Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-208-2017.pdf
PDF · 93.93 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/208/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, proti žalovanému: V. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.. XXXX/XX, V., t.č. I. a I.., o zaplatenie 82,68 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 82,68 eura, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 06.11.2017, doručenou súdu dňa 07.11.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie jej sumy 82,68 eura, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo dojednané životné poistenie Farbička s pripoisteniami s účinnosťou od XX.XX.XXXX. Súčasne sa zmluvné strany dohodli, že poistné sa bude platiť štvrťročne vo výške 58,40 eura vždy k 10.05., 10.08., 10.11. a 10.02. príslušného kalendárneho roka. Žalovaný zaplatil poistné do XX.XX.XXXX, ďalšie poistné už neuhradil. Žalovanému bola dňa 18.02.2015 doručená výzva (resp. vtedy sa žalobcovi vrátila ako neprevzatá) na zaplatenie nedoplatku na poistnom s upozornením, že ak nebude poistné uhradené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy, poistenie zanikne uplynutím tejto lehoty. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil poistné v tejto lehote, zaniklo jeho poistenie dňom 18.03.2015 v zmysle § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V zmysle § 803 Občianskeho zákonníka má žalobkyňa právo na poistné až do zániku poistenia. Za obdobie od 10.11.2014-18.03.2015 žalovaný dlhuje žalobkyni poistné vo výške 82,68 eura. Žalovanému bol zánik poistenia oznámený listom z 01.04.2015 a súčasne bol vyzvaný na zaplatenie nedoplatku poistného, avšak bezúspešne. Ako dôkazy žalobkyňa predložila poistnú zmluvu zo dňa 09.05.2014, Záznam o rokovaní zo dňa 09.05.2014, Poistku k poistnej zmluve číslo: 0330183559, Výzvu na zaplatenie zo dňa 30.01.2015, fotokópiu obálky, oznámenie o zániku poistnej zmluvy zo dňa 01.04.2015,Výpis technických dát z poistnej zmluvy, výpis z informačného systému žalobcu.
3. Súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11Csp/208/2017-18 zo dňa 27.12.2017. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu súd platobný rozkaz uznesením č.k. 11Csp/208/2017-28 zo dňa 20.02.2018 zrušil.
4. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 13.02.2018 uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzatvoril dve životné poistenia s názvom Farbička pre jeho dve maloleté deti. V obidvoch zmluvách bolo pripoistenie proti
škodám na cudzom majetku zapríčinené jeho dvoma deťmi. Žiaľ vznikla situácia - škodová udalosť, kde jeho dieťa, nepamätá si ktorá z dvoch dcér, poškodilo firemný tablet. Nakoľko boli deti pripoistené proti takýmto udalostiam, ohlásil túto udalosť poisťovni na škodové oddelenie. Zaslal všetky potrebné podklady, ktoré si poisťovňa vyžiadala i fotodokumentáciu poškodeného tabletu. Čakal na vyjadrenie poisťovne, žiaľ bol nemilo prekvapený, nakoľko poisťovňa zamietla uznať škodovú udalosť poškodeného tabletu, i napriek tomu, že jeho deti boli pripoistené pre prípadné situácie. Oprava spomenutého tabletu bola cca 15,- eur, čo je smiešna suma. Týmto ako prvá porušila zmluvné podmienky žalobkyňa. Z týchto dôvodov odmietol žalovaný uhradiť ďalšiu platbu za poistné ako i sporiacej čiastky za poistenie Farbička. Žalobkyňa si neplní svoje zmluvné podmienky, tým zavádza a klame svojich klientov. Z týchto dôvodov neuznáva žalovaný platobný rozkaz. Žiada, aby súd dožiadal potrebné podklady k poistnej udalosti, ako i zmluvu a zmluvné podmienky platné k uzatvoreným zmluvám.
5. Žalobkyňa v replike zo dňa 08.03.2018 uviedla, že žalovaný odôvodňuje nezaplatenie poistného svojou nespokojnosťou s vybavením bližšie nešpecifikovanej poistnej udalosti. Skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol neplatiť poistné bolo jeho dobrovoľným rozhodnutím, počas trvania poistenia (v tomto prípade od 10.05.2014 do 18.03.2015) je však poisťovňa povinná poskytovať poistenému poistnú ochranu, a je preto logické, že jej za to prináleží i príslušná odplata (poistné). Skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným nesúvisia s uplatneným nárokom žalobkyne na zaplatenie dlžného poistného za uzatvorené životné poistenie. Na existenciu nároku žalobkyne voči žalovanému uplatnenému v žalobe nemá vplyv ani údajná škodová udalosť, ku ktorej sa žalobkyňa ani nevie vyjadriť, keďže žalovaný ju riadne nešpecifikoval (žalobkyňa nevie jej číslo, ani to, akej poistnej zmluvy by sa mala týkať). Skutočnosť, že žalovaný nie je spokojný s likvidáciou škodovej udalosti, ho nezbavuje povinnosti platiť poistné.
6. Žalovaný v duplike zo dňa 23.03.2018 uviedol, že skutočnosť, že sa žalovaný rozhodol ukončiť a ďalej nepokračovať poistnom vzťahu bola nie dobrovoľná, ale na základe zváženia skutočností, potom ako žalobkyňa prvá odmietla plniť svoje záväzky voči žalovanému ako klientovi. Žalovaný ako klient si plnil vzorne všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Podľa žalovaného by žalobkyni logicky prináležala príslušná odmena za jej služby, ak by si plnila svoje povinnosti a záväzky, ktorými sa zaviazala v zmluve. Žiaľ, žalobkyňa si neplní svoje záväzky a naopak snaží sa vynútiť plnenie od svojich klientov, čo žalovaný považuje za absurdné. Podľa žalovaného je smiešne, keď žalobkyňa žiada príslušnú odplatu (poistné) za poskytnutú ochranu poistením, keď tá istá poisťovňa pri škodovej udalosti robí všetko pre to, aby nemusela uhradiť záväzky zo škodovej udalosti svojim klientom. Pokiaľ sa žalobkyňa nevie dostatočne vyjadriť ku škodovej udalosti, nemala by preto ani žiadať zaplatenie poistnej sumy. Podľa názoru žalovaného by mala každá zmluvná strana plniť svoje záväzky a povinnosti, no žiaľ, ako prvá svoje záväzky porušila žalobkyňa. Dotknutou stranou sa cíti žalovaný ako zákazník, nakoľko iba jemu vznikla škoda zo škodovej udalosti, ktorú mala pokryť žalobkyňa, nakoľko deti žalovaného boli pripoistené proti škodám, ktoré urobia na cudzom majetku, hnuteľnom aj nehnuteľnom.
7. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
8. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalobkyne, ktorá svoju neprítomnosť ospravedlnila z dôvodu hospodárnosti konania, a v neprítomnosti žalovaného, ktorý listom zo dňa 14.05.2018, doručeným súdu dňa 21.05.2018, požiadal o odročenie pojednávania na neurčito, ktorej žiadosti súd nevyhovel z nasledovných dôvodov.
10. Podľa § 183 ods. 1 a 3 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. (1) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne
po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. (3)
11. Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
12. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 03.04.2018, t.j. mesiac a pol pred termínom pojednávania. Súdu bola až dňa 21.05.2018 doručená žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania konaného dňa 22.05.2018, hoci žalovaný už v čase doručenia predvolania mohol s prihliadnutím na všetky okolnosti predpokladať, že sa pojednávania nebude môcť z dôvodu väzby zúčastniť. Žalovaný tak nepožiadal o odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o dôvode pre odročenie pojednávania dozvedel, resp. ho mohol predpokladať. Hoci bol žalovaný poučený o možnosti dať sa v konaní zastúpiť (poučenie doručené mu dňa 05.02.2018 - č.l. 25), neudelil splnomocnenie na zastupovanie jeho osoby v konaní, pričom mal na to dostatok času. Vzhľadom na uvedené časové rozpätie medzi predvolaním na pojednávanie a termínom pojednávania mal súd za to, že hoci by bolo možné považovať väzbu žalovaného za dôležitý dôvod, pre ktorý sa žalovaný nemohol dostaviť na pojednávanie, bolo možné od neho spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechal zastúpiť. Z uvedeného dôvodu neboli kumulatívne naplnené podmienky pre odročenie pojednávania uvedené v ustanovení § 183 ods. 1 a 3 CSP, a preto súd pojednávanie neodročil, ale pojednával v neprítomnosti žalovaného. Súd dodáva, že odročenie pojednávania na neurčito v súčasnosti ani nie je možné, a to s poukazom na zásadu rýchlosti konania v Čl. 17 CSP.
13. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobkyňou, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
14. Žalobkyňa ako poistiteľ a žalovaný ako poistník uzatvorili dňa XX.XX.XXXX poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo životné poistenie so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX. Na základe predmetnej poistnej zmluvy sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť plnenie, ak nastane náhodná udalosť označená v poistnej zmluve a žalovaný sa zaviazal platiť dohodnuté poistné vo výške 58,40 eura štvrťročne so splatnosťou vždy k 10.05., 10.08., 10.11. a 10.02. príslušného kalendárneho roka, so splatnosťou prvej splátky dňa 10.05.2014. Žalovaný zaplatil dohodnuté poistné iba za poistné obdobie od 10.05.2014 do 09.11.2014, za ďalšie poistné obdobie poistné nezaplatil. Žalobkyňa výzvou zo dňa 30.01.2015 vyzvala žalovaného na zaplatenie nedoplatku na poistnom s upozornením, že ak nebude poistné uhradené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy, poistenie zanikne. Výzva bola žalovanému doručovaná na adresu zo zmluvy, pričom dňa 18.02.2015 sa zásielka vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný dlžné poistné neuhradil. Žalobkyňa listom zo dňa 01.04.2015 oznámila žalovanému zánik poistnej zmluvy ku dňu 18.03.2015 a vyzvala ho na zaplatenie dlžného poistného vo výške 82,68 eura. Žalovaný ani na výzvu dlžné poistné nezaplatil.
15. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
16. Podľa § 796 ods. 1 a 2 OZ, ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné). (1) Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové poistné dňom začiatku poistenia. (2)
17. Podľa § 800 ods. 1 OZ, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň šesť týždňov pred jeho uplynutím.
18. Podľa § 801 ods. 2 OZ, poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
19. Podľa § 803 ods. 1 OZ, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
20. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. poistná zmluva so začiatkom poistenia dňa XX.XX.XXXX. a s dohodnutým poistným obdobím štvrťročne, kde povinnosťou žalovaného bolo platiť dohodnuté poistné vo výške 58,40 eura štvrťročne s lehotou splatnosti k 10.05., 10.08., 10.11. a 10.02. príslušného kalendárneho roka. Žalovaný zaplatil len dohodnuté poistné za obdobie od 10.05.2014 do 09.11.2014, ďalej si svoju povinnosť zaplatiť dohodnuté poistné za ďalšie poistné obdobie v lehote splatnosti nesplnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tak poistenie v zmysle § 801 ods. 2 OZ zaniklo do jedného mesiaca od doručenia výzvy žalobkyne zo dňa 30.01.2015 na zaplatenie poistného, a to dňa 18.03.2015, nakoľko výzvu na zaplatenie dlžného poistného možno považovať za doručenú žalovanému dňa 18.02.2015, keď sa vrátila žalobkyni ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný pritom v konaní ani netvrdil, ani nepreukázal, že by k zániku poistenia došlo už skôr. V zmysle § 803 ods. 1 OZ má žalobkyňa ako poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia, t.j. za obdobie od 10.11.2014 do 18.03.2015. Dlžné poistné za obdobie od 10.11.2014 do 18.03.2015 predstavuje sumu 83,54 eura (štvrťročné poistné vo výške 58,40 eura za obdobie od 10.11.2014 do 09.02.2015) + pomerná časť poistného vo výške 19,47 eura za obdobie od 10.02.2015 do 09.03.2015 (58,40 eura/3) + pomerná časť poistného vo výške 5,67 eura za obdobie od 10.03.2015 do 18.03.2015 ((19,47 eura/30)x9). Žalobca si v žalobe uplatnil nižšiu sumu 82,68 eura, ktorú sumu žalovaný ani nesporoval. Nakoľko súd považoval žalobu za dôvodnú, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni uplatnenú nižšiu sumu 82,68 eura vo výroku I. rozsudku, keďže súd nemôže prekročiť žalobu a priznať viac. Na plnenie súd žalovanému určil v zmysle § 232 ods. 3 veta druhá CSP primeranú dlhšiu lehotu 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to vzhľadom k výške istiny, ako aj ku skutočnosti, že sa nachádza vo väzbe.
22. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že poistné nezaplatil, pretože žalobkyňa zamietla uznať škodovú udalosť poškodeného tabletu napriek tomu, že jeho deti boli pripoistené pre prípadné situácie, a teda žalobkyňa ako prvá porušila zmluvné podmienky a prvá odmietla plniť svoje záväzky voči žalovanému. Predovšetkým súd poukazuje na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že ku škodovej udalosti vôbec došlo, keď nepredložil žiaden dôkaz a ani neuviedol číslo, pod akým bola škodová udalosť evidovaná. Zároveň žalovaný uviedol, že uzavrel dve poistné zmluvy, pričom výslovne uviedol, že si nepamätá, ktorá z dvoch dcér poškodila firemný tablet, a teda žalovaný ani nepreukázal, že uvedená škodová udalosť sa týka práve poistnej zmluvy č. 0330183559, predbežné číslo zmluvy 9813026199.
23. Avšak i keby žalovaný škodovú udalosť súvisiacu s predmetnou zmluvou v konaní preukázal, uvedené by nemalo žiaden vplyv na jeho povinnosť platiť dohodnuté poistné až do zániku poistenia. Nespokojnosť žalovaného s likvidáciou škodovej udalosti ho totiž nezbavuje povinnosti platiť poistné. V prípade, že má žalovaný za to, že poistiteľ nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, nič mu nebráni si ich voči nemu uplatniť relevantnou žalobou.
24. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na vyžiadanie potrebných podkladov k poistnej udalosti, ako i zmluvné podmienky platné k uzatvoreným zmluvám, súd uvádza, že žalovaný neuviedol, aké skutkové tvrdenie, podstatné pre rozhodnutie vo veci, má byť nimi preukázané. Zároveň sa žalobkyňa v konaní vyjadrila v tom zmysle, že nemá vedomosť o poistnej udalosti. Z uvedeného dôvodu bolo na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenie o poistnej udalosti, čo však neurobil, hoci dôkazné bremeno v tomto smere niesol on. Súd dodáva, že vzhľadom k obrane žalovaného, ktorá nemohla mať úspech, súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie žiadnym ďalším dôkazom, nakoľko by uvedené nemohlo mať žiaden vplyv na záver súdu o dôvodnosti žaloby.
25. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. priznal plne úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania, keď v konaní nebol tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).