Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/40/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Trebišov v zložení z predsedu Mgr. Jozefa Nadzama a prísediacich Bc. Vladimíra Kočiša a Ing. Miroslava Velgosa, PhD. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.5.2018

rozhodol:

Obžalovaný E. Z. , nar. XX.X.XXXX v Q. A., trvale bytom P., R. I. XX/X

j e v i n n ý , ž e

v presne nezistených časových intervaloch, od presne nezisteného dňa mesiaca marec roku 2016 až do 5.2.2018, na futbalovom ihrisku v meste Kráľovský Chlmec a medzi bytovkami na rôznych miestach v meste Kráľovský Chlmec viackrát, najmenej však v desiatich prípadoch po spoločnej dohode s maloletou A. K., nar. XX.X.XXXX, vykonal dokonaný pohlavný styk, aj napriek tomu, že mal vedomosť o jej veku, teda, že mal. A. K., nar. XX.X.XXXX, v čase súloží ešte nedovŕšila 15. rok veku svojho života, následkom toho mal. A. K., nar. XX.X.XXXX, otehotnela a ku dňu 6.2.2018 sa nachádzala v 14. týždni gravidity,

t e d a

vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u u k l a d á

Podľa § 201 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.5.2018 vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe Okresnej prokuratúry Trebišov sp. zn. 1 PV 62/2018.

Obžalovaný na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c, d, f, g, h, Tr.por. odpovedal

- že rozumie čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

- že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a že sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

- že rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,

- že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu,

- že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.

Prokurátor po vyhlásení obžalovaného a odpovediach na otázky uvedené v § 333 ods.3 navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného, pretože toto považuje za vierohodné.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe OP Trebišov sp. zn. 1 Pv 62/18 zo dňa 10.04.2018 a zároveň podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu uznania viny obžalovaným sa nevykoná.

Súd vykonal, vzhľadom vyhláseniu obžalovaného, iba dôkazy súvisiace s uložením trestu.

Zo správy obce Boťany o povesti na obžalovaného vyplýva, že komisia verejného poriadku obce ho neprejednávala pre jeho konanie.

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný, a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7T/61/16, právoplatným 14.7.2016, ktorým mu bol pre zločin krádeže uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov s probačným dohľadom a skúšobnou dobou tri roky.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona. Súd o vine obžalovaného nemal pochybnosti, a to nielen kvôli vyhláseniu obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že je vinným zo spáchania predmetného skutku, ale aj dôkazom, ktoré boli vykonané v prípravnom konaní.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obžalovanému súd zobral do úvahy jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa priznal k spáchaniu skutku a tento oľutoval, prihliadol zároveň k jednej priťažujúcej okolnosti a to, že v minulosti bol už súdom trestaný a vzhľadom k vyrovnanému pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností trestná sadzba v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona sa neupravovala. Súd pri ukladaní trestu zobral do úvahy, že obeť trestného činu je tehotná, obžalovaný ako aj ona pred súdom uviedli, že obžalovaný sa o ňu riadne zaujíma, a že sa o dieťa budú spoločne starať. Zároveň ale, keďže skutok spáchal počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, mu uložil trest nepodmienečný prihliadajúc na ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zákona.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností pri ukladaní trestu súd tieto skutočnosti vzal do úvahy a uložil obžalovanému trest odňatia slobody nepodmienečný na celkom dolnej hranici trestnej sadzby, domnievajúc sa, že tento trest vzhľadom k okolnostiam prípadu je postačujúci z hľadiska ochrany spoločnosti aj z hľadiska potreby pôsobenia na obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nebol v predchádzajúcich 10 rokoch vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, pre výkon trestu ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.