Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/136/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, právne zastúpená ŠMÍDA advokátní kancelář s. r. o., organizačná zložka so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému: K. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. XXXX, XXX XX N. - I. W., Č. L., o zaplatenie 744,50 eur, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 28,50 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie sumy 201,- eur zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 03.07.2017 v spojení s podaním zo dňa 03.08.2017 produkovaným na základe výzvy súdu - uznesenia č. k. 6Csp/136/2017-20 zo dňa 19.07.2017 vydaným podľa ust. § 129 ods. 1 a 2 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 744,50 eur a nahradiť mu trovy konania. 2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. so sídlom Mlynské nivy 49, 621 09 Bratislava, IČO: 35 805 731 (ďalej aj ako „PF“) uzatvorila so žalovaným dňa 13.05.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške 1.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splácať pôžičku v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. dňa 20.05.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 07.07.2014. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom vo výške 345,- eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok (vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti zmluvy, str. č. 1) a administratívny poplatok (taktiež vo výške, ktorá je vyjadrená v orámovanej časti zmluvy, str. č. 1). Administratívny poplatok zahŕňa najmä sprostredkovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu PF. Súčasne zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavrel žalovaný zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Služba zabezpečenia splátok úveru zahŕňala výber splátok každý týždeň v hotovosti prostredníctvom splnomocneného obchodného zástupcu PF, a to na žalovaným určenom mieste. Za to sa žalovaný zaviazal uhradiť sumu vo fixnej výške 515,- eur, ktorú sa zaviazal splácať v celkovom počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. dňa 20.05.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 07.07.2014. Zmluva o zabezpečení úveru bola uzavretá dňa 13.05.2013. Celková čiastka, ktorú sa zaviazal žalovaný uhradiť, tak činila 1.860,- eur (istina vo výške 1.000,- eur, úrok a administratívny poplatok vyjadrené fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 345,- eur a čiastka na zabezpečenie splátok úveru vo výške 515,- eur). Celkovú čiastku 1.860,- eur sa žalovaný zaviazal uhradiť v týždenných splátkach v

celkovom počte 60 splátok vo výške 31,- eur. Žalovaný PF uhradil celkovo 1.115,50 eur, pričom presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z k žalobe priloženej platobnej histórie. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 07.07.2014. Na základe o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 došlo s účinnosťou ku dňu 16.12.2016 k postúpeniu pohľadávky z PF na žalobcu. Žalovanému bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16.12.2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia celkovo 744,50 eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného uhradené ku dňu postúpenia pohľadávky). Žalovaný uhradil PF celkovo sumu 1.115,50 eur, pričom táto suma bola v súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu a následne na náklady spojené s úverom. Žalovaný žalobcovi neuhradil na danú pohľadávku nič. 3. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 29.03.2018 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 515,- eur späť, a to ešte pred doručením žaloby žalovanému (dňa 10.04.2018). Žalovanému bolo toto podanie doručené zároveň so žalobou. Súd tak o žalobe v časti o zaplatenie sumy 515,- eur v zmysle ust. § 145 ods. 3 ďalej nekonal bez toho, aby rozhodol o zastavení konania v tejto časti. 4. Žalovaný sa k doručenej žalobe (s prihliadnutím na jej čiastočne späťvzatie) a jej prílohám aj napriek výzve súdu v určenej lehote (a to ani do vyhlásenia tohto rozsudku) písomne nevyjadril. 5. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o spotrebiteľský spor s hodnotou do 1.000,- eur (vrátane), ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nenamietal, súd v zmysle ust. § 297 písm. b) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 22.05.2018, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 14.05.2018. 6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom. 7. Dňa 13.05.2013 uzavreli PF a žalovaný, zjavne na predtlači PF, na ktorej došlo len k dopísaniu číselných údajov, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa PF zaviazala poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v sume 1.000,- eur. V zmluve boli uvedené nasledujúce údaje poskytnutého spotrebiteľského úveru: celkové náklady tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 144,- eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 201,- eur; RPMN vo výške 70,38 %; celková čiastka, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť PF za predpokladu riadneho a včasného plnenia dlhu vo výške 1.345,- eur; priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na poskytnutý úver 47,29 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý spotrebiteľský úver, vrátane úrokov a poplatku za garantovanú službu splatiť v 59 týždenných splátkach vo výške 22,42 eur a poslednej 60. splátke vo výške 22,22 eur, s termínom splatnosti prvej splátky 7. kalendárnym dňom po uzavretí zmluvy, termínom splatnosti každej ďalšej splátky 7. kalendárnym dňom po splatnosti predchádzajúce splátky a termínom splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaný podpisom zmluvy potvrdil prevzatie čiastky spotrebiteľského úveru v hotovosti. Na rube zmluvy sa nachádzali ďalšie podmienky zmluvy, v zmysle ktorých bodu 1 bol spotrebiteľský úver poskytovaný vo forme pôžičky a prostriedky úveru boli určené na osobné potreby žalovaného bez obmedzenia osobitným účelom s výnimkou ich použitia na výkon zamestnania, povolania, podnikania a inej zárobkovej činnosti alebo na účel podľa ust. § 1 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. V bode 4. podmienok bol špecifikovaný poplatok za garantovanú službu záväzkom PF zabezpečovať pre žalovaného nasledovné: - službu prevencie kumulácie neuhradených splátok prostredníctvom telefonického upozornenia a/alebo listového upozornenia na omeškanie s uhradením sumy splatnej podľa tejto zmluvy, - podporu prostredníctvom zákazníckej telefonickej linky s kontaktných centier na pobočkách PF, ktoré sú žalovanému k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, v súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach žalovaného podľa tejto zmluvy, - službu vyhotovenia duplikátov dokumentov v súvislosti so zmluvou v prípade straty alebo poškodenia, - službu poskytnutia karty splátok žalovanému, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto zmluvy, - na základe písomnej žiadosti žalovaného, ktorý je v omeškaní s úhradou sumy splatnej podľa tejto zmluvy najmenej štyri týždne sa PF zaviazal akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných splátkach, rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a zároveň si neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od zmluvy alebo na úroky z omeškania podľa Občianskeho zákonníka. 8. Dňa 13.05.2013 uzavreli PF a žalovaný súčasne zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa zaviazala PF za odmenu žalovanému počas platnosti tejto zmluvy pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 569038924 a v jej bezodkladnom

použití na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru, a to spôsobom podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa zaviazal k tomu poskytnúť súčinnosť, pričom prevzatie peňažnej hotovosti sa malo uskutočniť v mieste trvalého pobytu žalovaného alebo na inom mieste určenom predchádzajúcou dohodou zmluvných strán. Žalovaný sa zaviazal, že za poskytnutie služby zaplatí PF odmenu vo výške 515,- eur v 60 pravidelných splátkach, a to 59 vo výške 8,58 eur a poslednej 60. vo výške 8,78 eur, s rovnakou splatnosťou, ako to bolo u splátok predmetného spotrebiteľského úveru. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a mala zaniknúť dohodou zmluvných strán, splnením záväzkov oboch zmluvných strán v plnom rozsahu alebo zánikom platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorého splátky súd predmetom dojednanej služby. 9. Podľa výpisu splátok a úhrad uhradil žalovaný na daný prípad do dňa 14.03.2016 celkovo sumu 1.115,50 eur. 10. Dňa 16.12.2016 uzavrel PF ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou došlo medzi iným aj k odplatnému postúpeniu žalovanej pohľadávky (so špecifikáciou: zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 13.05.2013 vo výške 538,- eur a zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 13.05.2013 vo výške 206,- eur) aj s jej príslušenstvom. Túto skutočnosť oznámil PF žalovanému listom zo dňa 16.12.2016. 11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom od 11.06.2010 do 31.03.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom do 31.05.2014, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 13. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v pôvodnom znení zákona č. 394/2011 Z. z. účinnom od 01.12.2011, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.] 14. Podľa ust. § 2 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom od 11.06.2010 do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 15. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 16. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 17. Podľa ust. § 52 ods. 2 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008 do 31.03.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. 18. Podľa ust. § 52 ods. 3 v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 19. Podľa ust. § 52 ods. 4 v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa ust. § 53 ods. 6 v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2014, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 21. Podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 22. Podľa ust. § 517 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 23. Podľa ust. § 524 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 24. Podľa ust. § 524 ods. 2 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 25. Podľa ust. § 567 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. 26. Podľa ust. § 657 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. 27. Podľa ust. § 658 ods. 1 v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. 28. Podľa ust. § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky [2) § 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov] platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 29. V danom prípade sa tak žalobca ako nositeľ pohľadávky, nadobudnutej spolu s jej príslušenstvom podľa ust. § 121 ods. 3 - úrokmi a úrokmi z omeškania - na základe postúpenia podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 domáhal žalobou (po jej čiastočnom späťvzatí, k tomu viď odsek č. 3 odôvodnenia tohto rozsudku) zaplatenia sumy 229,50 eur, a to titulom vrátenia zvyšku nesplatenej peňažnej čiastky, ktorú prevzal žalovaný na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 13.05.2013 medzi jeho právnym predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva“), ďalej titulom zaplatenia dojednaných úrokov z poskytnutej čiastky na základe Zmluvy, titulom zaplatenia dojednaného poplatku za garantovanú službu (žalobca tento označil v žalobe ako administratívny poplatok) na základe Zmluvy a titulom zaplatenia odmeny na základe Zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzavretej dňa 13.05.2013 medzi jeho právnym predchodcom PF ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (ďalej len „Zmluva o zabezpečení“). 30. S poukazom na to, že zo strany právneho predchodcu žalobcu PF išlo bez najmenších pochybností o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného nešlo o konanie v rámci predmetu jeho obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, súd mal za to, že v prípade oboch zmlúv (Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení) išlo o uzavretie spotrebiteľských zmlúv podľa ust. § 52 a nasl. OZ. Keďže v danom prípade išlo o dočasné odplatné poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 1.000,- eur zo strany PF žalovanému, súd konštatuje, že v danom prípade Zmluvy išlo súčasne o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. Súd sa tak v ďalšom zaoberal otázkou, o aký zmluvný typ, t. j. o uzavretie akej zmluvy medzi účastníkmi Zmluvy išlo, a to vzhľadom k tomu, že spotrebiteľská zmluva, ako to vyplýva priamo zo znenia cit. ust. § 52 ods. 1 OZ, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako to vyplýva priamo zo znenia ust. § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., nie je samostatným zmluvným typom. V danom prípade sa účastníci Zmluvy zjavne dohodli, že PF poskytne žalovanému peňažnú sumu vo výške 300,- eur (k čomu aj nesporne došlo) a žalovaný vráti túto peňažnú sumu PF spolu s dohodnutým úrokom a poplatkom za garantovanú službu v celkovej sume 345,- eur. Súd dospel k záveru, že Zmluva uzavretá medzi PF a žalovaným má pojmové znaky zmluvy o pôžičke podľa ust. § 657 OZ, keďže nepochybne vôľa zmluvných strán priamo smerovala k prenechaniu predmetnej peňažnej sumy právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom žalovanému ako dlžníkovi pri uzavretí Zmluvy a vôľou zmluvných strán nebolo dohodnúť záväzok veriteľa poskytnúť po uzavretí Zmluvy ako konsenzuálneho kontraktu až na požiadanie dlžníka peňažné prostriedky do sumy 1.000,-

eur a záväzok dlžníka tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť veriteľovi úroky (podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka). 31. V danom prípade Zmluvy sa súd primárne zaoberal otázkou v Zmluve dojednaného poplatku za garantovanú službu v pevnej výške 201,- eur, pričom dospel k záveru o absolútnej neplatnosti tohto dojednania (§ 39 OZ; na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio). Súd vychádzal z toho, že dojednanie tohto poplatku bolo vzhľadom k nemožnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah predmetnej Zmluvy ako celku, čo vyplýva zo samotnej skutočnosti zakomponovania tohto poplatku priamo do predtlače Zmluvy (jednak v jej časti týkajúcej sa podstatných náležitostí Zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere na lícnej strane Zmluvy a jednak priamo v predtlači podmienok Zmluvy na jej rube), podmienkou poskytnutia predmetného spotrebiteľského úveru. Súd považoval dotknuté dojednanie o poplatku za garantovanú službu za dojednanie, ktoré hrubo odporuje dobrým mravom, keďže pri riadnom a včasnom splácaní spotrebiteľského úveru spotrebiteľom a súčasne pri nevyužití akýchkoľvek práv spotrebiteľom zodpovedajúcich záväzkom PF z dotknutého bodu 4 podmienok Zmluvy, by zásadne nikdy nedošlo k poskytnutiu akéhokoľvek plnenia zo strany PF, avšak spotrebiteľ by mal aj napriek tomu povinnosť zaplatiť už vopred PF sumu takéhoto poplatku (v danom prípade sumu 201,- eur zodpovedajúcu 20,1 % PF žalovanému poskytnutej peňažnej čiastky 1.000,- eur). Teda pre tento rozpor s dobrými mravmi je potrebné hľadieť na dotknuté dojednanie o poplatku za garantovanú službu ako na absolútne neplatné (§ 39 . Uvedená neplatnosť dotknutého dojednania o poplatku za garantovanú službu však nespôsobuje neplatnosť ostatného obsahu Zmluvy (§ 41 , keďže z obsahu Zmluvy a z okolností, za ktorých k nej došlo, vyplýva, že túto (neplatnú) časť Zmluvy možno oddeliť od jej ostatného obsahu. Len na doplnenie súd poukazuje na to, že záväzky PF uvedené v bode 4 podmienok Zmluvy sú (azda s výnimkou záväzku PF na základe písomnej žiadosti žalovaného akceptovať splácanie omeškaných splátok v osobitných splátkach rozdelených najviac na obdobie štyroch týždňov a záväzku neuplatniť vo vzťahu k takejto splatnej sume právo na odstúpenie od Zmluvy alebo na úroky z omeškania; súd však podotýka, že pri riadnom a včasnom splácaní splátok spotrebiteľského úveru spotrebiteľom, by k poskytnutiu takejto „služby“ nikdy nedošlo a spotrebiteľ by tak zaplatil poplatok za „službu“, ktorá by mu mohla byť len potencionálne PF poskytnutá) všetko činnosti spojené s vedením, evidenciou alebo správou predmetného spotrebiteľského úveru, za ktoré zákon č. 129/2010 Z. z., v neskoršie účinnom znení (teda až účinnom po uzavretí Zmluvy) v ust. § 9 ods. 10, výslovne zakazuje veriteľovi požadovať poplatky. 32. Keďže v danom prípade Zmluva bola uzavretá v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 z. z.) a súčasne obsahovala aj všetky náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a keďže PF prenechala na podklade tejto Zmluvy žalovanému peňažné prostriedky v sume 1.000,- eur, vznikol žalovanému peňažný záväzok vrátiť v dojednanej dobe splatnosti 60. týždňov po uzavretí Zmluvy (t. j. do 07.07.2014) poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dojednaný úrok vo výške 22,38 % ročne v sume 144,- eur, t. j. peňažný záväzok zaplatiť PF celkovo sumu 1.144,- eur. 33. Súd sa v ďalšom zaoberal otázkou platnosti Zmluvy o zabezpečení, pričom dospel k záveru, že predmetná Zmluva o zabezpečení je absolútne neplatným právnym úkonom odporujúcim dobrým mravom (§ 39 OZ; na absolútnu neplatnosť súd prihliada ex officio). Dôvod, pre ktorý tak tomu je, je to, že podľa názoru súdu PF uzavieraním zmlúv o zabezpečení splátok úveru sledoval zámer vyvolať u priemerného spotrebiteľa dojem (predstavu, pocit) poskytovania nadštandardných služieb, avšak tomu tak reálne nie. Podstatou takejto „služby“ (dojednanej v Zmluve o zabezpečení) bolo dojednanie miesta plnenia záväzku spotrebiteľa platiť splátky spotrebiteľského úveru tak, ako to vyplýva aj z cit. ust. § 567 ods. 1 (bydlisko dlžníka), ak nebolo dohodou zmluvných strán určené iné miesto plnenia. Až absurdnou, s ohľadom na výšku dojednanej odmeny (515,- eur), s ohľadom na sumu spotrebiteľským úverom poskytnutých peňažných prostriedkov (1.000,- eur) a dojednanú dobu splácania spotrebiteľského úveru (60 týždňov, t. j. cca 1 rok a 2 mesiace), sa súdu javí ekonomická kauza danej odmeny, a to, že táto mala byť zo strany spotrebiteľa (žalovaného) uhradená za „službu“, ktorá mu mala byť poskytnutá veriteľom (PF) a ktorej podstatou bola len dohoda o mieste plnenia peňažných záväzkov spotrebiteľa ako dlžníka (žalovaného) korešpondujúca s cit. ust. § 567 ods. 1 OZ. Ak teda medzi zmluvnými stranami Zmluvy (PF a žalovaným) nebolo dojednané iné miesto plnenia, ako vyplýva z cit. ust. § 567 ods. 1 OZ, niet žiadneho dôvodu, aby žalovaný ako spotrebiteľ poskytol PF ako veriteľovi akúkoľvek odplatu za to, že bude plniť svoje peňažné záväzky zo Zmluvy voči PF ako veriteľovi na mieste plnenia, ktoré je určené OZ. S určitosťou možno ďalej konštatovať, že v danom prípade by peňažné výdavky žalovaného ako spotrebiteľa, v prípade dojednania iného miesta plnenia peňažných záväzkov žalovaného (napr. plnenia splátok prostredníctvom poštovej poukážky, prípadne poukázaním splátok na bankový účet veriteľa PF), nedosiahli sumu rovnajúcu sa odmene vo výške 515,- eur. S ohľadom na výšku poplatkov v banke za vedenie bežného účtu, z ktorého by mohol žalovaný realizovať

úhrady jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru, resp. s ohľadom na možnosť vykonávať tieto úhrady prostredníctvom poštových poukážok a výšku poštových poplatkov s takýmito úhradami spojených, sa javí absolútne nelogické, aby si žalovaný „zvolil“ (zákonný; t. j. v súlade s ust. § 567 ods. 1 spôsob a miesto plnenia svojich peňažných záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, aby každá jeho platba bola u neho spojená týždenne s výdavkom vo výške 8,58 eur (ako 1/60-tiny z celkovej sumy dojednanej odmeny vo výške 515,- eur), resp. mesačne s výdavkom vo výške 34,32 eur (4 týždne v mesiaci x 8,58 eur týždenne = 34,32 eur). Rovnako absurdne vyznieva tiež skutočnosť, že súčasťou „nadštandardnej“ služby PF malo byť aj to, že vybranú sumu v hotovosti bezodkladne použije na účely úhrady splátky spotrebiteľského úveru. Ak za nadštandardnú službu považoval PF to, že ním poverená osoba nespreneverí peňažné prostriedky prevzaté od spotrebiteľa a určené na úhradu jeho peňažných záväzkov voči PF, bolo by sa možné až pousmiať, ak by nešlo o také praktiky PF, ktoré závažne zasahujú do majetkovej sféry spotrebiteľa. Napokon širší pohľad na takúto „službu“ v prospech spotrebiteľa vyvoláva radu pochybností o možnom nátlakovom a obťažujúcom konaní osoby poverenej PF inkasovaním splátok. Súd je vzhľadom na vyššie uvedené presvedčený o skutočnom kauzálnom (ekonomickom) význame Zmluvy o zabezpečení, ktorým nie je nič iné len snaha opätovne navýšiť odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru uvedenú v Zmluve, ktorej výška (úrok podľa Zmluvy vo výške 144,- eur + odmena podľa Zmluvy o zabezpečení vo výške 515,- eur, spolu tak odplata 659,- eur tvorí v ročnom vyjadrení - keďže pôžička mala byť splatená v lehote 420 dní, 57,27 % z poskytnutej sumy 1.000,- eur; výpočet: 659,- eur / 1.000,- eur x 365 dní kalendárneho roka / 420 dní splácania = 0,5727 = 57,27 % ročne; navyše uvedený výpočet by bolo možné použiť len pri splatení pôžičky jednorázovo po uplynutí doby splatnosti poslednej splátky, teda, že by mal spotrebiteľ k dispozícii peňažné prostriedky získané úverom po celú dobu 420 dní, čomu vzhľadom k splácaniu pôžičky v týždenných splátkach nedošlo a súčasne mal spotrebiteľ zaplatiť aj poplatok za ďalšiu garantovanú službu vo výške 201,- eur) tak bez najmenších pochybností nemôže byť v súlade s dobrými mravmi. Súd mal ďalej za to, že snahou žalovaného bolo tiež obchádzať najvyššiu prípustnú odplatu podľa cit. ust. § 53 ods. 6 (v danom prípade by tak celková odplata podľa ust. § 53 ods. 6 dosiahla sumu 860,- eur, t. j. 86 % z poskytnutej peňažnej sumy 1.000,- eur), ktoré konanie rovnako vedie v zmysle ust. § 52 ods. 2 k neplatnosti spornej Zmluvy o zabezpečení. Z uvedených dôvodov preto žalovanému na základe neplatného právneho dôvodu nevznikla povinnosť zaplatiť PF v Zmluve o zabezpečení dojednanú odmenu vo výške 515,- eur. 34. V kontexte s neexistenciou vzniku peňažných záväzkov žalovaného zaplatiť PF na základe Zmluvy dojednaný poplatok za garantovanú službu vo výške 201,- eur a na základe Zmluvy o zabezpečení odmenu vo výške 515,- eur, je nutné započítať všetky úhrady žalovaného v nespornej výške 1.115,50 eur na plnenie jeho peňažných záväzkov zo Zmluvy v celkovej výške 1.144,- eur. Vychádzajúc z tohto tak potom možno uzavrieť, že žalovaný si ku dňu konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru, t. j. ku dňu 07.07.2014 a rovnako ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku, nesplnil svoje peňažné záväzky zo Zmluvy v sume 28,50 eur, pričom do omeškania s plnením tohto svojho peňažného záväzku v celom rozsahu sumy 28,50 eur sa dostal nasledujúci deň po konečnej splatnosti predmetného spotrebiteľského úveru, t. j. dňa 08.07.2014. Ak sa teda žalobca ako nositeľ pohľadávky v sume 229,50 eur (po postúpení tejto pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016; § 524 ods. 1 , domáhal proti žalovanému žalobou zaplatenia tejto sumy 229,50 eur, možno konštatovať, že žaloba žalobcu bola dôvodná len čo do zaplatenia sumy 28,50 eur, pričom na zaplatenie tejto sumy súd žalovaného vo výroku tohto rozsudku zaviazal a v rozsahu o zaplatenie sumy 201,- eur žalobu zamietol. 35. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 36. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 37. Žalovaný bol v konaní nepochybne v pomerne väčšom rozsahu procesne úspešný, preto by bolo namieste priznanie mu nároku na náhradu trov konania v pomernej časti. V prejednávanej veci však možnosť priznania nároku žalovanému vylučovalo to, že žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1 rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).