Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Csp-2-2018.pdf
PDF · 89.15 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-12Csp/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou, v spore žalobcu: PATRIOT GROUP, s.r.o., IČO: 45 407 657, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, zastúpeného: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanej: L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX R., o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 02.01.2018 žiadal žalobca, ako postupník pohľadávok postupcu: Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.11.2017 zaviazať žalovanú na zaplatenie 70,70 Eur a náhradu trov konania, pretože žalovaná cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu bez cestovného lístka.
2. Žalovanej bola žaloba s prílohami, poučením a výzvou, aby sa vyjadrila k žalobe doručovaná na adresu hláseného trvalého pobytu. Zásielky sa súdu vrátili s poznámkou adresát neznámy. Súdu sa vykonaným šetrením nepodarilo zistiť adresu jej aktuálneho pobytu. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 06.03.2018 postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) zverejnením Oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. V zmysle § 116 CSP žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadrila.
3. Právny predchodca žalobcu je akciová spoločnosť s majetkovou účasťou Hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá vykonáva mestskú hromadnú dopravu (električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji v súlade s dopravnými licenciami, pravidlami prevádzkovania dopravy na dráhe a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme, ktorá stanovuje rozsah dopravy, uzatvorenou medzi žalobcom ako dopravcom a Hlavným mestom SR ako objednávateľom, v súlade so zmluvou o prevádzke v Integrovanom dopravnom systéme na území Bratislavského kraja uzatvorenou medzi dopravcom a koordinátorom IDS BK (spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a. s.) a v súlade so schválenými cestovnými poriadkami.
Nároky, ktoré si postupník pohľadávky v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo spotrebiteľského právneho vzťahu, keďže žalovaný využil prepravné služby poskytnuté právnym predchodcom žalobcu, ktorý konal v rámci predmetu svojej činnosti. Žalovaný pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal.
4. Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu) v § 760 až 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické úpravy, nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku podrobnejšie. Preto § 772 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).
5. Súd v zmysle § 297 ods. 2 CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.
6. Súd vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinnými dokladmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, predovšetkým kópiou hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 17.12.2016 (č. l. 4), oznámením právneho predchodcu žalobcu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2017 (č. l. 2), z ktorého dokazovania súd zistil, že žalovaná dňa 17.12.2016 o 08:29 hod. cestovala dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu linkou č. 4 - električkou a pri kontrole sa žalovaná na výzvu kontrolného orgánu nepreukázal platným cestovným lístkom (A -cestovanie bez cestovného lístka). Túto skutočnosť zaznamenal poverený zamestnanec žalobcu do hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1029937. Totožnosť žalovanej bola zistená z občianskeho preukazu.
7. Podľa § 26 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ) - Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilí na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
8. Podľa § 8 ods. 2, 5, 6 a 8 zákona ž. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach ods. 2 ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy. Ods. 5 cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy. Ods. 6 prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného. Ods. 8 podmienky tarify cestovného a prepravný poriadok podliehajú schváleniu objednávateľa.
9. Podľa § 100 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej len OZ), sa právo premlčí ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej ( §§ 101 a110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 108 OZ sa práva z prepravy premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
11. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Je to uplynutie času určeného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,?že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
12. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s účinnosťou od 01.05.2014, v znení ku dňu vyhlásenia rozsudku - Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť
alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával..
13. Podľa § 2 písmeno b/ zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
14. Ustanovenie § 5b cit. zákona ukladá okrem iného aj súdu prihliadať na premlčanie ex offo. Je to explicitná právna úprava, tiež lex specialis, procesnej povahy (postup štátneho orgánu).
15. V § 108 OZ je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 a § 773 OZ) s výnimkou práva na náhradu?škody v zmysle § 764 OZ, pre ktoré platí § 106 OZ. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 OZ sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 OZ ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zákona 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (ako aj v zmysle zákona uvádzaného žalobcom č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave). I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.
16. Zákon č. 514/2009 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Občianskeho zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108. Zákon č. 514/2009 Z. z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 Občianskeho zákonníka dlžník - cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať?podaním?žaloby na súd.
17. Žalobca predmetnou žalobou uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (prirážku) podľa cestovného poriadku a tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti žalovanou mať zakúpený cestovný lístok, t.j. dňom 17.12.2016. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia jej dĺžka je jeden rok. Nakoľko návrh na začatie konania bol doručený súdu podľa prezenčnej pečiatky až 02.01.2018, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.
18. Účtovanú úhradu nie je možné posudzovať samostatne. Nárok na zaplatenie úhrady nemôže vzniknúť samostatne a oddelene (aj keď môže byť samostatne a oddelene uplatnený na súde), ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného a oba nároky tak vznikajú len a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej porušenia, a to súčasne; u oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba ustanovená v § 108 Občianskeho zákonníka. (Oba nároky majú rovnaký právny základ - porušenie podmienok zmluvy o preprave).
19. V zmysle ust. § 122 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní, začína dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Koniec lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním (pri týždňoch) alebo číslom (pri mesiacoch a rokoch) zhoduje s dňom, na ktorý pripadá skutočnosť, od ktorej lehota začína plynúť (§ 122 ods. 2 OZ).
20. Žalovaná cestovala v hromadnom dopravnom prostriedku právneho predchodcu žalobcu bez platného cestovného lístka dňa 17.12.2016. Jednoročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku žalobcu na súde začala v predmetnom prípade plynúť dňa 18.12.2016 a v súlade s ust. § 122 ods. 2 prvá veta a § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 18.12.2017. Pri lehotách určených podľa rokov (daný prípad, jednoročná lehota) totiž platí, že začiatok lehoty je určený tak, ako pri počítaní podľa dní, tzn., že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj
keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti, a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok.
21. Keďže žaloba bola podaná na súd podľa prezentačnej pečiatky až dňa 02.01.2018 nemohol súd z dôvodu premlčania práva, žalobcovi ako postupníkovi pohľadávky právneho predchodcu, ktorý konal v rámci predmetu jeho podnikateľskej činnosti priznať plnenie voči žalovanej, ktorá má postavenie spotrebiteľa. V tomto prípade nie je podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom ku dňu vyhlásenia rozsudku potrebné, aby sa žalovaný sám takejto skutočnosti dovolával. Premlčanie práva žalobcu spôsobilo stratu nároku vymáhať právo súdnou cestou v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.
22. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). Žalovaná mala v konaní plný úspech a vzniklo jej právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Pri rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol aj na hospodárnosť konania, lebo na základe § 262 ods. 2 CSP, by bolo potrebné po právoplatnosti rozhodnutia vydať samostatné rozhodnutie o výške náhrady trov konania a nakoľko úspešnej žalovanej preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6 Cdo 544/2015).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z. č. 233/1995 Z. z.)