Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-27-2017.pdf
PDF · 127.42 KB
No categories available
2Csp/27/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovu v súkromnoprávnom spotrebiteľskom spore žalobkyne: D. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, XXX XX G., zastúpená JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, ICO: 42 256 593, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad, v konaní o zaplatenie 472,59 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 263,68 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.12.2016 do zaplatenia do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 11,58 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 22.2.2017 žiadala aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 301,35 eur s príslušenstvom titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22.11.2012 uzatvorila zo spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX, ktorá však nie je v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, neobsahuje zákonom predpísané náležitosti a to výšku splátok istiny, úrokov a poplatkov a termín konečnej splatnosti úveru, preto sa poskytnutý úvere považuje za bezúročný a bez poplatkov. Taktiež výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej zmluve nezodpovedá výške priemernej úrokovej miery z úverov peňažných ústavov v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Žalobkyňa sa zrejmý nesúlad zmluvy so zákonom pokúsila riešiť mimosúdnou cestou, žalovaný listom zo dňa 28.12.2016 vyjadril svoj negatívny postoj. Keďže zmluva o úvere je neplatná, eventuálne poskytnutý úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov žalobkyňa má tak povinnosť splatiť len úver do výšky skutočnej istiny, žalovaná obdržala sumu 1 150,49 eur, uhradila 1 451,84 eur, teda o 301,35 eur viac ako jej bolo poskytnuté, preto v tejto výške žiada vydať bezdôvodné obohatenie, súčasne žiadala priznať úrok z omeškania od 28.12.2016, kedy žalovaný vyhotovil odpoveď na predsporovú výzvu, t.j. najneskôr v tento deň už žalovaný vedel o bezdôvodnom obohatení a mal možnosť ho zaplatiť na účet žalovanej.
2. Žalobkyňa ako dôkazy označila a doložila listiny - Žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky z 22.11.2012, predsporovú výzvu z 21.11.2016, odpoveď z 28.12.2016.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 16.5.2017 poprel aby zmluva č. XXXXXXX z 21.12.2012 nebola v súlade so zákonom. K výške splátok istiny, úrokov a poplatkov poukázal na rozhodnutie KS
Prešov sp. zn. 13Co/111/2014 podľa ktorého požiadavku na samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny je potrebné posudzovať s ohľadom na praktický význam a reálnu využiteľnosť daných údajov. Deň konečnej splatnosti úveru vyplýva aj zo splátkového kalendára. Ďalej poukázal na rozsudok SD EU z 9.11.2016 vo veci C-42/15. K termínu konečnej splatnosti uviedol, že v zmluve je uvedené 02/15. Vo vzťahu k námietke o úrokovej sadzbe poukázal na ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zák. Dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo orme spotrebiteľského úveru vo výške 23,96 %, teda žalovaný ako veriteľ od žalobkyne ako spotrebiteľa „nad rozsah“ úrokovej sadzby žiadne ďalšie poplatky a ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe zmluvy nežiadal.
4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 6.7.2017 zotrvala na svojich tvrdeniach o tom, že zmluva z 21.12.2012 neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poukazujúc na viaceré rozhodnutia súdov SR, ako aj na rozpor úrokovej sadzby s dobrými mravmi, taktiež sa vyjadril k rozsudku Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15.
5. Žalovaný v duplike z 31.8.2017 zotrval na svojich vyjadreniach.
6. V priebehu konania spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. k 1.1.2018 zanikla dobrovoľným výmazov, na základe čoho súd vydal dňa 4.4.2018 uznesenie o tom, že v konaní bude pokračovať s právnym nástuopcom žalovaného , a to: Všeobecnou úverovou bankou a.s., druhým výrokom predmetného uznesenia súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 472,59 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.12.2016 do zaplatenia.
7. Pojednávania vytýčeného na deň 22.5.2018 sa nezúčastnila žalobkyňa, jej právny zástupca a žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnili, preto súd pojednával v ich neprítomností.
8. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich písomných vyjadreniach, na doplnenie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018, týkajú sa rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom doložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Strany sporu dňa 22.11.2012 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky (č.l. 4 spisu) na základe ktorej právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi pôžičku - úver vo výške - schválená výška pôžičky 1150,49 eur, na úhradu jej záväzkov v spoločnosti č. XXXXXXX v sume 954,84 eur a č. 6059447 v sume 195,65 eur. Z písomného vyhotovenia zmluvy vyplýva, že žalobkyňa sa zaviazala splatiť pôžičku 26 mesačnými splátkami po 55,84 eur, s celkovými nákladmi spotrebiteľa 301,35 eur, RPMN 23,96 %, ročnou úrokovou sadzbou 23,96 %, priemernou RPMN 23,96 % s termínom konečnej splatnosti február/2015, pričom celková suma pôžičky bola 1 451,84 eur.
10. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť a Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky je rozdelené vertikálne na 5. časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a pôžičke, jej výške. V spodnej časti tlačiva je priestor pre podpis klienta - dlžníka, a zástupcu spoločnosti, miesto a dátum podpisu. Z obsahu zmluvy nevyplýva, termín splatnosti jednotlivých splátok, ich rozpis- rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky ani termín konečnej splatnosti úveru. Podmienky k Zmluve a Všeobecné obchodné podmienky súdu predložené neboli.
11. Z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie (čl. 81-83 spisu) vyplýva, že žalobkyňa z poskytnutého úveru uhradila sumu 1 414,17 eur. Podľa tohto prehľadu žalovaný úhrady žalobkyne v celkovej výške 1 414,17 eur rozúčtoval na splátky 1 246,70 eur, pokuty 54,20 eur, MP3 sumu 154,71 eur a dlh žalobkyne predstavuje sumu 59,44 eur. Listom zo dňa 21.11.2016 označeným ako predsporová výzva žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vyzvala žalovaného aby jej v lehote 14 dní vrátil preplatok, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia. Mailovým podaním zo dňa 28.12.2016 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že nie je dôvodný závere o bezúročnosti úveru a vrátení bezdôvodného obohatenia.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného v čase podpísania zmluvy (k 22.11.2012) (ďalej len ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. 16. Podľa § 9 ods. 6 ZoSÚ spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona. 17. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. 18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS) účinného v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. 19. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednanie alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
21. Podľa § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
22. Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
23. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
24. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
25. Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
26. Podľa § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
27. Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák. splnením dlh zanikne.
28. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškanie ustanovuje vykonávací predpis.
30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
32. Systém ochrany zavedený Smernice Rady 4. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ktorá bola implementovaná do Slovenského právneho poriadku vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti (rozsudok Banco Espanol de Crédito).
Vzhľadom na uvedené súd právne uzatvára:
33. Predmetom konania je nárok žalobkyne na plnenie t.j. na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 472,59 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi skutočne poskytnutou sumou žalobkyni zo strany žalovaného, t.j. sumu 1 150,49 eur a sumou, ktorú podľa tvrdenia žalobkyne zaplatila žalovanému t.j. sumou 1623,08 eur.
Obsahové náležitosti úverovej zmluvy
34. Je nepochybné, že zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky má spotrebiteľský charakter. Úverová zmluva je ako typ z upravená v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej stane je tiež nepochybné, že žalobkyňa v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá pri uzavretí zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako spotrebiteľka, kým žalovaný, resp. jeho právny predchodca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru, práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru. Predmetný záväzkovo-právny vzťah je založený spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku ( citované ustanovenia § 52 a násl. ) Ide o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa - žalobkyne vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.
35. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, má sa za to, že musí ísť o také zmluvné dojednanie medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu a obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinnosti na strane oboch účastníkov. K tomu je potrebné uviesť, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy podliehajú súdnej kontrole vo svetle imperatívu dobrých mravov. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu
36. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ) , ako aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.
37. V zmluve absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona a to údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je len uvedených počet splátok (26) a termín konečnej splatnosti ( Február/2015) z takéhoto znenia však nevyplýva doba trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti úveru. Dátum prvej splátky nie je uvedený. Zo zmluvy teda nevyplýva presný termín splatnosti prvej splátky ako aj nasledujúcich splátok. Nenachádza sa v nej tiež splátkový kalendár, ktorým by sa mala riadiť žalobkyňa pri riadnom a včasnom splácaní úveru. Taktiež spotrebiteľ nemá vedomosť o tom ku ktorému dňu v mesiaci je potrebné realizovať jednotlivé splátky teda absentuje údaj o splatnosti každej splátky a kedy presne je termín konečnej splatnosti. Termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014, alebo Krajský súd Prešov sp. zn. 17Co/122/2017 z 12.12.2017 a iné).
38. Rovnako v zmluve chýba údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/) v zmluve úplne absentuje údaj o termíne splatnosti každej mesačnej splátky. Zo znenia zmluvy, ktorá bola súdu predložená vôbec nevyplýva, ku ktorému dňu v mesiaci je splatná každá mesačná splátka. Ďalej v zmluve je uvedený len údaj o výške mesačnej splátky bez špecifikácie koľko činí mesačná splátka istiny, úroku a iných poplatkov. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, čo bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov ako aj termín ich splatnosti. Prejednávaná zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok nebol súčasťou úverovej zmluvy, v úverovej zmluve ani v zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by splátkový kalendár bol žalobcovi odovzdaný najneskôr pri podpísaní zmluvy. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky.
39. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že ide o prehnaný formalizmus. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj a o termíne splatnosti každej mesačnej splátky ako aj údaj o termín konečnej splatnosti úveru, nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.
40. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej
úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského úveru.
41. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.
42. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak líši od požiadavky Smernice. Zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a jednoznačne vyžaduje vyjadrenie jednak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
43. Pri rozpore medzi Smernicou a zákonom sa nemôže bez ďalšieho automaticky uplatniť Smernica pred vnútroštátnym právom. Vnútroštátny súd musí skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok.
44. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contral egem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.
45. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem (bližšie k danej problematike napríklad aj http://www.najpravo.sk/clanky/preco-rozsudok-sdeu-vo-veci-home-credit-slovakia-c-a-klara-biroova- nie-je-sposobily-zmenit-rozhodovaciu-prax-vseobecnych-sudov-sr.html ).
46. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. C.s.p. súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov. Pokiaľ ide rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej, je potrebné uviesť, že judikatúra vyšších súdov sa v otázke jeho aplikácie odlišuje. Súd preto poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné
pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.
47. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“
48. V tejto súvislosti, pokiaľ ide Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15 súd poukazuje napríklad na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/104/2016 zo dňa 30. 03. 2017, v ktorom sa uvádza: „Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Ako aj na názor vyslovený Krajským súdom v Trenčíne v rozhodnutí sp.zn. 27Co/36/2017 zo dňa 28. 02. 2017: „K poukazu na rozsudok Súdneho dvora EU zo dňa 09.11.2016 zn. C-42/15 odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 4. Júla 2006, C-212/04 Adeneler, v ktorom uviedol, že povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a zákazom retroaktivity, a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem vnútroštátneho práva (pozri analogicky rozsudok zo 16. júna 2005,Pupino, C-105/03, Zb. s. I-5285, body 44 a 47). Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, toto právo prináleží len vnútroštátnym súdom.
49. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, a to na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Co/2/2017 zo dňa 28. 06. 2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/7/2017 zo dňa 24.07. 2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 11Co/164/2017 zo dňa 27. 06. 2017.
50. K rozsudku NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018 súd uvádza, že v súdenej veci absentuje nielen rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky ale hlavne termín splatnosti každej mesačnej splátky.
51. Keďže absencia už len jedného z vyššie uvedených údajov v zmysle zákon ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy spôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov, súd konštatoval absenciu prinajmenšom dvoch údajov (termín konečnej splatnosti úveru, a termín splatnosti splátok istiny, úrokov a poplatkov), preto úver poskytnutý žalobkyni dňa 22.11.2012 treba považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Bezdôvodného obohatenia
52. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobkyni by sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda žalobkyňa bola povinná žalovanému vrátiť iba sumu, ktorú skutočne obdržala, ak žalovaný prijal plnenie vo vyššej sume ako poskytol žalobkyni na jej úkor sa bezdôvodne obohatil.
53. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1 150,49 eur, čo medzi stranami nebolo ani sporné. Žalobkyňa tvrdila, že žalovanému uhradila sumu 1 623,08 eur. Tvrdiac, že podľa prehľadu splátok, ktoré doložil žalovaný sa má k úhrade 1 414,17 eur započítať aj suma 154,71 eur, ktorú si žalovaný započítal na manipulačný poplatok a pokuty 54,20 eur. Z prehľadu splátok a úhrad - platobnej histórie (čl. 81-83 spisu) však vyplýva, že žalobkyňa z poskytnutého úveru uhradila celkom sumu 1 414,17 eur. Podľa tohto prehľadu žalovaný úhrady žalobkyne v celkovej výške 1 414,17 eur rozúčtoval na splátky 1 246,70 eur, pokuty 54,20 eur, MP3 sumu 154,71 eur pričom zostatok dlhu žalobkyne podľa tohto prehľadu predstavuje sumu 59,44 eur. Teda z tohto prehľadu je zrejmé, že žalobkyňa uhradila sumu 1 414,17 eur, ktorá bola rozúčtovaná na istinu - 1 264,70 eur, pokuty- 54,20 eur a MP3- 154,71 eur nie sumu 1623,08 eur ako tvrdí
žalobkyňa. Žalobkyňa dôkaz o tom aby skutočne zaplatila žalovanému sumu 1 623,08 eur nepredložila, nepreukázala aby žalovanému uhradila viac ako sumu evidovanú žalovaným t.j. 1 414,17 eur.
54. Na základe uvedeného súd uzavrel, že plnenie žalobkyne nad sumu 1 150,49 eur predstavuje v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zák. plnenie bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný v zmysle § 451 ods. 1 Obč. zák. povinný žalobkyni vydať. Preto súd zaviazal žalovaného k vydaniu bezdôvodného obohatenia v sume 263,68 eur, t.j. rozdielu medzi preukázaným plnením žalobkyne t.j. sumou 1 414,17 eur a poskytnutým úverom 1 150,49 eur. Zvyšok žalobkyňou uplatnený nárok nie je dôvodný a preto nad sumu 263,68 eur súd žalobu zamietol.
Úroky z omeškania
55. Žalobkyňa žiadala priznať aj úroky z omeškania od 28.12.2016 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne z uplatnenej istiny.
56. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa ustanovenia § 563 Obč. zák. je vznik omeškania v spojení s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala splatnosť. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzko-právneho vzťahu sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní deň nasledujúci po dní, kedy bola veriteľom o plnenie požiadaná a od toho dňa môže požadovať úroky z omeškania. Súd mal preukázané, že žalobkyňa požiadala žalovaného o vrátenie bezdôvodného obohatenia listom z 21.11.2016 (čl. 5 spisu), na ktorý žalovaný reagoval mailovým podaním z 27.12.2016 (čl. 6 spisu). Z uvedeného vyplýva, že list žalobkyne sa dostal do sféry žalovaného najneskôr deň pred dňom kedy naň reagoval, teda dňom 28.12.2016 a nasledujúcim dňom, t.j. dňom 28.12.2016 sa dostal do omeškania a od tohto dňa je povinný platiť žalobkyni úroky z omeškania.
57. Výška základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 28.12.2016 bola 0,00 % úrok z omeškania v sadzbe 5 %.
58. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobkyni úroky z omeškania v sadzbe 5 % ročne od 28.12.2016 do zaplatenia z priznanej sumy t.j. 263,68 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Trovy konania
59. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
60. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
61. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane,
63. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Pri žalovanej sume 472,59 eur bol úspech žalobkyne v sume 263,68 eur, čo predstavuje 55,79 % úspešnosť, úspech žalovaného v sume 208,91 eur, čo predstavuje 44,21 % úspešnosť. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobkyne prevyšoval úspech žalovaného o 11,58 % a v takom pomere má úspešnejšia žalobkyňa nárok voči neúspešnejšiemu žalovanému na náhradu trov konania. Výšku trov žalobkyne určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.