Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49C/28/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci žalobcu: Y.. W. V., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, I., proti žalovanému: SKANSKA SK, a.s., so sídlom Krajná 29, Bratislava, o zaplatenie 181,04 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2017 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 509 Eur ako i na náhradu trov konania.

2. Žaloba bola zdôvodnená tým, že dňa XX.XX.XXXX spôsobil žalovaný žalobkyni škodu na motorovom vozidle v dôsledku nedbalého konania, a to nedostatočným zabezpečením stavby - polyfunkčného objektu "Domino" na W. ulici v S.. V žalobe poukázala na to, že SHMÚ dostatočne včas vydal pre Bratislavu výstrahu silného vetra počas víkendu v dňoch XX. - XX.XX.XXXX. Napriek výstrahe žalovaný ponechal odmontované debnenie zo stavby položené na strechách rozostavaných budov objektu "Domino". Silný vietor v sile víchrice spôsobil, že debnenie rozfúkalo po okolí, aj za oplotenie staveniska. Žalobkyňa parkovala svoje motorové vozidlo Toyota Starlet, I. v blízkosti uvedenej stavby, nakoľko na W. ulici č. XX vlastní byt. Keďže sa v dňoch od XX. - XX. marca XXXX nezdržiavala v S., nemala možnosť motorové vozidlo preparkovať na iné miesto. Žalovaný na základe informácií od obyvateľov W. ulice XX.XX.XXXX debnenie pozbieral a zabezpečil ho pred ďalším rozfúkaním, o čom sa dozvedela žalobkyňa od susedov. Žalobkyňa dňa 23.03.2014 informovala žalovaného o vzniknutej škode na svojom majetku za účelom riešenia vzniknutej škody. Následne zástupca spoločnosti RENOMIA, s.r.o. kontaktoval žalobkyňu za účelom, aby si dala vypracovať odhad vzniknutej škody na motorovom vozidle. Predbežnú kalkuláciu v hodnote 793,92 Eur vypracovala spoločnosť SOS autoservis NON-STOP, s.r.o. Po zaslaní predbežnej kalkulácie bolo žalobkyni oznámené číslo škodovej udalosti a zaslaný kontakt na poisťovňu Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s. za účelom dohodnutia obhliadky vozidla technikom poisťovne. Na základe obhliadky bola stanovená cena kalkulácie opravy v sume 509 Eur, ktorú poisťovňa žalobkyni však neuhradila. Vo vyjadrení k ukončeniu likvidácie poisťovňa poukázala na víchricu v deň poistnej udalosti (vyvinila žalovaného) ako i na to, že výška škody nedosahuje dojednanú spoluúčasť, na základe čoho poisťovňa nepristúpila k likvidácií poistnej udalosti. Z odpovede na opätovné prehodnotenie ukončenia poistnej udalosti vyplývalo, že žalobkyňa nepreukázala konanie žalovaného ako poisteného, ktoré by ho určovalo zodpovedným za vzniknutú škodu, ku ktorej došlo víchricou, teda z titulu vyššej moci, ktorú poistený nevie ovplyvniť. Zároveň poisťovňa poukázala v odpovedi na výšku spoluúčasti žalovaného v rámci poistnej zmluvy a to spoluúčasť v sume 1660 Eur, do ktorej sumy sa na škodách podieľa iba samotný poistený. Listom z marca 2017 žalobkyňa opätovne kontaktovala

žalovaného a vyzvala ho na úhradu škody v sume 509 Eur, žalovaný nárok žalobkyne neuznal, keď vychádzal z toho, že nezodpovedá za vzniknutú škodu a naviac nárok považuje za premlčaný. Žalobkyňa k premlčaniu nároku v žalobe uviedla, že v rámci premlčacej doby si svoje právo uplatňovala, avšak bezúspešne, z toho dôvodu podala návrh na vydanie platobného rozkazu v tomto konaní.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci vydal dňa 18.08.2017 platobný rozkaz pod č.k. 49C 28/2017-29, ktorý v súlade s ust. § 267 ods. 3 uznesením č.k. 49C 28/2017-35 právoplatným dňa 28.11.2017 z dôvodu podania odporu žalovaným zrušil.

4. Žalovaný v odpore žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu premlčania uplatneného nároku žalobou doručenou na súd dňa 15.06.2017. V súlade s ust. § 100 ods. 1 v spojení s ust. § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania, keď k udalosti, z ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle žalobkyne došlo v dňoch 15.-16.03.2014, pričom žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na náhradu škody na súde až dňa 15.06.2017. Zároveň poukázal na nepreukázanie výšky uplatňovanej škody, ktorá vychádzala výlučne z kalkulácie predbežných nákladov stanovených poisťovňou a nie z ust. § 443 Občianskeho zákonníka - z ceny v čase poškodenia motorového vozidla.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením listinných dôkazov a to najmä: výpisom z obchodného registra žalovaného, mailovou komunikáciou (medzi stranami sporu i medzi spoločnosťou RENOMIA, s.r.o. a žalobkyňou), kalkuláciou spoločnosti SOS Autoservis NON- STOP, s.r.o., Zápisom o obhliadke zo dňa 15.04.2014, kalkuláciou poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 15.04.2014, oznámením o ukončení likvidácie od poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 16.04.2014, žiadosťou žalobkyne adresovanou poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. o opätovné prehodnotenie ukončenia likvidácie škodovej udalosti, odpoveďou poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., výzvou na úhradu žalovanej istiny zo dňa 23.03.2017, stanoviskom žalovaného k výzve, fotodokumentáciou založenou v spise ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom.

6. Súd predtým ako pristúpil ku skúmaniu opodstatnenosti samotného nároku žalobkyne, zaoberal sa z dôvodu procesnej ekonómie vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku.

7. Žalobkyňa pred súdom nepoprela, že nemala vedomosť o možnosti uplatnenia svojho nároku na súde skôr ako podala návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol súdu doručený dňa 15.06.2017, mala za to, že bolo postačujúce uplatnenie si svojho nároku u žalovaného počas plynutia premlčacej doby.

8. V danom prípade si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na náhradu škody vyplývajúci zo zodpovednosti žalovaného za škodu (v dôsledku nedbanlivostného konania) podľa ustanovenia § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to vo výške škody v sume 509 Eur. Žalobkyňa v konaní tvrdila i preukazovala, že k udalosti, z ktorej škoda vznikla, došlo dňa 16.03.2014.

9. Podľa ust. § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.

10. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

11. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 - 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

13. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

14. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

15. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.

16. Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

17. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej stanoveným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky škody, bezdôvodného obohatenia a podobne (viď napr. R 29/1983).

18. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení premlčanie práva nastáva, ak a/ uplynie zákonom stanovený čas pre výkon subjektívneho práva a b/ veriteľ v ňom nevykoná (neuplatní) svoje právo na súde. V tejto fáze premlčania veriteľovi premlčané právo zostáva naďalej zachované, dlžníkovi zostáva naďalej povinnosť dlh splniť, nastáva rozhodujúci právny účinok premlčania spočívajúci v tom, že dlžníkovi vzniká oprávnenie, dovolať sa v konaní pred súdom premlčania a tým spôsobiť zánik nároku patriaceho do obsahu subjektívneho práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti. Je výlučne na úvahe a dispozícii dlžníka, či sa premlčania dovolá. Ak veriteľ po márnom uplynutí premlčacej doby svoje právo vykoná (uplatní) podaním žaloby na súde a dlžník sa dovolá premlčania, dochádza k zániku nároku, t.j. subjektívne právo prestalo byť dovolaním sa premlčania na súde autoritatívne vynutiteľné. Aby premlčanie malo za následok zánik nároku, musia byť splnené kumulatívne tieto skutočnosti a/ márne uplynutie premlčacej doby a b/ dovolanie sa premlčania v konaní pred súdom dlžníkom. Dovolanie sa premlčania po uplynutí premlčacej doby vyvoláva nasledovné právne účinky - a/ súd, ak je dovolanie sa premlčania právne opodstatnené, nemôže veriteľovi premlčané právo priznať; tento právny účinok sa prejavuje nielen vo vzťahu k istine, ale aj k príslušenstvu, b/ právoplatný rozsudok, ktorým súd žalobu zamietol pre premlčanie, tvorí pre novú žalobu v tej istej veci prekážku rozsúdenej veci (res iudicata), c/ ani v takomto prípade právo veriteľa nezaniká, je oslabené o nárok; naďalej trvá v podobe tzv. naturálneho práva a tomu zodpovedajúcemu naturálnemu záväzku. Dovolať sa premlčania možno v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. Procesným následkom dovolania sa premlčania, ak je právne opodstatnené, je zamietnutie žaloby. Prejav vôle smerujúci k dovolaniu sa premlčania musí byť urobený v konaní pred súdom; ústne na pojednávaní alebo písomným podaním adresovaným súdu.

19. Nakoľko si žalobkyňa uplatnila nárok z titulu náhrady škody, aplikoval súd na daný právny vzťah premlčaciu dobu stanovenú v § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

20. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna (2 ročná) a dlhšia objektívna (3 ročná). Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

21. Medzi stranami sporu nebolo sporným tvrdenie o vzniku udalosti dňa XX.XX.XXXX, z ktorej škoda vznikla, z ktorej nároku sa v tomto konaní žalobkyňa domáha. Zároveň v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že išlo o škodu, ktorá bola spôsobená úmyselne. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby v zmysle ust. § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla, t.j. dňom XX.XX.XXXX začala plynúť objektívna (dlhšia - 3 ročná) premlčacia doba, ktorá uplynula dňa XX.XX.XXXX. Na plynutie objektívnej premlčacej doby nemá vplyv subjektívna premlčacia doba (keď v danej veci nešlo o škodu spôsobenú na zdraví), keď po uplynutí objektívnej premlčacej doby sa právo na náhradu škody premlčí vždy a to i v prípade, ak by subjektívna premlčacia lehota ešte neuplynula, naviac i vtedy, ak by subjektívna premlčacia lehota nezačala ani plynúť.

22. Žaloba bola súdu doručená dňa 15.06.2017, teda bola nepochybne podaná po uplynutí objektívnej premlčacej doby (3 ročnej), ktorá začala plynúť dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňa XX.XX.XXXX. Pre úplnosť súd uvádza, že z vykonaného dokazovania vyplynulo i uplynutie subjektívnej premlčacej doby, keď žalobkyňa mala vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá (od susedov) najneskôr dňa 23.03.2014 (keď kontaktovala emailom žalovaného), prvú vedomosť o približnej výške škody mala dňa 10.04.2014, z čoho vyplýva, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť v apríli 2014 a uplynula v apríli 2016, teda v čase pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. Nakoľko žalovaný námietku premlčania v konaní uplatnil, na ktorú bol súd povinný prihliadnuť, tento prejav žalovaného pred súdom spôsobil, že súd žalobkyni nemohol priznať uplatnený nárok a žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom v ďalšom sa súd dôvodnosťou nároku žalobkyne nezaoberal.

23. Na základe vyššie uvedeného ako i vykonaného dokazovania zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a po starostlivom prihliadnutí na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, súd žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby nebola nedôvodnosť uplatneného nároku, ale dôvodne vznesená námietka premlčania, čím nárok žalobkyne ako taký nezaniká, avšak zaniká jeho súdna vymáhateľnosť.

24. Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

25. Podľa § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

26. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. V súlade s § 255 súd posúdil výsledok sporu a zistil, že žalovaný bol procesne úspešný v celom rozsahu. V zmysle § 252 každá strana sporu platí trovy, ktoré jej vznikli v konaní. Z tohto ustanovenia je potrebné vychádzať aj pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, z čoho vyplýva, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, ktoré platil, v rozsahu 100%.

28. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).