Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/199/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. D. Z., E.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, dieťa rodičov: matky O. Z., E.. XX.XX.XXXX, I. P., O..L. XXXX/X a otca A. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P.Č., J..Č.. W. XXXX/X (Q. O. Z.), F.-G., Č.Á. X., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky zo dňa 26.04.2017 na zvýšenie výživného zo strany otca na mal. D. Z., E.. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

II. Súd návrh otca zo dňa 23.01.2018 na zníženie výživného z jeho strany na mal. D. Z., E.. XX.XX.XXXX z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom zo dňa 26.04.2017, doručeným tunajšiemu súdu toho istého dňa, domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. D. zo sumy 2.000,- Sk na sumu 200,- Eur mesačne, počnúc od 01.04.2017.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Poprad číslo 13C/166/2003 - 35 zo dňa 10.03.2004, bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, mal. D. bol zverený do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. Od tej doby sa podstatne zmenili pomery na strane mal. dieťaťa. Mal. D. je žiakom 1. ročníka Strednej odbornej školy Spišská Nová Ves, kde študuje odbor automechanik. Príspevok rodičov škole na začiatku školského roku bol uhradený vo výške 15,- Eur, na začiatku školského roka boli zvýšené výdavky spojené so zabezpečením školských potrieb, pomôcok, oblečenia a obuvi. Maloletý nenavštevuje školskú jedáleň, stravuje sa doma. Cestovné do školy je v sume 30,- Eur mesačne. Navštevuje imunologicko- alergologickú ambulanciu v Levoči, MUDr. C. P.. Má prieduškovú astmu, užíva sprej Seretide 250, ktorý mu vydrží dva mesiace. Poplatok za sprej je v sume 12,- Eur, absolvoval odborné vyšetrenie, za ktoré ona uhradila poplatok 15,- Eur. Mal. D. je vo veku zrýchleného fyziologického rastu, preto sú u neho zvýšené výdavky na zabezpečenie výdatnej stravy, častejšieho zakúpenia nového oblečenia, obuvi, kultúrneho vyžitia a podobne. Ona (matka) je rozvedená, zamestnaná v spoločnosti Triplus SK, s.r.o., ako operátor výroby. Jej priemerný mesačný zárobok je vo výške cca 460,- Eur. Je jej poskytovaný prídavok na dieťa 23,52 Eur mesačne. Zo synom a partnerom bývajú v nájomnom byte, náklady spojené s bývaním sú vo výške 320,- Eur mesačne. Zo svojho príjmu uhrádza poplatok za mobilný telefón v sume cca 25,- Eur mesačne, cestovné do práce cca 50,- Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. D.. Otec na výživu maloletého neprispieva od r. 2006, taktiež sa vôbec o syna nezaujíma žiadnym spôsobom, naposledy maloletého osobne kontaktoval v r. 2005. Ona s otcom dieťaťa nie je v žiadnom kontakte.

3. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril, avšak pred dožiadaným súdom v rámci svojho účastníckeho výsluchu uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí a vzniesol protinávrh a to na zníženie výživného na sumu 500,- Kč.

4. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 22.05.2018 spojil konanie o návrhu otca na zníženie výživného na mal. D., ktoré otec takto podal do súdnej zápisnice dňa 23.01.2018 s konaním o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého, vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 16P/199/2017 na spoločné konanie, ktoré sa ďalej viedlo pod tou istou spisovou značkou.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, otca mal. dieťaťa cestou dožiadaného súdu v ČR, oboznámením sa s listinnými dokladmi, ako aj pripojenými súdnymi spismi a zistil tento skutkový stav veci:

6. Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 13C/166/03-35 zo dňa 10.03.2004 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode bol maloletý D. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec maloletého bol zaviazaný prispievať na výživu mal. D. výživným vo výške 2.000,- Sk mesačne, t.j. 66,39 Eur na súčasnú menu a to vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.

7. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že v tom čase matka maloletého bola nezamestnaná, kedy jej mesačný príjem tvoril len prídavok na dieťa vo výške 680,- Sk mesačne t.j. 22,57 Eur na súčasnú menu a dávka sociálnej pomoci vo výške 3.820,- Sk mesačne t.j. 126,80 Eur na súčasnú menu. Otcov priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 8.729,- Sk t.j. 289,76 Eur na súčasnú menu. Za ubytovanie si hradil sumu 2.500,- Kč. Maloletý D. v tom čase ešte nenavštevoval materskú školu, bol v celodennej starostlivosti matky, mal zhoršený zdravotný stav, nakoľko bol astmatik.

8. Pokiaľ ide o súčasné pomery rodičov maloletého a samotného D., matka s maloletým t.č. býva v 3-izbovom byte jej rodičov, v ktorom bývajú jej rodičia a sestra matky s mal. dcérou. Otec matky je poberateľom invalidného dôchodku, jej matka je zamestnaná a jej sestra nezamestnaná. Mal. D. má k užívaniu samostatnú izbu a matka so svojou sestrou a jej dcérou užívajú samostatnú izbu. Podľa vyjadrenia pre úrad práce, matka na bývanie a stravu prispieva svojim rodičom čiastkou 250,- Eur mesačne. Podľa ňou predložených dokladov SIPO, náklady na energie v uvedenej domácnosti sa pohybujú vo výške 61,90 Eur mesačne, poplatok za nájomné za uvedený byt, ktorý sa hradí SBD Levoča je vo výške 160,- Eur mesačne.

9. Matka je zamestnaná v spoločnosti Triplus SK, s.r.o., kde za obdobie od októbra 2016 do septembra 2017 dosiahla celkový mesačný priemerný zárobok vo výške 449,- Eur, za obdobie od októbra 2017 do decembra 2017 vrátane v priemere vo výške 466,- Eur mesačne a za obdobie mesiacov apríl až marec 2018 v priemere vo výške 463,- Eur mesačne. Má náklady na cestovné do práce v sume 50,- Eur mesačne a uhrádza tak isto mobil v sume 25,- Eur mesačne. Okrem mal. D. nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je poberateľkou prídavkov na mal. dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne.

10. Otec maloletého podľa jeho účastníckej výpovede, ako aj predložených dokladov je t.č. invalidný dôchodca, ktorý poberá invalidný dôchodok a síce zo Slovenska vo výške 56,50 Eur mesačne v r. 2017 a od r. 2018 vo výške 58,40 EUR mesačne a v ČR vo výške 3.335,--Kč mesačne v roku 2017 a 3.534,- Kč mesačne v roku 2018. Podľa jeho výpovede žiaden iný príjem nemá, t.č. spolu so svojou terajšou partnerkou O. Z. prebýva v prenajatom byte, za ktorý mesačne uhrádzajú nájomné vo výške 13.325,- Kč a tiež nepravidelne hradia náklady na elektrinu a vodu. Okrem mal. Kristiána má otec zo svojou terajšou partnerkou ďalších päť maloletých nezaopatrených detí a to mal. E. W. E.. XX.XX.XXXX, P. W. E.. XX.XX.XXXX, S. E. E.. XX.XX.XXXX, A. S. E.. XX.XX.XXXX W. S.Á. U. E.. XX.XX.XXXX.

11. Terajšia partnerka otca je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 3.800,- Kč, príspevku na bývanie vo výške 10.646,- Kč, prídavkov na deti a to E. W. P. vo výške 610,- Kč na každé z týchto detí a na S., A. W. S. vo výške 500,- Kč na každé z týchto detí. Tiež je poberateľkou dávky pomoci v hmotnej núdzi vo výške 5.269,- Kč.

12. Vo vzťahu k osobe otca maloletého je vedená exekúcia súdnym exekútorom JUDr. I. G. pre vymoženie celkovej čiastky 24.542,73 Eur, ktorá však, vzhľadom na nízky príjem otca, t.č. neprebieha.

13. Mal. Kristián bol pôvodne študentom Strednej odbornej školy v Spišskej Novej Vsi, odbor automechanik, kde v septembri 2017 nastúpil do 2. ročníka tejto školy, pričom študijné náklady boli vo výške 15,- Eur, ako poplatok za ZRPŠ a ďalšie náklady bližšie školou nešpecifikované sa týkali zakúpenia zošitov, písacích potrieb na vyučovanie, úboru na telesnú výchovu, plaviek, prezúvok a účasti na exkurziách. Maloletý mal mesačne výdavky na cestovné v sume cca 40,- Eur. V tom čase sa stravoval doma, následne od 14.02.2018 prestúpil na Strednú odbornú školu Majstra Pavla v Levoči, ten istý odbor, kde aj študuje v súčasnosti. Podľa potvrdenia uvedenej školy maloletý sa stravuje v školskej jedálni, kde stravné za 7 dní bolo 8,96 Eur, ďalšie náklady sa týkali nákupu zošitov, príspevku na ZRPŠ v sume 5,- Eur, zakúpenia pracovnej obuvi na praktické vyučovanie a montérok.

14. Otec na výživu syna ničím neprispieva a matke je vyplácané náhradné výživné.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

18. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).

19. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa

20. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

24. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval

25. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

28. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

29. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

30. Podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

33. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z , Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

34. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

35. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť ani návrhu matky a ani návrhu otca.

36. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V

zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.

37. Po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mal. D., kedy tento t.č. je už študentom strednej školy, kým pri poslednej úprave výživného, uskutočnenej rozsudkom Okresného súdu Poprad sp.zn. 13C/166/03 - 35 zo dňa 10.03.2004, bol v osobnej starostlivosti matky. Zároveň však došlo aj k podstatnej zmene pomerov na strane otca mal. dieťaťa, ktorý sa stal invalidným dôchodcom, ktorého celková suma príjmu vypočítaná z invalidných dôchodkov vyplácaných mu zo Slovenska i v ČR predstavuje výšku cca 196,68 Eur mesačne, kedy otcovi navyše pribudla vyživovacia povinnosť k ďalším piatim maloletým nezaopatreným deťom. Príjem jeho terajšej partnerky tvoria len štátom vyplácané dávky príspevkov na bývanie, rodičovského príspevku, prídavkov na deti a dávky v hmotnej núdzi, ktorá pokrýva výšku nákladov na ich živobytie. Nebolo preukázané, žeby otec vlastnil nejaký hodnotnejší majetok, z ktorého by mu plynul príjem, z ktorého by dokázal uhrádzať na syna zvýšené výživné.

38. Objektívnu nemožnosť výkonu práce a teda zabezpečenia si vyššieho príjmu otcovi maloletého znemožňuje jeho invalidita, takže, aj keď pomery na strane maloletého Kristiána by odôvodňovali zvýšiť výživné zo strany otca na jeho osobu, súčasná situácia na strane otca takýto krok neumožňuje. Súd preto návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého syna zo strany otca zamietol.

39. Na druhej strane súd nevyhovel ani návrhu otca na zníženie výživného z jeho strany na mal. syna, nakoľko ním požadované výživné vo výške 500,- Kč by podľa prepočítacieho kurzu na menu euro platného k 17.05.2018 predstavovalo sumu 19,56 Eur mesačne, čo nie je ani čiastka minimálneho zákonného výživného určovaného v Slovenskej republike, ktoré je t.č. vo výške 27,32 Eur mesačne.

40. Pri prepočte sumy dosiaľ určeného výživného zo strany otca na maloletého D. vo výške 2.000,--Kč na menu euro, podľa vyššie uvedeného kurzu je zrejmé, že toto predstavuje čiastku cca 78,26 Eur. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vek maloletého D., ktorý je vo veku blízkom dospelosti, kedy tohto roku už dňa 23.7. sa stane plnoletým, pričom je nepochybné, že naďalej riadne pokračuje v štúdiu na príslušnej škole, na ktorej toto štúdium začal ešte v čase kedy bola neplnoletým nezaopatreným dieťaťom. V jeho prípade ide o dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, nakoľko nezískal príslušné vedomostné zručnosti, keďže jeho štúdium pokračuje, dosiaľ ho neukončil a ani neprerušil a teda ešte nespĺňa všetky predpoklady na to, aby sa dokázal uplatniť na trhu práce a preto mu naďalej prináleží nárok na priznanie výživného vo vzťahu k jeho rodičom. Zo strany matky je táto vyživovacia povinnosť zabezpečovaná osobnou starostlivosťou o neho. Zo strany otca po celú doterajšiu dobu nebola táto povinnosť žiadnym spôsobom zabezpečované, otec sa o syna vôbec nezaujímal, neplnil si voči nemu riadne súdom určenou vyživovaciu povinnosť a to ani v čase, kedy ešte nebol invalidným, takže matka musela poberať náhradné výživné. Podľa názoru súdu preto tu nie je daný priestor ani na zníženie dosiaľ určeného výživného a je potrebné ho ponechať v dosiaľ určenej výške, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenia aspoň základných potrieb pre mal. D., pre dieťa jeho veku s jeho zdravotnými komplikáciami. Preto súd návrh otca na zníženie výživného taktiež zamietol.

41. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

43. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

44. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.