Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Pc/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľa: V. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX Y., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: T. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. č. XXX, XXX XX Y., v konaní o určenie výživného takto

rozhodol:

I. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, T. M., nar. X.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa V. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 30 eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n á uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 9.7.2021.

II. Dlžné výživné za obdobie od 9.7.2021 do 31.3.2022 v sume 262,25 eur sa osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, T. M., p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 9.7.2021 žiadal aby súd zaviazal, jeho matku, T. M. (ďalej len osobu, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné) prispievať mu na výživu sumou 30 eur mesačne od podania návrhu na súd. Návrh odôvodnil tým, že osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné je jeho matka, ktorá opustila domácnosť v ktorej žili a odsťahovala sa. On je plnoletý, študuje a nemá žiaden príjem ani majetok. Matka mu na jeho výživu ničím neprispieva. Všetky jeho náklady hradí otec.

2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach v zmysle ustanovení C.m.p., osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné doručil návrh s prílohami a vyzval ju aby sa k nemu vyjadrila.

3. Osoba, ktorá je povinná podľa návrhu platiť výživné sa k návrhu písomne nevyjadrila, napriek tomu, že návrh jej bol doručený dňa 21.9.2021. Na výzvu súdu aby zdokladovala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery nereagovala.

4. Pojednávania vytýčeného na deň 7.4.2022 sa účastníci konania nezúčastnili, napriek tomu, že predvolanie im bolo doručené dňa 7.3.2022, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnili, preto súd v súlade s pojednával v ich neprítomností.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

5. Navrhovateľ je synom osoby, ktorá má podľa návrhu povinnosť platiť výživné. Navrhovateľ je v súčasnosti študentom 1. ročníka Spojenej školy internátnej, Levočská 24, Stará Ľubovňa. Svoje náklady súvisiace so školou preukázal vo výške 49,20 eur (poplatok čl. 25 spisu), cez týždeň býva na internáte, počas víkendov s otcom, ktorý hradí všetky jeho náklady.

6. Matka navrhovateľa napriek výzve súdu svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázala. Súd zistil, že naposledy pracovala v spoločností Heisenberg group s.r.o. Žilina v období 6-7/2020 s vymeriavacím základom 40,80 a 68 eur (lustrácia SP). V evidencií uchádzačov o zamestnanie bola v období od 24.4.2020 do 28.6.2021. Do mája 2021 jej bola vyplácaná dávka v hmotnej núdzi v sume 214,40 eur s tým, že bola posudzovaná spolu s členmi domácností M. M., V. M., V. M., C. M. a Z. M.. Sú jej vyplácané rodinné prídavky v sume 25,50 eur na C. M..

7. Otec navrhovateľa je v evidencií uchádzačov o zamestnanie od 24.4.2020 doposiaľ. Od júla 2021 je mu vyplácaná dávka v hmotnej núdzi za mesiace júl až september 2021 v sume 236,40 eur, od októbra v sume 217,40 eur. Je mu vyplácaný prídavok na jedno dieťa - V. M. v sume 25,50 eur.

Na základe takto zisteného skutkové stavu súd právne uzatvára:

8. Podľa Z.z,. Zákon o rodine (ďalej len ZoR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 ZoR ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 3 ZoR ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

11. Podľa§ 62 ods. 4 ZoR ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Podľa § 76 ods. 1 ZoR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

14. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

15. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa (ďalej len C.m.p.) na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa (ďalej len ) súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu.

19. Podľa prvá veta pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

20. Podľa ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Právne posúdenie veci:

21. Predmetom konania je určenie výživného pre navrhovateľa v sume 30 eur mesačne počnúc dňom 9.7.2021.

22. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia dieťaťa. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

23. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv. princíp potencionality (§ 75 ods. 1 ZoR), ktorý má prednosť pred princípom fakticity. V praxi to znamená, že súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce (porovnaj Rozsudok NS SR sp. zn. ).

24. Navrhovateľ síce dosiahol plnoletosť, ale stále sa pripravuje na svoje povolanie štúdiom na strednej škole, nemá žiaden príjem, ani nie je zatiaľ schopný sa sám živiť, teda je nezaopatreným dieťaťom v zmysle osobitného predpisu, preto sa na neho uvedené ustanovenia Zákona o rodine vzťahujú a matka (osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné) je povinná prispievať navrhovateľovi výživným.

25. Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s cit. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadal tak na odôvodnené potreby oprávneného (navrhovateľa), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Navrhovateľ je študentom strednej školy, je nepochybné, že v súvislosti s týmto štúdiom má náklady na učebné a školské pomôcky, býva na internáte (poplatok činí 49,20 eur mesačne) a určite aj na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby, bývanie či lekársku starostlivosť.

27. Matka navrhovateľa svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery súdu nepreukázala, súd zistil, že do mája 2021 poberala dávku v hmotnej núdzi (bola posudzovaná celá domácnosť), od 28.6.2021 nie je v evidencií uchádzačov o zamestnanie a nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, preto súd vychádzal z tzv. princípu potencionality príjmu matky , nie z faktického príjmu.

28. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach matky navrhovateľa prispievať na výživu navrhovateľa sumou navrhovanou navrhovateľom, t.j. sumou 30 eur mesačne. Matka navrhovateľa výzvu súdu na zdokladovanie svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov odignorovala, súdu nepreukázala, aby nebola schopná dosahovať príjem aspoň vo výške minimálnej mzdy, ktorá za rok 2020 predstavovala v čistom sumu 476,74 eur mesačne a za rok 2021 sumu 508 eur mesačne.

29. Súd má za to, že matka navrhovateľa je objektívne schopná dosahovať príjem dostatočný pre plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľovi v sume 30 eur mesačne, ktorá suma je nepatrne vyššia ako minimálna výška výživného v zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. (29,87 eur). Keďže plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

30. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil odo dňa podania návrhu, t.j. dňom 9.7.2021, keďže v zmysle citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine výživné pre plnoleté dieťa možno priznať len odo dňa začatia konania, t.j. odo dňa doručenia návrhu na súd.

31. Súd zároveň zaviazal matku navrhovateľa zaplatiť dlžné výživné za obdobie od podania žaloby t.j. od 9.7.2021 do 31.3.2022 vo výške 262,25 eur v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur, spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

32. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal z priznaného mesačného výživného vo výške 30 eur za obdobie od 9.7.2021 do 31.3.2022 čo je 262,25 eur ( júl 23 dní - 22,25 eur, 8/21 -2/22 8x 30 ) spolu 262,25 eur.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63 C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.