Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Csp-615-2017.pdf
PDF · 128.12 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Csp/615/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 24785199, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, so sídlom Svornosti 43, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: J. O., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XX, XXX XX T., v konaní o zaplatenie 374,40 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 116,40 eur spolu s 5,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 116,40 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia, všetko to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 105,67 eur zastavuje.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Sporovým stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 374,40 eur, spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 374 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia a náhradu trov tohto konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o., IČO: 35 805 731 so sídlom Mlynské Nivy 49, 621 09 Bratislava, uzatvorila so žalovaným dňa 14.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570342971, v zmysle ktorej mu poskytla bezúčelový úver v sume 300 eur, ktoré mu odovzdala v hotovosti pri podpise zmluvy. Žalovaný sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v 60 týždenných splátkach tak že prvá splátka bola splatná dňa 12.01.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 18.01.2015, žalovaný sa zaviazal uhradiť aj náklady spojené s úverom vo výške 103,50 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok. Súčasne s vyššie uvedenou zmluvou uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru tzv. službu Komfort. Služba zahŕňala výber splátky každý týždeň v hotovosti prostredníctvom splnomocneného obchodného zástupcu na mieste určenom žalovaným. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 154,50 eur, ktorú sa zaviazal splácať vo forme 60 splátok, ktoré boli splatné zhodne so splátkami úveru. Celková čiastka ktorú sa tak žalovaný zaviazal uhradiť činila sumu 558 eur. Žalovaný vykonal úhrady v sume 183,60 eur. Žalovaná suma tak pozostáva z istiny 165,23 eur náklady spojené s úverom vo výške 103,50 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 105,67 eur. Na základe uvedeného tak žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu.
3. Žalovaný si prevzal žalobu dňa 22.03.2018, vo veci sa nevyjadril.
4. Podaním doručeným súdu dňa 03.04.2018 vzal žalobca časť svojho návrhu v sume 105,67 eur späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 268,73 eur spolu s príslušenstvom.
5. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.05.2018.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, jednotlivými zmluvami a dodatkami a všeobecnými obchodnými a úverovými podmienkami k zmluvám, predžalobnou upomienkou, oznámením o postúpení pohľadávky, a ostatným spisovým materiálom, a na ich základe zistil tento skutkový stav:
7. Právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 24.11.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570342971, predmetom ktorého bolo poskytnúť žalovanému úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať 60 týždennými pravidelnými splátkami, tak že prvá až predposledná splátka vo výške 6,73 eur a posledná splátka vo výške 6,43 eur. K úveru bola dohodnutá ročná úroková sadzba 22,38%, RPMN vo výške 70,38%. Celková čiastka ktorú sa žalovaný zaviazal na základe tejto zmluvy zaplatiť činila sumu 430,50 eur, pozostávajúcej z istiny úveru 300 eur, úroku z úveru vo výške 43,20 eur a administratívny poplatok v sume 60,30 eur. Okrem tejto zmluvy sporové strany uzavreli v ten istý deň aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru k vyššie uzavretej úverovej zmluve predmetom ktorej bolo poskytnutie služby spočívajúcej v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru č. 570342971 a v jej bezodkladnom použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň si sporové strany za túto služby dohodli celkovú odmenu vo výške 154,50 eur, ktorá bude splatná rovnako ako splátky úveru a to tak, že prvá až predposledná splátka v sume 2,57 eur a posledná splátka v sume 2,87 eur. Celková čiastka ktorú sa tak žalovaný zaviazal uhradiť činila sumu 154,50 eur. Žalovaný vykonal úhrady v sume 183,60 eur. Žalovaná suma tak pozostáva z istiny 165,23 eur náklady spojené s úverom vo výške 103,50 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru v sume 105,67 eur. Na základe uvedeného tak žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na plnenie v zmysle podaného žalobného návrhu.
8. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.04.2018 vzal žalobca konanie v časti o zaplatenie 105,67 eur späť a žiadal aby súd v tejto časti konanie zastavil a zaviazal tak žalovaného na úhradu sumy 268,73 eur s príslušenstvom a trovami konania.
9. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11. Na základe uvedeného tak súd konanie v časti o zaplatenie sumy 268,73 eur konanie zastavil.
12. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
13. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva jednoznačný záver, že napriek tomu, že na niektoré právne vzťahy sa pôvodne aplikoval obchodný zákonník alebo iný zákon, ktorého povaha vzťahu medzi účastníkmi konania nesie črty spotrebiteľského vzťahu, použijú sa na úpravu tohto vzťahu vždy občianskoprávne predpisy. V tomto prejednávanom prípade je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako spotrebiteľ neuzatváral zmluvy so žalobcom ako podnikateľom v rámci podnikateľskej činnosti, ale poskytnuté finančné prostriedky využíval pre svoju osobnú potrebu, a preto sa tento vzťah medzi žalobcom a žalovaným musí brať ako vzťah spotrebiteľský. Súd je ex lege povinný dohliadať pri spotrebiteľských sporoch s otvorenými očami na všetky skutočnosti, v ktorých by mohol byť žalovaný
poškodený a teda ako slabšia zmluvná strana sa stať obeťou nekalých obchodných praktík zo strany veriteľa, a preto musí starostlivo pristupovať k prejednávaným spotrebiteľským veciam.
14. Podľa ust. § 52 ods.1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej v rozhodnutí ako „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy, upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
15. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
16. Podľa ust. § 37 OZ Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
17. Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
18. Podľa ust. § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
19. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
22. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
25. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
26. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
27. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
28. V zmysle §5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
29. V zmysle §7 ods. 1-4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.
30. V zmysle §8 ods. 1 písm. d zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
31. V zmysle §8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
32. V zmysle §8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
33. Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
34. Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť len keď súd má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti, čiže určiť, či je podmienka neprimeraná, lebo iba takto je možné chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke.
35. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanému bola poskytnutá spotrebiteľská pôžička vo výške 300 eur, ktorú žalovaný aj začal čerpať.
36. Súd podrobne preskúmal uzavretú úverovú zmluvu ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru a dospel k jednoznačnému záveru, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je absolútne neplatná, a to z dôvodu rozporu z dobrými mravmi a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
37. Podstatou inštitútu zabezpečenia záväzkov je posilnenie istoty veriteľa, že v prípade nedisciplinovanosti dlžníka mu bude plnené určitým alternatívnym spôsobom (ručiteľom, výkonom záložného práva, zrážkami zo mzdy, alebo inak) alebo bude na dlžníka pôsobiť tak, že mu vyúčtuje
zmluvnú pokutu (pokiaľ bola individuálne dojednaná v súlade s pravidlami § 544 OZ) a tým by ho mal motivovať k tomu, aby čím skôr splnil svoj záväzok.
38. V tomto prípade však zabezpečenie úhrady splátok túto funkciu nespĺňa, pretože jeho podstatou v zmysle čl. 1 ods. 2 tejto zmluvy to, že veriteľ si účtuje poplatok za prevzatie každej jednej splátky vo výške 2,57 eur týždenne(resp. posledná splátka 2,87 eur) na mieste podľa dohody s dlžníkom. Celkové plnenie žalovaného vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení úveru predstavuje sumu 154,50 eur, pričom podľa odseku 1.1 tejto zmluvy o zabezpečení splátok úveru možno priamo vyvodiť, že tvorí takisto odplatu k poskytnutému úveru, čo v konečnom dôsledku vedie tomu, že žalovaný poskytnutý úver vo výške 300 eur preplatí o viac ako 80% nakoľko podľa zmluvy o osobnom úvere činí odplata za poskytnutý úver sumu 113,58 eur (úrok a poplatok za garantovanú službu) a podľa zmluvy o zabezpečení splátok úveru činí suma 154,50 eur. Ide o ďalšie náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, výrazne navyšujú odplatu, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi za poskytnutý úver, hoci žalobca túto odplatu skryl ako zabezpečenie splátok, pričom z obsahu zabezpečovacej zmluvy nie je ani zrejmé, akým spôsobom sa určila výška poplatku za splátku vo výške 2,57 eur resp. 2,87 eur, smerom k výške poskytnutému úveru je to zjavne nevýhodné a navyše treba poznamenať, že je neštandardné aby sa takouto formou zabezpečoval úver v takejto výške - 300 eur. Už z názvu samotnej zmluvy „o zabezpečení splátok úveru“ vyplýva, že jej predmet je priamo naviazaný na zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a bez jej existencie by samotné existovanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru nemalo zmysel. Nepochybne z uvedeného vyplýva že ide o ďalšie navyšovanie odplaty za poskytnutie úveru a táto zabezpečovacia suma je nepomerne vyššia ako dohodnuté úroky z poskytnutého úveru. Povinnosťou predávajúceho je to, aby oboznámil zákazníka so všetkými podmienkami pôžičky, vrátane všetkých ekonomických aspektov, ktoré by mali mať vplyv na rozhodnutie uzavrieť zmluvu o úvere, pričom predávajúci nesmie zneužiť dominantnejšie postavenie v tomto vzťahu, pričom na predmetných zmluvách tieto praktiky vykonáva navrhovateľ na vopred pripravených, predtlačených formulároch, kde sa jednotlivé náležitosti zmlúv, ktoré sa menia podľa potreby, vpisujú rukou, do ktorých spotrebiteľ nemôže zasiahnuť a svojím konaním mu tak vnucuje iný právny úkon, ktorý má v tomto prípade dosť vážne následky spočívajúce v tom, že okrem riadneho úroku z úveru je povinný zaplatiť ďalšie prostriedky, ktoré vo svojej podstate navyšujú odplatu za poskytnutý úver a navyše tu zjavne veriteľ prenáša riziko svojho podnikania na dlžníka tým, že zabezpečovacou splátkou má uhradiť náklady spojené so spracovaním jeho splátky.
39. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp.zn.: 18Co/109/2011 bola definovaná aj neprijateľná zmluvná podmienka ako: ktorý definoval neprijateľnú zmluvnú podmienku ako: ,Podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná(napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa),ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná. V súlade s vyššie citovaným Nálezom Ústavného súdu ČR, v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedenej definície neprijateľnej zmluvnej podmienky ani v prípade, ak neprijateľná zmluvná podmienka je dôsledkom konania dodávateľa, ktoré je v rozpore so zásadou poctivosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej obchodnej praktike.“
40. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.
41. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.
42. K problematike dobrých mravov sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.
43. Na základe uvedeného s použitím citovanej právnej úpravy súd považuje zmluvu o zabezpečení splátok úveru za neplatnú, preto návrh žalobcu na zaplatenie sumy 154,50 eur titulom poplatku za zabezpečenie splátok úveru súd zamietol.
44. Súd zároveň preskúmal aj dohodnutú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že tak ako bola uzavretá nespĺňa zákonom požadované náležitosti. V prvom rade neboli dodržané povinné náležitosti zmluvy týkajúcej sa riadneho uvedenia celkovej výšky úveru (§ 9 ods. 2 písm f. zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorý má žalovaný na základe takto uzavretej zmluvy zaplatiť, nakoľko súd má za to, že okrem úrokov sa žalovaný zaviazal splácať aj poplatky za zabezpečenie splátok úveru, pričom ide o poplatok, ktorý priamo súvisí s týmto úverom, navyšuje jeho odplatu a dokonca je niekoľkonásobne vyšší ako samotný úrok dohodnutý v zmluve. Okrem toho je sporné aj uvedenie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru, ktorý je napísaný veľmi všeobecne a nedá sa presne definovať bez pracného počítania a komplikovaného výpočtu s použitím kalendáru. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje aby spotrebiteľ dostal presné jasné a určite informácie o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, aby sa vedel vopred jasne rozhodnúť či je ochotný vstúpiť do tohto vzťahu s veriteľom. Tieto ekonomické ukazovatele sú dôležité najmä z hľadiska žalovaného, ktorý ako priemerný spotrebiteľ musí mať pred uzatvorením spotrebiteľskej úverovej zmluvy najviac informácii, najmä čo sa do jeho povinností v súvislosti s odplatou za poskytnutý úver týka a teda ide o výšku mesačnej splátky, ich počet, akým spôsobom bola stanovená odmena pre veriteľa za poskytnutie takéhoto úveru, teda odplatu, ktorú bude spotrebiteľ povinný uhradiť v prípade, či už platobnej disciplíny alebo vtedy, ak bude musieť nastúpiť aj sankčný mechanizmus, v prípade ak žalovaný si nebude svoje záväzky plniť riadne a včas. V tomto konkrétnom prípade sa v zmluve nenachádzajú základné informácie o poskytnutom spotrebiteľskom úvere, ktoré žalovaný dostať mal, a to podľa dikcie § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom tieto informácie musia byť dostupné a známe v čase uzatvárania záväzku a musia byť pre konečného spotrebiteľa zrozumiteľné a bez zbytočných neznámych, či príliš odborných pojmov.
45. Čo sa však týka ostatných náležitostí zmluvy, súd uvádza, že v obdobnej veci rozhodoval aj Súdny dvor Európskej únie (ďalej v rozhodnutí ako „SDEÚ“), a to v prípade C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová, ohľadom smernice č. 2008/48/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej v rozhodnutí ako „Smernica“). SDEÚ v tomto prípade odpovedal aj na otázku, či zmluva o úvere na dobu určitú, pri ktorej dochádza k splácaniu/ amortizácii istinu úveru v rámci jednotlivých splátok, nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie, aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istina a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky (t.j. súčasťou zmluvy nemusí byť presný splátkový kalendár/amortizačná tabuľka, ale že tieto údaje môžu byť obsiahnuté v splátkovom kalendári/amortizačnej tabuľke, ktorú veriteľ predloží dlžníkovi na jeho žiadosť. Na túto otázku SDEÚ odpovedal v bode 59 rozsudku, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Okrem toho ešte v bode 52 rozsudku pripomenul, článok 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.
46. V tejto súvislosti potom nastáva jednoznačný rozpor medzi tým, čo judikoval rozsudok SDEÚ a medzi tým, čo je zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch t.j. nastáva situácia rozporu medzi Smernicou a vnútroštátnym zákonom, a tu je súd povinný skúmať, či môže danej smernici priznať priamy resp. nepriamy účinok s ohľadom na zákaz horizontálneho priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami, ktorý spočíva v tom, že žiadne ustanovenie smernice, ktoré zaručuje jednotlivcovi práva alebo ukladá povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja výhradne proti sebe jednotlivci. (napr.: rozsudok v spore C-152/84 - Marshal zo dňa 26.02.1986, bod 48).
47. S ohľadom na túto situáciu súd musí, berúc do úvahy eurokomfortný výklad, skúmať, či možno v tejto situácii priznať smernici nepriamy účinok, pričom súd musí brať do úvahy všeobecné právne zásady, a aj to, že samotný výklad nesmie isť contra legem. V tomto smere však nie je prax a názory súdov jednoznačná, súd tu preto musí poukázať na § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že v pochybnostiach sa postupuje prospech spotrebiteľa a najmä s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24.06.2013, podľa ktorého pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa.“
48. V predmetnom rozsudku SDEÚ pripomenul, že podľa článku 22 smernice sa Smernica má vykladať tak, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto Smernice. Vzhľadom však na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch je tento judikát SDEÚ neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
49. Súd tak poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý rozsudkom sp.zn:: 21Co/104/2016 zo dňa 30.03.2017 uviedol v bode 14: „V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.“
50. K vyššie uvedenému súd ešte dodáva, že dlžník si musí byť vedomý toho, že ak si od veriteľa požičiava peniaze na určitý alebo vopred neurčený účel, tieto peniaze musí veriteľovi vrátiť, a to minimálne v takom objeme aké mu boli požičané, s prihliadnutím na to, že účastníci takýchto právnych vzťahov si môžu dohodnúť aj určitú odplatu za takúto pôžičku, čo Občiansky zákonník i zákon o spotrebiteľských úveroch nevylučuje, ale samozrejme v takých medziach, ktoré nie sú v rozpore s dobrými mravmi, a ktoré neporušujú zásadu poctivého obchodného styku zo strany veriteľa. Na druhej strane však dlžník musí vždy zvážiť, či sa mu tento ekonomický vzťah oplatí a uvedomiť si, aké následky to preňho môže mať, a to jednak ekonomické, ale aj existenčné. Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že všeobecné obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak urobí, spreneverí sa princípu dôvery a takému jeho jednaniu nie je možné priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.
51. S ohľadom na vyššie uvedené súd považuje úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
52. Na základe uvedeného vyplýva to, že žalovanému bola požičaná suma 300 eur, podľa tvrdenia žalobcu vykonal úhrady v sume 183,60 eur, vzhľadom na skonštatovanie súdu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a zmluva o zabezpečení splátok úveru je absolútne neplatná, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 116,40 eur ako sumy rozdielovej medzi tým čo si skutočne požičal a čo splatil.
53. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania stanovuje vykonávací predpis.
54. Podľa ust. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu t.j. 0,05%.
55. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
56. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Žalobca nemal vo veci úspech, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, ani mu trovy konania nevznikli, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.