Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_30S-91-2017.pdf
PDF · 148.28 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/91/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XX, N., právne zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom A. D.. X, N., proti žalovanému: Ministerstvo obrany SR, so sídlom Kutuzovova č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra obrany Slovenskej republiky č: SEĽUZ-67-8/2017 zo dňa 20.04.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie ministra obrany Slovenskej republiky č: SEĽUZ-67-8/2017 zo dňa 20.04.2017 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Prvostupňový správny orgán - rektor Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, ako príslušný správny orgán, podľa § 7 ods. 2 písm. f), § 6 ods. 1 písm. f), ods. 2 zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 281/2015 Z.z.) s poukazom na ust. § 83 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. z dôvodu zanechania štúdia na vlastnú žiadosť prepustil zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe J. Y., vojaka prvého stupňa nar. XX.XX.XXXX, konštatujúc, že služobný pomer profesionálneho vojaka podľa § 94 ods. 6 zákona skončí dňom doručenia personálneho rozkazu, t. j. dňa 12.01.2017. Vo výroku rozhodnutia správny orgán prvého stupňa ďalej uložil žalobcovi povinnosť uhradiť pomernú časť nákladov vynaložených na zabezpečenie vysokoškolského štúdia vojenského programu najneskôr do jedného mesiaca odo dňa prepustenia vo výške 16 266,43 € s poukazom na ust. § 229 ods. 17, § 18 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov Ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca bol dňom 01.08.2014 na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 6749 z 24.07.2014 prijatý do prípravnej štátnej služby vymenovaný do vojenskej hodnoty vojak 1. stupňa a ustanovený do funkcie kadet. Správny orgán poukázal na ust. § 66 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len zákon č. 131/2002 Z.z.), ust. § 83 ods. 2 písm. e), § 91 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. e), § 94 ods. 1 písm. a), § 94 ods. 6 zákona č. 281/2015 Z.z., čl. 19 ods. 1 písm. a) Študijného poriadku schváleného dňa 31.01.2014 pre prvý stupeň vysokoškolského štúdia Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika č. AOS-Q-401 (ďalej len Študijný poriadok) ustanovenia výnosu Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 26.11.2008 č. SEOPMVL-88-2017/2008-OdL, ktorým sa mení výnos Ministerstva obrany Slovenskej republiky z 09.09.2005 č. SELP/K-58/5-15/2005 o určení sumy úhrady nákladov
vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia profesionálnych vojakov v prípravnej štátnej službe a ust. čl. I ods. 2, čl. II, čl. IV Dohody o umožnení získavania vysokoškolského vzdelávania č. PÚ-38-575/2014 zo dňa 01.08.2014 (ďalej len dohoda zo dňa 01.08.2014). Správny orgán s poukazom na vyššie označené ustanovenia konštatoval, že štúdium menovaného v študijnom programe Manažment vojenskej organizácie v študijnom odbore 8.4.1 Manažment vojenských systémov I. stupňa vysokoškolského vzdelávania v Akadémii ozbrojených síl generála M. R. Štefánika sa dňom 09.01.2017 skončilo, a to zanechaním štúdia. V zmysle § 92 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. konanie o prepustení je začaté dňom, keď služobný úrad zistil dôvod na prepustenie. Dôvodom na prepustenie menovaného bolo zanechanie štúdia na vlastnú žiadosť menovaného, ktorá bola akadémii doručená 09.01.2017. Rektor akadémie sa pred vydaním rozhodnutia zaoberal návrhom na prepustenie zo služobného pomeru menovaného z 11.01.2017, ktorý spracoval veliteľ ročníka kpt. Ing. H. H., PhD.. S predmetným návrhom na prepustenie bol žalobca oboznámený v prítomnosti vyššie označeného veliteľa ročníka. K návrhu na prepustenie zo služobného pomeru sa menovaný vyjadril slovami: „Bol som oboznámený s návrhom na ukončenie služobného pomeru, jeho prílohami a povinnosťou uhradiť náklady spojené so získaním vysokoškolského štúdia". Uvedenú skutočnosť potvrdil žalobca v návrhu na prepustenie vlastnoručným podpisom. Správny orgán konštatoval, že skončenie služobného pomeru profesionálneho vojaka v prípravnej službe podľa § 83 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. je obligatórnym dôvodom skončenia služobného pomeru. Správny orgán konštatoval, že si splnil povinnosť v zmysle § 91 ods. 7 daného zákona, keď s dôvodmi na vydanie personálneho rozkazu oboznámil vopred žalobcu, a to formou návrhu na prepustenie zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z 11.01.2017. S poukazom na dohodu zo dňa 01.08.2014 a vyššie označený výnos ministerstva obrany vypočítal správny orgán prvého stupňa žalobcovi celkovú sumu úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia vo výške 16 266,43 €, ktoré je povinný zaplatiť z dôvodu predčasného zanechania štúdia vzhľadom na dobu vysokoškolského štúdia menovaného, ktorá je 29 mesiacov a 12 dní.
2. O odvolaní žalobcu voči vyššie označenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu rozhodoval žalovaný rozhodnutím č: SEĽUZ-67-8/2017 z 20.04.2017, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu s poukazom na ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) potvrdil vyvodzujúc svoju príslušnosť z ust. § 96 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Na jednotlivé odvolacie námietky žalobcu uviedol nasledovné: K odvolacej námietke, že žiadosť o zanechanie štúdia podal žalobca pod nátlakom a v tiesni, pretože mu bolo oznámené, že ak ju nepodá, náklady vynaložené na zabezpečenie vysokoškolského štúdia vojenského programu sa budú navyšovať vzhľadom na skutočnosť, že nesplnil podmienky štúdia, a to zápočty z predmetu Telesná výchova II do stanoveného termínu 05.02.2017 uviedol s poukazom na ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Občiansky zákonník), že správnym orgánom zistený skutkový stav preukazuje, že slobodná vôľa odvolateľa bola nedotknutá. Prorektor v pohovore so žalobcom dňa 09.01.2017 tomuto oznámil, že k predmetnému dňu nemá splnené študijné povinnosti z predmetu Telesná výchova II, IV a V a zároveň bol žalobca prorektorom povzbudený, aby do 05.02.2017 sa pokúsil splniť chýbajúcu študijnú povinnosť z predmetu Telesná výchova II, aby sa nevzdával vzhľadom na fakt, že v dobe pohovoru mal ešte mesiac na splnenie študijných povinností. Počas pohovoru bol žalobca zároveň aj upozornený na skutočnosť, že nesplnenie študijných povinností z predmetu Telesná výchova II do konca zimného semestra akademického roka 2016/2017, teda do 05.02.2017 bude obligatórnym dôvodom na jeho vylúčenie zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu Manažment vojenskej organizácie a zo Študijného poriadku. Zároveň bol žalobca upozornený na záväzok vyplývajúci z uzavretej dohody, avšak len vo všeobecnosti, bez uvedenia konkrétnych súm vzhľadom na to, že kompetenciou prorektora pre vzdelávanie nie je riešiť finančné náhrady za štúdium. Hlavným motívom pohovoru bolo upozornenie, že v prípade nesplnenia opakovane zapísaného predmetu bude v zmysle čl. 19 ods. 1 bodu d) Študijného poriadku vylúčený žalobca zo štúdia. Uvedený pohovor v spojení s upozornením na následky nesplnenia študijných povinností, ako aj na záväzok vyplývajúci z dohody, nie je podľa názoru žalovaného možné považovať za nátlak ani za bezprávnu vyhrážku. Naopak, prorektor upozornil odvolateľa na skutočnosti a podmienky, ktoré sú stanovené zákonom 281/2015 Z.z., Študijným poriadkom a v neposlednom rade aj podpísanou dohodou z 01.08.2014. Uvedený následok je rovnaký pre všetkých študentov, čo znamená, že s každým študentom bola obligatórne podpísaná dohoda o úhrade nákladov dňom prijatia do štátnej služby a ustanovením do funkcie. Žalovaný preto zhrnul, že v danom prípade nemohlo ísť o nátlak alebo
bezprávnu vyhrážku, pretože prorektor upozorňoval vo vzťahu k žalobcovi na následky vyplývajúce z nesplnenia študijných povinností, ako aj na záväzok vyplývajúci z uzavretej dohody, ktoré sú dané zákonom a dohodou. Rovnako v danom prípade nešlo ani o tieseň vzhľadom na skutočnosť, že zákon pre naplnenie znaku konania v tiesni vyžaduje kumulatívnu požiadavku na oprávnenie odstúpiť od zmluvy, a to existenciu nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá. Vzhľadom na skutočnosť, že aj v konštatovanej druhej podobe tiesne je podmienkou odstúpenia jej predchádzajúce platné uzavretie - teda sa jedná o dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, ani toto zákonné ustanovenie tiesne v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na tieseň napádanú žalobcom vzhľadom na to, že oznámenie o skončení vysokoškolského štúdia na základe vlastného rozhodnutia je jednostranným právnym úkonom žalobcu. Je prirodzené, že žalobca subjektívne vnímal tento sled udalostí ako vážnu stresovú situáciu, avšak akadémia ozbrojených síl (ďalej aj AOS), ktorá upozornila odvolateľa na následok nesplnenia študijných povinností a povinnosť uhradiť náklady štúdia, ktorých zvyšovanie priamo súvisí s dĺžkou neúspešného zotrvania na AOS a s tým spojená možnosť skončiť štúdium na vlastnú žiadosť, čím možnosť znížiť náklady štúdia nemožno označiť za konanie pod nátlakom a v tiesni. Skutočnosť, že na žalobcu nebol vyvíjaný žiaden psychický nátlak a žiadosť o zanechanie štúdia nepodal pod nátlakom a v tiesni, svedčí aj fakt, že odvolateľ podal žiadosť až týždeň po pohovore s prorektorom, teda 09.01.2017. Konštatované oznámenie - upozornenie prorektora na následky vyplývajúce z nesplnenia študijných povinností, ako aj na záväzok vyplývajúci z uzavretej dohody voči žalobcovi nemohlo byť konaním, ktoré by viedlo k nedostatku slobody vôle, ktoré by ho donútilo k podaniu žiadosti o ukončenie štúdia. Odvolateľ mal dostatok času zvážiť svoje rozhodnutie, či podá žiadosť, alebo splní podmienky štúdia. K odvolacej námietke žalobcu, v zmysle ktorej v dôsledku služobného úrazu zo dňa 23.02.2016 počas zimného telovýchovného sústredenia a podľa výsledkov magnetickej rezonancie utrpel natrhnutie vonkajšieho postranného kolenného väzu a natrhnutie skríženého predného kolenného väzu vľavo, za ktorý bol odškodnený a podľa tvrdenia žalobcu jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný a stále prebieha rekonvalescencia, dôkazom čoho je operácia ľavého kolena naplánovaná na 07.02.2017 v ÚVN, žalovaný uviedol nasledovné: Žalobca bol v roku 2016 dočasne neschopný výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz spolu 57 dní, a preto obligatórne nebol daný dôvod na vykonanie prieskumného konania zameraného na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka podľa § 100 ods. 1 a 2 zákona č. 281/2015 Z.z.. Od 24.02.2016 do 28.02.2017 mal žalobca časté úľavy z telesnej výchovy prípadne ranného telesného cvičenia od 15.01.2016 do 28.02.2017 - len na učebni bez telesnej výchovy, ranného telesného cvičenia, poradovej prípravy vojenského programu. Uvedené úľavy sú podľa vyjadrenia AOS vypísané z knihy záznamov o chorých, z ktorej nebolo možné posúdiť, či súvisia so služobným úrazom žalobcu. Ospravedlnenie z telesnej výchovy ale ani iné uvedené oslobodenia nezakladali dôvod pre veliteľa vykonať fakultatívne prieskumné konanie pre zdravotnú nespôsobilosť odvolateľa. Žalovaný však podotkol, že v zmysle § 100 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. mal žalobca možnosť fakultatívne vyvolať prieskumné konanie zamerané na posúdenie jeho zdravotného stavu, najmä ak vedel, že mal zdravotné problémy, ktoré však neboli dôvodom na dočasnú neschopnosť pre chorobu alebo úraz. Rovnako v súlade s čl. 12 Študijného poriadku mohol žalobca požiadať o prerušenie štúdia. Taktiež v súlade s čl. 10 ods. 15 Študijného poriadku mohol žalobca písomne požiadať prorektora pre vzdelávanie o predĺženie skúškového obdobia. Práve vzhľadom na absenciu dôvodov obligatórneho prieskumného konania je v návrhu v bode 6 - zdravotná klasifikácia uvedené hodnotenie žalobcu „A" - spôsobilý na výkon štátnej služby. So služobným úrazom žalobcu sa prvostupňový správny orgán vysporiadal, nároky žalobcu zo služobného úrazu v súlade so zákonom 328/2002 Z.z. zostávajú zachované. Žalovaný v nadväznosti na návrh odvolateľa na výsluch svedka uviedol, že nepovažoval za nevyhnutné výsluch odvolateľom označeného svedka vykonať vzhľadom na to, že nepochybuje, že svedok by potvrdil tvrdenia odvolateľa, že bol prorektorom nesprávne informovaný o možnosti prerušiť štúdium. Podľa názoru žalovaného je však rozhodujúca možnosť prerušiť štúdium daná v čl. 12 Študijného poriadku a § 64 zákona č. 131/2002 Z.z., o ktorej je oprávnený rozhodnúť len rektor na základe písomnej žiadosti študenta. Z rovnakých dôvodov žalovaný nepovažoval za potrebné vykonať výsluch svedka ohľadom toho, či odvolateľ informoval prorektora prípadne veliteľa ročníka alebo veliteľa školských jednotiek, prípadne skúšajúceho z predmetu telesná výchova o plánovanej operácii ľavého kolena vzhľadom na skutočnosť, že potvrdzujúcimi dokladmi sú predložené ambulantné nálezy ako aj zápisy v knihe chorých, čo potvrdzuje aj prvostupňový orgán aj odvolateľ. Z podkladov predložených prvostupňovým orgánom, ako aj z podkladov zabezpečených odvolacím orgánom, vyplýva žalovanému zhoda tvrdení uvádzaných odvolateľom ako aj rektorom AOS, a to: V zaregistrovanom a riadne vysporiadanom služobnom úraze odvolateľa, v dĺžke jeho dočasnej neschopnosti, v úľavách a obmedzeniach odvolateľa, v jeho nesplnených študijných povinnostiach.
Rovnako má žalovaný preukázané, že panuje zhoda ohľadne tvrdenia rektora AOS a odvolateľa o informáciách poskytnutých prorektorom ohľadom následku nesplnenia študijných povinností a záväzku vyplývajúceho z uzavretej dohody. Žalovaný ďalej uviedol, že čo sa týka možnosti prerušenia štúdia na tvrdení prorektora na jednej strane, že si nepamätá, či možnosť prerušenia štúdia bola zo strany odvolateľa vznesená a na druhej strane tvrdenie odvolateľa, že bol prorektorom o možnosti prerušenia štúdia nesprávne informovaný, nič nezmení fakt, že práve a len Študijný poriadok v čl. 12, na ktorý sám odvolateľ vo svojom liste poukazuje, prípadne Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z.z. v spojení s § 64 a § 43 ods. 16 upravuje právo študenta písomne požiadať o prerušenie štúdia z vážnych osobných alebo zdravotných dôvodov. Uvedené je čisto slobodný prejav vôle študenta. Žalovaný záverom zdôrazňuje, že nie je zákonnou povinnosťou ani prvostupňového ani odvolacieho orgánu, skúmať dôvody, ktoré viedli odvolateľa k podaniu oznámenia o zanechaní štúdia na vlastnú žiadosť, teda jediným dôvodom prepustenia zo služobného pomeru odvolateľa bola v danom prípade jeho vlastná žiadosť.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote žalobu žalobca navrhujúci zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie žalovaného označil za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) Správneho súdneho poriadku. Namieta, že žalobca bol ukrátený predovšetkým na svojich právach v zmysle § 3 ods. 1, 3, 4, § 32 ods. 1, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok). Predovšetkým zdôrazňuje, že žalovaný neposúdil odvolanie žalobcu ako celok, reagoval na každé zo skutkových tvrdení jednotlivo, bez riadneho posúdenia vzájomných súvislostí, čím sa dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správny orgán nepristúpil k ústnemu prejednaniu veci, nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a k ním navrhnutým dôkazom sa náležite nevyjadril. Správny orgán sa priklonil k tvrdeniam prvostupňového správneho orgánu a k vyjadreniu rektora, ktoré je zavádzajúce a tendenčné. Predmetné vyjadrenie už v prvom bode uvádza, že žalobca zaostával za plnením noriem v rámci predmetu telesná výchova, avšak nijako sa nezaoberal skutočnosťou, že práve v uvedenom školskom roku došlo k úrazu žalobcu. Nátlak podrobovať sa povinnému doučovaniu mohol mať sám o sebe za následok dlhodobú nestabilitu zdravotného stavu žalobcu, ktorá vyvrcholila do samotného operačného zákroku. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že z druhej vety vyjadrenia rektora vyplýva zrejmý nátlak o tom, že bol záujem na prepustení zo služobného pomeru žalobcu z dôvodu nesplnenia normy preskúšania z pohybovej výkonnosti profesionálnych vojakov. K prepusteniu zo služobného pomeru nedošlo evidentne z dôvodu vydania stanoviska Úradu legislatívy a práva Ministerstva obrany Slovenskej republiky č. ÚLP-538/2016 z 19.10.2016. Žalobca od zmeny svojej telesnej zdatnosti spôsobenej služobným úrazom bol vystavovaný neustálej diskriminácii zo strany služobne nadriadených osôb. V odpovedi č. 5 rektor AOS konštatuje, že príčinnú súvislosť medzi úľavami a služobným úrazom nie je možné zistiť z dôvodu ochrany zdravotných záznamov pacienta. Žalovaný však opomenul skutočnosť, že práve vo svojom návrhu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností ako jeden z dôkazov sám žalobca navrhol oboznámenie sa s výpismi z jeho osobnej zdravotnej knižky pre profesionálnych vojakov. Správny orgán tak pochybil, pokiaľ sa odmietol zaoberať dôkazmi, ktoré mohli mať podstatný vplyv na prejednávanú vec. V odpovedi na otázku č. 6 sa v rozpore s odpoveďou na otázku č. 5 uvádza, že odvolateľ bol pri pohovore uskutočnenom prorektorom 02.01.2017 povzbudený, aby sa do 05.02.2017 pokúsil splniť chýbajúcu študijnú povinnosť. Predmetné upozornenie je v kontexte vykonaného dokazovania a preukázateľnej vedomosti prorektora o úľavách žalobcu nelogické. Naopak jednoznačne treba poukázať na poslednú vetu v bode 6 tohto vyjadrenia, že hlavným motívom pohovoru bolo upozornenie, že v prípade nesplnenia opakovane zapísaného predmetu bude v zmysle Študijného poriadku vylúčený zo štúdia. K slobode vôle žalobcu podpísať samotný prejav o ukončení štúdia je vzhľadom na vyššie opísané skutkové okolnosti až nedôvodné sa vyjadrovať. Nátlak, a to bezprávny je z vyššie popísaných skutočností zrejmý. Vzhľadom na úľavy a zdravotnú nespôsobilosť prorektor pri rozhovore so žalobcom 02.01.2017 jednoznačne musel vedieť, že nie je možné žalobcu vylúčiť zo štúdia z dôvodu nesplnenia podmienok študijného programu, o čom sa paradoxne píše práve vo vyjadrení rektora AOS zo dňa 21.03.2017, preto aj spôsob oznamovania a nátlaku v súvislosti so zvyšovaním náhrad za štúdium nemal oporu v právnych predpisoch. Je až absurdné, že sa žalovaný vyjadruje k dostatku času na zváženie rozhodnutia žalobcu, či splní podmienky štúdia, alebo podá žiadosť o jeho ukončenie, keď konečný termín na splnenie podmienok mu bol stanovený na deň 05.02.2017, teda dva dni pred preukázateľne plánovaným operačným zákrokom.
4. Vo vyjadrení doručenom správnemu súdu 06.09.2017 zotrval žalovaný na skutkových a právnych dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Na dôvažok doplnil, že žalovanému nie je zrejmé, aké konkrétne zákonné ustanovenia boli podľa názoru
žalobcu zo strany žalovaného porušené, keď tento vydal personálny rozkaz o prepustení zo služobného pomeru na základe vlastného rozhodnutia písomným oznámením rektorovi o zanechaní štúdia z 09.01.2017. Žalovaný v podrobnostiach poukázal na ust. § 37 ods. 1, § 49, § 39a Občianskeho zákonníka a súvisiaci výklad uvedených ustanovení. Zopakoval, že žalobca subjektívne vnímal uvedený sled udalostí ako vážnu stresovú situáciu, avšak nejde o taký objektívne existujúci stav, ktorý by vylučoval slobodu vôle žalobcu. AOS Liptovský Mikuláš upozornila žalobcu na následok nesplnenia študijných povinností a povinnosti uhradiť náklady štúdia a s tým spojenú možnosť skončiť štúdium na vlastnú žiadosť. Oznámenie prorektora AOS Liptovský Mikuláš nie je preto možné považovať za nátlak ani za bezprávnu vyhrážku. Uvedený následok, nesplnenie študijných povinností a úhrada nákladov na štúdium je rovnaký pre všetkých študentov. Skutočnosť, že na žalobcu nebol vyvíjaný žiaden psychický nátlak a žiadosť o zanechanie štúdia nepodal pod nátlakom ani v tiesni, svedčí aj fakt, že žalobca podal žiadosť až týždeň po pohovore s prorektorom, teda až 09.01.2017. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žaloba z vlastnej vôle nevyužil práva prináležiace mu z platných právnych predpisov zákona č. 281/2015 Z.z., zákona č. 131/2002 Z.z. ani Študijného poriadku. Z celého konania a postupu žalobcu je tak zrejmá jeho pasivita, ktorú v dôsledku následne pociťovanej vnútornej tiesne a tlaku prejavil do nátlaku a tiesne zo strany AOS Liptovský Mikuláš. Podľa názoru žalovaného oznámenie o skončení vysokoškolského štúdia na vlastnú žiadosť z 09.1.2017 je platným jednostranným právnym úkonom, ktorým žalobca prejavil svoju slobodnú vôľu zanechať štúdium, je datované, žalobcom podpísané, AOS Liptovský Mikuláš riadne doručené. Právny úkon urobil žalobca slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, neobchádza ho, neprieči sa dobrým mravom, preto je platné. Záverom žalovaný poznamenáva, že tvrdenie žalobcu, že bol nesprávne informovaný o možnosti prerušiť štúdium, neobstojí, keďže žalobca bol oboznámený o tejto možnosti podľa čl. 12 ods. 11 Študijného poriadku. Poučenie ohľadom Študijného poriadku a zákona 131/2002 Z.z. vykonáva Oddelenie vysokoškolského vzdelávania AOS Litovský Mikuláš na začiatku každého akademického roka zvyčajne pri zápise do ročníka. Taktiež poučenie o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona 281/2015 Z.z. a Zákonníka práce je vykonávané v prvých dňoch po nástupe do prípravnej štátnej služby v rámci vstupných zamestnaní príslušníkmi školských jednotiek AOS Liptovský Mikuláš. Žalovaný považuje žalobou napadnuté rozhodnutie za vecne správne a v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, a preto žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
5. Žalobca doručil repliku správnemu súdu 01.02.2018. Lehota ustanovená súdom na podanie repliky začala žalobcovi plynúť dňa 16.11.2017. Márne uplynula dňom 27.11.2017. Vo výzve na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného bolo dané poučenie súdu, že na ďalšie vyjadrenia súd nebude prihliadať. Replika bola súdu doručená po uplynutí súdom určenej lehoty, dôvody, ktoré uviedol žalobca v žiadosti o určenie novej lehoty (pobyt žalobcu v zahraničí z dôvodu obavy pred možnými finančnými sankciami zo strany žalovaného), vyhodnotil správny súd ako hypotetické, ničím nepreukázané a aj v prípade ich preukázania právne irelevantné.
6. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 22.05.2018 za splnenia procesných podmienok ustanovených v § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, ďalej len SSP). Preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 177 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 písm. a) SSP a § 183 SSP), pričom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e) a c) SSP.
7. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t. j. 26.04.2017 (ďalej len zákon č. 131/2002 Z.z.) okrem riadneho skončenia štúdia sa štúdium skončí zanechaním štúdia.
Podľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. dňom skončenia štúdia je podľa odseku 1 písm. a) deň, keď bolo vysokej škole doručené písomné vyhlásenie študenta o zanechaní štúdia.
Podľa § 83 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon č. 281/2015 Z.z.) štátna služba profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe sa skončí prepustením, ak zanechal vysokoškolské štúdium na vlastnú žiadosť.
Podľa § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. personálny rozkaz sa vydáva pri skončení štátnej služby prepustením podľa § 83 ods. 1, 2 a ods. 4 až 6, § 84 a § 98 ods. 4.
Podľa § 92 ods. 2 písm. e) citovaného zákona konanie o prepustení je začaté dňom, keď služobný úrad zistil dôvod na prepustenie a nejde o prípady uvedené v písmenách a) až d).
Podľa § 93 ods. 1 písm. a) citovaného zákona návrh na prepustenie spracuje veliteľ do 7 dní odo dňa, keď zistil dôvod na prepustenie podľa § 83 ods. 1 písm. o) a q) a § 83 ods. 2 písm. a) až i) a k).
Podľa § 94 ods. 1 písm. a) citovaného zákona o prepustení profesionálneho vojaka rozhodne služobný úrad z dôvodu podľa § 83 ods. 1 písm. o), p) a q), § 83 ods. 2 a § 83 ods. 4 písm. a) a d) najneskôr do 15 dní odo dňa začatia konania o prepustení. Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona prieskumné konanie je zamerané na posúdenie zdravotného stavu profesionálneho vojaka, pri ktorom sa určuje zdravotná spôsobilosť na ďalší výkon štátnej služby. Zdravotná spôsobilosť sa zisťuje na základe lekárskej prehliadky, ktorú možno doplniť odborným vyšetrením. Prieskumné konanie sa vykoná na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára alebo iného lekára určeného služobným úradom, ak a) dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz u profesionálneho vojaka v priebehu kalendárneho roka presiahne v úhrne šesť mesiacov alebo b) dočasná neschopnosť pre chorobu alebo úraz profesionálneho vojaka trvá nepretržite šesť mesiacov. Prieskumné konanie možno vykonať aj v iných odôvodnených prípadoch na návrh veliteľa, ošetrujúceho lekára, iného lekára určeného služobným úradom alebo na žiadosť profesionálneho vojaka.
Podľa § 134 ods. 1 písm. m) citovaného zákona profesionálny vojak je povinný zúčastniť sa každoročne na preskúšaní z pohybovej výkonnosti podľa nariadenia veliteľa, ak to zdravotný stav profesionálneho vojaka a výkon štátnej služby umožňuje, a splniť požadované normy z pohybovej výkonnosti v príslušnej vekovej kategórii.
Podľa § 219 ods. 3 citovaného zákona na právne vzťahy profesionálneho vojaka sa v prípadoch uvedených v § 91 ods. 1 písm. c) primerane vzťahujú ustanovenia § 1, § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 4 ods. 1, § 5, 6, § 9 až 15, § 16, 17, § 19 ods. 2, § 20 až 24, § 25 ods. 5, § 27, 28, § 31 až 33, § 37 ods. 1, § 40 až 43, § 45, 52, 53, 57, § 59 až 60a a § 62 až 70 všeobecného predpisu o správnom konaní.
Podľa čl. II Dohody o umožnení získania vysokoškolského vzdelania číslo: PÚ-38-575/2014 zo dňa 23.07.2014 (ďalej len dohoda zo dňa 23.07.2014) občan sa zaväzuje uhradiť náklady vynaložené na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia, ak a) nezotrvá v dočasnej štátnej službe po dobu výsluhy v hodnosti poručík, b) sa služobný pomer skončí podľa § 69 zákona 346/2005 Z.z..
Podľa čl. IV ods. 1 dohody zo dňa 23.07.2014 najvyššia suma úhrady nákladov vynaložených na naturálne a finančné zabezpečenie vysokoškolského štúdia profesionálneho vojaka v prípravnej službe podľa § 18 ods. 2 písm. g) a ods. 4 zákona v súlade s § 1 a § 2 výnosu je 19 611,29 €.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Správny poriadok) správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe
alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka účastník právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
8. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu správny súd zistil, že žalobca bol dňom 01.08.2014 na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR č. 6749 z 24.07.2014 prijatý do prípravnej štátnej služby vymenovaný do vojenskej hodnosti vojak 1. stupňa a ustanovený do funkcie kadet. Medzi riaditeľom personálneho úradu a žalobcom bola 01.08.2014 uzatvorená Dohoda o umožnení získania vysokoškolského vzdelania č. PÚ-38-575/2014. Dňa 02.01.2017 bol spísaný záznam prorektora pre vzdelávanie doc. Ing. R. Y., PhD. so žalobcom o pohovore, v ktorom bolo (okrem iného) konštatované, že študent J. Y. nemá ku dňu 02.01.2017 splnené študijné povinnosti z predmetu Telesná výchova II, IV, V. Ďalej bol v pohovore citovaný čl. 11 ods. 8 a čl. 10 ods. 8 Študijného poriadku a konštatované, že v informačnom liste predmetu P603 Telesná výchova II študijného programu Manažment vojenskej organizácie platnom v akademickom roku 2014/2005 je stanovený spôsob hodnotenia a ukončenia štúdia predmetu. Študent musí počas záverečného semestrálneho testovania splniť výkonnostné limity predpísané pre daný predmet. Ďalej sa tu uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené fakty bol študent J. Y. upozornený, že nesplnenie študijných povinností z predmetu Telesná výchova II do konca zimného semestra akademického roka 2016/2017, teda do 05.02.2017, bude obligatórnym dôvodom na jeho vylúčenie zo štúdia pre nesplnenie požiadaviek, ktoré vyplývajú zo študijného programu Manažment vojenskej organizácie a zo Študijného poriadku. Dňa 09.01.2017 žalobca adresoval rektorovi AOS doc. Ing. H. R., CSc. písomné podanie - zanechanie štúdia. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že veliteľom ročníka kpt. Ing. H. H., PhD. bol spísaný návrh na prepustenie profesionálneho vojaka (J. Y.) zo služobného pomeru.
9. Vojak prvého stupňa J. Y. dňa 09.01.2017 ukončil štúdium v súlade s ust. § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z.z. a čl. 19 ods. 1 písm. a) Študijného poriadku. Dňa 11.01.2017 bol doc. Ing. H. R., CSc. (rektorom AOS) vydaný personálny rozkaz, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v prípravnej službe (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2017. Ďalej správny súd z obsahu administratívneho spisu, a to časti dotýkajúcej sa odvolacieho konania, zistil, že žalobcovi bolo listom č. SEĽUZ-67-1/2017- OdRĽZ z 10.03.2017 oznámené, že 02.03.2017 sa začalo správne konanie vo veci jeho odvolania a podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku bola daná žalobcovi možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
10. Žalobca v odvolacom konaní na základe žiadosti o vyjadrenie žalovaného zo dňa 10.03.2017, kde žalovaný formuloval na žalobcu otázky, podal písomné vyjadrenie doručené odvolaciemu orgánu 17.03.2017, v ktorom (okrem iného) uviedol, že dňa 15.12.2016 v čase približne okolo 09:00 sa zúčastnil opakovanej ortopedickej kontroly v UVN, kde mu bol po odbornom vyšetrení určený termín plánovanej operácie ľavého kolena na 7. februára 2017. Po návrate na AOS sa odvolateľ hlásil u veliteľa ročníka ako aj výkonnej poddôstojníčky, pričom ich informoval o plánovanej operácii. Rovnako o plánovanej operácii informoval skúšajúceho z predmetu Telesná výchova V. O plánovanej operácii informoval aj prorektora. Ako svedka svojho vyjadrenia uvádza J.Z., bytom T. XXX/X; A. XXX XX. (ďalej len „menovaný svedok"). Odvolateľ predložil aj ambulantný nález o plánovanej operácii. Z listu je ďalej zrejmé, že odvolateľ absolvoval naplánovanú operáciu 7. februára 2017, čo doložil aj prepúšťacou správou. Na otázku odvolacieho orgánu prečo nevyužil možnosť prerušenia štúdia podľa či. 12 ods. 1 Študijného poriadku odvolateľ uviedol, že počas hlásenia u prorektora 9. januára 2017 mu prorektor povedal, že možnosť prerušenia štúdia nemá. Ako svedka opätovne uvádza menovaného svedka. Na otázku, či odvolateľ informoval nadriadených o zdravotných problémoch súvisiacich so služobným úrazom, respektíve, či mal potvrdenie od ošetrujúceho lekára, z ktorého vyplýva, že jeho zdravotný stav nie je stabilizovaný, obsiahlym spôsobom uvádza chronológiu svojho služobného úrazu s tým, že po skončení dočasnej neschopnosti vystavenej od 25. februára 2016 do 1. apríla 2016 mal
od posádkového lekára určené úľavy a obmedzenia až do konca semestra. V dôsledku pretrvávajúcich problémov spojených so služobným úrazom odvolateľ navštívil primára ortopedického oddelenia v UVN, a to v dňoch 13. októbra 2016, 14. novembra 2016 a 15. decembra 2016, kedy mu bol určený termín operačného zákroku na 7. februára 2017. O uvedených návštevách lekára predložil kópiu ambulantného nálezu. O odbornom vyšetrení, v súlade so stanovenými povinnosťami, oboznámil s výsledkami vyšetrení najskôr posádkového lekára AOS a následne si splnil povinnosť hlásiť sa u veliteľa ročníka alebo výkonného poddôstojníka, ktorých zároveň informoval o zdravotných ťažkostiach, o čom svedčia zápisy v knihe chorých. Na otázku, či bol odvolateľ od úrazu a v jeho dôsledku dočasne neschopný alebo mal úľavy z predmetu telesná výchova a vojenského programu uviedol, že v dôsledku služobného úrazu mal dočasnú neschopnosť od 25. februára 2016 do 1. apríla 2016. Od 2. apríla, podľa tvrdenia odvolateľa, tento odmietol ďalšiu dočasnú neschopnosť z dôvodu blížiacich sa skúšok, avšak jeho zdravotný stav nebol stabilizovaný, preto mu boli vystavené úľavy z telesnej výchovy, ranného telesného cvičenia, vojenského programu a poradovej prípravy. Odvolateľ v liste ďalej uvádza, že po začatí piateho semestra 5. septembra 2016 pokračoval v štúdiu bez obmedzení, avšak po absolvovaní kurzu špeciálnej telovýchovy v dňoch 5. - 8. septembra 2016 sa ťažkosti a bolesti v ľavom kolene vrátili, preto dňa 13. októbra 2016 absolvoval zdravotnú prehliadku v ÚVN, pričom mu boli odporúčané fyziologické rehabilitácie. 14. novembra 2016 po ďalšej kontrole v ÚVN mu bolo odporúčané predĺženie úľav z TV a opätovne odporúčané fyziologické rehabilitácie. Na kontrole 15. decembra 2016 bol odvolateľovi určený termín operačného zákroku na 7. februára 2017 a z uvedeného dôvodu mu boli predĺžené úľavy posádkovým lekárom AOS do 28. februára 2017. Od operácie absolvovanej 7. februára 2017 je dočasne neschopný, s naplánovanou ortopedickou kontrolou 3. apríla 2017. O každom odbornom vyšetrení odvolateľ doložil kópiu ambulantného nálezu, vrátane prepúšťacej správy. K poslednej otázke, z čoho odvolateľ usudzuje, že jeho rozhodnutie o zanechaní štúdia na vlastnú žiadosť bolo uskutočnené pod nátlakom a v tiesni uvádza, že mu bolo 2. januára 2017 a následne 9. januára 2017 oznámené, že ak nesplní podmienky preskúšania z predmetu Telesná výchova II do 5. februára 2017, kedy sa končí zimný semester, bude prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 83 ods. 2 písm. c) zákona č. 281/2015 Z. z. Odvolateľ ďalej uvádza, že v obidvoch prípadoch informoval prorektora aj o plánovanej operácii, o nestálosti zdravotného stavu, o úľavách z predmetu Telesná výchova, vojenského programu, poradovej prípravy a ranného telesného cvičenia vystavených do 28. februára 2017. Ďalej odvolateľ uvádza, že následne mu bolo prorektorom oznámené, že ak nezanechá štúdium na vlastnú žiadosť podľa § 83 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z. z., náklady vynaložené na zabezpečenie vysokoškolského štúdia a vojenského programu sa budú zvyšovať. Ako svedka, ktorý sa s odvolateľom osobne zúčastnil na hlásení u prorektora 9. januára 2017, a ktorý môže svedecky potvrdiť jeho tvrdenie, uvádza menovaného svedka.
11. V odvolacom konaní podal písomné vyjadrenie aj rektor AOS dňa 24.03.2017, v ktorom (okrem iného) uviedol, že žalobca počas štúdia neprejavil žiadnu aktivitu a snahu o zlepšenie svojich výsledkov. Nakoľko zaostával s plnením noriem v rámci predmetu Telesná výchova, bolo mu v akademickom roku 2015/2016 určené povinné doučovanie 1 x do týždňa v popoludňajších hodinách, avšak ani v rámci tohto doučovania nebol dostatočne aktívny, aby svoju výkonnosť zlepšil. AOS úraz odvolateľa riešila v zmysle platných právnych predpisov. Žalobca bol v roku 2016 dočasne neschopný výkonu štátnej služby pre chorobu alebo úraz spolu 57 dní, z toho 12 dní pred vznikom služobného úrazu. Žalobca mal v roku 2016 od vzniku služobného úrazu, tzn. od 23.02.2016 nasledovné úľavy: 24.02.2016 - kľud na izbe, 31.03.2016 - 14 dní len na učebni, ľahká obuv, 18.04.2016 - 29.04.2016 len na učebni, ľahká obuv, 02.05.2016 - 31.05.2016 bez ranného telesného cvičenia, 13.05.2016 - kľud na izbe, 23.05.2016 - 27.05.2016 - bez telesnej výchovy, ranného telesného cvičenia, 31.05.2016 - 30.06.2016 - bez ranného telesného cvičenia, behov, iné športy môže, 14.10.2016 - 3 týždne len na učebni, 02.11.2016 - 18.11.2016 - len na učebni, 21.11.2016 - 22.12.2016 - len na učebni, 15.12.2016 - 28.02.2017 len na učebni bez telesnej výchovy, ranného telesného cvičenia, poradovej prípravy, vojenského programu. Rektor vo vyjadrení ďalej konštatoval, že uvedené úľavy sú vypísané z Knihy záznamov o chorých, ďalej uviedol, že keďže podľa vyjadrenia AOS nie je prípustné vstupovať do zdravotnej dokumentácie žalobcu, nemožno posúdiť, či uvedené úľavy súvisia alebo nesúvisia s jeho služobným úrazom. K pohovoru uskutočnenému prorektorom 02.01.2017 rektor AOS uviedol, že bol pri ňom žalobca povzbudený, aby sa do 05.02.2017 pokúsil splniť chýbajúcu študijnú povinnosť z predmetu Telesná výchova II. Podľa vyjadrenia prorektora ten žalobcu informoval o skutočnosti, že v tej dobe má na splnenie študijných povinností ešte mesiac a aby sa nevzdával. Počas pohovoru bol odvolateľ upozornený aj na záväzok vyplývajúci z uzavretej dohody o získaní vzdelania, avšak len vo všeobecnosti, bez konkrétnych súm. A prorektor uviedol, že nie je jeho kompetenciou riešiť finančné náhrady za štúdium. Hlavným motívom
pohovoru bolo upozornenie, že v prípade nesplnenia opakovane zapísaného predmetu bude v zmysle Študijného poriadku vylúčený zo štúdia. V ďalšom písomnom vyjadrení doručenom dňa 28.03.2017 v odvolacom konaní rektor na otázky odvolacieho orgánu uviedol, že podľa vyjadrenia prorektora si prorektor nepamätá, či možnosť prerušenia štúdia bola zo strany odvolateľa vznesená. V žiadnom prípade by však túto hypotetickú možnosť nezakázal, lebo na to nemá ako prorektor kompetencie. Ďalej prorektor uvádza, že prerušenie štúdia v zmysle čl. 12 Študijného poriadku obligatórne povoľuje rektor AOS na základe písomnej žiadosti študenta, nie prorektor. Uviedol, že poučenie o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zákona č. 281/2015 Z.z. a zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce je vykonávané v prvých dňoch po nástupe do prípravnej štátnej služby v rámci vstupných zamestnaní na AOS príslušníkmi školských jednotiek AOS.
12. Podstatnou otázkou v danej veci bolo, či boli splnené zákonné podmienky pre vydanie personálneho rozkazu v zmysle § 91 ods. 1 písm. c) zákona č. 281/2015 Z.z. pri skončení štátnej služby prepustením v nadväznosti na ust. § 83 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z. v spojení s § 66 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z.z.. Zákonným predpokladom vydania rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o prepustení zo služobného pomeru je existencia platného jednostranne adresovaného právneho úkonu - písomného vyhlásenia študenta o zanechaní štúdia napĺňajúceho atribúty ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 49a veta prvá a contrario Občianskeho zákonníka.
13. V konaní nebolo sporné, že Študijný poriadok (ktorý však nebol súčasťou administratívneho spisu) v čl. 12 Študijného poriadku umožňoval žalobcovi požiadať o prerušenie štúdia, resp. v zmysle čl. 10 ods. 15 Študijného poriadku písomne požiadať prorektora pre vzdelávanie o predĺženie skúškového obdobia, nakoľko v zmysle uvedených ustanovení v odôvodnených prípadoch môže prorektor pre vzdelávanie na základe písomnej žiadosti študenta predĺžiť jeho skúškové obdobie. V takom prípade skúšajúci učiteľ určí a zverejní ďalšie dni na vykonanie semestrálnej skúšky. Rovnako v zmysle § 100 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. mal žalobca možnosť fakultatívne vyvolať prieskumné konanie zamerané na posúdenie jeho zdravotného stavu.
14. V konaní boli sporné (a v danej veci podľa mienky správneho súdu právne významné) okolnosti predchádzajúce písomnému ukončeniu štúdia žalobcom - zanechaniu štúdia zo dňa 09.01.2017. Správny súd ich považuje za právne významné z dôvodu, že preukázanie týchto okolností je spôsobilé osvetliť otázku, či prejav vôle žalobcu - jednostranne adresovaný právny úkon bol urobený slobodne a bez omylu. Slobodou vôle sa rozumie neexistencia pôsobenia takých vonkajších vplyvov, ktoré by boli spôsobilé konajúcu osobu zbaviť voľnosti rozhodnúť sa, či určitý prejav vôle urobí alebo neurobí, alebo ktoré by boli spôsobilé túto voľnosť neprimerane obmedziť. Omyl je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Citované ust. § 49a obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol učinený omylom (tzv. omyl vo vôli, resp. vnútorný omyl). Tento omyl, ktorý je kvalifikovaný ako špeciálna vada vôle vo vzťahu k § 37 spočíva v tom, že jednajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch právneho úkonu (naproti tomu, ak ide o vonkajší omyl alebo omyl v prejave, ten sa týka sa spôsobu alebo prenosu prejavu vôle). Omyl vo vôli je právne významný, t. j. má za následok neplatnosť právneho úkonu vtedy, ak právny úkon urobila konajúca osoba v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorý bol pre uskutočnenie právneho úkonu (nie je relevantné, či išlo o dvoj, resp. jednostranný právny úkon) rozhodujúci (podstatný) a bez ktorého by k právnemu úkonu, ktorý bol konajúcou osobou prejavený, nedošlo a osoba, ktorej bol právny úkon adresovaný, tento omyl buď vyvolala (napr. uvedením nepravdivej skutočnosti, ktorá bola rozhodujúca pre konanie druhej strany) alebo ho síce nevyvolala, avšak v omyle v dobe uskutočnenia právneho úkonu vedela alebo vedieť musela (muselo jej to byť - objektívne vzhľadom k okolnostiam prípadu posudzovaného - zrejmé) a napriek uvedenému stranu, ktorá prejav vôle učinila, na omyl neupozornila.
15. Žalobca tvrdí (a na preukázanie svojich tvrdení v odvolacom konaní označil listinné dôkazy a dôkaz výsluchom svedka), že splneniu študijných povinností mu bránili preukázateľné zdravotné problémy, ktoré mali pôvod v služobnom úraze. Tvrdí, že o týchto zdravotných problémoch mali kompetentné orgány vedomosť, keďže tieto dokladoval a boli mu v ich dôsledku aj poskytované študijné úľavy. Tvrdí, že o plánovanej operácii kolena 07.02.2017 kompetentné orgány vedeli, napriek tomu pri pohovore dňa 02.01.2017 a následne 09.01.2017 mu bolo oznámené, že ak nesplní podmienky preskúšania z predmetu Telesná výchova II do 05.02.2017, kedy sa končí zimný semester, bude prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka v prípravnej štátnej službe podľa § 83 ods. 2 písm. c)
zákona č. 281/2015 Z.z.. Žalobca tvrdí, že v oboch prípadoch informoval prorektora nielen o plánovanej operácii, ale aj o nestálosti jeho zdravotného stavu, o úľavách z predmetu Telesná výchova, vojenského programu, poradovej prípravy a ranného telesného cvičenia. Žalobca tvrdí, že prorektor mu oznámil, že ak nezanechá štúdium na vlastnú žiadosť podľa § 83 ods. 2 písm. e) zákona č. 281/2015 Z.z., náklady vynaložené na zabezpečenie vysokoškolského štúdia vojenského programu sa budú zvyšovať, pričom možnosť prerušenia štúdia vylúčil.
16. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ študentovi, ktorý pre pretrvávajúce zdravotné problémy nie je schopný zvládnuť do stanoveného termínu študijné povinnosti (vzhľadom na plánovanú operáciu kolena), pri hrozbe zvyšovania sumy úhrad je školskou autoritou poskytnutá informácia, ktorá neobsahovala inú alternatívu riešenia danej situácie, len splnenie študijných povinností v stanovenej lehote (v danom prípade pre zdravotné komplikácie žalobcu nemožné) alebo písomné vzdanie sa štúdia, ktorým by zamedzil žalobca zvyšovaniu študijných nákladov, avšak preukázateľne iné alternatívy existovali (napr. prerušenie štúdia, atď.), takáto informácia je spôsobilá privodiť omyl, ktorý má na mysli citované ust. § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka.
17. V danej veci je nesporné, že iné možnosti riešenia uvedenej skutkovej situácie vyplývali študentovi zo Študijného poriadku (možnosť prerušenia štúdia, predĺženie skúškového obdobia) alebo § 100 ods. 3 zákona č. 281/2015 Z.z. (možnosť fakultatívneho prieskumu zdravotného stavu). Pritom je zo správneho spisu preukázané, že na pohovore dňa 02.01.2017 prorektor pre vzdelávanie informácie žalobcovi o ďalších alternatívach riešenia situácie, vyznievajúcich v jeho prospech, neposkytol. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ takúto informáciu v konkrétnej situácii - na pohovore na to určenom - neposkytla študentovi taká autorita, akou je samotný prorektor AOS, je dôvodné od študenta (podliehajúceho tejto autorite) očakávať, že poskytnutú (neúplnú) informáciu pre uskutočnenie svojho prejavu vôle bude považovať za smerodajnú. Už samotná táto skutočnosť by bola spôsobilá uviesť žalobcu do omylu; naviac, pokiaľ by sa preukázalo, že táto autorita vylúčila možnosť prerušenia štúdia, táto skutočnosť u žalobcu by bez akýchkoľvek pochybností vyvolala omyl. Správny súd dospel k záveru o naplnení dôvodov, ktoré má na mysli ust. § 191 ods. 1 písm. e) a c) SSP pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, nakoľko v nadväznosti na vyššie označené relevantné okolnosti prípadu dospel správny súd k záveru, že žalovaný nesprávne vyhodnotil obsah listinného dôkazu - záznamu prorektora z pohovoru so žalobcom zo dňa 02.01.2017, a preto následne nesprávne právne posúdil, že písomné vzdanie sa štúdia žalobcom nebolo učinené v omyle v zmysle § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bol preukázaný skutkový stav, tak ako vyplýva zo správneho spisu - nemožnosť splniť požadované študijné podmienky pre zdravotné komplikácie v stanovenom čase pri súčasnej informácii (poskytnutej školskou autoritou študentovi) len o možnosti zabrániť zvyšovaniu študijných nákladov dobrovoľným ukončením štúdia, potom je možné konštatovať existenciu omylu v zmysle § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka ako kvalifikovanej vady vo vzťahu k ust. § 37 Občianskeho zákonníka, podstata ktorého spočívala v tom, že jednajúci (žalobca) mal nesprávnu predstavu o okolnostiach podstatných pre uskutočnenie právneho úkonu. Potom tvrdenie žalobcu o tom, že prorektor mu mal výslovne uviesť, že štúdium nie je možné prerušiť, by svedčalo len o utvrdení žalobcu vo svojom omyle, avšak omyl bol už spôsobený tým, že mu samotná možnosť prerušenia nebola na pohovore vôbec navrhnutá.
18. V tomto ohľade je právne irelevantné, či k pohovoru došlo na základe zákonnej povinnosti pohovor vykonať alebo len fakultatívne z vôle prorektora. Pokiaľ bol takýto pohovor na tento účel (informovanie žalobcu o možnostiach jeho ďalšieho vzdelávania) vykonaný, potom jeho obsah zobral žalobca ako jediný pre neho smerodajný. Preto neobstojí ani námietka žalovaného na pojednávaní, že práva a povinnosti študentov sú zakomponované v študijných poriadkoch, kde sú uvedené aj podmienky, za ktorých možno prerušiť štúdium.
19. V ďalšom konaní preto žalovaný opätovne vyhodnotí dôkazy zhromaždené v správnom spise, týkajúce sa okolností bezprostredne predchádzajúcich prejavu vôle žalobcu - vyhláseniu študenta (žalobcu) o zanechaní štúdia, pričom správny orgán vyhodnotí uvedený prejav vôle žalobcu vo svetle preukázaných skutkových zistení v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 49a veta prvá Občianskeho zákonníka.
20. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému právo na náhradu účelných trov konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.