Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-257-2016.pdf
PDF · 159.77 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/257/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. detí: L. T. W.. XX.XX.XXXX, R. T. W.. XX.XX.XXXX, H. T. W.. XX.XX.XXXX, U. T. W.. XX.XX.XXXX, L. T. W.. XX.XX.XXXX, R. T. W.. XX.XX.XXXX, U. T. W.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča, deti rodičov: matka H. T. W.. XX.XX.XXXX, M. F. N., W. M. XXXX/XX, M..Č.. A. W.H. F., H. Z. L.. R., R..O. XX, L. W. U. a otec L. T.V. W.. XX.XX.XXXX, M. F. N., U. XXX/XX, M..Č.. Č. C., V. XXXX (G. L. Q.), Z., o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. deťom, takto
rozhodol:
Z v e r u j ú sa mal. deti: L. T. W.. XX.XX.XXXX, R. T. W.. XX.XX.XXXX, H. T. W.. XX.XX.XXXX, U. T. W.. XX.XX.XXXX, L. T.V. W.. XX.XX.XXXX, R. T. W.. XX.XX.XXXX, U. T. W.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná všetky tieto mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. L. výživným vo výške 47,- Eur mesačne, na výživu mal. R. výživným vo výške 47,- Eur mesačne, na výživu mal. H. výživným vo výške 47,- Eur mesačne, na výživu mal. L. výživným vo výške 40,- Eur mesačne, na výživu mal. R. výživným vo výške 40,- Eur mesačne a na výživu mal. U. výživným vo výške 40,- Eur mesačne, na všetky tieto deti počnúc od 07.09.2016 a na výživu mal. U. za obdobie od 07.09.2016 do 31.08.2017 vo výške 40,- Eur mesačne a od 01.09.2017 do budúcna vo výške 47,- Eur mesačne, ktoré výživné je otec p o v i n n ý uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Zaostalé výživné zo strany otca za obdobie od 07.09.2016 do 31.05.2018 na mal. L. U. celkovej výške 650,46 Eur, na mal. R. v celkovej výške 650,46 Eur, na mal. H. v celkovej výške 650,46 Eur, na mal. U. v celkovej výške 568,54 Eur, na mal. L. v celkovej výške 504,54 Eur, na mal. R. v celkovej výške 504,54 Eur, na mal. U. v celkovej výške 504,54 Eur, je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám matky do 60 dní právoplatnosti tohto rozsudku.
Z a k a z u j e sa otcovi maloletých detí, L. T., W.. XX.XX.XXXX, osobne sa stýkať s maloletými deťmi, a to mal. L. T. W.. XX.XX.XXXX, Y.. R. T. W.. XX.XX.XXXX, Y.. H. T.V. W.. XX.XX.XXXX, Y.. U. T. W.. XX.XX.XXXX, Y.. L. T. W.. XX.XX.XXXX, Y.. R. T. W.. XX.XX.XXXX E. Y.. U. T. W.. XX.XX.XXXX.
Súd návrh matky v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Slovenská republika m á voči otcovi mal. detí nárok na úhradu trov konania, spočívajúcich v trovách štátu v celkovej výške 234,40 Eur, ktoré je otec p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, v lehote do 30 dní právoplatnosti tohto rozsudku.
Slovenská republika n e m á nárok na náhradu trov konania voči matke, spočívajúcich v trovách štátu vo výške 234,40 Eur.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 07.09.2016, doručeným súdu toho istého dňa, domáhala, aby súd zveril mal. L. W.. XX.XX.XXXX, Y.. R. W.. XX.XX.XXXX, Y.. H. W.. XX.XX.XXXX, Y.. U. W.. XX.XX.XXXX, Y.. L. W.. XX.XX.XXXX, Y.. R. W.. XX.XX.XXXX E. Y.. U. W.. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu mal. L., Y.. R. E. Y.. H. sumou 80,- Eur mesačne na každého z nich, na mal. U., Y.. L., Y.. R. E. Y.. U. sumou 70,- Eur mesačne na každé z týchto detí, u všetkých počnúc od 01.07.2016, ktoré by bol otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že otec detí asi pred dvoma mesiacmi pred spísaním tohto návrhu odišiel za prácou do Českej republiky, kde si našiel priateľku a žije s ňou v spoločnej domácnosti. Po jeho odchode matka s deťmi naďalej bývala u svokry, avšak, keď sa vrátil z ČR bol opitý, fyzicky ju napádal, preto vzala detí a odišla k svojim rodičom. Peniaze na živobytie jej už nedáva asi dva mesiace. V minulosti bola opakovane do ich domácnosti privolávaná policajná hliadka, nakoľko ju otec detí fyzicky napádal. Otec sa o deti nezaujíma a ani nikdy v minulosti sa úprimne nezaujímal. Mal. L. v čase spísania návrhu navštevoval 3. ročník Spojenej školy J.Vojtašáka v Levoči a je zdravý. Mal. R. v tom čase navštevovala taktiež 3. ročník Spojenej školy J.Vojtašáka v Levoči a je zdravá. Mal. H. v tom čase navštevovala 1. ročník Spojenej školy J.Vojtašáka v Levoči a je zdravá. Mal. U. E. Y.. L. navštevovali materskú školu, sú zdraví. Mal. L. potrebuje okuliare a ona si ich nemôže dovoliť. Mal. R. E. Y.. U. sú v jej celodennej starostlivosti. Mal. deti, ktoré navštevujú školu sa stravujú doma, nakoľko nemá finančné prostriedky na úhradu stravného. Mal. deti, ktoré navštevujú materskú školu sú t.č. s ňou doma, nakoľko nedokáže zo svojich príjmov pokryť náklady v materskej škole. Ona je slobodná, bez pracovného pomeru a zabezpečuje celodennú starostlivosť mal. R. E. Y.. U., je jej poskytovaný rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne, prídavok na sedem detí 164,64 Eur mesačne. S mal. deťmi žije u rodičov v ich 3-izbovom byte a vyživovaciu povinnosť má len k uvedeným deťom.
3. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril písomným podaním zo dňa 10.04.2017 v čase, kedy bol väzobne stíhaný, v ktorom okrem iného uviedol, že nesúhlasí s matkou navrhovanou výškou výživného na deti. Nie je v jeho silách uhrádzať mesačne 520,-EUR. Od 02.01.2017 je vo väzbe a od toho obdobia nemá žiaden príjem. V Čechách pracuje, ako živnostník na stavbách. V Čechách býva spolu so sestrou a rodičmi, ktorým finančne pomáha a prispieva im na domácnosť. Vzhľadom na jeho nevyhnutné výdavky , by bol ochotný zasielať matke do 300,- EUR na všetky deti. Jeho životný štandard je nízky. Tým, že väčšinu času je v Čechách a jeho deti navštevujú školy a materské škôlky a dlhodobo žijú s matkou, chápe, že by mali byť súdom zverené do jej osobnej starostlivosti. Požiadal však o úpravu jeho styku s deťmi. Na pojednávaní konanom dňa 18.07.2017 žiadal, aby bol upravený jeho styk s deťmi a to tak, že v priebehu mesiaca by bol s deťmi možno týždeň, dva, s tým, že by deti u neho prespávali.
4. Matka s uvedenou úpravou styku nesúhlasila a navrhla, aby súd zakázal styk otca s deťmi.
5. Tunajší súd uznesením sp.zn. 16P/257/2016 - 66 zo dňa 09.05.2017 nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého maloleté deti dočasne zveril do starostlivosti ich matky, a to až do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 16P/257/2016, určil otcovi týchto detí povinnosť prispievať na výživu každého z týchto maloletých detí výživným mesačne vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine počnúc od 09.05.2017, ktoré výživné na každé z týchto detí bol otec povinný uhrádzať k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, a to až do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 16P/257/2016, a zároveň zakázal otcovi maloletých detí, a to až do právoplatného skončenia konania o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 16P/257/2016.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca mal. detí, zistením názoru mal. detí cestu poverenej zamestnankyne ÚPSVaR, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dokladmi, ako aj pripojenými spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav veci:
7. Matka spolu s mal. deťmi pôvodne žila v 3-izbovom byte svojich rodičov, pričom tento byt bol vo vlastníctve jej rodičov. Výdavky spojené s bývaním boli cca 160,- Eur mesačne, kedy matka so starými rodičmi hospodárila spoločne a tí jej boli nápomocní jednak v starostlivosti o mal. deti, ale aj finančne. Pôvodne zvažovala obnovu spolužitia s otcom maloletých detí, kedy sa aj vrátila do ich pôvodnej spoločnej domácnosti v decembri 2016, avšak následne po fyzickom útoku na jej osobu, v dôsledku ktorého bol otec detí vzatý do väzby, túto spoločnú domácnosť nadobro opustila a opätovne sa vrátila spolu s deťmi k svojim rodičom do ich domácnosti.
8. Od 16.06.2017 matka spolu s deťmi prebýva v H. Z. L.. R. U. L. W. U., kde obýva dve samostatné izby, pričom v jednej izbe sú mal. chlapci a druhú obýva ona s dcérami, kuchyňa a sociálne zariadenie sú spoločné, výdavky spojené s bývaním má matka vo výške 130,- Eur mesačne.
9. Matka bola pôvodne poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne, od marca 2017 vo výške 213,20 Eur mesačne, od januára 2018 vo výške 214,70 Eur. Uvedený rodičovský príspevok jej bol ukončený v marci 2018. Požiadala o priznanie dávky v hmotnej núdzi, avšak ku dňu rozhodovania súdu o jej návrhu o tom nebolo ešte rozhodnuté. Matka je tiež poberateľkou prídavkov na všetkých sedem detí a to od podania návrhu najprv vo výške 164,64 Eur mesačne a od januára 2018 vo výške 165,76 Eur mesačne. T.č. je poberateľkou náhradného výživného na každé z mal. detí, počnúc od mája 2017 a to vo výške 27,13 Eur mesačne, počnúc od 01.07.2017 vo výške 27,32 Eur mesačne na každé z týchto mal. detí. Matka nevlastní žiaden hodnotnejší majetok.
10. Otec mal. detí je od 15.04.2009 vedený ako živnostník. Podľa správy Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča naposledy daňové priznanie podal za r. 2015, kedy vykazoval príjmy vo výške 17.326,- Eur a výdavky vo výške 9.740,- Eur, ktoré si mal účtovať preukázateľným spôsobom a základ dane tvorila suma 7.586,- Eur. Za roky 2016 a 2017 podľa správy Daňového úradu, daňové priznanie nepodal.
11. Z písomnej správy spoločnosti AB ONE zo dňa 31.07.2017 vyplynulo, že otec pre nich vykonával pracovnú činnosť v mesiacoch október a november 2016, za ktorú mu zo strany tejto spoločnosti bola vyplatená odmena 104.810,- Kč . Podľa správy spoločnosti Eurowood s.r.o. Levoča zo dňa 18.08.2017, otec pre nich vykonával v r. 2016 činnosť v máji, za ktorú mu dňa 02.08.2016 bola uhradená odmena vo výške 1.120,- Eur.
12. Podľa účastníckej výpovede otca zo dňa 02.05.2017 otec po prepustení z výkonu väzby, kde bol umiestnený od 30.12.2016 do 02.05.2017, začal prebývať u svojej sestry v Českej republike, pričom v tom čase podľa jeho výpovede mal vykonávať len brigádnickú činnosť, za ktorú mu prislúchala odmena 40,- Kč na hodinu (činnosť čistenia zemiakov) a neskôr 80,- Kč na hodinu. Otec zároveň v rámci tejto účastníckej výpovede prehlásil, že je schopný platiť na deti výživné maximálne vo výške 300,- Eur mesačne na všetky deti spolu.
13. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 3T/41/2017-253 zo dňa 02.05.2017, právoplatným dňa 02.05.2017 bol otec uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa 1954 ods. 1 TZ, prečinu nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1,2 písm. b.) TZ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c.) TZ a zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d.) TZ, ktorých sa mal dopustiť skutkom bližšie popísaným v uvedenom rozsudku a smerujúcom voči osobe matky maloletých detí. Na základe uvedeného rozsudku mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený a určená skúšobná doba v trvaní troch rokov, a zároveň mu bola uložená povinnosť nepribližovať sa k matke maloletých detí na vzdialenosť menšiu ako päť metrov bez jej súhlasu počas skúšobnej doby. Tiež mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného výchovného programu a tiež zaplatiť náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 13,42 EUR.
14. Podľa správy ÚPSVaR Poprad, pracovisko Levoča, ako aj podľa správy Sociálnej poisťovne, otcovi mal. detí nie sú vyplácané žiadne štátne sociálne a ani iné dávky, ktoré tieto inštitúcie vyplácajú. Zo správy Okresného dopravného inšpektorátu v Levoči tiež vyplynulo, že otec nie je vedený ako vlastník, či držiteľ žiadneho motorového vozidla.
15. Mal. L. E. Y.. R. boli v období od podania návrhu matky žiakmi 3. ročníka Základnej školy v Levoči, t.č. sú žiakmi 4. ročníka základnej školy, ktorú navštevujú v Spišskej Novej Vsi. Rovnako tak mal. H. v čase podania návrhu bola žiačkou a to 1. ročníka Základnej školy v Levoči, t.č. je žiačkou 2. ročníka základnej školy, ktorú navštevujú v Spišskej Novej Vsi. Matka týmto deťom uhrádzala pôvodne poplatok za školský klub v sume 5,- Eur, t.č. už nemá túto povinnosť. Tieto mal. deti sa stravujú v škole, avšak rodina má všetko za minimálny poplatok a to 20,- Eur polročne za všetky deti.
16. Podľa potvrdenia uvedenej školy, matka na mal. L. v školskom roku 2017/2018 uhradila celkovo náklady vo výške 130,- Eur, bez poplatkov na školský klub a stravu, na mal. R. sumu 128,- Eur bez poplatkov na školský klub a stravu a na mal. H. vo výške 45,40 Eur.
17. Mal. U. v čase podania návrhu navštevovala materskú školu, ktorú neskôr, vzhľadom na nedostatok financií prestala navštevovať. Od 01.09.2017 je žiačkou 1. ročníka základnej školy v Spišskej Novej Vsi , kde podľa potvrdenia tejto školy celkové náklady pre tento školský rok by mali predstavovať 55,40 Eur.
18. Mal. L. pôvodne v čase podania návrhu navštevoval materskú školu, ktorú v čase nedostatku finančných prostriedkov prerušil, aby ju opätovne začal navštevovať a to t.č. v Spišskej Novej Vsi, kde poplatok za školné je 5,- Eur mesačne a poplatok za pomôcky vo výške 20,- Eur polročne.
19. Mal. U. E. Y.. R. sú naďalej v celodennej starostlivosti matky, s tým, že od septembra 2018 by mali nastúpiť do materskej školy.
20. Deti sa pôvodne pred poverenou zamestnankyňou ÚPSVaR vyjadrili k ich stretávaniu sa s otcom, kedy mal. Stanislav uviedol, že s otcom v kontakte nie je a že sa nechce s ním stretávať, nemá ho rád, lebo keď bývali s otcom tak stále ubližoval ich matke a aj jeho samotného fyzicky napádal, lebo ho bil vešiakom. Otec domov chodieval opitý a kričal. Maloletý sa vyjadril, že sa ho bojí a nechce ho už nikdy vidieť. Mal. R. v rámci pohovoru uviedla, že odkedy sa od otca odsťahovali majú pokoj a kľud a dokážu sa pripravovať aj na vyučovanie, otca nemá rada, pretože ju bil a aj jej brata dreveným vešiakom po nohách, tak isto bil aj mamku a to každé ráno a každý večer, stále na nich kričal, ukazoval im holý zadok a hovoril im, že nie je ich otec. Aj maloletá sa vyjadrila, že sa otca bojí a nechce sa s ním stretávať. Mal. H. pri pohovore uviedla, že otca nechce vidieť, lepšie je to, keď sú sami s mamkou, otec ich stále bil a to ju, brata a aj sestru, najmladšiu sestru U. dal ľahnúť na zem a do očí jej nalieval Savo. Bolo to vtedy, keď pre neho prišli policajti. Aj ona sa vyjadrila, že ho nechce už nikdy stretávať a že sa ho bojí. Mal. U. uviedla, že sa tak isto otca bojí, lebo dával sestre U. do očí Savo, bil mamku, sestru a aj brata a teda nechce sa s otcom stretnúť, lebo tento je zlý.
21. Zo znaleckého posudku č. 30/2018, súdnej znalkyne T.. X. L. vyplynulo, že matka je osobnostne zrelá dospelá osoba s dominanciou v takých vlastnostiach, ako je samostatnosť, ohľaduplnosť, osobnostná zrelosť, emočná vyváženosť, ale aj závislá poddajnosť hlavne v partnerskom vzťahu. Ide o osobnosť, ktorá sa nevie presadiť voči dominantnému partnerovi, podriadi sa a pritom má strach a obavy, ktoré u nej vyvolávajú bezbrannosť a nepohodu. Je nadpriemerne inteligentná, bystrá a môže dať deťom dobrý rozhľad a podporu v oblasti poznávania, učenia sa a dosahovania cieľov. V štruktúre jej osobnosti nezistila žiadne prejavy depresie, zvýšenej úzkosti a ani náznaky psycho-patologickej osobnosti a ako rodič je spoľahlivá, starostlivá a poskytuje deťom všetky potreby.
22. Otec detí podľa tohto znaleckého posudku má vo svojej štruktúre osobnosti sklon k dominancii, vysokému sebavedomiu, ide o dobrodružnú povahu, túži po stimulácii a vzrušení a súčasne sa dokáže druhým aj vlichotiť. Jeho cieľom je len to, aby dokázal zlepšiť svoje postavenie. Vie pohotovo konať tak, aby mal osobný prospech, nemá sebakritiku a nevie uzatvárať kompromisy. Podľa znalkyne nemá zvýšenú agresívnu pohotovosť a ani zvýšenú pohotovosť k agresívnemu konaniu bežne v jednaní, agresia je v norme, ale je disponovaný k verbálnemu nátlaku a dominantnému správaniu sa s vytrvalou vôľou dosiahnuť svoje. Medzi jeho nepriaznivé rysy znalkyňa označila nezdržanlivosť, nestálosť, zvýšenú dráždivosť a ak je pod vplyvom alkoholu alebo inej psychotropnej látky, potom sa tento sklon môže vystupňovať do takej miery je ovplyvní aj jeho konanie významnejším a negatívnym spôsobom. V poslednej dobe bol rizikovým pre deti v tom zmysle, že agresívne útočil na ich matku, za čo bol aj odsúdený. V súčasnej dobe sa cíti nepríjemne, usiluje sa o vytvorenie pokojného prostredia, ale už bez svojej rodiny.
23. Znalkyňa konštatovala, že pokiaľ ide o matku, ide o starostlivého rodiča s dostatočným prejavom pochopenia potrieb detí. Má deti rada a vie im to aj prejaviť, chváli ich a zaujíma sa o ich aktivity. Otec len proklamuje svoj záujem o detí a nie je to skutočný záujem o ne, ich bežný život, vývoj a úspechy. Viac fungoval v roli otca, ktorý ide „zarobiť“ peniaze. Chce fungovať len v roli otca, ktorý ich kontroluje a príde na návštevu, aby ich videl, ukázal sa s nimi, nie aktívne na ich výchove pôsobil. Podľa znalkyne pri šetrení otec nevedel o deťoch základné informácie, ich povahu, záujmy, v podstate takmer nič. Motívom jeho predstieraného záujmu o detí je to, aby tzv. vylepšil svoj obraz o sebe, avšak podľa zistení znalkyne nemá skutočný záujem o ne, nakoľko už má iný partnerský vzťah mimo územia SR a nemá snahu prispôsobovať sa deťom.
24. Podľa názoru znalkyne mal. deti t.č. nie sú schopné samé formulovať svoj vlastný názor vo vzťahu k rodičom v tom zmysle, aby vedeli aj úplne pochopiť celkový dopad svojej formulácie o odmietnutí otca na úpravu styku, všetky deti však odmietajú otca a v ich spomienkach prevládajú negatívne zážitky s ním spojené s obavami a strachom z možného opakovania stresových situácií. Najmladšie deti tieto spomienky ani nemajú. Znalkyňa nezistila, aby deti boli negatívne ovplyvňované niektorým z rodičov proti druhému. Podľa jej názoru však potrebujú čas na to, aby sa adaptovali na pokojné pomery, aby mali istotu, že ich život sa nezmení k pôvodnej stresovej kvalite. Aj v tejto podobe sa odrazili ich zážitky s rodiny, keď bol s nimi otec.
25. Podľa záverov znaleckého posudku uvedenej znalkyne zákaz styku otca a detí by mal pokračovať ešte počas adaptačnej doby detí v novom prostredí, pretože je to v záujme zdravého vývinu všetkých detí. Deti mali za posledné roky veľa zmien, mali by sa stabilizovať v prostredí, kde teraz žijú a vytvoriť si životný stereotyp. Stretávanie sa detí s otcom by v tomto čase bola ďalšia vynútená zmena v ich živote, ktorá by mohla mať negatívny dopad na ich psychický vývin, emocionalitu a znalkyňa nevylučuje neurotizáciu a regresné prejavy, ak by styk bol určený hneď. Deti otca odmietajú alebo na neho nemajú žiadne spomienky alebo, ak im ostali, často sú spojené s jeho útočným správaním sa k ich matke a ním samotným, spomínajú jeho bitku, vyrastali v strese a napätí. Po dobu aspoň pol roka, resp. do novembra by mal platiť zákaz styku otca s deťmi, aby sa deti pripravili na novú alternatívu styku s otcom, ale aby sa aj adaptovali na zmenu prostredia v náhradnom bývaní a stabilizovali sa tam. Potom by sa mohlo postupne a po aktualizovanej správe od sociálnej pracovníčky o stave detí povoliť stretávanie sa detí s otcom v Levoči, v meste na verejnom priestranstve raz za mesiac na dve-tri hodiny v jeden z víkendových dní v mesiaci, bez prítomnosti matky, resp. v prítomnosti inej cudzej osoby. Takáto úprava by mala platiť len v prípade, že správa sociálnej pracovníčky o deťoch bude pozitívna v smere, že deti už netrpia úzkosťou a strachom z otca. Na nastavenie inej úpravy styku otca s deťmi, deti nie sú pripravené a samotná znalkyňa rešpektuje ich názor, že otca odmietajú, resp. nepoznajú a nepamätajú si ho.
26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
27. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
28. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
30. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
31. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
32. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
33. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
34. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
35. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
36. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
37. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
38. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
39. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
40. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
41. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
42. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
44. Podľa § 111 CMP ,v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
b) úprave výkonu rodičovských práv a povinností, c) výžive maloletého.
45. Podľa § 120 ods. 1 CMP, súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i), inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
46. Podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
47. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
48. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
49. Podľa § 38 ods. 2 CMP, názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
50. Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
51. Podľa § 232 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
52. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky je potrebné vyhovieť, avšak nie v plnom rozsahu pokiaľ ide o ňou uplatnenú výšku výživného.
53. Pokiaľ šlo o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, súd mal preukázané z vykonaných dôkazov, že rodičia maloletých detí toho času nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko otec po prepustení z výkonu väzby odišiel bývať do Českej republiky k príbuzným, kde sa zdržiava doteraz. Deti sú od podania návrhu v tejto veci nepretržite v starostlivosti matky, ktorá im túto zabezpečuje riadne a aj podľa záverov znaleckého dokazovania je táto forma osobnej starostlivosti o ne v súčasnej dobe najlepším riešením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval za vhodné a v záujme maloletých detí , aby tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky.
54. Súd, vzhľadom na vyjadrenie detí a predovšetkým závery znaleckého dokazovania, zakázal nateraz styk otca s týmito deťmi. Stotožnil sa so závermi súdnej znalkyne, že deti mali za posledné roky prežili veľa zmien a stresových situácií, ktorých hlavným iniciátorom bol ich samotný otec a jeho nevhodné a agresívne správanie sa k matke detí, ktorých boli svedkom. Súd súhlasil s názorom súdnej znalkyne, že u deti vzhľadom na ich súčasnú situáciu je potrebná najprv ich stabilizácia v prostredí, kde teraz žijú a vytvorenie určitých životných stereotypov. Tiež súhlasil s tým, že by prípadné Stretávanie sa detí s otcom v tomto čase bola ďalšia vynútená zmena v ich živote, ktorá by mohla mať negatívny dopad na ich psychický vývin, emocionalitu , a to aj s prípadnou neurotizáciou a regresnými prejavmi, ak by styk bol určený hneď.
55. Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
56. Súd vzal aj na zreteľ, ako sa postupne u tohto - ktorého dieťaťa menila jeho osobná situácia, z hľadiska jeho prípadného nástupu na ďalší stupeň vzdelávania.
57. Na druhej strane u otca ako povinného rodičia, ktorého súd zaväzuje na vyživovaciu povinnosť, vzal na zreteľ skutočnosť, že tento je toho času samostatne zárobkovo činnou osobou a táto ako taká v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine ma určité povinnosti z hľadiska preukazovania svojich príjmových a majetkových pomerov vo vzťahu k sudu.
58. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
59. Otec maloletých detí je samostatne zárobkovo činnou osobou od 15.04.2009. Podľa správy Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča za roky 2016 a 2017, nepodal z tejto svojej činnosti žiadne daňové priznanie. Za rok 2015 dosiahol podľa daňového priznania príjmy v celkovej výške 17.326,- Eur a výdavky vo výške 9.740,- Eur, ktoré si mal účtovať preukázateľným spôsobom a základ dane tvorila suma 7.586,- Eur. U týchto výdavkov však nie je preukázané čo ich tvorilo, a teda či tieto bolo potrebné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto jeho činnosťou. Pre rozhodovanie súdu o výživnom nie je pritom určujúce, či sa jedná o daňovo, resp. účtovne uznateľné výdavky, ale to, či z hľadiska posudzovania životnej úrovne otca dieťaťa a dieťaťa ako aj uspokojovania potrieb otca dieťaťa a samotného dieťaťa, boli tieto nevyhnutné k tomu, aby bolo dieťa prípadne ukrátené o úhradu tých výdavkov, ktoré by sa mu inak uhradili, ak by si otec tento príjem o tieto jeho nákladové položky neskrátil. Berúc do úvahy túto skutočnosť, teda otec preukázateľne v roku 2015 dosiahol príjem vo výške 1,443,83 EUR mesačne (t.j. 17.326,- Eur : 12 mesiacov).
60. Od uvedeného obdobia otec svoje príjmy zákonným spôsobom nepriznával a to napriek tomu, že je naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou - živnostníkom a teda mu plynie príjem v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Podľa jeho účastníckej výpovede mal v Čechách brigádovať v roku 2017 za odmenu 40,- Kč na hodinu a neskôr 80,- Kč na hodinu. Sám prehlásil , že je schopný uhrádzať výživné na deti maximálne do 300,- EUR mesačne na všetky deti spolu.
61. Z písomnej správy spoločnosti AB ONE zo dňa 31.07.2017 vyplynulo, že otec v roku 2016 od nich obdržal úhradu za vykonané práce za dva mesiace vo výške 104.810,- Kč a podľa správy spoločnosti Eurowood s.r.o. Levoča zo dňa 18.08.2017, od tejto v tom istom roku za prácu v jednom mesiaci vo výške 1.120,- Eur. Otec však súdu nedoložil žiadne iné relevantné doklady o tom, aké príjmy v skutočnosti za uvedené obdobie dosahoval, t.j. doklady, ktoré z hľadiska platných právnych predpisov by nespochybniteľné preukazovali jeho zárobky z inej ako závislej činnosti. Takýmto dokladmi sú predovšetkým peňažný denník podnikateľa, daňové priznanie a iné obdobné účtovné doklady.
62. V prípade rodiča, ktorý má príjem z inej, ako závislej činnosti, je tento povinný v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine preukázať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
63. Otec napriek tomu, že mal vedomosť o prebiehajúcom konaní žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval svoje príjmy za uvedené obdobie výkonu tejto jeho podnikateľskej činnosti vyššie uvedeným dokladmi. Súd dopytom na daňovom úrade nezistil, že by otec maloletého podal za uplynulé roky 2016 a 2017 daňové priznanie o svojich príjmoch. Správy od spoločností AB ONE a Eurowood s.r.o., súd nepovažuje za dôkaz s dostatočnou výpovednou hodnotou o príjmoch otca maloletých detí. Otec bol riadne predvolaný na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 22.05.2018 a zároveň bol vyzvaný na preukázanie svojich príjmov a výdajov za predošlé obdobie. Otec si teda voči súdu nesplnil túto svoju edičnú povinnosť. V prípade majetkových pomeroch otca za rok 2016 a 2017 preto súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce, že mesačný príjem otca, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike. Táto suma životného minima za obdobie, za ktoré súd otca zaväzoval na zvýšené výživné, predstavovala pre obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2017 sumu 198,09 EUR mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z.z., a teda príjem otca pre toto obdobie bol stanovený sumou 3 961,80 EUR mesačne (20 x 198,09 EUR). Za obdobie od 1.7.2017 doteraz suma životného minima predstavovala sumu 199,48 EUR mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 173/2017 Z.z., a teda príjem otca pre toto obdobie bol stanovený sumou 3 989,60 EUR mesačne (20 x 199,48 EUR).
64. Z takto určeného príjmu otca následne súd vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti za obdobie mesiacov september 2016 až máj 2018 vrátane.
65. Pokiaľ ide o skutočnosť, že otec bol v čase od 30.12.2016 do 02.05.2017 vo výkone väzby, ktorú vykonával v príslušnom ústave a za ten čas bol bez príjmu, a teda v tom čase nemohol reálne vykonávať svoju živnostenskú činnosť, súd túto okolnosť nehodnotil ako dôvod, pre ktorý by nebolo možné rozhodovať o úprave výživného zo strany otca na maloleté deti v zmysle návrhu matky. Súd totiž túto skutočnosť hodnotil z toho pohľadu, že si tento stav veci privodil sám otec maloletých detí, a tieto v dôsledku toho nemôžu znášať tento nezodpovedný prístup otca v podobe upretia ich nároku na zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov na ich výživu, najmä za situácie, kedy otec o túto maloleté deti neprejavuje žiaden záujem a celu starostlivosť o ne prenechal matke maloletých Pokiaľ povinný rodič - v tomto prípade otec neprejavuje absolútne žiaden záujem o dieťa, a celková výlučná starostlivosť je len na rodičovi, v ktorého osobnej starostlivosti sa dieťa nachádza, potom povinný rodič musí rátať s tým, že táto absencia vo výchove dieťaťa, musí byť kompenzovaná aspoň primeraným finančným plnením .
66. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má pri posudzovaní možnosti a schopností povinného rodiča brať na zreteľ aj skutočnosť, že takýto rodič berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného.
67. Bolo by absurdné, aby za situácie, kedy otec zanedbával svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťom a pre svoje násilné správanie sa k ich matke bol vo výkone väzby, súd následne hodnotil na prospech tohto nezodpovedného rodičia ako objektívnu prekážku, ktorá ospravedlňuje jeho prípadnú stratu na dovtedajšom zárobku, z ktorého by vedel uspokojovať potreby týchto detí.
68. Preto súd pri rozhodovaní o úprave výživného zo strany otca na maloleté deti za obdobie od jeho nástupu na výkon väzby až do jeho prepustenie z nej bral do úvahy, nie jeho vtedajší stav, t.j. že bol bez príjmu, ale jeho potencionálny príjem, ktorý by bol býval dosahoval, pokiaľ by k jeho nástupu na výkon trestu nebolo bývalo došlo. Tým potencionálnym príjmom bol práve vyššie uvedený príjem určený postupom podľa § 63 ods.. 1 Zákona o rodne, teda príjem vo výške 3 961,80 EUR mesačne ako 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike pre obdobie od 1.7.2013 do 30.6.2017.
69. Na druhej strane súd pri určení výšky výživného zo strany otca na deti prihliadol na skutočnosť, že otec má celkovo sedem vyživovacích povinností k týmto deťom.
70. Hodnotiac vyššie uvedené skutočnosti, súd ustálil výšku výživného zo strany otca na mal. L., W. Y.. R. E. W. Y.. H., ktoré už v čase podania návrhu matky boli a aj v súčasnej dobe naďalej sú žiakmi prvého stupňa základnej školy na sumu 47,- Eur mesačne na každé z týchto detí, na mal. U. za obdobie od podania návrhu zo strany matky do dňa predchádzajúcemu dňu kedy aj ona nastúpila na základnú školu, t.j. 31.08.2017 na sumu 40,- EUR mesačne a počnúc dňom jej nástupu do prvého ročníka základnej školy, teda dňom jej nástupu dna prvý stupeň základnej školy, t.j. od 1.9.2017 na sumu 47,- EUR mesačne, a na mal. L., W. Y.. R. E. W. Y.. U., ktoré navštevujú predškolské zariadenie, resp. sú v osobnej celodennej starostlivosti matky na sumu 40,- EUR mesačne počnúc od podania návrhu matkou a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
71. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 07.09.2016, teda odo dňa, kedy matka podala tento návrh na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Súd v danom prípade skúmal podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa umožňujúcich zvýšenie výživného spätne pred dňom podania návrhu. V tejto súvislosti poznamenáva, že sprísňujúca úprava možnosti priznať výživné, resp. zvýšené výživné pred dňom podania návrhu od oprávnených vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie, resp. zvýšenie výživného podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov, ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie, resp. zvýšenie výživného s časovým odstupom a v ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne. Relevantným dôvodom je najmä zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie) a pod. V danom prípade súd na strane matky v čase podania jej návrhu takéto relevantné ospravedlňujúce dôvody nezistil.
72. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol o určení výživného na maloleté deti za uplynulé obdobie od 07.09.2016 vznikol otcovi do dňa rozhodovania o tomto nároku nedoplatok na výživnom za obdobie od 07.09.2016 do 03.05.2018 a to na mal. L. v celkovej výške 650,46 Eur, na mal. R. v celkovej výške 650,46 Eur, na mal. H. v celkovej výške 650,46 Eur, na mal. U. v celkovej výške 568,54 Eur, na mal. L. v celkovej výške 504,54 Eur, na mal. R. v celkovej výške 504,54 Eur, na mal. U. v celkovej výške 504,54 Eur, ktoré súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
73. Tento nedoplatok u mal. L., Y.. R. E. Y.. H. a to u každého z týchto maloletých detí, vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 47,- EUR mesačne za mesiace október 2016 až máj 2018 a pomernej časti určeného výživného za september 2016 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 07.09.2016 do 30.09.2016), čo predstavovalo čiastku 37,60 EUR (t.j. 47,- EUR / 30 dní x 24 dní).Celková suma zaostalého výživného tak predstavovala sumu 977,60 EUR (t.j. 47,- EUR x 20 mesiacov + 37,60 EUR).
74. U mal. L., Y.. R. E. Y.. U., a to u každého z týchto maloletých detí bol tento nedoplatok vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného vo výške 40,- EUR mesačne za mesiace október 2016 až máj 2018 a pomernej časti určeného výživného za september 2016 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 07.09.2016 do 30.09.2016), čo predstavovalo čiastku 32,- EUR (t.j. 40,- EUR/ 30 dní x 24 dní). Celková suma zaostalého výživného tak predstavovala sumu 832,- EUR (t.j. 40,--EUR x 20 mesiacov + 32,- EUR).
75. U mal. U. tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy určeného výživného za mesiace október 2016 až august 2017 vrátane v sume 40,- Eur mesačne, za september 2017 až máj 2018 vrátane v
sume 47,- Eur mesačne a pomernej časti určeného výživného za september 2016 zodpovedajúcej 24 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 07.09.2016 do 30.09.2016), čo predstavovalo čiastku 32,- EUR (t.j. 40,- EUR/ 30 dní x 24 dní). Celkové takto určené výživné na mal. U. za uvedené obdobie predstavovalo čiastku 896,-- Eur (t.j. 11 x 40,-EUR + 9 x 47,- EUR + 32,- EUR).
76. Uvedené zaostalé výživné bolo takto vyčíslené k 31.05.2018, nakoľko splatnosť jednotlivých opakujúcich sa dávok výživného u každého z vyššie uvedených maloletých detí bola určená na 15. deň v tom - ktorom mesiaci vopred a teda splatnosť za mesiac máj 2018, v čase rozhodovania súdu o tomto nároku už nastala.
77. V konaní bolo preukázané, že matke na každé z týchto maloletých detí bolo od mája 2017 pozadu vyplácané náhradné výživné a to za obdobie od 01.05.2017 do 30.06.2017 v sume 27,13 EUR mesačne na každé z týchto detí a za obdobie od 01.07.2017 do 30.04.2018 v sume 27,32 EUR mesačne za každé z týchto maloletých detí. Spolu tak na každé z týchto maloletých detí bolo matke vyplatené náhradné výživné v celkovej čiastke 327,46 EUR (t.j. 27,13 EUR x 2 mesiace + 27,32 EUR x 10 mesiace).
78. Súd túto matke vyplatenú sumu náhradného výživného následne odrátal od vyššie vyčíslených sumy určeného výživného u každého z vyššie uvedených detí a tak dospel k celkovej sume zaostalého výživného na mal. L. , W. Y.. R. W. Y.. H. v celkovej výške 650,46 Eur (t.j. 977,60 EUR - 327,46 EUR), na mal. U. v celkovej výške 568,54 Eur (t.j. 832,- EUR - 327,46 EUR), a na mal. L., W. Y.. R. a na mal. U. v celkovej výške 504,54 Eur Eur (t.j. 832,- EUR - 327,46 EUR).
79. Náhradné výživné, ktoré na deti bolo matke vyplatené za otca, si uplatní Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, voči tomuto otcovi sám v osobitnom konaní.
80. Vzhľadom na príjmové a majetkové pomery otca, ktoré súd konštatoval vyššie, súd tomuto uložil povinnosť zaostalé výživné uhradiť matke naraz, v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
81. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
82. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
83. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
84. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
85. Podľa § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
86. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
87. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
88. Trovy štátu v tomto konaní predstavovala suma 468,80 Eur, ako suma, ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu PhDr. Evu Sklenárovú za vypracovanie znaleckého posudku v celkovej výške 468,80 EUR priznaná uznesením sp.zn. 16P/257/2016-160 zo dňa 16.04.2018, po tom, čo táto nebola vykrytá sumou preddavku, na ktorý súd uznesením sp.zn. 16P/257/2016-105 zo dňa 20.10.2017 vyzval súd otca maloletých detí a matke maloletých detí bolo uznesením sp.zn. 16P/257/2016-121 zo dňa 18.01.2018 priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu.
89. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie, kedy bolo potrebné po odbornej stránke zistiť, či je možné upraviť styk otca s deťmi, resp. či je potrebné tento jeho styk s nimi zakázať, Išlo teda o úkon, ktorý bol v záujme ako rodičov, tak aj maloletých detí, aby sa po odbornej stránke ustálilo, akým spôsobom a v akom rozsahu sa má táto osobná starostlivosť o maloleté deti upraviť. Bolo by preto žiaduce, aby každý z rodičov sa na úhrade nákladov na takéto znalecké dokazovania podieľal rovnakou mierou, teda v polovici.
90. Otec detí svojej majetkové pomery súdu riadne nezdokladoval. Podľa správy Daňového úradu Prešov, kontaktné miesto Levoča, za roky 2016 a 2017, nepodal zo svojej živnostenskej činnosti žiadne daňové priznanie. Za rok 2015 dosiahol podľa daňového priznania príjmy v celkovej výške 17.326,- Eur a výdavky vo výške 9.740,- Eur, ktoré si mal účtovať preukázateľným spôsobom a základ dane tvorila suma 7.586,- Eur. U týchto výdavkov však nie je preukázané čo ich tvorilo. Podľa správy spoločnosti AB ONE zo dňa 31.07.2017 vyplynulo, že otec v roku 2016 od nich obdržal úhradu za vykonané práce za dva mesiace vo výške 104.810,- Kč a podľa správy spoločnosti Eurowood s.r.o. Levoča zo dňa 18.08.2017, od tejto v tom istom roku za prácu v jednom mesiaci vo výške 1.120,- Eur. Súd konštatoval, že na jeho strane neboli preukázané také osobitné dôvody, pre ktoré by sa nemal podieľať na úhrade trov štátu v príslušnej polovici. Preto ho súd zaviazal na ich úhradu výške 234,40 Eur, na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, v lehote do 30 dní právoplatnosti tohto rozsudku.
91. Matka maloletých detí bola uznesením sp.zn. 16P/257/2016-121 zo dňa 18.01.2018 oslobodená od platenia súdnych poplatkov v plnom rozsahu a ani jej súčasné osobné, príjmové a majetkové pomery neumožňujú konštatovať, že je v jej schopnostiach uhradiť uvedené trovy štátu. Súd tieto okolnosti na jej strane hodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné ju zaviazať na úhradu vzniknutých trov štátu, a preto rozhodol, že Slovenská republika vo vzťahu k jej osobe nemá nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v trovách štátu vo výške 234,40 Eur, teda vo výške polovice vyplatenej sumy na úhradu znalečného v prospech súdnej znalkyne, ako jej odmeny za vypracovanie znaleckého posudku v tomto konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.