Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-299-2017.pdf
PDF · 120.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/299/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: M. H.Q., J.. XX.XX.XXXX, G.: K. Č..XX/B, G., v zast.: h & h PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Mäsiarska 6, Košice, proti žalovanému: MUDr. Dušan Hirjak, PhD., IČO: 31 785 034, so sídlom: Jozefská 13, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.: 19C/279/2009-361 zo dňa 17.09.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne (ďalej aj ako „navrhovateľky“) zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške 1.472,45 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalovaného (ďalej aj ako „odporcu“).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 120 ods. 1, § 122 ods. 1, § 132, § 153 ods. 1 O.s.p., § 420 ods. 1, § 421 ods. 1, 4, 6 Občiansky zákonník, § 1 ods. 6, 7, 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a vecne tým, že navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.08.2009 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k náhrade škody na zdraví titulom bolestného vo výške 5.504,56 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 4357,77 eur a účelne vynaložených nákladov na liečenie vo výške 2.496,64 eur, ktorá mala navrhovateľke vzniknúť v súvislosti so zavedením zubných implantátov v hornej čeľusti, vrátane súvisiacich následných zákrokov v rámci zdravotnej starostlivosti poskytnutej odporcom. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 19.08.2006 sa dostavila do súkromnej ambulancie odporcu za účelom vykonania zákroku zavedenia 4 zubných implantátov.
3. Súd prvej inštancie v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, oboznámením s obsahom pripojeného spisového materiálu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. XXX/XXXXX/XXXX (čl. 193 až 213), výsluchom navrhovateľky a odporcu, oboznámením s obsahom znaleckého posudku č. XX/ XXXX súdneho znalca MUDr. Jána Jurkemíka, CSc. ustanoveného v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č. 15C 260/2008, oboznámením s obsahom Interného záznamu spísaného s S.. S. a lekárskym posudkom neurologičky S.. L. Y., pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Navrhovateľka sa dňa 19.08.2006 podrobila u odporcu lekárskemu zákroku zavedením 4 zubných implantátov, ktorý mal byť podľa jej tvrdení vykonaný non lege artis. Zdravotnú starostlivosť jej odporca
poskytoval v období od 19.8.2006, kedy jej zaviedol štyri intraoxeálne dentálne implantáty P.. X. U. F. Y. I.-E. v hornej čeľusti do bezzubej časti v oblasti extrahovaných zubov 14,13, 23 a 24. až do 22.11.2006, kedy podľa obsahu žaloby navrhovateľka navštívila ambulanciu žalovaného posledný krát. Odporkyňa mal po zavedení implantátov bolesti, ktoré boli tlmené medikamentózne, neskôr zápal v miestach zavedenia implantátov, ktoré sa liečil podaním antibiotík. Pre zlú znášanlivosti navrhovateľke boli nakoniec všetky štyri implantáty odstránené.
5. Rádiodiagnostické oddelenie Fakultnej nemocnice s Poliklinikou Ružinov konštatovalo v náleze týkajúcom sa navrhovateľky zo dňa 8.12.2006 diskrétne zhrubnutie sliznice v bazálnej časti ľavej maxil. dutiny.
6. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že od 8.12.2006 ďalšie lekársku starostlivosť vykonával odporca, avšak ako pracovník zdravotníckeho zariadenia Fakultnej nemocnice s Poliklinikou Bratislava, Nemocnica Ružinov, čo vyplýva z predložených Ambulantných nálezov zo dňa 14.12.2006 (zákrok revízie kosti alveolárneho hrebeňa maxily vpravo, egalizácia a extrakcia koreňa 5+), kontrola dňa 15.1.2007 a dňa 1.2.2007, zhotovenie odtlačku hornej čeľuste dňa 19.02.2007, kontrola dňa 23.2.2007, záznam zo dňa 15.03.2007, kedy bola v lokálnej anestéze odklopená alveolárna kosť smerom do vestibula v rozsahu celého alveolárneho výbežku vpravo, egalizácia kostných nerovností a dňa 22.03.2007, kde sa konštatovalo primárne zhojenie rany a pretrvávanie miernych bolestí.
7. Počas súdneho konania tiež vyšlo najavo, že navrhovateľka vedie voči odporcovi v súvislosti s realizovanou zdravotnou starostlivosťou viacero súdnych konaní. Ide o konanie na ochranu osobnosti pred Okresným súdom Bratislava II č.k. 15C 260/2008 a konanie vedené na tom istom súde pod sp. zn. 8C 163/2009 o náhradu škody na zdraví. Z obsahu žalobného návrhu vedeného pred OS BA II č.k. 8C 163/2009 vyplýva, že ide o identickú žalobu, ktorá je predmetom tohto konania č. 19C 279/2009, ktorá však bola navrhovateľkou podaná na Okresný súd Bratislava II dňa 20.08.2009, čo bude zrejme dôvodom pre tento súd na zastavenia konania pre prekážku litispedencie s konaním vedeným pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 19C 279/2009.
8. Navrhovateľka podala dňa 7.2.2007 na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiadosť o prešetrenie postupu odporcu. V žiadosti okrem iného uvádza, že po vybratí implantátov jej bol urobený zásah do ďasna, ktorý jej spôsobuje bolesti a tlaky a že nie je spokojná s postupom a prístupom ošetrujúceho lekára S.. E. K.. Úrad na základe tohto podnetu začal dňa 13.2.2007 prešetrovať označený podnet. Dňa 28.3.2007 vydal úrad Poverenie na výkon dohľadu na mieste č. 316/2007. Z Protokolu vyplýva, že dohliadané obdobie u dohliadaného subjektu S.. O. E., K.., N. N. M., U. X, XXX XX G. je od 19.8.2006. Ako konzultanta úrad pribral O.. S.. S. N., U... Konzultant podal dňa 10.04.2007 vo veci odborné stanovisko, kde konštatoval aktuálny stav pacientky ako „stav po extrakcii implantátov 13,14,23,24 a egalizácii alveol. výbežku“. Konzultant tiež konštatoval, že prevedenie implantácie, ako i postimplantačné oseointegračné obdobie sa v súčasnosti nedá objektívne vyhodnotiť kvôli extrakcii implantátov a následnej egalizácie kosti alveolárneho hrebeňa. Z vykonaného dohľadu na mieste zo dňa 22.5.2007 bolo neskôr podané Odborné stanovisko konzultanta, s odkazom na obsah sťažnosti, ktorej predmetom bola poskytnutá zdravotná starostlivosť v čase od 19.08.2007 do 7.2.2007. Podľa tohto stanoviska bolo zavedenie implantátov lege artis. V odbornom stanovisku sa tiež konštatovalo, že pacientke bola poskytnutá pooperačná starostlivosť podľa zaužívaných liečebných postupov na klinickom pracovisku. Vyšetrenie počítačovou tomografiou nevykázalo porušenie okolitých tkanív. Periimplantitída, ktorá bola v závere dôvodom na odstránenie implantátov je komplikácia, ktorú odborná literatúra udáva v rozmedzí od 3-8% zavedených implantátov. Keďže u pacientky prišlo k periimplatitíde u všetkých zavedených implantátov je možné vysvetlenie, že išlo o negatívnu imunologickú odozvu na imkorporovaný materiál. Toto nie je možné vopred predvídať a pacienti sú o tejto možnosti pred zákrokom informovaní.
9. O kontrole bol Úradom pre dohľad dňa 12.6.2007 spísaný Protokol č. XXX/XXXX o vykonanom dohľade. V Protokole sa konštatuje, že K.. H. boli MUDr. Hirjakom dňa 18.8.2006 zavedené štyri intraoseálne dentálne implantáty P.. X. U. F. Y. I.-E. v hornej čeľusti do bezzubej časti v oblasti extrahovaných zubov 14,13,23 a 24. Ide o moderný systém, ktorý má všetky predpísané certifikáty pre použitie. Materiál implantátu je titan a povrch je ošetrený hydroxyapatitovou vrstvou na zlepšenie osteointegrácie. Na kontrolnom RTG vyšetrení po zákroku bolo zobrazené plné zanorenie implantátov do spongiozy maxily, dobrá paralelita a dostatočná vzdialenosť od problémových anatomických štruktúr.
Pri kontrolnom vyšetrení po zavedení dentálnych implantátov dňa 19.9.2006 bola u p. H. zistená periimplantitída, robený výplach a nasadená ATB liečba. Napriek primeranej pooperačnej liečbe u všetkých zavedených implantátov bola konštatovaná s najväčšou pravdepodobnosťou negatívna imunologická odozva na inkorporovaný materiál, čo nie je možné predvídať. Úrad konštatoval, že podanie navrhovateľky je neopodstatnené. Úrad pre dohľad tiež konštatoval, že zdravotná starostlivosť zo strany poskytovateľa S.. O. E., N.Ú. N. M., U. X, G. bola v súlade s ustanoveniami §4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti.
10. Z Interného záznamu spísaného advokátskym koncipientom právnej zástupkyne navrhovateľky Mgr. Lukášom Opettom dňa 23.06.2010 vyplýva, že v tento deň sa uskutočnilo stretnutie navrhovateľky s S.. Z. S.J., U.., primárom oddelenia maxilofaciálnej chirurgie Onkologického ústavu sv. Alžbety, na ktorom S.. S.na vizuálne a palpačne zisťoval stav v ústnej dutine pani H.. S.W.. S. uviedol, že nezistil, že by bola poškodená čeľusť, ani nenahmatal, že by nezvyčajne trčala nejaká kosť. Po tomto krátkom vyšetrení uviedol, že pacientku odporúča na psychiatrické vyšetrenie. Vysvetlil, že problematický je kĺb, s ktorým sú spojené psychoneurologické sprievodné javy. Na otázku právneho zástupcu adresovanú S.. S., či pozná S.. E. S.. S. uviedol, že ho pozná, ale poznamenal, že sa necíti byť vo veci zaujatý.
11. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaného neurologičkou Onkologického ústavu sv. Alžbety S.. L. Y. vyplýva, že u navrhovateľky hodnotila poranenie dôležitého hlavového nervu a postihnutie trojklanného nervu v dôsledku stomatologického výkonu, resp. po stomatologickom výkone.
12. Z obsahu znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č.k. 15C/260/2008 súdnym znalcom MUDr. Jánom Jurkemíkom, CSc. Znalcom z odvetvia chirurgia a stomatológia vyplýva, že úlohou znalca bolo uviesť, či bola žalovaným S.. O. E. K.., L. X. v špecializovanom odbore stomatológia a maxilofaciálna chirurgia poskytnutá zdravotná starostlivosť navrhovateľke M. H. v dobe od 31.7.2006 do 7.11.2006 v súkromnej stomatologickej ambulancii na U. W. Č.. X I. G. správne alebo nesprávne. Súdny znalec vyšetril navrhovateľku na svojom stomatologickom pracovisku, vykonal RTG vyšetrenie. Znalec poučil pacientku o dôležitosti mať zubné náhrady, ktoré by mala nosiť, a bolo jej vysvetlené, že stomatoprotetickým ošetrením hornej čeľusti zubnými náhradami sa vytvoria normálne medzičeľustné vzťahy a zabráni sa tak patologickej dráhe čeľustného kĺbu. Záverom znalec konštatoval, že celý postup od 31.7.2006 do 7.11.2006 bol lege artis, pričom znalec problematiku obdobie od 31.7.2006 do 7.11.2006 rozvinul aj do širšieho časového obdobia s ohľadom na následnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú navrhovateľke do 5.4.2007. Znalec vylúčil, aby po aplikácii do oblasti v hornej čeľusti, kde nie sú rizikové anatomické kontakty vznikali neuralgiformné bolesti trvajúce 6 rokov. Z pohľadu znalca dlhoročné neriešenie protetickej sanácie hornej čeľusti navrhovateľkou akoukoľvek zubnou náhradou môže spôsobovať, podporovať alebo iritovať tiež neuralfgiformné bolesti, tzv. myofasciálny dysfunkčný algický syndróm. Znalec absolútne vylúčil vznik 6 ročných neuralgiformných bolestí po aplikácii a extrakcii impl. O.. E., K..
13. Navrhovateľka so znaleckým posudkom nesúhlasila, závery posudku spochybnila a to pre možnú predpojatosť znalca, keď predpokladá, že znalec pozná žalovaného z odborných stretnutí a sympózii. Znalec však, podľa súdu, ničím nepreukázané a účelové tvrdenia navrhovateľky o možnej predpojatosti vyvrátil podaním podrobného stanoviska k vyjadreniu sa K.. H. k zn. posudku (čl. 336 a nasl.). Navrhovateľka však naďalej trvala na tom, aby súd ustanovil súdneho znalca pôsobiaceho na území ČR.
14. Podľa navrhovateľky odporca porušil ustanovenia zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, a to § 6 (Poučenie a informovaný súhlas) tohto zákona, tým, že nedošlo k riadnemu poučeniu o povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a tiež že absentuje informovaný súhlas na jej poskytnutie. Konaním odporcu jej bola spôsobená škoda, za ktorú odporca v zmysle § 420 Obč. zákonníka zodpovedá.
15. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala pasívnu legitimáciu odporcu v konaní. V konaní neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, keď súdu nepredložila za účelom preukázanie svojich ústnych tvrdení žiadny právne relevantný listinný dôkaz preukazujúci zodpovednosť odporcu za škodu na zdraví. Za relevantný dôkaz nie je možné považovať predloženú listinu označenú ako Predbežné vyčíslenie škody na zdraví (čl. 18) - vyčíslenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože táto listina nespĺňa zákonom požadované náležitosti v zmysle
vyššie citovaného § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ani posudok vypracovaný neorologičkou S.. Y., pretože z tohto listinného dôkazu nie je možné vyvodiť, že konanie odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľke bolo non lege artis.
16. Napriek skutočnosti, že sa jedná o sporové konanie a dôkazné bremeno tvrdenia zaťažuje v prvom rade navrhovateľku, súd vykonal dokazovanie zabezpečením listinných dôkazov, a to fotokópie spisového materiálu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanom dohľade u odporcu a znaleckým posudkom MUDr. Jurkemíka č. XX/XXXX vyhotoveného v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č.k. 15C. Oba tieto listinné dôkazy preukázali, že odporca nie je zodpovedný za škodu na zdraví, ktorá mala vzniknúť navrhovateľke v súvislosti so zavedením 4 zubných implantátov a konštatovali, že ním poskytnutí zdravotná starostlivosť navrhovateľke bola lege artis. Navrhovateľka oba tieto listinné dôkazy namietala, pretože vyvracali jej tvrdenia ohľadom zodpovednosti odporcu a bez racionálneho dôvodu trvala na nariadení znaleckého dokazovania výlučne ustanovením znalca z príslušného oboru pôsobiaceho v Českej republike, keď vychádzala z nepreukázanej domnienky o zaujatosti znalca MUDr. Jurkemíka pre možný kolegiálny vzťah k odporcovi. Súd z dôvodu procesnej ekonomiky zamietol jej návrh na vykonanie znaleckého dokazovania znalcom z Českej republiky, pretože otázky ktoré boli potrebné odborne zodpovedať boli vyriešené už v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II č.k. 15C 260/2008 a paralelné položenie otázok, na ktoré už dal relevantné a fundované odpovede príslušný znalec po riadnom vyšetrení navrhovateľky za rovnakého skutkového stavu, i keď v rámci iného súdneho konania, súd považoval za nadbytočné. V tejto súvislosti je potrebné doplniť, že navrhovateľka počas celého konania nepredložila akýkoľvek dôkaz, ktorý by vyvracal závery obsiahnuté v protokole o vykonanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a v znaleckom posudku vypracovanom v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, č.k. 15C súdnym znalcom MUDr. Jurkemíkom.
17. Pre posúdenie zodpovednosti odporcu je v danom prípade potrebné rozlíšiť časové obdobie, kedy odporca vykonával zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba- súkromný stomatológ, pričom sa jedná o obdobie od 19.08.2006 do 7.11.2006 a následného obdobia, počas ktorého bola zdravotná starostlivosť poskytovaná poskytovateľom zdravotnej starostlivosti Fakultná nemocnica s poliklinikou Bratislava, Nemocnica Ružinov, kde je odporca len zamestnaný. Z predloženej zdravotnej dokumentácia jasne vyplýva, že zdravotný výkon revízie kosti alveolárneho hrebeňa maxily vpravo (14.12.2006) a odklonenie alveolárnej kosti (15.03.2007), ktoré oba úkony navrhovateľka namieta ako neodborne vykonané, realizovalo už zdravotnícke zariadenie FNsP Bratislava, Nemocnica Ružinov, nie odporca ako súkromný stomatológ. Toto zdravotnícke zariadenia však navrhovateľka ako pasívne legitimovaného v žalobe neuviedla. Preto z pohľadu pasívnej vecnej legitimácie odporcu sa môžu posudzovať len tie výkony zdravotnej starostlivosti, ktoré vykonal ako súkromný stomatológ, nie však ako pracovník Fakultnej nemocnice s Poliklinikou v Bratislave, pretože len on bol označený navrhovateľkou ako pasívne legitimovaný.
18. Pre právne posúdenie zodpovednosti odporcu je potrebné aplikovať vyššie citovaný § 420 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorý upravuje tzv. všeobecnú zodpovednosť za škodu, keď predpoklady na aplikáciu § 420a a § 421a ods. 1 Obč. zákonníka nie sú dané, keďže navrhovateľka kvalitu použitých implantátov nenamietala a ich vadnosť súd v konaní nemal z listinných dôkazov za preukázanú. V danom prípade je teda vylúčené, aby bola škoda posudzovaná podľa ustanovení upravujúcich tzv. objektívnu zodpovednosť, keď navrhovateľkou uvádzaná škoda na zdraví nemohla mať príčinu v povahe konkrétneho použitého prístroja alebo inej veci (§421a OZ) alebo nevznikla charakterom činnosti, ktorá mala prevádzkovú povahu alebo existenciou fyzikálnych, chemických prípadne biologických vplyvov, ktoré pôsobili na okolie v súvislosti s vykonávaním činností prevádzkovej povahy (§420a OZ). Podmienkou úspešného preukázania zodpovednosti odporcu je nielen existencia vzniku škody, ale aj protiprávneho konania, existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody a jeho zavinenie. Žiadny z vyššie citovaných listinných dôkazov, či už to protokol o realizovanom dohľade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ani posudok MUDr. Jurkemíka nekonštatoval protiprávne konanie odporcu, ani akúkoľvek príčinnú súvislosť medzi zdravotnou starostlivosťou poskytnutou odporcom a ťažkosťami uvádzanými navrhovateľkou. Listinné dôkazy vykonané v tomto konaní konštatovali poskytnutie kvalifikovanej zdravotnej starostlivosti odporcom lege artis.
19. V súvislosti s navrhovateľkou namietaným porušením § 6 Zákona o zdravotnej starostlivosti č. 576/2004 Z.z. odporcom je potrebné uviesť, že navrhovateľka nepreukázala, že nebola riadne
odporcom poučená o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, a že na poskytnutie zdravotnej starostlivosti nedala poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti informovaný súhlas. Písomná forma súhlasu sa vyžaduje podľa § 6 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z.z. len pri umelom prerušení tehotenstva, pri účasti na biomedicínskom výskume, pri odoberaní orgánov, prenosov orgánov a tkanív a pri sterilizácii, pred vykonaním invazívnych zákrokov v celkovej anestéze alebo lokálnej anestéze, pri zmene diagnostického postupu alebo liečebného postupu, ktorý nebol obsahom predošlého informovaného súhlasu, pričom v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti odporcom takéto znenie § 6 ods. 5 zákona nebolo ešte účinné. Podľa ustanovenia §6 ods. 9 zákona č. 576/2004 Z.z. platného ku dňu 19.8.2006 spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie poučenia, informovaný súhlas, jeho odmietnutie a odvolania má byť súčasťou zápisu zdravotnej dokumentácie. Navrhovateľka v konaní nepreukázala žiadnym dôkazom, že v príčinnej súvislosti s namietaným porušením §6 zákona jej vznikla konaním odporcu škoda na zdraví a uplatňované liečebné náklady.
20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Právny zástupca plne procesne úspešného odporcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 2.473,38 eur. Súd po prepočítaní uplatnených a riadne preukázaných trov priznal právnemu zástupcovi odporcu trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 1.472,45 Eur vr. DPH 20% v zmysle §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. c) 15 písm. a), §16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (tarifná odmena).
21. Trovy právneho zastúpenia spočívajú v nasledovných úkonov právnej pomoci z hodnoty predmetu sporu 12.358,97 eur, pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci činí 287,14 eur :
22. Dňa 8.10.2009 za 2 úkony právnej pomoci - prevzatia a príprava a vyjadrenie 287,14 eur + 287,14 eur + 2x RP po 6.95 eur, 28.09.2011 účasť na pojednávaní á 287,14 + RP 7,41 eur, 29.05.2012 účasť na pojednávaní á 287,14 eur + RP 7,63 eur a dňa 17.09.2013 účasť na pojednávaní á 287,14 eur + RP 7,81 eur.
23. Súd nepriznáva právnej zástupkyne odporcu vyúčtované trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci (jedná sa o sumu 588,70 eur), a to za návrh na prerušenie konania a za odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, pretože v tejto časti bol odporca neúspešný
24. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobkyni uloží povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 2128,81 eur. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil, keď nepriznal právnej zástupkyni žalovaného vyúčtované trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci a to, za návrh na prerušenie konania a za odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.
25. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalobkyňa, ktorá žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa namieta, že pred vykonaním zákroku žalovaným (zavedenie dentálnych implantátov), s ňou nebol prekonzultovaný priebeh ich zavedenia, ako aj priebeh pooperačného obdobia, časový postup protetickej sanácie nie je pravdivý a taktiež jej neboli vysvetlené žiadne výhody, nevýhody druh a implantátov a ani prípadné komplikácie. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že nie je pravda čo uvádza žalovaný vo výpovedí na Okresnom súde Bratislava, kde prebieha konanie z titulu práva na ochranu osobnosti § 11 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. O.z. v znení neskorších predpisov, že žalobkyňa už dňa 3.8.2006 mala navštíviť ambulanciu za účelom konzultácie. O tejto návšteve predložil súdu fotokópiu listu z ambulantnej knihy, ktorá je nepravdivá pretože v uvedený deň žalobkyňa tvrdí, že nebola v ambulancii žalovaného. Žalobkyňa namieta, že chybou zo strany žalovaného bolo, že nevykonal žiadne vyšetrenia pre zistenie a zabezpečenie správneho umiestnenia dentálnych implantátov, čo mohlo mať najväčší dopad na nesprávne umiestnenie implantátov a neskôr vzniknuté komplikácie zdravotného stavu. Žalobkyňa uvádza, že po zákroku dodržiavala pokyny žalovaného a taktiež nefajčila a dodržiavala hygienu v ústnej dutine. Závery ÚDZS uvedené v protokole o vykonanom dohľade zo dňa 07.02.2007 podľa žalobkyne nie sú dostatočné a vychádzajú iba z údajov zaznamenaných v dostupnej zdravotnej dokumentácii. Znalecký posudok MUDr. Jána Jurkemíka CSc. č. XX/XXXX podľa názoru žalobkyne neobsahuje dôležité údaje, ktoré mali vplyv na rozhodovanie pri zavedení resp. nezavedení implantátov,
sú v ňom uvedené nepravdivé údaje, ktoré majú vplyv na rozhodovanie pri zavedení resp. nezavedení implantátov, údaje ktoré nekorešpondujú so skutočnosťou uvedenou v zdravotnej dokumentácii a sú v ňom vyjadrenia, na ktoré znalec nemá potrebné oprávnenie. Žalobkyňa je taktiež toho názoru, že predmetný znalecký posudok je vyhotovený v prospech žalovaného. Žalobkyňa ďalej uvádza, že žalovaný podľa jej tvrdení nemal povolenie na prevádzkovanie stomatologickej ambulancie v čase výkonu zákroku a teda zdravotná starostlivosť bola žalovaným poskytovaná protiprávne.
26. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil. Žalovaný uvádza, že žalobkyňa svoje tvrdenia o tom, že nebola žalovaným poučená nepreukázala. V súvislosti s postupom pri predmetnom zákroku žalovaný uvádza, že aj znalcom bola konštatovaná správnosť jeho postupu a nie sú ani naplnené ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Tvrdenia o neexistencii oprávnenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti považuje žalovaný za nepravdivé a účelové.
27. Žalobkyňa svojím podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.09.2014 doplnila svoje odvolanie v súvislosti s náhradou trov konania o argumentáciu v zmysle § 150 O.s.p. s tým, že v konaní sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Nejedná sa o účelové uplatňovanie si nároku, bez vyhotovenia znaleckého posudku nemohla žalobkyňa iným spôsobom zistiť, či došlo k pochybeniu zo strany žalovaného. Žalobkyňa ďalej poukazuje na svoje majetkové a sociálne pomery, ako poberateľky starobného dôchodku. Žalobkyňa taktiež uvádza, že od začiatku mala úprimný záujem na najskoršom skončení veci, pričom svojím konaním nespôsobila úmyselne prieťahy v konaní a žalovaného nemožno považovať za stranu sporu, ktorá by bola existenčne odkázaná na náhradu trov konania.
28. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá zotrváva na svojich doterajších námietkach. Žalobkyňa upozorňuje na to, že už v čase poskytovania zdravotnej starostlivosti žalovaným bol súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky aj Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou medicíny, pričom žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na čl. 5 dohovoru a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR. odbornú právnu literatúru, Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 639/2000. Žalobkyňa taktiež poukazuje na to, že dôkazné bremeno o dostatočnom poučení pacienta leží na strane lekára (žalovaného). Ktorý toto bremeno neuniesol, Ako sám žalovaný uvádza „absencia zápisu poučenia podľa § 21 ods. b) zákona ešte nemusí prejudikouať, že poučenie o vykonaní zákroku zo strany žalovaného nebolo navrhovateľke dané., avšak v tom prípade je na samotnom žalovanom aby preukázal, že napriek absencii výslovného zápisu poučenia toto poučenie bolo žalobkyni dané. V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že ona nemôže preukázať niečo, čo sa nestalo. Ohľadom povinnosti vedenia správnej zdravotnej dokumentácie, žalobkyňa má za to, že úplne, objektívne a čitateľné záznamy sú nevyhnutnými predpokladmi pre možnosť poskytnutia lege artis zdravotnej starostlivosti, pričom jej porušenie porušuje právo žalobkyne na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. V súvislosti s osobou znalca MUDr. Jána Jurkemíka CSc., žalobkyňa opätovne poukazuje na jeho zaujatosť.
29. Žalobkyňa v rámci svojho opätovného doplnenia odvolania uvádza, že na prvoinštančnom konaní neboli vypočutý svedkovia ňou a žalovaným navrhovaný a zotrváva na svojej argumentácii predošlej argumentácii.
30. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý opätovne žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej potvrdil. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení, pričom poukazuje na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 15C/260/2008 v ktorom sa žalobkyňa domáha nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv na tom istom skutkovom základe.
31. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá v rámci svojho vyjadrenia opätovne uvádza ňou tvrdený skutkový stav a žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
32. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
33. Odvolací súd, viazaný rozsahom (§ 379 C.s.p.) a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne a odvolanie žalovaného v ním napadnutom výroku trov nie je opodstatnené.
34. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite, jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).
35. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p.
36. Pre doplnenie odvolací súd uvádza, že sa plne stotožnil s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie.
37. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. V odvolacom konaní súd vzhľadom na to, že vo veci samej potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania priznáva v rozsahu 100%, a to aj napriek tomu, že žalovaný nebol úspešný v časti trov konania, nakoľko pre rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania túto časť Odvolací súd považuje za nevýznamnú. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).