Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-85-2017.pdf
PDF · 99.61 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Csp/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Skalici sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária JuDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50361368 proti žalovanej: U. S., K.. XX.XX.XXXX, S. XX, XXX XX W. o zaplatenie sumy 1199,93 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.09.2017 od žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1199,93 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 25,50 % ročne z dlžnej sumy ako aj s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 08.06.2017 do zaplatenia a tiež zaplatenia úroku vyčísleného v sume 659,89 eur a 383,15 eur a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca spolu s vyjadrením zo dňa 14.05.2018 odôvodnil tým, že so žalovanou jeho právny predchodca Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 dňa 10.09.2012 uzavrel zmluvu o úvere č. 5914227112, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1.300 eur. Žalovaná uhradila svoj záväzok z poskytnutého úveru len čiastočne, na čo poukázal žalobca listinnými dôkazmi, a to sumu 769,21 eur, ktorá bola veriteľom započínaná nasledovne suma 76,76 eur na poplatky, suma 592,41 eur na úroky, suma 100,07 eur na istinu. Právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s. vyhlásila predčasná splatnosť úveru, ktorá bola oznámená žalovanej listom zo dňa 11.08.2014 a to ku dňu 04.09.2014.
3. Žalobca na žalobe vo vyjadrení doručeným súdu dňa 15.05.2018 trval v celom rozsahu.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 22.05.2018. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ani jeho právny zástupca, ktorý svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd postupom podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového priadku ( ďalej len C.s.p.) prejednal vec v jeho neprítomnosti.
5. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami pre Poštovú banku, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou na uhradenie dlžnej sumy, sadzobníkom poplatkov, zmluvou o postúpení pohľadávky, predpisom splátok a ostatným spisovým materiálom, výsluchom žalovanej, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu Poštová banka a. s. dňa 10.09.2012 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere č. 5914227112, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.300 eur a tento mala zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 36,- eur mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 25,50 %. Dátum prvej platby bol dohodnutý do 10.10.2012, a dátum každej ďalšej platby k 10. dňu v mesiaci s tým, že dátum konečnej splatnosti bol uvedený 10.09.2018. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 27,07 % a priemerná RPMN vo výške 29,91 %. Celková výška nákladov podľa zmluvy mala byť vo výške 1249,15 eur. Žalovaná na základe zmluvy zaplatila veriteľovi sumu vo výške 769,21 eur. Právny predchodca Poštová banka a.s. listom zo dňa 04.09.2014 oznámil žalovanej, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou k dátumu 04.09.2014, a požadoval od nej zaplatenie dlžnej sumy 1531,76 eur. V zmluvné podmienky poskytnutého úveru čl. 5,6 upravujú poradie započítavania platby klienta, a to v poradí 1.poplatky podľa sadzobníka, 2.na úrok z omeškania, 3.na úrok z úveru, 4. na splátku istiny úveru.
6. Z výsluchu žalovanej je nepochybné, že žalovaná nespochybňuje, že uzavrela zmluvu o úvere, no nepamätá si kedy to bolo, a ani koľko bol úver a koľko splatila.
7. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“)
11. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
13. Podľa § 52 ods. 3,4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
15. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
17. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
18. Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.
19. Podľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.
20. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
21. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
22. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. 23. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. 24. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
25. Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
26. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 ( novelizované zákonom č. 102/2014 Z.z.), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával."
29. Podľa § 38 ods. 1 a 4, zákona č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním (1)ak Ústavný súd prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len "základné práva alebo slobody"), ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
30. (4) Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 3 sú všeobecne záväzné odo dňa ich vyhlásenia v Zbierke zákonov. Zánik rozhodnutia podľa odseku 1 vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania oznámi predseda Ústavného súdu v Zbierke zákonov.
31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 C.s.p. (1) ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
34. Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi právnych predchodcom žalobcu a žalovanou bol uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo na samotnej zmluve o splátkovom úvere sa uvádzajú ustanovenia §§ 497-507 Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva bola uzatváraná so žalovanou ako spotrebiteľkou.
35. Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere dňa 10.09.2012, na základe ktorej jej poskytol úver 1300,- eur pri úrokovej sadzbe 25,50 %, dohodnutej mesačnej splátke 36,- eur, v počte 72 splátok, s dohodnutou splatnosťou prvej splátky 10.10.2012 a konečnou splatnosťou úveru dňa 10.09.2012. 36. Právny predchodca žalobcu a i žalobca v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Hoci je v zmluve uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter postavenia účastníkov. Súd vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 OZ platného v čase uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy vystupovala ako fyzická osoba
nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
37. Súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tv. absolútny obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.
38. Vzhľadom na §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa súd sa ako s predbežnou otázkou vyporiadal ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku. Vychádzal z toho, že ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, ktorá bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
39. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žalobu je potrebné zamietnuť z titulu premlčania posudzovaného ex offo podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že na základe zmluvy o úvere z 10.09.2012 boli zmluvné strany dohodnuté na splácaní úveru mesačne po 36,- eur vždy k 10. dňu v mesiaci. Nakoľko žalovaná neplatila riadne a včas, dostala sa do omeškania so splácaním úveru, a preto právny predchodca žalobcu vyhlásil úver predčasne splatný ku dňu 04.09.2014. Žalobu žalobca podal dňa 18.09.2017. Súd vychádzal z všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty počítanej od dňa dohodnutej splatnosti úveru ku dňu 04.08.2014 a zistil, že celá nárok uplatnený v žalobnom návrhu je premlčaný. Na základe týchto skutočností súd návrh z a m i e t o l.
40. V súvislosti s rozhodovaním súdu a poukazom na ochranu spotrebiteľa s použitím ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, kedy sa súd vysporiadaval s predbežnou otázkou ex offo možného premlčania uplatneného nároku a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn PL. ÚS 11/2016 zo dňa 07. februára 2018, že ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo znenia ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v čase rozhodnutia súdu bol stále účinný, nakoľko uvedené rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nebolo účinné. Rozhodnutie ústavného súdu nadobúda všeobecnú záväznosť až vyhlásením, no uvedené rozhodnutie nebolo v čase rozhodnutie prvostupňového súdu vyhlásené v Zbierke zákonov v zmysle právnej úpravy § 38 ods. 4 zákona č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 572/20017-19 zo dňa 20.09.2017, kedy ústavný súd vyslovil jednoznačný názor, že v teórii ústavného práva i v slovenskom ústavnom systéme sa uplatňuje tzv. prezumpcia ústavnosti právnych noriem, čo znamená, že na účinnú právnu normu sa orgán ju aplikujúci musí pozerať ako na súladnú s ústavou dovtedy, kým ústavný súd predpísaným spôsobom nevysloví jej neústavnosť.
41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. , ale s poukazom na hospodárnosti civilného súdneho sporu úspešnej žalovanej, v konaní nepriznal náhradu trov konania. Z obsahu súdneho spisu je nepochybné, že žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli, a bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu rozhodovať podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. následne vydávať rozhodnutie o výške trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.