Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/173/2017

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXXX/XX, XXX XX N., zast. advokátom JUDr. Ivom Osvaldom, advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovaným: 1/ W. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX N., 2/ X. P., rod. X., bytom F. XXXX/X, XXX XX N., obaja zastúpení advokátom JUD. Ľubomírom Ivanom, Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/108/2014 - 110 zo dňa 19. 01. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 17C/108/2014 - 110 zo dňa 19. 01. 2017 v napadnutom výroku I. a závislom výroku III. z r u š u j e a v tomto rozsahu v r a c i a vec Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd, ako súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť označené nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na ulici F. vo N., vypratať, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie považoval za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 1 ďalej identifikovaných nehnuteľností, druhým podielovým spoluvlastníkom tiež o veľkosti 1 je F. P., otec žalovaného 1/. V priebehu konania bolo preukázané, že nehnuteľnosti v súčasnej dobe užíva tak druhý podielový spoluvlastník F. P., ako aj žalovaný W. P. a jeho manželka X. P.. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. Súd konštatoval, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pretože je podielový spoluvlastník uvedených nehnuteľností a podľa názoru súdu je teda oprávnený domáhať sa voči žalovaným vypratania celej spoločnej veci. Ide tu o vzťah medzi spoluvlastníkom a treťou osobou, ktorá nehnuteľnosť užíva neoprávnene. Súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 80/02. Pokiaľ sa teda žalobca domáhal určenia, že žalovaní 1/, 2/ sú povinní vypratať tieto nehnuteľnosti, súd žalobe z týchto dôvodov vyhovel. Pokiaľ sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/, 2/ aj vydania nehnuteľností, súd sa stotožnil s právnym názorom právneho zástupcu žalovaných, že pokiaľ ide o nehnuteľnosť, túto nemožno vydať, keďže vydať je možné iba hnuteľnú vec, a preto v tomto výroku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 2 s poukazom na to, že obe strany sporu boli vo veci úspešné čiastočne.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadali ako žalobca - vo výroku o trovách konania, tak aj žalovaní 1/, 2/ - vo veci samej a v závislom výroku o trovách konania.

3. Žalovaní 1/, 2/ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu uviedli, že odvolanie podávajú v celom rozsahu s tým, že sa domáhajú zmeny napadnutého rozsudku tak, že žaloba bude zamietnutá. Z uvedeného je zrejmé, že odvolaním je teda napadnutý len prvý výrok napadnutého rozsudku a závislý

výrok o trovách konania. V odvolaní namietajú inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci s poukazom na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a tiež z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Ako prvý odvolací dôvod uvádzajú nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, a tým porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Majú za to, že súd prvej inštancie neuviedol dostatočné odôvodnenie, na základe ktorého by bol zrejmý myšlienkový pochod, na základe ktorého súd dospel k právnemu názoru o tom, že dohoda o užívaní domu nebola medzi žalovanými a žalobcom uzatvorená. Vytýkali rozsudku, že vo väčšej časti sa venuje len opisu skutkového stavu a reprodukcii argumentov sporových strán, len v samotnom závere ponúka dôvod svojho rozhodnutia, a to len sčasti stotožnenie sa s názorom žalovaných a sčasti vyslovenie právneho názoru, ktorý vzhľadom na vykonané dokazovanie nemôže obstáť. Nesúhlasia s tým, že by sa žalovaným nepodarilo preukázať existenciu dohody medzi nimi a žalobcom o užívaní domu. Poukázali pritom na vykonané dokazovanie, konkrétne jednotlivé svedecké výpovede, ktoré súd nepovažoval za dôveryhodné vzhľadom na rodinný vzťah k žalovaným, čo odvolatelia považujú za alibistické, keďže je zrejmé, že či už plánovaný prevod časti rodinného domu alebo spomínaná dohoda o užívaní časti domu sa riešila v úzkom rodinnom kruhu, a preto nie je možnosť preukázať tieto tvrdenia inými svedeckými výpoveďami. Súd teda na jednej strane nepovažoval za dôveryhodné svedecké výpovede, na druhej strane sa uspokojil len s tvrdením žalobcu, ktorý žiadne svedecké výpovede nezabezpečil a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by svedčili neexistencii dohody o užívaní časti domu. Pokiaľ súd mal za nelogické, aby žalobca súhlasil s užívaním časti domu, ktorú predtým užíval on bez nároku na náhradu, zdôrazňujú, že žalobca zanechal po sebe hornú časť domu v katastrofálnom stave, nemal k tejto časti domu vzťah a nemal záujem ho užívať. Nelogickou sa javí skutočnosť, prečo by žalobca odovzdával žalovaným kľúče od domu, ak by nesúhlasil s tým, aby v dome bývali. Jediným dôvodom mohla byť predchádzajúca dohoda o užívaní tak, ako to preukazujú svedecké výpovede.

4. Žalobca podal prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie do výroku III., ktorým súd rozhodol o trovách konania. Má za to, že zmyslom celej žaloby bolo predovšetkým vypratanie nehnuteľnosti. Za nespravodlivé považuje rozhodnutie súdu, ktorý mu nepriznal právo na náhradu trov konania, z celého obsahu konania vyplynulo, že práve žalovaní svojím správaním a konaním spôsobili, že žalobca musel podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti. Za týchto okolností mu teda malo byť priznané voči nim právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie v časti výroku o trovách konania považuje zároveň za nedostatočne odôvodnené. Domáha sa zmeny tejto časti rozhodnutia tak, že žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu, prípadne mu bude priznaná percentuálna časť náhrady vzhľadom na jeho úspešnosť v konaní. Alternatívne navrhuje zrušenie tejto časti rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, týkajúce sa práva na náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, ktoré podali žalovaní 1/, 2/ sa s tvrdením o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia nestotožňuje, podľa jeho názoru okresný súd jasne popísal jednotlivé skutočnosti a dôkazy vykonané vo veci, na základe ktorých tieto vyhodnotil a vo veci rozhodol, zároveň uviedol aj z akého dôvodu sa priklonil na stranu žalobcu. Odôvodnenie súdu je v rozsahu, v akom to bolo potrebné a nevyhnutné v danej veci. Súd správne právne posúdil vec, keď považoval za preukázané, že neexistuje žiadna zmluva, ani dohoda o užívaní nehnuteľnosti, a preto rozhodol o povinnosti žalovaných tieto vypratať. Dohoda o užívaní domovej nehnuteľnosti nebola uzavretá nikdy v ústnej, ani písomnej forme, čo priznala aj žalovaná 2/ na prvom pojednávaní. Rovnako svedok G. B. nepotvrdil takúto skutočnosť, potvrdil len prevzatie sumy 350.000,- Sk ako zálohy na kúpnu cenu, ktorá však nikdy uzavretá nebola z dôvodov na strane žalovaných. Podľa žalobcu na súde krivo vypovedali aj rodičia žalovaného, pretože za ich prítomnosti žalobca nijakú dohodu o nájme neuzatváral a správne okresný súd ich výpovede považoval za nevierohodné. Poukázal na listinné dôkazy pripojené v spise, z ktorých vyplýva, že žalovaných upozorňoval, aby si usporiadali vzťahy, inak sa bude domáhať vypratania nehnuteľnosti, v súčasnosti sa vedie proti žalovaným exekučné konanie z titulu vyplatenia finančných prostriedkov priznaných súdom za užívanie nehnuteľnosti, pričom bola podaná ďalšia žaloba na zaplatenie obvyklého nájomného za užívanie nehnuteľnosti. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo pričinením žalovaných, zmluvu nikdy nespísali, nesplatili kúpnu cenu a prestali sa o nehnuteľnosť zaujímať. V priestoroch domovej nehnuteľnosti sa preto zdržiavajú protiprávne a bez súhlasu žalobcu. Navrhujú rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Právny zástupca žalovaných vo svojom vyjadrení k vyjadreniu právneho zástupcu žalobcov označil vyjadrenie za neopodstatnené a nedôvodné. Pokiaľ žalobca uvádza, že konajúci súd popísal jednotlivé

skutočnosti a dôkazy vykonané vo veci, na základe ktorých tieto dôkazy vyhodnotil a rozhodol, uvádza, že takéto vyjadrenie je nedôvodné, konajúci súd len skonštatoval v podstate tvrdenie žalobcu, s ktorým sa bez ohľadu na ostatné dôkazy vykonané v konaní stotožnil aj napriek ďalším vykonaným dôkazom, a to výpovediam svedkov, ktorí zhodne tvrdili skutočnosti, ktoré súd nebral do úvahy. Do úvahy vzal len strohé tvrdenie žalobcu, ničím nepodložené. Nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že žiadna dohoda o užívaní nebola nikdy uzatvorená. Dohoda uzatvorená bola, písomný doklad k dispozícii nie je, k uzatvoreniu dohody došlo len ústnou formou. Pokiaľ žalobca poukazuje na výpoveď žalovanej 2/, že bola účelová, toto namieta, poukazuje na to, že bola prvýkrát na súdnom pojednávaní, mala obavy a stres. Vypovedala, že žiadnu zmluvu nemá, resp. nemajú, čo je v podstate pravda, pretože v písomnej podobe takúto zmluvu nemajú a nevedela by takýto dôkaz predložiť. Vedela, že je v ústnej forme, keďže užívali a užívajú predmetné nehnuteľnosti na základe odsúhlasenia nielen žalobcom, ale aj svokrom. Žalobca sa ďalej vyjadril, že sa mala vyjadriť spôsobom, že užívajú nehnuteľnosť protiprávne a nemá vedomosť o žiadnej nájomnej zmluve. Tu poukazuje na účelové slová žalobcu, ktoré ona na pojednávaní nikdy neuviedla, teda, že by predmetné nehnuteľnosti užívali protiprávne. Vyjadrila sa tak, že zmluva o nájme nie je, nakoľko ona si predstavovala zmluvu o nájme ako písomný doklad. Pokiaľ ide o výpovede rodičov žalovaného 1/, tieto nepovažujú za krivé výpovede. Uviedli to, čo sa stalo a skutočnosť, že neuviedli sumu, ktorá mala byť zaplatená žalobcovi, nemá na vierohodnosti ich výpovedí žiaden vplyv. Z výpovedí týchto svedkov je aj zrejmé stretnutie za účelom odovzdania kľúčov od bytu v predmetnej nehnuteľnosti, čo je nespochybniteľné. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ by bola uzatvorená zmluva o nájme, museli by logicky platiť nájomné. Nie je to žiadna samozrejmosť, pretože došlo k uzavretiu zmluvy o užívaní, nikdy nebola dohadovaná suma za užívanie a dokonca samotný žalobca im odovzdal kľúče od bytu a poprial im príjemné bývanie. Žalovaní sa domnievajú, že žalobca sa chce pomstiť rodine za to, že vzťahy medzi otcom žalovaného 1/ a žalobcom boli narušené a rozvrátené. Sám si je vedomý tohto stretnutia, v konaní však všetko popiera. Pre žalovaných je logické, že ku kľúčom od bytu sa mohli dostať len tým spôsobom, že im ich odovzdal žalobca, ktorý túto nehnuteľnosť užíval predtým. Z toho nepochybne vyplýva, že aj súhlasil s užívaním tohto bytu, pretože inak by sa vynárala otázka, prečo im boli odovzdané kľúče zo strany žalobcu a za akým účelom. Vyjadrenie žalobcu považujú preto za nepodstatné a nedôvodné.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario. Dospel k záveru, že je dôvodné napadnutý rozsudok s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušiť a podľa § 391 ods. 1 vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom, odvolaním a následnými vyjadreniami sporových strán, súhlasí s názorom žalovaných, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozsudok k otázke vzniku, resp. existencie dohody o užívaní predmetných nehnuteľností. Tak, ako správne vytkli odvolatelia v napadnutom rozsudku, súd prvej inštancie podrobne uviedol, čo ktorá sporová strana uviedla v konaní, ako argumentovala, čo uviedli svedkovia, avšak treba zároveň uviesť, že chýba samotné posúdenie súdu k tejto otázke. Jedine v odseku 21, k svedeckej výpovedi G. B. okresný súd uviedol, že svedok nepotvrdil, že by došlo k uzavretiu nejakej dohody ohľadom možného užívania týchto nehnuteľností, keď samotné konštatovanie, že žalobca poprial žalovaným pekné bývanie neznamená, že došlo k uzavretiu dohody, resp., že takáto dohoda je platná ... . Názor súdu, že dohoda (zrejme) uzavretá nebola, možno vyvodiť z ods. 22 a 23, kde súd poukázal na pomerne bohatú korešpondenciu medzi stranami ohľadne kúpy predmetnej nehnuteľnosti s tým, že sa nikde nespomína dohoda o užívaní týchto nehnuteľností - vyjadril názor, že pokiaľ by takáto dohoda bola uzavretá, pri takejto častej písomnej forme dohôd a výziev medzi stranami sporu, by takáto dohoda bola uvedená. Ako ďalšiu nelogickosť, prečo by mal žalobca súhlasiť s užívaním nehnuteľností žalovanými je to, že ju užívali bez akejkoľvek náhrady. Okresný súd však bez toho, aby jednoznačne uzavrel, či vzhľadom na všetko, čo vyšlo počas konaní najavo medzi stranami bola, alebo nebola dohoda o užívaní nehnuteľností uzavretá (ústne, príp. aj konkludentne), žalobe vyhovel, avšak len s poukazom na vyjadrený právny názor, podľa ktorého žalobca ako podielový spoluvlastník je oprávnený domáhať sa voči žalovaným, ako tretej osobe vypratania celej spoločnej nehnuteľnosti, a to aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 80/02.

9. Odvolací súd však k tomu uvádza, že aj keď je správny názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcovi ako spoluvlastníkovi svedčí aktívna legitimácia na podanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej je spoluvlastníkom, je teda oprávnený podať žalobcu podľa § 126

Občianskeho zákonníka a domáhať sa voči tretej osobe vypratania tejto nehnuteľnosti, samotný tento názor je pre rozhodnutie danej veci nepostačujúci. Treba mať na zreteli, že predmetná nehnuteľnosť bola v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho brata - otca žalovaného 1/, obaja boli spoluvlastníci v rovnakom podiele, to znamená 1. Pokiaľ teda samotný žalobca nemal sám záujem predmetnú nehnuteľnosť užívať, mali sa spoluvlastníci o spôsobe užívania tejto spoločnej veci dohodnúť v zmysle ust. § 139 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o hospodárenie so spoločnou vecou, zákon prednostne predpokladá uzavretie dohody spoluvlastníkov, táto môže byť uzavretá aj neformálne, dokonca aj konkludentne.

10. Odvolací súd poukazuje na už uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Cdo 80/02, v ktorom sa tiež uvádza, že každý zo spoluvlastníkov (aj keď nejde o väčšinového spoluvlastníka), je oprávnený podať žalobu a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej spoločnej veci. Nie je rozhodujúce, či je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú spoločnú vec užívať. Nejde tu totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka k tretej osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Najvyšší súd potom konštatoval, že niet dôvodu na zamietnutie žaloby spoluvlastníka na vypratanie a vydanie spoločnej veci len s poukázaním na nedostatok jeho aktívnej legitimácie. Ďalej však hovorí, že žaloba spoluvlastníka by neobstála len vtedy, ak by sa preukázalo, že žalovaný drží spoločnú vec oprávnene (napr. na základe nájomnej zmluvy uzavretej spoluvlastníkmi väčšinou počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov).

11. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie odvolací súd zistil, okrem iného, že žalovaní poukazovali na to, že časť nehnuteľnosti užívali na jednej strane na základe dohody medzi žalobcom a žalovanými a okrem toho na druhej strane aj na základe dohody s druhým spoluvlastníkom F. P.. V zmysle uvedeného potom chýba posúdenie otázky, či žalovaní 1/, 2/ užívali predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene, kedy by bez akýchkoľvek pochybností boli povinní na základe žaloby jedného zo spoluvlastníkov túto nehnuteľnosť vypratať. Táto otázka však nebola predmetom posudzovania súdom prvej inštancie vôbec. Odvolací súd má za to, že práve posúdenie tejto otázky, to znamená, či žalovaní užívali časť predmetnej nehnuteľnosti oprávnene alebo neoprávnene, je podstatná pre rozhodnutie, ktorého sa žalobca domáhal, to znamená vypratania nehnuteľnosti, pretože jedine v prípade, ak sa dospeje k záveru, že žalovaní 1/, 2/ užívali (užívajú) predmetnú nehnuteľnosť neoprávnene, môže byť žalobe vyhovené.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok jednak trpí vadou konania, ktorou bol procesný postup znamenajúci porušenie práva na spravodlivý proces, konkrétne nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Ďalším dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku je nesprávne (predčasné) hodnotenie dôkazov následkom nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení, najmä na otázku, či žalovaní užívali predmetné nehnuteľnosti oprávnene alebo neoprávnene. Predčasný je záver súdu prvej inštancie, ktorý vyvodil len z deklarovanej vôle jedného z podielových spoluvlastníkov.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude odstrániť uvádzané vady konania spočívajúce v nedôslednom odôvodnení napadnutého rozsudku jednak k otázke vzniku a existencie dohody o užívaní časti predmetnej nehnuteľnosti a tiež na otázku oprávnenosti užívania tejto nehnuteľnosti žalovanými 1/, 2/ tak, ako bolo uvedené vyššie.

14. Zároveň s novým rozhodnutím o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania (§ 396 ods. 3 .

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .