Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Csp/118/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 247 85 199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, Ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, o zaplatenie 569,94 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 406,74 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 144,54 eur od 17.12.2016 do zaplatenia z a m i e t a.

II. Konanie v časti o zaplatenie sumy 163,20 eur z a s t a v u j e.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 27.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 569,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 144,54 eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o., IČO: 35805731 (ďalej aj len „Provident“ alebo „spoločnosť Provident“) uzatvorila dňa 11.06.2013 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanej úver 760,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 týždenných splátkach. Prvá splátka bola splatná dňa 13.11.2013 a posledná splátka bola splatná dňa 31.12.2014. Žalovaná sa zaviazal uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok, administratívny poplatok/poplatok za garantovanú službu celkovo vo výške 262,20 eur. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzatvoril Provident so žalovanou dňa 11.06.2013 zmluvu o zabezpečení splátok úveru/o poskytnutí služby komfort, na základe ktorej sa Provident zaviazal poskytnúť žalovanej službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť odplatu za túto službu vo výške 391,40 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť odplatu v 60 splátkach spolu so splátkami úveru. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovo sumu 1 413,60 eur v 60 splátkach po 23,56 eur. Žalovaná uhradila spoločnosti Provident celkovo 843,66 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 postúpila spoločnosť Provident pohľadávku voči žalovanej žalobcovi, pričom hodnota postúpenej pohľadávky bola ku dňu postúpenia 569,94 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje istinu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 144,54 eur, neuhradenú sumu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru/o poskytnutí služby komfort vo výške 163,20 eur, náklady spojené s úverom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 262,20 eur a úrok z omeškania z istiny 144,54 eur od 17.12.2016. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo, zmluvu o zabezpečení splátok úveru, výpis splátok a úhrad, zmluvu o postúpení pohľadávok, oznámenie o postúpení pohľadávky, predžalobnú výzvu a podacie hárky.

2. Podaním zo dňa 23.03.2018 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 163,20 eur späť.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovanou), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 22.05.2018 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

4. Z predložených listinných dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Spoločnosť Provident uzatvorila dňa 06.11.2013 so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla žalovanej úver 760,- eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver v 60 týždenných splátkach, a to 59 splátok v sume 17,04 eur a 60. splátka v sume 16,84 eur. V zmluve je uvedená úroková sadzba 22,38 % p. a. zo sumy úveru, t. j. vo výške 109,44 eur, poplatok za garantovanú službu v sume 152,76 eur a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 1 022,20 eur. Dňa 06.11.2013 uzatvoril Provident so žalovanou zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej sa Provident zaviazal poskytnúť žalovanej službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy o úvere. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť odmenu za túto službu vo výške 391,40 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať odmenu v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov, a to 59 splátok v sume 6,52 eur a 60. splátka v sume 6,72 eur. Žalovaná uhradila spoločnosti Provident celkovo sumu 843,66 eur. Listom zo dňa 16.12.2016 oznámil Provident žalovanej, že pohľadávky z uvedených zmlúv voči žalovanej postúpil žalobcovi.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 06.11.2013 (ďalej len ako „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 6. Podľa § 9 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

7. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

8. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len žalobca môže vziať žalobu späť.

15. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

16. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

17. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie uvedených zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Provident a žalovanou na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže spoločnosť Provident je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku úveru, jeho účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

19. V zmysle § 9 ods. 2 pís. i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 22,38 %, avšak táto hodnota nie je úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu žalovanej. Zákon vyžaduje, aby v zmluve bola uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru, teda úveru, ktorý je predmetom danej zmluvy a nie akýkoľvek údaj o úroku, ktorý nezodpovedá realite. Je pritom nepodstatné, či je v zmluve ako úroková sadzba uvedený realite nezodpovedajúci údaj v prospech alebo v neprospech spotrebiteľa, pretože toto je pre posúdenie, či je úver bezúročný a bez poplatkov, dôležité len pri RPMN. Pri úroku je však dôležité, aby údaj zodpovedal danému, poskytnutému úveru. V tomto prípade tomu tak nie je, pretože úver, ktorý mala žalovaná splatiť v priebehu 60 týždňov, a ktorého navýšenie o úrok bolo 109,44 eur, nemôže mať úrokovú sadzbu 22,38 % ročne. Táto sadzba nezodpovedá ani tomu, ak by na účely jej výpočtu bol zarátaný spolu s úrokom 109,44 eur aj poplatok 152,76 eur. Poskytnutej istine úveru a výške úroku 109,44 eur a dobe splatnosti zodpovedá úrok vo výške 12,36 % ročne, teda úplne iná hodnota, ako je uvedená v zmluve. V zmluve tak jednoznačne nie je uvedená úroková sadzba zodpovedajúca realite, čím nie je splnená podmienka náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 pís. i) zákona o spotrebiteľských úveroch a nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca mal teda na podklade takejto zmluvy právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch a poplatkoch. Žalovaná zaplatila právnemu predchodcovi žalobcu sumu o 83,66 eur vyššiu, než je istina poskytnutého úveru a keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobca už nemá nárok na žiadne ďalšie platby na istine, úrokoch a poplatkoch. Žalovaná uvedenú sumu uhradila ešte predtým, než si žalobca uplatňuje úrok z omeškania, a preto ani tento nemožno žalobcovi priznať ani len z časti, keď odo dňa, od ktorého si ho uplatňuje, žalovaná v omeškaní nebola a istina úveru bola splatená. Z uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu za nedôvodný v celom rozsahu, v ktorom na ňom zotrval, a preto žalobu v časti, v ktorej na nej žalobca zotrval, zamietol. V časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd konanie zastavil.

20. Vzťahy založené vyššie označenými zmluvami medzi spoločnosťou Provident a žalovanou sú vzťahmi spotrebiteľskými. Žalovaná bola od uzavretia zmlúv v postavení spotrebiteľa a spoločnosť Provident v postavení dodávateľa. Spoločnosť Provident uzavrela so žalovanou Zmluvu o zabezpečení splátok úveru v rovnaký deň, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Táto zmluva je vopred celá sformulovaná žalobcom bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. Na základe tejto zmluvy mala žalovaná zaplatiť spoločnosti Provident sumu 391,40 eur za to, že veriteľ - spoločnosť Provident si

bude od žalovanej preberať hotovosť určenú na splátky úveru. Žalovanej bol poskytnutý úver 760,- eur. Úroky a poplatky, ktoré mala zaplatiť, boli vo výške spolu 262,20 eur a uvedená odmena 391,40 eur. Odmena tak predstavovala 51,5 % z istiny poskytnutého úveru, viac ako 3,5 násobne presahovala dohodnutý úrok a odmena spolu s poplatkom a úrokom predstavovali 653,60 eur, čo je 86 % (!!!) z istiny poskytnutého úveru. Takéto navýšenie malo byť pritom za obdobie 60 týždňov, t. j. za rok a dva mesiace. Uvedená cena služieb predstavuje neakceptovateľne vysokú sumu oproti istine úveru a okrem toho uvedená odmena mala byť platbou za vyššie uvedenú službu, ktorej poskytnutie však v žiadnom prípade nesleduje záujmy spotrebiteľa. Uvedená zmluva o zabezpečení splátok úveru je tak neplatná pre jej rozpor s dobrými mravmi a pre obchádzanie zákona. Podľa tejto zmluvy mala byť poskytovaná žalovanej služba preberania hotovosti na splátky úveru, teda služby, bez ktorej poskytnutia sa v drvivej väčšine prípadov spotrebiteľ zaobíde a nie je v jeho záujme. V danom prípade opak preukázaný nebol. Skôr je v záujme veriteľa, aby mu dlžník splátku uhradil. Okrem toho žalovaná mala možnosť splácať úver formou prevodu z účtu, ako aj formou poštových poukážok, za ktoré by neplatila nič, resp. v prípade využitia poštových služieb sumu niekoľkých centov za každú platbu a nie 6,52 eur. Zmluva o zabezpečení splátok úveru je tak výlučne v prospech veriteľa, ktorý za bezvýznamnú službu pre spotrebiteľa (ak sa to dá vôbec nazvať ako služba v prospech spotrebiteľa) inkasuje nemalé prostriedky, ktoré v konečnom dôsledku dosahujú astronomickú sumu v porovnaní s istinou úveru, keď presahujú 50 % istiny. Podľa názoru súdu je cieľom takejto zmluvy výlučne zisk veriteľa a uvedená zmluva je tak neplatná pre zjavný rozpor s dobrými mravmi a obchádzanie zákona, keď veriteľ si nechá platiť za niečo, čo nielenže nemá pre spotrebiteľa význam, ale nechá si platiť astronomickú sumu za takúto službu. Popri úverovej zmluve, na základe ktorej rieši dlžník svoj primárny záujem o dočasné poskytnutie peňazí za odplatu, sa tu v rámci jedného obchodu ponúka podružná súvisiaca služba, avšak nie za tomu zodpovedajúcu podružnú cenu. Nepomer ceny služby vo vzťahu k službe ale aj a najmä vo vzťahu k výške úveru vyvoláva otázku, čo bolo v skutočnosti hlavným predmetom uzavretej zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Z pohľadu veriteľa sa prizmou získanej odplaty jednoznačne javí, že jeho primárny záujem musela byť doplnková služba, na ktorej chcel získať násobne viac ako na samotnom poskytnutí úveru. Veriteľ tak v tomto prípade fakticky spotrebiteľovi predal primárne niečo iné, ako to, na čom mal spotrebiteľ prvoradý záujem, a túto drahšiu službu predával veriteľ "v obale" lacnejšej služby žiadanej spotrebiteľom. V tomto ale aj v samotnej výške odplaty spočíva rozpor s dobrými mravmi zmluvy o zabezpečení splátok úveru a obchádzanie zákona, keď touto zmluvou sa snaží veriteľ zvýšiť svoj zisk v súvislosti s poskytnutým úverom, no skrytým spôsobom, aby samotná zmluva o úvere navodzovala dojem, že dohodnutý úrok je primeraný a prijateľný a odplata 391,40 eur nie je úrokom ani poplatkom za úver ale odplatou za inú službu. Keďže súd vyhodnotil zmluvu o zabezpečení splátok úveru ako neplatnú, nie je možné priznať žalobcovi nároky na peňažné plnenia z nej vyplývajúce a ani započítať akékoľvek platby žalovanej na uvedenú odmenu, ale všetky platby žalovanej je potrebné započítať výlučne na istinu úveru.

21. Súd v časti žalobu zamietol a v časti konanie zastavil, a preto by žalovanej patrila plná náhrada trov konania, keďže žaloba bola nedôvodná a v časti vzatá späť zavinením žalobcu. Žalovaná si však náhradu trov neuplatnila a tak jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.