatok nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok, ako to vyplýva z § 497 Obch. zák. - ako náležitosti zmluvy o úvere ). Navyše poplatok predstavuje plnenie za niečo, čo reálne spotrebiteľovi poskytnuté nebolo a určite nebol individuálne dojednaný ( jeho výšku a ich obsah stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia žalobkyňou
- viď predtlačené znenie zmluvy v bode 7 ). O uvedenom svedčí aj ta skutočnosť, že aj v prípade, ak by žalobkyňa písomne pozastavila poskytovanie dohodnutých služieb, týmto by nebola dotknutá povinnosť uhradiť odplatu ! Takéto dojednanie a na jeho základe vyžadované plnenie je preto neprijateľným a teda neplatným. Dohoda o poskytovaní služieb bola naviac uzavretá v ten istý deň a pod tým istým číslom ako Zmluva o revolvingovom úvere a hoci bola uzavretá na samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, to ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá v tom slova zmysle, že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné podmienky. Dohoda o poskytovaní služieb má povahu predtlačeného formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere, pričom dlžníkovi (navrhovateľovi) bola predložená
na podpis spolu so Zmluvou o revolvingovom úvere, ktorej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť nemohol. V tomto súd poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9C/114/2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 20Co/72/2017 ( z odôvodnenia : ,, V konečnom dôsledku môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdŕžal za to protiplnenie. Súd považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy, takáto vec by ho určite ani nenapadla. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za jednotlivé poskytnuté služby mala prebehnúť až potom, ako k samotnému plneniu služieb došlo. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa. " ), s ktorými závermi sa súd stotožňuje.
62. Dohodu o poskytovaní služieb preto súd posúdil ako uzavretú v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom ( § 39 OZ ), pretože ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané. Veriteľ totiž zinkasuje poplatok za službu, hoci žiadnu službu spotrebiteľovi neposkytol a možno ani v budúcnosti neposkytne, keď aj podľa čl. 1 bodu 1 tejto dohody „zákazník má právo zrušiť alebo pozastaviť písomnou formou poskytovanie jednotlivých služieb, čím však nie je dotknutá povinnosť uhradiť odplatu“. Naviac možno hovoriť o uplatnení nekalej obchodnej praktiky zo strany žalovaného. Podľa názoru súdu išlo o zmluvu, ktorou žalovaný žalobkyni k úveru síce zdanlivo poskytol službu navyše, no tým len navýšil odplatu za poskytnutie úveru. Takouto praktikou ( zakázanou ) na základe osobitnej zmluvy žalovaný len zakrýval skutočnú výšku odplaty za úver. Cena tejto služby dokonca prevýšila samotnú sumu úveru 1.350,- eur ! a tým výrazne presahuje dokonca aj dohodnutý úrok aj neprijateľný administratívny poplatok. Ide o dohodu obsahujúcu zmluvné podmienky dohodnuté zjavne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. Logicky takúto službu za takúto odmenu si priemerný spotrebiteľ ani nedojedná, iba ak ju musí uzavrieť za účelom poskytnutia úveru. Súdu sú známe obdobné obchodné praktiky a nanútenie podpísania takýchto pre spotrebiteľov nevýhodných dohôd veriteľmi, čím sa koná v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Dohoda o poskytovaní služieb predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatná. Plnenie žalobkyne v prospech tejto dohody je preto plnením na zmluvu úverovú.
63. Žalobkyňa si plnila svoje povinnosti z úverovej zmluvy a to splácať splátky úveru do stanovenej výšky, presne plnenie žalobkyne predstavuje sumu 2.725,- eur. Výška tohto plnenia žalobkyňou nebola medzi stranami sporu sporná, preto si ju súd osvojil. Žalovaný tieto plnenia prijímal, bez toho, aby ako dodávateľ dbal na ochranu spotrebiteľa. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemusela mať ( a ani nemala, keď plnila dlh ) pochybnosti o zmluve a jej neprijateľných dojednaniach a mohla sa reálne spoľahnúť na veriteľa ( ktorý pôsobí na trhu a poskytuje úvery, teda dôvera v správnosť postupu veriteľa za dodržiavania právnych predpisov a dbania na ochranu slabšej strany ), že zmluva je platné uzavretá a je nutné plniť z nej vyplývajúce povinnosti. V zmysle cit. ust. § 11 ods. 1 písm. b ) a d ) zák. č. 129/2010 Z.z. však žalovaná mala plniť len to, čo jej bolo reálne poskytnuté zo strany veriteľa, teda sumu 1.350,- eur. Plnenie naviac ( suma 1.375 eur ) teda predstavuje na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie a teda majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 OZ.
64.S ohľadom na vyššie uvedené súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle cit. ust. Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa v spojení s ust. zák. č. 129/2010 Z.z. v sume 1.375,- eur ( ako rozdiel sumy 2.725,- eur a sumy 1.350,- eur ). Z vyššie uvedených dôvodov súd neprihliadal na argumentáciu žalovaného udávanú v konaní, keďže táto bola naviac v rozpore s cit. ust. na ochranu spotrebiteľa, pričom sofistikovaným spôsobom sa žalovaný snažil navodiť dojem, že jeho konanie je v súlade so zákonom a že žalobkyni poskytol výhodný úver za primeranú odplatu v primeranej úrokovej sadzbe, avšak navýšenom na nákladoch prostredníctvom doplnkových služieb. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením bezdôvodného obohatenia, súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.375,- eur od 16.5.2017 do zaplatenia. Počiatok omeškania súd ustálil počnúc dňom vystavenia listiny žalovaným, ktorým odpovedal na výzvu žalobkyne o riešenie situácie a teda týmto dňom už mal reálnu vedomosť o uplatnených nárokoch žalobkyne a bezdôvodnom obohatení, ktoré žalobkyňa žiada z dôvodu, že zmluva nespĺňa zákonom stanovené náležitosti. Preto v časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol ( za obdobie do 15.5.2017 ).
65. Čo sa týka Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., súd dodáva, že je nutné skúmať, či možno Smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, priznať nepriamy účinok (teda či možno zákon vykladať eurokonformne, keďže priamy účinok smerníc v sporoch medzi jednotlivcami je viac menej vylúčený ), pričom je súd názoru, že v tomto prípade to možné nie je a súd by nahradením ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. ( ktorého znenie môže byť nesprávnou implementáciou Smernice členským štátom v rozpore so Smernicou a jej účelom, ako zrejme nastalo v tomto prípade ) samotnou Smernicou konal contra legem, teda vykladal by právo v rozpore s uvedenou zásadou, či zásadou právnej istoty ( s ohľadom na všeobecnú rozhodovaciu prax súdov ). Súdny dvor EÚ nevykladá právo vnútroštátne. Súd v tomto poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 31. 03. 2016, sp. zn. 20Co/50/2015, kde sa súd vyporiadaval s uvedenou otázkou nepriameho účinku Smernice.
66. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal ich náhradu v plnom rozsahu ( neúspech len v nepatrnej časti čo do počiatku omeškania ), pričom o ich výške rozhodne samostatným rozhodnutím.
67.Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C.s.p. ).
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.