Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-20-2018.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne E. Z.E., S.. XX.X.XXXX, M. Z. M. XXX, právne zastúpenej Mgr. Branislavom Granecom, advokátom so sídlom Kováčska 28, Košice, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 21.077,21 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 25.9.2017 č.k. 20C 9/2017-84 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.12.2012 č.k. 33T 9/2012-486 bol N. U. uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa ust. § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona. Pri nehode spolujazdci X. V. a M. Z. utrpeli zranenia, ktorým podľahli. Týmto rozsudkom bola žalobkyni ako poškodenej priznaná z titulu nároku na náhradu škody suma 1.077,21 eur a vo zvyšku nároku bola odkázaná na občianske súdne konanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 25.3.2015 č.k. 8To 13/2013-628 zmenil vyššie uvedený rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody tak, že obžalovanému N. U.Z. uložil povinnosť uhradiť žalobkyni nielen sumu 1.077,21 eur, ale aj sumu 20.000 eur titulom nemajetkovej ujmy.
3. Podľa ust. § 15 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
4. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva.
5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 21.077,21 eur s prísl. a to na základe povinného zmluvného poistenia, ktoré mal uzavreté odsúdený N. U. so žalovaným. Suma 21.077,21 eur mala pozostávať z majetkovej škody vo výške 1.077,21 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. V tomto konaní ide o priame uplatnenie nárokov voči žalovanému ako poisťovateľovi zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorá bola spôsobená vodičom N. U.Z.. Tento priamy nárok v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. je možný, avšak v zmysle ust. § 15 ods. 2 tohto právneho predpisu na premlčanie nároku proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava, ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila, teda v konečnom dôsledku proti poistenému.
6. Pokiaľ ide o náhradu majetkovej škody, Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonník alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na náhradu škody, a preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 106 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V danom prípade žalobkyňa si náhradu škody uplatnila v konaní pod sp. zn. 33T 9/2012 dňa 7.11.2011, a teda už toho dňa mala vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Nasledujúceho dňa začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a táto uplynula dňa 8.11.2013. Žaloba bola podaná na súde dňa 3.4.2017, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Tu je potrebné dodať, že žalobkyni uplynula aj trojročná premlčacia doba, od kedy došlo ku škode a to najneskôr dňa 8.11.2014. Žalovaná vzniesla námietku premlčania a preto súdu neostávala iná možnosť, ako žalobu v tejto časti zamietnuť.
7. Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur, tak v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.11.2012 vydaného vo veci 2Cdo 194/2011 právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je právo majetkovej povahy ktoré sa premlčuje. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej doby náhrady na nemajetkovú ujmu je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilého porušiť alebo ohroziť práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv. K neoprávnenému zásahu došlo okamihom smrti, teda dňa 3.7.2011 a nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná premlčacia doba a táto uplynula dňom 4.7.2014. Žalobkyňa podala žalobu dňa 3.4.2017, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V prejednávanej veci sa skúmalo, či vznesená námietka premlčania nie je v rozpore s dobrými mravmi, a to s poukazom na skutočnosť, že bola spôsobená smrť syna žalobkyne. Vzhľadom na časový aspekt podanej žaloby, t.j. skoro 3 roky po uplynutí premlčacej doby a 6 rokov od dopravnej nehody, nie je možné takúto námietku premlčania vyhodnotiť ako v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa ako poškodená bola v trestnom konaní zastúpená advokátom a teda neexistoval žiadny logický dôvod, pre ktorý si nemohla už vtedy uplatniť voči žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Inštitút premlčania má pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň zabrániť tomu, aby povinné osoby po časovo neprimeranej dobe boli nútené splniť si svoje povinnosti a tým prispieť k právnej istote v súkromnoprávnych vzťahoch. Za takúto neprimeranú dobu je potrebné pokladať aj uplatnenie si nároku po 6 rokoch od dopravnej nehody. Vznesená námietka premlčania bola teda považovaná za dôvodnú v dôsledku čoho aj žaloba v časti náhrady nemajetkovej ujmy bola zamietnutá.
8. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedla, že žalobkyňa si svoj nárok uplatnila riadne a včas v rámci trestného konania vedeného pod sp. zn. 33T 9/2012, v dôsledku čoho premlčacia doba počas adhézneho konania spočívala. V prípadoch, kedy uplatneniu nároku na náhradu škody v občianskom súdnom konaní predchádzalo jeho uplatnenie v trestnom konaní, treba pri vznesenej námietke premlčania vychádzať zo zistenia, či nárok na náhradu škody v trestnom konaní bol uplatnený riadne, či poškodený v tomto konaní riadne pokračoval, či mu bola prisúdená
celá náhrada škody, alebo bol so svojimi nárokmi odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych a či v občianskom súdnom konaní uplatnil svoj nárok ešte včas v rámci plynutia premlčacej doby, resp. bezprostredne po skončení trestného konania. Ku škodovej udalosti došlo dňa 3.7.2011, pričom žalobkyňa nárok v trestnom konaní uplatnila dňa 7.11.2011, kedy od škodovej udalosti uplynuli 4 mesiace a 4 dni. Zmeňujúci rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.3.2015, ktorým bol škodca zaviazaný na úhradu sumy vo výške 21.077,21 eur bol žalobkyni doručený až dňa 27.7.2015, to znamená, že v medziobdobí od 8.11.2011 do 27.7.2015 premlčacia doba žalobkyni neplynula. Keďže premlčacia doba žalobkyni počas jej spočívania podľa § 112 Občianskeho zákonníka neplynula, nemohlo dôjsť ani k uplynutiu objektívnej trojročnej premlčacej doby. Uvedené platí aj pre dobu subjektívnu, keďže o výške priznanej nemajetkovej ujmy sa dozvedela až doručením rozsudku odvolacieho súdu dňa 27.7.2015. V prípade nemajetkovej ujmy platí, že tento nárok je nedeliteľný a premlčacia doba u neho plynie až momentom, kedy sa poškodený dozvie o celej jeho výške, k čomu v danom prípade došlo až doručením rozsudku odvolacieho súdu. Do tohto momentu tento nárok nebolo možné akokoľvek kvantifikovať, resp. objektivizovať natoľko, aby žalobkyňa mohla voči žalovanému podať samostatnú žalobu o zaplatenie. Zároveň však platí, že rozsudkom odvolacieho súdu žalobkyňa nebola odkázaná, aby si svoj nárok uplatnila v civilnom konaní, ale tento nárok jej bol odvolacím súdom priamo priznaný, čím okrem spočívania premlčacej doby prichádza do úvahy aj jej pretrhnutie a s tým spojené plynutie novej premlčacej doby odo dňa nasledujúceho po dni doručenia rozsudku odvolacieho súdu žalobkyni.
10. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Odvolací súd v zmysle ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.
12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
13. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením o spočívaní, či pretrhnutí premlčacej doby vo vzťahu k žalovanému v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T 9/2012.
14. V danom prípade predmetom konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 21.077,21 eur s prísl., uplatnený z titulu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v súvislosti so smrťou syna žalobkyne pri dopravnej nehode dňa 3.7.2011. Pri takomto nároku platná právna úprava umožňuje poškodenému subjektu domáhať sa náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy proti vodičovi motorového vozidla (§ 420 Občianskeho zákonníka), proti prevádzateľovi motorového vozidla (§ 427 Občianskeho zákonníka), alebo priamo proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.). Je len na poškodenom, či sa rozhodne svoj nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatniť iba voči niektorému z týchto zodpovednostných subjektov, alebo voči všetkým. V prípade ak sa poškodený rozhodne uplatniť svoj nárok len voči niektorému z týchto subjektov k spočívaniu alebo pretrhnutiu premlčacej doby môže dôjsť iba voči tomuto subjektu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť záver, aby uplatnením nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy voči ktorémukoľvek z troch rozdielnych zodpovednostných subjektov plynula jednotná premlčacia doba voči všetkým subjektom a táto sa riadila rovnakými pravidlami, teda aj pravidlami o spočívaní lehoty a jej pretrhnutí. Lehota na uplatnenie nároku voči každému z troch rozdielnych zodpovednostných subjektov nesúcich zodpovednosť za vzniknutú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu na základe rôznych zákonných ustanovení preto začína plynúť a plynie osobitne.
15. Žalovaný účastníkom adhézneho konania vo veci 33T 9/2012 Okresného súdu Prešov nebol. K spočívaniu premlčacej doby (§ 112 Občianskeho zákonníka) alebo k jej pretrhnutiu (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka) mohlo dôjsť iba vo vzťahu k osobe zaviazanej v trestnom konaní na zaplatenie sumy 21.077,21 eur žalobkyni. Touto osobou bol obžalovaný N. U..
16. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.
18. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).