Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Cpr-20-2016.pdf
PDF · 79.65 KB
Case nature
Area
Subarea
24Cpr/20/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, proti žalovanej: C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P. XX, C., v konaní zast. Mgr. Janou Bělohoubkovou, Okružná 9, Trnava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej, doručené žalobcovi dňa 14.10.2016, je neplatné.
Vo zvyšku sa žaloba zamieta.
Vzájomná žaloba sa zamieta.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.12.2016, doručenou súdu dňa 13.12.2016, sa žalobca domáhal voči žalovanej určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré mu žalovaná doručila dňa 14.10.2016, je neplatné.
2. Vo vyjadrení zo dňa 15.11.2017 (replike) žalobca z dôvodu právnej istoty žiadal súd aj o určenie, že pracovný pomer žalovanej, založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.7.2014, skončil dohodou podľa § 78 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce ku dňu 14.10.2016.
3. Žalobca tvrdil, že žalovaná bola jeho zamestnankyňou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.7.2014 a jej dodatkov zo dňa 9.7.2015 a 1.12.2015. Žalovaná pracovala u žalobcu od 1.8.2014 na pozícii R.. Podľa článku V.2 pracovnej zmluvy je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, vo výplatnom termíne najneskôr do 13. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Dňa 14.10.2016 žalovaná doručila žalobcovi list označený ako Okamžité skončenie pracovného pomeru § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom uviedla, že v súlade s uvedeným ustanovením okamžite ukončuje pracovný pomer so žalobcom z dôvodu, že jej žalobca, ako zamestnávateľ, nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti s tým, že sa jej pracovný pomer skončí doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi. Žalovaná zároveň dňa 14.10.2016 doručila žalobcovi list zo dňa 14.10.2016, označený ako Výzva na okamžité doplatenie mzdy za mesiac september 2019. Žalobca preveril skutočnosti, ktoré žalovaná vo výzve namietala, a zistil, že v súvislosti s vyplatenou mzdou za mesiac september 2016 neboli žalovanej z technických dôvodov doplatené
odpracované hodiny, za čo sa žalovanej ospravedlnil, a dňa 24.10.2016 vzniknutý rozdiel v mzde za mesiac september 2016 previedol žalovanej na jej účet.
4. Podľa žalobcu lehota 15 dní po uplynutí splatnosti mzdy, v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, za mesiac september 2016 uplynula dňa 28.10.2016, pričom žalovaná doručila žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 14.10.2016. Vzhľadom na to, že žalovaná doručila okamžité skončenie pracovného pomeru pred uplynutím lehoty oprávňujúcej na podanie okamžitého skončenia, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Žalobca mal aj za to, že žalovaná v okamžitom skončení neuviedla, za ktorý mesiac jej nemala byť vyplatená mzda, ani ktoré z plnení jej nemalo byť poskytnuté.
5. Spolu so žalobou žalobca predložil listinné dôkazy - pracovnú zmluvu s dodatkami, listy žalovanej zo dňa 14.10.2016 a list žalobcu zo dňa 24.10.2016. Iné dôkazy nepredložil, ani nenavrhol.
6. Žalovaná vo vyjadreniach zo dňa 9.4.2017 a 14.12.2017 neuznala uplatnený nárok, navrhla žalobu zamietnuť, resp. rozsudkom určiť, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej je platné.
7. Žalovaná uviedla, že svoje podania formulovala s odkazom na ustanovenia Zákonníka práce tak, že je vylúčené, aby došlo k zameneniu dôvodu na skončenie pracovného pomeru. Bolo nespochybniteľné a jednoznačné, že mala na mysli nevyplatenú mzdu za mesiac september 2016. Dôvodom pre uplatnenie tohto postupu bol fakt, že žalobca nielen neposkytol žalovanej mzdu za vykonanú prácu, ale navyše, v rozpore s § 109 ods. 3 Zákonníka práce, za neospravedlnenú absenciu zamestnanca namiesto skrátenia dovolenky skrátil zamestnancovi odpracované hodiny, a teda mu nevyplatil mzdu, ktorá za odpracované hodiny prináležala. Tým žalobca hrubým spôsobom porušil Zákonník práce, pričom o tom, že bude zamestnancovi krátiť dovolenku až o dva pracovné dni, informoval žalovanú až listom zo dňa 24.10.2016. Žalovanú teda poškodil dvojnásobne. Ak by žalovaná dňa 14.10.2016 nezaslala listy, žalovaný by nikdy nepripustil pochybenia sám od seba a nepristúpil by k preskúmaniu chybne vypočítanej mzdy. Podľa žalovanej nešlo o technické dôvody, ktoré priznal žalobca, keďže úmyslom žalobcu bolo krátiť dovolenku žalovanej. Neznalosť pracovníka mzdového oddelenia je chybou a vinou zamestnávateľa a pochybenie zamestnávateľa nemôže byť na škodu zamestnanca. V pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje zamestnanec ako slabší prvok zmluvných vzťahov a bolo by v rozpore so základnými princípmi pracovného práva, ak by pochybenie zamestnávateľa bolo kladené na zodpovednosť zamestnanca.
8. Ako dôkazy žalovaná predložila výplatný lístok za september 2016 a ďalší list žalobcu zo dňa 24.10.2016, ktorý sa týkal krátenia dovolenky a odhlásenia zo sociálnej a zdravotnej poisťovne. Iné dôkazy nenavrhla.
9. Obe strany súhlasili s rozhodnutím sporu bez nariadenia pojednávania.
10. Právomoc mal súd za danú podľa čl. 4 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1215/2012 z 22.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
11. Ohľadne rozhodného materiálneho práva, ktorým sa majú riadiť vzťahy medzi stranami, súd vychádzal z toho, že podľa pracovnej zmluvy miestom výkonu práce žalovanej bola Bratislava a v článku XVIII ods. 2 sa obe strany dohodli, že práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy sa riadia ustanoveniami Zákonníka práce Slovenskej republiky.
12. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti.
13. Skutočnosti tvrdené žalobcom (bod 3) neboli sporné, žalovaná ich nepoprela, vyplynuli aj z predložených listinných dôkazov. Nebolo teda sporné, že mzda za mesiac september 2016 bola splatná dňa 13.10.2016.
14. Na základe uvedeného, ak žalovanej nebola vyplatená časť mzdy, mohla okamžite skončiť pracovný pomer najskôr dňa 29.10.2016. Pokiaľ žalovaná okamžite skončila pracovný pomer už dňa 14.10.2016, t.j. hneď na druhý deň po splatnosti mzdy, urobila tak predčasne. V dôsledku toho je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
15. Argumenty žalovanej sa nedali uznať ako dôvodné. Zákon jasne stanovuje, kedy a z akého dôvodu môže zamestnanec skončiť pracovný pomer, ak mu nebola vyplatená mzda. Prípadné nesprávne krátenie dovolenky, spôsobené navyše neospravedlnenou absenciou, nie je dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru.
16. Z uvedených dôvodov sa žalovaná nemohla úspešne dovolávať ani svojej ochrany ako zamestnanca, t.j. slabšej strany v pracovnoprávnych vzťahoch. Zvýšená ochrana sa zamestnancovi poskytuje v rámci súdneho konania podľa §§ 316 až 323 CSP. Lehoty na okamžité skončenie stanovuje Zákonník práce, t.j. hmotnoprávny predpis, ktorý musí dodržiavať aj zamestnanec.
17. Nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo v súlade s § 69 ods. 1 písm. b), a žaloba bola podaná na súde v lehote podľa § 77 Zákonníka práce, súd žalobe na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.
18. Keďže okamžité skončenie pracovného pomeru bolo neplatné, súd zamietol vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou sa domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné.
19. Podľa § 68 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, ak skončil zamestnanec pracovný pomer neplatne a zamestnávateľ netrvá na tom, aby zamestnanec u neho naďalej pracoval, platí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne nedohodne inak, že pracovný pomer sa skončil dohodou, ak bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite, dňom, keď mal pracovný pomer skončiť.
20. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o : a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Uvedené ustanovenie CSP zásadným spôsobom vymedzuje, aké žaloby sú procesne prípustné, hoci, vzhľadom na použitý výraz najmä, nemusí ísť o úplný výpočet možností.
22. Možnosť podať určovaciu žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, ako právnej skutočnosti v zmysle § 137 CSP písm. d) CSP, vyplýva z § 77 Zákonníka práce.
23. Možnosť podať žalobu o určenie, že pracovný pomer trvá, zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce, a ani z iného predpisu, nevyplýva. Na tomto určení nie je podľa súdu daný ani naliehavý právny záujem, ktorý sa vyžaduje v zmysle § 137 písm. c) CSP. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že o naliehavý právny záujem ide zásadne vtedy, ak bez súdom vysloveného určenia je ohrozené právo žalobcu alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým.
24. Žalobca netvrdil, nepredložil ani žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že by trval na tom, aby žalovaná u neho naďalej pracovala. Z predložených dôkazov bolo zrejmé, že žalobca sa bránil platnému skončeniu pracovného pomeru, ako vadnému úkonu, len preto, lebo žalovaná si u neho podľa § 69 ods. 4 Zákonníka práce uplatnila nárok na náhradu mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
25. Medzi stranami tak nie je žiadna neistota, žiadne právo žalobcu nie je ohrozené. Žalobca nežiadal o náhradu škody, ktorú by si ako zamestnávateľ mohol voči žalovanej uplatňovať v prípade, ak by trval na ďalšom vykonávaní práce zo strany žalovanej. Podľa súdu niet pochýb o tom, že pracovný pomer sa skončil podľa § 68 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce.
26. Vzhľadom na uvedené nebol daný naliehavý právny záujem na určení trvania pracovného pomeru. Preto bola žaloba v tejto časti zamietnutá.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa §§ 255 ods. 2 a 257 CSP. Hoci žaloba bola čiastočne zamietnutá, žalobca mal úspech v podstate celého sporu, a v dôsledku toho by mu patrila náhrada trov konania. Žalobca však o náhradu nežiadal, podľa obsahu spisu mu žiadne trovy ani nevznikli.
28. Pri rozhodnutí o trovách konania súd vychádzal aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa strane nárok na náhradu trov konania neprizná.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.