Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/894/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený : Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700 proti žalovanému. P. U., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XXXX/XX, X., zast. advokátskou spoločnosťou Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, o zaplatenie 27 875 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27 875 eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 6 297,10 eur od 11.11.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 4 317,90 eur od 10.9.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 5 250,72 eur od 21.8.2015 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.7.2014 domáhal uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť mu sumu 6 297,10 eur s príslušenstvom z titulu regresu a trovy konania. V rámci konania žalobca rozšírili petit o sumy 4317,90 eur, 5 250,72 eur, 12 009,28 eur titulom regresu.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu pri jazde vo vozidle zn. C. X. B.: X. XX-XX, zrazil pri okraji vozovky chodca U. F.Á., z mieste nehody ušil bez poskytnutia prvej pomoci zranenému. Podľa znaleckého posudku P.. M. mal žalovaný v čase dopravnej nehody 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi a sám žalovaný v trestnom konaní ( na OS Senica pod sp. zn. 1T 46/1992) potvrdil jazdu pod vplyvom alkoholu. Poškodený bol v dôsledku zranení po nehode uznaný v novembri 1992 za invalidného dôchodcu. V trestnom konaní vedenom na OS Senica pod sp. zn. 1T/46/1992 bol žalovaný uznaný za vinného z ťažkého ublíženia na zdraví, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.1992. Žalobca žalovanú sumu 6297,10 eur odôvodnil § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. Č. 423/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, argumentáciu oprel o §§ 3 ods. 1 citovanej vyhlášky, § 813 ods. 1 OZ.

3. Sumu 6 297,10 eur odôvodnil tým, že predstavuje náhradu súm vyplatených žalobcom ako rentu vyplácanú poškodenému U. F. za obdobie od 25.7.2012 do 26.11.2012 v sume 411,44 eur mesačne, t.j. 411,44 eur x 5 mesiacov, od 20.12.2012 do 23.9.2013 v sume 423,99 eur mesačne, t.j. 423,99 eur x 10 mesiacov. Žalobca podaním doručeným súdu 29.9.2014 rozšíril žalobný návrh o sumu 4317,99 eur z titulu renty vyplácanej poškodenému po začatí súdneho konania a to od 25.9.2013 do 25.11.2013 vo výške 423,99 eur mesačne, t.j. 2 x 423,99 eur a od 20.12.2013 do 25.7.2014 vo výške 433,74 eur

mesačne, t.j. 8 x 433,74 eur. Vyššie uvedené plnenia žalobca preukázal výpisom z účtu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. č.: XXXXXXXXXX.

4. Okresný súd Skalica vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 5Ro/348/2014-55 z 23.10.2014, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že vzhľadom na udalosť 11.2.1992 a uplatneným nárokom nemá za preukázanú príčinnú súvislosť medzi dopravnou nehodou , uznanou invaliditu a vyplatenou náhradou. Odvolávajú sa na § 447 ods. 1 OZ, § 445 považuje za potrebné skúmať výšku a oprávnenosť poskytovaných plnení vyplatených žalobcom poškodenému. Odvolávajú sa na zákonné ustanovenia po skončení PN vzniká poškodenému ujma ak jeho pracovná spôsobilosť je v dôsledku poškodenia tak znížená, že nemôže vykonávať žiadnu prácu alebo len menej finančne ohodnotenú prácu , čiže sa znížil jeho zárobok. V odpore žalovaný ďalej uvádza, že žalobca nepreukázal či a kedy si poškodený uplatnil nárok na vyplácanie náhrady za stratu na zárobku a ani doklady, na základe ktorých bola vypočítaná výška renty. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku mu nevyplýva, či pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poškodenému bol spôsobený poškodením zdravia ako následku dopravnej nehody z 11.2.1992. Ďalej namietal aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 423/1991 Zb. v znení neskorších predpisov s odkazom na rozhodnutia NS SR č. 252/1999, v ktorom sa právo poisťovne na náhradu súm vyplatených titulom škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla viaže na vznik príčinnej súvislosti s použitím alkoholu poistného. Žalovaný v odpore ďalej tvrdí, že žalobca nepreukázal spôsobenie škody v príčinnej súvislosti s požitím alkoholického nápoja.

5. KS v Trnave uznesením č. k. 24Co/582/2015-107 z 12.4.2016 (právoplatné 20.5.2016) zmenil uznesenie OS Skalica č.k. 7C/894/2014-78 z18.6.2015 tak, že žalovanému priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 50 %.

6. Podaním doručeným súdu 1.3.2016 rozšíril žalobný návrh o sumu 5 250,72 eur z titulu regresu pre vyplácanie renty poškodenému po začatí súdneho konania a to od 22.8.2014 do 25.11.2015 vo výške 433,74 eur mesačne, t.j. 4 x 433,74 eur a od 22.12.2014 do 28.7.2015 vo výške 439,47 eur mesačne, t.j. 8 x 439,47 eur. Súd uznesením č.k. 7C/894/2014-154 z 8.3.2018 (právoplatné 16.3.2018) pripustil zmenu petitu, v zmysle ktorého žalobca žiadal aby mu žalovaný zaplatil 15.865,72 eur (6 297,10 eur +4317,99 eur+5250,72 eur) s ročným úrokom z omeškania 5,5 % z 6 297,10 eur od 11.11.2013 do zaplatenia, 5,05 % z 4 317,90 eur od 10.9.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročne z 5 250,72 eur od 21.8.2015 do zaplatenia.

7. Žalobca sa v reakcii na odpor doručenej súdu 28.6.2016 výslovne uviedol, že žalovaná suma predstavuje rentu (náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite), ktorá bola poškodenému U. F. vyplatená v období od 25.7.2012 do 28.7.2015 v celkovej sume 15.865,72 eur (ako je to už rozpísané v odsekoch 3 a 6 odôvodnenia tohto rozsudku). Sumu v žalobe vyšpecifikoval, listiny k tomu doručil. Zároveň dal súdu do pozornosti, že náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite vyplácanú poškodenému do 25.7.2012 si uplatňuje na OS Skalica v konaní pod sp. zn. 1C 125/2012 . Podľa žalobcu je žalovaný povinný sumu zaplatiť, lebo právo poisťovne na postih vznikne dňom výplaty plnenia zo zákonného poistenia poškodenému, pričom žalovaný v čase predmetnej dopravnej nehody mal 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi.

8. Žalobca súdu predložil v rámci jeho písomného vyjadrenia k odporu podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku. K veci uviedol, že poškodený U. F. mal priznaný invalidný dôchodok od 21.12.1992 vo výške 2.181,-Sk. Na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Kč, bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74). Po odpočte priznaného invalidného dôchodku vo výške 2.181,- Sk bola renta vypočítaná na sumu 4.145,- Sk. Uvedená suma bola následne valorizovaná a to v termínoch a výške stanovenej nariadením vlády a následne opatreniami MPSVaR SR nasledovne:

NV č. 312/1997 Z.z. o 17 % na druhý polrok roka 1991 o 7 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1992 o 5,5 % za každý kalendárny štvrťrok pre prvé tri štvrtiny roka 1993 o 4,9 % za štvrtý štvrťrok roka 1993 o 4,9 % za každý kalendárny štvrťrok roka 1994 o 15,2% za rok 1995 o 13,35 za rok 1996 účinnosť od 1.12.1997

NV č. 220/1999 Z.z. o 13,1 % za rok 1997 o 9,6% za rok 1998 účinnosť od 1.10.1999 NV č. 277/2000 Z.z. o 7,2 % za rok 1999 účinnosť od 1.10.2000 NV č. 310/2001 Z.z. o 6,5% za rok 2000 účinnosť od 1.10.2001 NV č. 388/2002 Z.z. o 8,2 % za rok 2001 účinnosť od 1.10.2002 NV č. 268/2003 Z.z. o 9,3 % za rok 2002 účinnosť od 1.10.2003 § 293b z.č. 461/2003 Z.z. v znení z.č. 721/2004 Z.z. o 7,54 % účinnosť od 1.1.2005 § 293e z.č. 244/2005 Z.z. o 8,85 % - od 3.957,- do 10.937,- (ID 7.965,- Sk) účinnosť od 1.7.2005 Opatrenie MPSVaR SR č. 229/2006 Z.z. - 5,95 % účinnosť od 1.7.2006 , Na základe Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 15.6.2007 bol s účinnosťou od 1.7.2007 poškodenému priznaný invalidný dôchodok vo výške 8.967,- Sk mesačne.

Opatrenie MPSVaR SR č. 197/2007 Z.z. zvýšilo rentu o 6,25 % s účinnosťou od 1.7.2007. Do 30.6.2007 bola poškodenému vyplácaná renta 9.587,- Sk. Vzhľadom na zvýšenie dôchodkovej dávky o 6,25 % sa suma renty zvýšila 599,- Sk. Na základe uvedeného bola od 1.8.2007 do 30.6.2008 vyplácaná mesačná renta vo výške 10.186,- Sk.

Opatrenie MPSVaR SR č. 136/2008 Z.z. zvýšilo rentu o 5,00 % s účinnosťou od 1.7.2008. Od 1.7.2008 bola mesačná renta zvýšená o 5 %, v dôsledku čoho sa renta 338,11 eur zvýšila na 355,01 eur. Od 24.9.2008 bola mesačne poškodenému vyplácaná renta vo výške 355,01 eur.

Opatrením MPSVaR SR č. 450/2008 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2009 mesačná renta zvýšená o 6,95%, suma 355,01 eur sa zvýšila na 379,68 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.

Opatrením MPSVaR SR č. 413/2009 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2010 mesačná renta zvýšená o 3,05%, suma 379,68 eur sa zvýšila na 391,26 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.

Opatrením MPSVaR SR č. 404/2010 Z.z. bola s účinnosťou od 1.1.2011 mesačná renta zvýšená o 1,8%, suma 391,26 eur sa zvýšila na 398,30 eur.

Opatrením MPSVaR SR č. 344/2011 Z.z. bola s účinnosťou od 01.01.2012 mesačná renta zvýšená o 3,3%, suma 398,30 eur sa zvýšila na 411,44 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.

Opatrením MPSVaR SR č. 329/2012 Z.z. bola s účinnosťou od 01.01.2013 mesačná renta zvýšená o 3,05%, suma 411,44 eur sa zvýšila na 423,99 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.

Opatrením MPSVaR SR č. 329/2013 Z.z. bola s účinnosťou od 01.01.2014 mesačná renta zvýšená o 2,03 %, suma 423,98 eur sa zvýšila na 433,74 eur, ktorá bola mesačne poškodenému vyplácaná.

Opatrením MPSVaR SR č. 295/2014 Z.z. bola s účinnosťou od 01.01.2015 mesačná renta zvýšená o 1,325, suma 433,74 eur sa zvýšila na 439,74 eur, ktorá bola následne mesačne poškodenému vyplácaná.

Celkovo si žalobca uplatnil vrátane svojho rozšíreného petitu z 25.2.2016 sumu 15.865,72 eur titulom straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite. Zároveň dal súdu do pozornosti, že v spise na OS Skalica vedenom pod sp. zn. 1C/125/2012 sa nachádzajú listinné dôkazy preukazujúce, že poškodený je invalidný v súvislosti s poškodením zdravia pri vyššie opisovanej nehode dňa 11.2.1992

9. Z dôvodu, že žalobca mesačne vyplácal poškodenému rentu po začatí súdneho konania aj v ďalšom období od 24.8.2015 do 25.10.2017 ( od 24.8.2015 do 23.11.2015 vo výške 439,47 eur mesačne, t.j. 4 x 439,47 eur, od 23.12.2015 do 24.11.2016 vo výške 441,49 eur mesačne, t.j. 12 x 441,49 eur; od 23.12.2016 do 25.10.2017 vo výške 450,32 eur mesačne, t.j. 11 x 450,32 eur), tak žalovanú sumu (15.865,72 eur) žalobca rozšíril podaním doručeným súdu 26.3.2018 o sumu 12 009,28 eur. Predmetné

plnenia žalobca preukázal výpisom z účtu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. vedeného Q. J. I. W., Y..X.. Č..: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

10. Čiže žalobca si titulom vyplácania renty za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite (s účinnosťou od 1.8.2004 podľa z.č. 404/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964Zb.Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov - úrazová renta sa podľa § 879 h valorizuje podľa všeobecných predpisov o sociálnou poistení) uplatňuje voči žalovanému (v zmysle všetkých pripustených zmien petitu) náhradu celkovo 27 875 eur s úrokom z omeškania z súm 6 297,10 eur, 4 317,90 eur a 5 250,72 eur

11. Súd uznesením č.k. 7C/894/2014-222 z 27.3.2018 (právoplatné 3.4.2018) pripustil zmenu petitu, v zmysle ktorého žalobca žiadal aby mu žalovaný zaplatil okrem uplatnenej sumy ešte aj sumu 12.009,28 eur. Plnenia (uvádzané v ods. 5,6 odôvodnenia) žalobca preukázal výpisom z účtu Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. vedeného Q. J. I. W., Y..X.. Č..: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

12. Žalobca na podanej žalobe trval. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi a písomnými vyjadreniami strán sporu, pripojeným spisom OS Skalica sp. zn. 1C/125/2012, oznámením o poistnej udalosti, rozsudkom OS v Senici č. k. 1T/46/92 z 30.4.1992, rozhodnutím Okresnej správy sociálneho zabezpečenia z 21.11.1998, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o zvýšení dôchodku poškodeného, výpismi z účtu žalobcu, rozpisom vyplatených náhrad, písomnými oznámeniami žalovanému o vyplatených sumách poškodenému, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Z obsahu rozsudku OS v Senici č.k. 1T/46/1992 z 30.4.1992 (právoplatný dňa 30.4.1992) vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví, trestného činu neposkytnutia pomoci a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorých sa dopustil dňa 11.1.1992 pod vplyvom alkoholu vedúc osobné motorové vozidlo C. XXXL, B.: X. XX-XX Q. M.. Žalovaný zrazil chodca U. F., ktorý v dôsledku toho utrpel zlomeninu spodiny lebečnej, zmliaždenie mozgu, otras mozgu, opuch záhlavovej časti lebečných pokrývok a ďalšie ťažké zranenia. Žalovaný z miesta nehody ušiel, neposkytol zranenému prvú pomoc a v čase dopravnej nehody mal podľa znalca 1,93 až 2,45 promile alkoholu v krvi.

15. Poškodený U. F. bol v dôsledku zranení spôsobených pri dopravnej nehode rozhodnutím Sociálne poisťovne uznaný za plne invalidného. Bol mu dňa 21.11.1992 priznaný invalidný dôchodok od 21.12.1992 vo výške 2.181,-Sk. Na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Kč, bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74) a po odpočte priznaného invalidného dôchodku sumy 2.181,- Sk bola renta vypočítaná na sumu 4.145,- Sk. Uvedená suma bola následne valorizovaná a to v termínoch a výške stanovenej nariadením vlády a následne opatreniami MPSVaR SR. Žalobca vyplácal poškodenému náhradu za stratu na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite v súvislosti s uplatnenou sumou 27 875 eur v tomto konaní v období od 25.7.2012 do 25.10.2017. Konkrétne poškodenému vyplácal sumy nasledovne : od 25.7.2012 do 26.11.2012 v sume 411,44 eur mesačne, t.j. 411,44 eur x 5 mesiacov, od 20.12.2012 do 23.9.2013 v sume 423,99 eur mesačne, t.j. 423,99 eur x 10 mesiacov, od 25.9.2013 do 25.11.2013 vo výške 423,99 eur mesačne, t.j. 2 x 423,99 eur a od 20.12.2013 do 25.7.2014 vo výške 433,74 eur mesačne, t.j. 8 x 433,74 eur, od 22.8.2014 do 25.11.2015 vo výške 433,74 eur mesačne, t.j. 4 x 433,74 eur a od 22.12.2014 do 28.7.2015 vo výške 439,47 eur mesačne, t.j. 8 x 439,47 eur, od 24.8.2015 do 23.11.2015 vo výške 439,47 eur mesačne, t.j. 4 x 439,47 eur, od 23.12.2015 do 24.11.2016 vo výške 441,49 eur mesačne, t.j. 12 x 441,49 eur; od 23.12.2016 do 25.10.2017 vo výške 450,32 eur mesačne, t.j. 11 x 450,32 eur.

16. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich vyjadreniach opierajúc sa na listinné dôkazy doložené v priebehu konania do spisu. Zároveň sa odvolal na konanie vedené na OS Skalica pod sp. zn. 1C/125/2012, v ktorom sa prejednávala tá istá vec len za iné obdobie končiace sa dňom 25.7.2012 a Krajský súd v Trnave (25Co/53/2016 - 445 z 5. apríla 2017) potvrdil vyhovujúci rozsudok OS Skalica č.k. 1C/125/2012-380 z 28.12.2015 (právoplatný dňa 31.7.2017).

17. Žalovaný na pojednávaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu; nezrozumiteľnosť žalovanej sumy ohľadom toho z čoho sa skladá a ako bola vypočítaná, za aké obdobie je evidovaná a z čoho pozostáva. Taktiež namietal aj úroky a žiadal zamietnuť celú žalobu ako nedôvodnú.

18. Súd vychádzal z toho, že v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení (ako sú ďalej citované jeho konkrétne ustanovenia) práva a povinnosti zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniknuté do 31.1.2001 prešli na „kanceláriu“, t. j. žalobcu Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, pričom tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. t.č. so zmenou obchodného mena Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Z poistnej udalosti vedenej pod Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. pod č. XXXXXXXXXX bolo na základe škody spôsobenej na zdraví pri prevádzke motorového vozidla pri hore uvedenej dopravnej nehode plnené poškodenému a podľa Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovňa právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile.

19. Z oznámenia poistnej udalosti Slovenskej poisťovne č. 33-60 392/839-36 zo dňa 17.2.1994 podaného na Slovenskej poisťovni a.s., pobočka Senica dňa 18.2.1994 mal súd preukázané, že žalovaný oznámil vznik dopravnej nehody, jej priebeh a súčasne splnomocnil Slovenskú poisťovňu, aby za žalovaného prerokovala a aj usporiadala nároky poškodeného Jozefa Poláka.

20. Z rozhodnutia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 21.11.1992 mal súd preukázané, že poškodený je invalidný odo dňa 19.11.1992 z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.

21. Z rozhodnutia Úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave mal súd preukázané, že poškodenému bol odo dňa 21.12.1992 priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,- Kčs mesačne. 22. Z potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 17.5.1994, ktoré vydal SIGMA HODONÍN, štátny podnik, mal súd preukázané, že poškodený bol neschopný práce od 11.1.1992 do 20.12.1992.

23. V potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o. je v súvislosti s poškodeným U. F. uvádzaný priemerný zárobok pracovníkov za obdobie 3. štvrťrok 1992 nasledovne: Q. P. XXX X., F. U. XXX X. , O. O. XXX X..

24. Z prílohy k poistnej udalosti č. 839/33 - 60392/36 vyplýva, že poškodenému bola vypočítaná renta (strata na zárobku po skončení PN) na sumu 4.145,- Sk, keď na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Sk (vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných zárobkov 3 pracovníkov: 299 Sk, 282 Sk, 292 Sk), bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74) a následne odpočítaný priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,-Sk.

25. Zo Zápisnice o rokovaní posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia zo dňa 14.12.1993 (nachádza sa v pripojenom spise sp. zn. 1C/ 125/2012 , v ktorej veci je konanie právoplatne skončené) vyplýva, že poškodený je invalidný od novembra 1992, pričom ide o stav po fraktúre bázy a chirurgicky riešenom hydrocefale s reziduálnou léziou n. VII. vľavo a frustnou dx. hemiparézou.

26. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne - ústredie vo veci U. F. U. preukázané, že mu je vyplácaný invalidný dôchodok ( vzhľadom na posudzované obdobie v tomto konaní) nasledovne: od 1.1.2012 v sume 362,50 eur mesačne, od 1.1.2013 v sume 372,60 eur mesačne, od 1.1.2014 vo výške 380,40 eur mesačne, od 1.1.2015 vo výške 464,80 eur mesačne, od 1.1.2016 vo výške 466,50 eur mesačne, od 1.1.2017 vo výške 473,60 eur mesačne.

27. Z oznámení Allianz - poisťovňa a.s. adresovaných poškodenému U. F. je zrejmé, že poškodenému bola oznamovaná výška poskytovaného plnenia, nasledovne: - v oznámení zo dňa 2.2.2012, že mu bude od 1.1.2012 zvýšená renta o 3,3 % mesačnej sumy renty, t.j. celkom bude renta mesačne 411,44 eur,- v oznámení zo dňa 21.1.2013, že mu bude od 1.1.2013 zvýšená renta o 3,05 % mesačnej sumy renty, t.j. celkom bude renta mesačne 423,99 eur, - v oznámení zo dňa 23.1.2014, že mu bude od 1.1.2014 zvýšená renta o 2,3 % mesačnej sumy dôchodkovej dávky, t.j. celkom bude renta mesačne

433,74 eur , - v oznámení zo dňa 5.2.2015, že mu bude od 1.1.2015 zvýšená renta o 1,32% mesačnej sumy dôchodkovej dávky, t.j. celkom bude renta mesačne 439,47 eur.

28. Z listu poisťovne Allianz -Slovenská poisťovňa, a.s. (ďalej len „poisťovňa) žalovanému zo dňa 2.10.2013 má súd preukázané, že žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného v sume 6297,10 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tejto sumy do 15 dní od obdržania listu. Výzvu prevzal žalovaný 25.10.2013.

29. Z listu poisťovne žalovanému zo dňa 11.8.2014 má súd preukázané, že žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného v sume 4317,90 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tejto sumy do 7 dní od doručenia listu. Zásielka sa vrátila odosielateľovi späť ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 2.9.2014. 30. Z listu poisťovne žalovanému zo dňa 18.3.2015 má súd preukázané, že žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného v sume 3053,37 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tejto sumy do 7 dní od doručenia listu. Zásielka sa vrátila odosielateľovi späť ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 2.6.2015.

31. Listom z 5.5.2015 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 878,94 eur (za čas od 25.3.2015 do 24.4.2015, po 439,47 eur mesačne) do 7 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 2.6.2015. Listom z 30.6.2015 bol vyzvaný na zaplatenie 439,47 eur za jún 2015 do 7 dní od doručenia listu. Listom z 24.7.2015 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 439,47 eur do 7 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 18.8.2015. Listom z 29.9.2015 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 878,94 eur ( za 8/2015, 9/2015) do 15 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 20.10.2015. Listom z 3.12.2015 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 878,94 eur ( za 10/2015, 11/2015) do 7 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 29.12.2015. Listom z 8.2.2016 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 882,98 eur ( za 12/2015, 1/2016) do 7 dní od doručenia listu. Listom z 24.3.2016 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 441,49 eur do 7 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 19.4.2016. Listom z 7.6.2016 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 882,98 eur do 7 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 18.8.2015. Listom z 1.8.2016 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 882,98 eur do 7 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 23.8.2016. Listom z 4.11.2016 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 882,98 eur do 7 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 20.11.2016. Listom z 25.1.2017 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 1.342,13 eur do 15 dní od doručenia listu. Listom z 18.7.2017 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 2251,60 eur do 15 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 21.7.2017. Listom z 24.7.2017 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 450,32 eur do 15 dní od doručenia listu, pričom list si žalovaný prevzal 10.8.2017 a to na adrese P. XXXX/XX Q. X., kam mu boli doručované všetky vyššie uvádzané výzvy. Listom z 28.9.2017 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 900,64 eur do 15 dní od doručenia listu, pričom list sa od žalovaného vrátil ako závada 10.10.2017. Listom z 26.10.2017 vyzvala poisťovňa žalobcu na zaplatenie 450,32 eur do 15 dní od doručenia listu.

32. Z listu poisťovne žalovanému zo dňa 18.7.2017 má súd preukázané, že žalovanému bola oznamovaná aktuálna výška poskytnutého plnenia v prospech poškodeného v sume 2251,60 eur a súčasne bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie tejto sumy ako postihu za vyplatené poistné plnenie. Zásielka sa vrátila odosielateľovi späť ako nevyzdvihnutá v odbernej lehote dňa 21.7.2017.

33. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

34. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

35. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

36. K poistnej udalosti (dopravnej nehode) došlo dňa 11.1.1992, a preto bolo potrebné aj predmetný nárok posúdiť podľa právnej úpravy účinnej k uvedenému dátumu.

37. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (účinného od 1.3.1991 do 28.2.2002), poistenie sa vykonáva na základe zmluvy (zmluvné poistenie) alebo ako zmluvné poistenie uložené zákonom(povinné zmluvné poistenie) alebo ako zákonné poistenie povinne vyplývajúce zo zákona (zákonné poistenie).

38. Podľa § 22a zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla je poistený na zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla).

39. Podľa § 29 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, Ministerstvo financií Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob tvorby a použitia rezerv a fondov poisťovne.

40. Podľa § 1 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom ku dňu vzniku poistnej udalosti , t.j. ku dňu 11.1.1992 (ďalej len „cit. vyhláška“), zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike, a ak ide o motorové vozidlo, ktorého typ tejto evidencii nepodlieha, ktorého vlastník alebo ten, kto má k nemu právo hospodárenia (ďalej len "vlastník"), má trvalé bydlisko (sídlo) v Slovenskej republike, a to bez ohľadu na to, kde uvedené vozidlo má trvalé stanovište v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ďalej len "tuzemské motorové vozidlo") a týka sa jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla1. v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike,2. v ostatných európskych štátoch, v Maroku, Tunisku, Iraku, Iráne a Izraeli.

41. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len "poistený"), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému na zdraví alebo usmrtením .

42. Podľa § 10 ods. 2 písm. a/ a b/ cit. vyhlášky, poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovni písomne oznámiť, že a) sa proti nemu uplatnil nárok na náhradu škody, a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b) v súvislosti so skutočnosťou, z ktorej škoda vznikla, sa začalo trestné alebo priestupkové konanie; ďalej je povinný oznámiť poisťovni, v prípade, že sa poisťovňa zaviazala uhradiť trovy obhajoby podľa§ 4 písm. a), meno a adresu svojho obhajcu a zabezpečiť, aby poisťovňa bola priebežne o stave a výsledkoch tohto konania informovaná. 43. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. vyhlášky, poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.

44. Podľa § 11 ods. 5 cit. vyhlášky, výška náhrady, na ktorú poisťovni vznikne právo podľa odsekov 1 až 4,nemôže presiahnuť úhrn súm, ktoré poisťovňa vyplatila z dôvodu poistnej udalosti.

45. Podľa § 13 cit. vyhlášky, za tuzemské motorové vozidlo vzniká povinnosť platiť poistné pridelením štátnej poznávacej značky a trvá do zániku motorového vozidla. Za motorové vozidlo, pre ktoré sa štátna poznávacia značka neprideľuje (ďalej len "motorové vozidlo bez štátnej poznávacej značky"), vzniká povinnosť platiť poistné dňom nadobudnutia motorového vozidla a trvá do zániku tohto motorového vozidla.

46. Podľa § 14 cit. vyhlášky, povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto povinnosti zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla (ďalej len "držiteľ"). V ostatných prípadoch má túto povinnosť vlastník motorového vozidla.

47. Podľa § 15 ods. 1 cit. vyhlášky, poistné sa platí naraz na celý kalendárny rok a je splatné najneskoršie do konca februára tohto roka.

48. Podľa § 16 ods. 1 a 2 cit. vyhlášky, kto je povinný platiť poistné, je povinný sám si ho vypočítať podľa príslušných ustanovení tejto vyhlášky. Poistné sa platí bez vyzvania prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave alebo poštovou poukážkou osobitne za každé motorové vozidlo. Pri platení poistného prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave sa platí zvlášť za každé motorové vozidlo, ak poistený nemá viac ako 50 vozidiel. Na doklade o zaplatení poistného musí byť uvedená štátna poznávacia značka motorového vozidla, za ktoré sa platí poistné. Ak ide o motorové vozidlo bez štátnej poznávacej.

49. Podľa § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov. Práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a.s., oddelene od ostatnej činnosti.

50. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").

51. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

52. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

53. Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

54. Podľa § 445 OZ, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.

55. Podľa § 447 ods. 1, 2, 3 v znení účinnom v čase vzniku poistnej udalosti, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s prípadným invalidným dôchodkom alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbanlivosťou. Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej republiky môže vzhľadom na zmeny, ktoré nastali vo vývoji mzdovej úrovne, upraviť nariadením podmienky, výšku a spôsob náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite.

56. Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. aprílom 2002, ak nie je ďalej ustanovené inak. Nároky, ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. aprílom 2002 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

57. Podľa § 195 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce v znení účinnom do 31.12.1992, náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity sa po dobu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od vzniku nároku poskytne pracovníkovi v takej výške,

aby spolu s jeho zárobkom po pracovnom úraze alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody.

58. Podľa § 17 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení účinnom do 29.2.1996, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Do hrubej mzdy sa nezahŕňa mzda, ktorá je úplne alebo sčasti oslobodená od dane zo mzdy; to neplatí, ak ide o mzdu oslobodenú od dane zo mzdy) podľa medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojakého zdanenia, b) preto, že nedosahuje zdaniteľnú výšku, c) poskytovanú nevidomým zamestnancom alebo členom záchranných zborov zriadených podľa osobitných predpisov pre rizikové pracoviská za činnosť pri záchranárskom zásahu. Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok, prípadne ako priemerný denný (smenový) zárobok. Pokiaľ sa podľa pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín (dní) pripadajúcich v roku na jeden mesiac.

59. Podľa § 879h OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite priznaná pred 1. augustom 2004, ktorá sa vyplácala k 31. júlu 2004 a nárok na jej výplatu trvá, sa zvýši podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. V roku 2004 sa táto náhrada zvýši od 1. októbra 2004.

60. Podľa § 272 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume, v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

61. Podľa § 293 zák. č. 461/2003 Z.z., ak pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa podľa § 272 ods.3 považuje za úrazovú rentu alebo sa vypláca ako úrazová renta podľa § 293 ods. 1 a 2, sa zohľadnil počas trvania nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004 pravdepodobný zárobok a nárok na výplatu tejto úrazovej renty má trvať aj po 31. decembri 2007, úrazová renta sa vypláca od splátky splatnej po 31. decembri 2007 v sume, v ktorej sa pravdepodobný zárobok zohľadní vo výške 75 %minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou, ktorá platila k31. decembru 2003. Sociálna poisťovňa rozhodne o výške úrazovej renty podľa prvej vety na žiadosť jej poberateľa. Ak suma úrazovej renty určená podľa prvej vety je nižšia ako suma úrazovej renty vyplácanej k 31. decembru 2007, vypláca sa po tomto dni úrazová renta, ktorej suma je vyššia.

62. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

63. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z).

64. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. /v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania/, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

65. Predmetom konania je zaplatenie sumy 27 875 eur s úrokom z omeškania (ako je uvedený v petite tohto rozsudku), ktorá suma bola vyplatená poškodenému U. F. , A.. XX.X.XXXX ako náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite v období od 25.7.2012

do 25.10.2017. Zaplatenie žalovanej sumy žiada z dôvodu, že ako právny nástupca poisťovne má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške 0,30 promile.

66. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prvom rade namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, preto sa s tým súd vyporiadal ako s predbežnou otázkou. V zmysle § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva, lebo práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. V zmysle § 1 ods. 1 citovaného zákona je kanceláriou Slovenská kancelária poisťovateľov. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet Slovenská kancelária poisťovateľov : Slovenská poisťovňa, a. s. V zmysle právnych predpisov účinných v čase vzniku poistnej udalosti ku dňu 11.1.1992 t. j. § 1 ods.1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motor. vozidla (ďalej len „vyhlášky“) zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len "zákonné poistenie") vykonáva Slovenská poisťovňa, akciová spoločnosť (ďalej len "poisťovňa"). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak sa ďalej neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, ktorého typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike. V zmysle § 13, 14 vyhlášky za tuzemské motorové vozidlo vzniká povinnosť platiť poistné pridelením štátnej poznávacej značky a trvá do zániku motorového vozidla, pričom povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto povinnosti zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla (ďalej len "držiteľ"). V ostatných prípadoch má túto povinnosť vlastník motorového vozidla. S poukazom na §15 ods. 1, §16 ods. 1 vyhlášky poistné sa platí naraz na celý kalendárny rok a je splatné najneskoršie do konca februára tohto roka a kto je povinný platiť poistné, je povinný sám si ho vypočítať podľa príslušných ustanovení tejto vyhlášky. Poistné sa platí bez vyzvania prevodom z účtu vedeného v peňažnom ústave alebo poštovou poukážkou osobitne za každé motorové vozidlo. Z uvedeného vyplýva, že v roku 1992 existovalo len zákonné poistenie, ktoré monopolne vykonávala Slovenská poisťovňa a.s. (t. č. Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s.) a neboli uzatvárané písomné poistné zmluvy. Poistné vzniklo priamo zo zákona, a to okamihom pridelenia štátnej poznávacej značky príslušnému motorovému vozidlu a trvalo až do zániku motorového vozidla.

67. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobca je aktívne legitimovaný v tomto konaní a to v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z., konkrétne § 28 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Čiže s predmetného paragrafu z hľadiska hmotnoprávneho vyplýva, kto je nositeľom subjektívneho práva, lebo práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. V zmysle § 1 ods. 1 cit. zákona od 1.1.2002 zo zákona prešli všetky práva a povinnosti vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31.12.2001 (čo je tento konkrétny prípad) na žalobcu s tým, že tieto vykonáva v jeho mena a na jeho účet po zmene obchodného mena spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.

68. Pokiaľ ide o samotný predmet sporu, súd vykonal dokazovanie nie len vyjadreniami strán sporu, ale hlavne listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne v celom rozsahu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol uznaný vinným (rozsudok č.k. 1T/46/1992 z 30.4.1992, právoplatný 30.4.1992) z trestného činu ublíženia na zdraví, trestného činu neposkytnutia pomoci a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktoré sa dopustil dopravnou nehodou dňa 11.1.1992 s alkoholom v krvi (1,93 až 2,45 promile podľa znaleckého posudku P.. M. ), kedy zrazil chodca U. F., ktorý utrpel ťažké zranenia a žalovaný ušiel, neposkytol mu prvú pomoc . Vzhľadom na tieto objektívne dané skutočnosti súd nebral za dostatočnú obranu žalovaného brániaceho sa tým, že žalobca nepreukázal, že by mal regresný nárok za plnenie poskytnuté v rámci poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX z dôvodu alkoholu v krvi žalovaného v čase dopravnej nehody príčinnú súvislosť so škodou, ktorú spôsobil. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva financií SR č. 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Súd vychádzal z toho, že dostatočne obsahom právoplatného rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 1T/46/1992 z 30.4.1992 (na ktorý poukazuje aj právoplatný rozsudok OS

Skalica č.k. 1C/125/2012-380 z28.12.2015) bolo preukázané, aký obsah alkoholu v krvi mal žalovaný v čase spôsobenia dopravnej nehody. Žalovaný zapríčinil veľmi vážnu dopravnú nehodu s ťažkým následkom na zdraví poškodenému U. F.O., motorové vozidlo viedol v ťažkom stupni opitosti a z miesta nehody ušiel, čo dostatočne preukazuje príčinnú súvislosť škody, ktorú v súvislosti s nehodou zapríčinil žalovaný a požitím alkoholu. Iná príčina dopravnej nehody nebola žalovaným preukázaná.

69. Súd z obsahu pripojeného spisu OS Skalica sp. zn. 1C/125/2012 zistil ( uvádza sa to aj na str. 16 rozsudku č.k. 1C/125/2012-380 z 28.12.2015), že žalobca sa o poistnej udalosti dozvedel v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C 64/93. V rámci tohto konania bol vypočutý žalovaný, z výpovede ktorého vyplynulo, že poistnú udalosť nenahlásil ani poisťovni ani polícii. Žalobca sa až po doručení žaloby v tom konaní (sp. zn. 5C 64/93 na OS Senica) dozvedel o nároku poškodeného, ktorý mu vznikol. Žalovaný oznámil vznik dopravnej nehody až na základe oznámenia poistnej udalosti zo dňa 17.2.1994 podaného na Slovenskej poisťovni a.s., pobočka Senica dňa 18.2.1994. Žalobca podľa § 3 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991Zb. uhradil za žalovaného poškodeným preukázané a uplatnené nároky na náhradu škody. V konaní nebolo sporné, že žalobca vypláca poškodenému náhradu za stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity z dôvodu, že poškodený bol odo dňa 19.11.1992 uznaný plne invalidným a odo dňa 21.12.1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Žalobca si žalobou uplatnil od žalovaného právo na náhradu súm vyplatených v období od 24.7.2012 do 25.10.2017 v sume 27 875 eur s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyššie cit. vyhlášky, pretože žalovaný bol poistený v zmysle ustanovenia § 3 cit. vyhlášky, bol vodičom motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škoda a v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Žalovaný v konaní namietal okrem iného i nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou a invaliditou poškodeného. Uvedenú námietku žalovaného však súd rovnako nepovažoval za dôvodnú, keďže obsahom rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 1T/46/1992 z 30.4.1992 a tiež aj posudkovou spisovou dokumentáciou Sociálnej poisťovne bolo jednoznačne preukázané, že poškodený sa stal invalidným v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 11.1.1992. Z obsahu pripojeného spisu OS Skalica sp. zn. 1C/125/2012 (osobitne strany 16 rozsudku č.k. 1C/125/2012-380 z 28.12.2015) vyplýva, že v náleze a posudku P.. P. M. (znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie súdne lekárstvo) je uvedené, že poškodený mal úraz ťažký - vážnu poruchu zdravia, ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ktorý sa stal dňa11.1.1992 pri dopravnej nehode v pri dopravnej nehode utrpel otras mozgu, zmliaždenie mozgu, zlomeninu spodiny lebečnej, opuch v záhlavovej časti pokrývok lebečných, krvné podliatinky v podkolenných jamách. Poranenia boli spôsobené s ťažkým bezvedomím, areflexiou. V závere posudku je uvedené, že v danom prípade ide o úraz ťažký - vážnu poruchu zdravia, ktorá je v príčinnej súvislosti s úrazovým dejom, ktorý sa stal dňa11.1.1992 pri dopravnej nehode.

70. Z obsahu posudkovej spisovej dokumentácie Sociálnej poisťovne týkajúcej sa poškodeného , konkrétne zo zápisnice o rokovaní Posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Okresnej správy sociálneho zabezpečenia Senica zo dňa 24.11.1992 vyplýva, že poškodeného dňa 11.1.1992 zrazilo auto. Poškodený je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. V posudkovom závere je uvedené, že ide o stav po kontúziou cerebri (zmliaždenie mozgu), fractúram baseoscranií 1. sin. (zlomenina spodiny lebečnej) s liqoreloua poúrazovom SAK. Stav po ventriculoperitoneálnej drenáži pre 4-komorový poúrazový hydrocefalus, pričom v závere je výslovne uvedené, že invalidita je následkom úrazu. Na základe uvedeného má súd za to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že invalidita poškodeného nastala v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 11.1.1992, ktorú spôsobil žalovaný a v súvislosti s ktorou bol rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 1T/46/1992 zo dňa 30.4.1992 (právoplatný dňa 30.4.1992) uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa §224 ods. 1, 2 Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Trestného zákona a trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona, pričom tunajší súd je týmto rozhodnutím viazaný.

71. Rovnako sa súd stotožnil aj s výškou vyplácanej renty. Výpočet straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa do 31.7.2004 vyčísľoval v zmysle § 447 ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Počnúc dňom 1.8.2004 v zmysle novelizovaného ustanovenia § 447 OZ, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j. podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

o sociálnom poistení. Na zvyšovanie úrazovej renty platí primerane ustanovenie § 82 cit. zákona. Z prílohy k poistnej udalosti vyplýva, že poškodenému U. F. bola renta (strata na zárobku po skončení PN) vypočítaná na sumu 4.145,- Sk, keď na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Sk (vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných zárobkov 3 pracovníkov: Q. P.: 299,- Sk, U. F.: 282,- Sk, O. O.: 292,- Sk), bol vypočítaný mesačný zárobok vo výške 6.326,- Sk (291 x 21,74) a následne odpočítaný priznaný invalidný dôchodok vo výške 2.181,- Sk. Takto vypočítaná renta sa následne zvyšovala s poukazom na príslušné valorizačné opatrenia. Žalovaný namietal v konaní samotný výpočet žalovanej sumy, ktorý považuje za neurčitý a zmätočný, keďže priemerný zárobok poškodeného bol vypočítaný z priemerného zárobku ďalších troch zamestnancov a nevychádza z priemerného zárobku poškodeného.

72. Vychádzajúc z § 17 zákona č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v znení účinnom do 29.2.1996 (teda v rozhodnom čase), priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období. Rozhodným obdobím je predchádzajúci kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Ak však zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok- ten sa zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

73. Poškodený U. F. bol odo dňa 19.11.1992 uznaný plne invalidným a odo dňa 21.12.1992 mu bol priznaný invalidný dôchodok. Rozhodným obdobím pre zistenie priemerného zárobku poškodeného tak bol 3.štvrťrok 1992. Keďže podľa potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 17.5.1994, ktoré vydal SIGMA HODONÍN, štátny podnik, poškodený bol neschopný práce od 11.1.1992 do 20.12.1992 (v rozhodnom období nedopracoval aspoň 22 dní), bolo potrebné použiť namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Za pravdepodobný zárobok treba považovať zárobok, ktorý by poškodený dosiahol pri práci, zodpovedajúcej jeho schopnostiam a kvalifikácii, nebyť poškodenia zdravia. Pravdepodobný zárobok pritom treba určiť ku dňu, v ktorom poškodenému vznikol nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity (por. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 1.septembra 2006, sp. zn. 3 Cdo 80/2005; Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2002, sp.zn. 2 Cdo 32/2002 ).

74. Ak teda žalobca vychádzal pri určení priemerného denného zárobku poškodeného z priemerných zárobkov iných zamestnancov, ktorí v rozhodnom období vykonávali obdobnú prácu a ktorých výšku zárobku mal preukázanú v potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996 (ktoré vydala JIHOMORAVSKÁARMATURKA spol. s r.o.), súd takýto postup žalobcu vyhodnotil ako správny. Súd zároveň v tejto súvislosti poznamenáva, že žalobca zároveň predložil v konaní i listinu označenú ako „Sdělení“ zo dňa 7.1.1993, ktorú vydala SIGMA HODONÍN, štátny podnik a ktorá obsahuje priemerný denný zárobok zamestnancov, totožných ako v prípade potvrdenia, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o., pričom obe potvrdenia sa líšia vo výške zárobku u jedného z týchto zamestnancov. Keďže však v listine, ktorú vydala SIGMA HODONÍN, štátny podnik nie je uvedené, akého obdobia sa týkajú priemerné zárobky týchto zamestnancov, žalobca z neho ani nevychádzal. Z prílohy k poistnej udalosti vyplýva, že poškodenému Jozefovi Polákovi bola renta (strata na zárobku po skončení PN) vypočítaná na základe priemerného denného zárobku, sumy 291,- Sk, vychádzajúc z rozhodného obdobia: 3. štvrťrok 1992 a z porovnateľných zárobkov 3 pracovníkov: 299,- Sk, 282,- Sk, 292,- Sk, pričom uvedené sumy korešpondujú so sumami uvedenými v potvrdení o zárobku zo dňa 9.12.1996, ktoré vydala JIHOMORAVSKÁ ARMATURKA spol. s r.o. Na základe vyššie uvedeného sa tak súd v plnom rozsahu stotožnil s výškou vyplácanej náhrady za stratu na zárobku. V tejto súvislosti súd poukazuje na podania žalobcu, v ktorých podrobne uvádza spôsob výpočtu výšky náhrady vyplácanej v jednotlivých mesiacoch s poukazom i na príslušné valorizačné opatrenia ( odsek 2,3,6,7,8 a 9 odôvodnenia tohto rozsudku). Konkrétne: Opatrením MPSVaR SR č. 344/2011 Z.z. bola s účinnosťou od 01.01.2012 mesačná renta zvýšená z 398,30 eur na 411,44 eur; č. 329/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013 zvýšená z 411,44 eur na 423,99 eur mesačne; č. 329/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2014 mesačná renta zvýšená z 423,98 eur na 433,74 eur; č. 295/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2015 zvýšená z 433,74 eur na 439,74 eur.

75. Nakoľko v priebehu konania žalobca rozšíril výšku uplatneného nároku z dôvodu naďalej vyplácanej renty, súd okrem vyššie už uvádzaných opatrení uvádza aj ďalšie opatrenie MPSVaR SR , z ktorého pri

výpočte súd vychádzal. Konkrétne ide o Opatrenie MPSVaR SR č. 283/2015 Z. z. účinné od 01.01.2016, v zmysle ktorého sa mesačná renta zvýšená z sumy 433,74 eur na 439,74 eur mesačne a s účinnosťou od 01.01.2017 z 439,74 eur na 441,49 eur.

76. Z rozhodnutí Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že poškodenému bol vyplácaný invalidný dôchodok nasledovne: od 1.1.2012 v sume 362,50 eur mesačne, od 1.1.2013 v sume 372,60 eur mesačne, od 1.1.2014 vo výške 380,40 eur mesačne, od 1.1.2015 vo výške 464,80 eur mesačne, od 1.1.2016 vo výške 466,50 eur mesačne, od 1.1.2017 vo výške 473,60 eur mesačne.

77. Súd mal kontrolou všetkých listín týkajúcich sa vyplácanie renty poškodenému U. F. preukázané, že mu boli ako renta (strata na zárobku po skončení PN alebo pri invalidite) poškodenému) vyplácané v jednotlivých obdobiach nasledovné sumy: a) od 25.7.2012 do 26.11.2012 v sume 411,44 eur mesačne, t.j. 411,44 eur x 5 mesiacov, od 20.12.2012 do 23.9.2013 v sume 423,99 eur mesačne, t.j. 423,99 eur x 10 mesiacov, t.j. celkovo 6 297,10 eur; b) od 25.10.2013 do 25.11.2013 vo výške 423,99 eur mesačne, t.j. 2 x 423,99 eur a od 20.12.2013 do 25.7.2014 vo výške 433,74 eur mesačne, t.j. 8 x 433,74 eur, t.j. celkovo 4317,99 eur; c) od 22.8.2014 do 25.11.2015 vo výške 433,74 eur mesačne, t.j. 4 x 433,74 eur a od 22.12.2014 do 28.7.2015 vo výške 439,47 eur mesačne, t.j. 8 x 439,47 eur, t.j. celkovo 5 250,72 eur; d) od 24.8.2015 do 23.11.2015 vo výške 439,47 eur mesačne, t.j. 4 x 439,47 eur, od 23.12.2015 do 24.11.2016 vo výške 441,49 eur mesačne, t.j. 12 x 441,49 eur; od 23.12.2016 do 25.10.2017 vo výške 450,32 eur mesačne, t.j. 11 x 450,32 eur) , t.j. celkovo 12 009,28 eur . celkovo mu bola vyplatená suma 27 875 eur . Túto skutočnosť mal súd objektívne preukázanú aj z výpisu z účtov poisťovne Allianz

- Slovenská poisťovňa, a.s. (Č..Ú..: XXXXXXXXXX Y. Č..Ú..: G.: X. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX).

78. Dôvodom, prečo na poistiteľa prechádza právo, ktoré má poistený proti inému na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v tých prípadoch, keď poistený, ktorému bola spôsobená škoda, dostane náhradu od poistiteľa. Ide o zákonný prechod práva, ku ktorému dochádza bez prejavu vôle účastníkov. Prechod sa týka len práva na náhradu škody a je obmedzený výškou sumy, ktorú vyplatil poistiteľ poistenému. Existenciu postihového práva možno odvodiť z tzv. odškodňovacej zásady, ktorá v oblasti poistného práva zakazuje poisteným obohatiť sa v dôsledku existencie poistno-právneho vzťahu. Postihové právo poistiteľa predpokladá existenciu práva poisteného na náhradu škody proti tretej osobe. Toto právo môže vzniknúť pri rôznych skutkových situáciách, napriek tomu, však bude rozhodujúce to, že vznikla škoda a škodca za ňu zodpovedá podľa zákona. Navrhovateľ uplatnil regresnú náhradu voči žalovanému za škodu, ktorú spôsobil dopravnou nehodou ako prevádzkovateľ motorového vozidla z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Predpokladmi zodpovednosti sú udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi uvedenými predpokladmi. V konaní bolo žalobcom dostatočne preukázané, že prišlo ku škode na zdraví, dôvodom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu bola okolnosť, že žalovaný riadil motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, a tiež bola preukázaná príčinná súvislosť s uvedenými skutočnosťami. Medzi účastníkmi konania prišlo k vzniku záväzkového vzťahu zo spôsobenej škody, ktorú žalobca plnil poškodenému, a na ktorú má žalobca právo, lebo žalovaný je zodpovedný podľa všeobecného princípu zodpovednosti. Žalovaný je v zmysle § 11 ods.1 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 423/1991 Zb. o zákonnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motor. vozidla povinný na náhradu súm, ktoré vyplatila poisťovňa z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške nad 0,30 promile. Žalobca v konaní preukázal výšku súm, ktoré plnil uvedeným titulom poškodenému. Žalovaný v konaní žiadnym dôkazom nepreukázal zbavenie sa zodpovednosti za vzniknutú škodu v súvislosti s jeho konaním v rozpore so zákonom, ktoré bolo predmetom trestného konania vedeného na súde. Súd preto žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

79. Žalovaný namietal v rámci obrany aj úrok z omeškania, pričom námietku bližšie nerozviedol. Žalobca sa v konaní domáha okrem zaplatenia istiny aj úroku z omeškania 5,5 % ročne z sumy 6297,10 eur od 11.11.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 5,05 % ročne z sumy 4317,90 eur od 10.9.2014 do zaplatenia , úroku z omeškania 5,05 % ročne z sumy 5250,72 eur od 21.8.2015 do zaplatenia (úrok z omeškania z sumy 12.009,28 eur si neuplatnil). Žalobca si upravil výšku zákonného úroku z omeškania v správnych výškach vzhľadom na obdobia, od ktorých si ho uplatnil.

80. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením dlhu v časti sumy 6297,10 eur po 15 dňoch od doručenia výzvy žalovanému (25.10.2013), a preto sa 11.11.2013 dostal do omeškania. So zaplatením sumy 4317,90 eur sa dostal do omeškania žalovaný po 7 dňoch od doručenia výzvy ( zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá v lehote dňa 2.9.2014), preto sa dňa 10.9.2014 dostal do omeškania. So zaplatením sumy 5250,72 eur sa dostal do omeškania žalovaný po 7 dňoch od doručenia výzvy ( zásielka sa vrátila ako nevyzdvihnutá v lehote dňa 2.6.2015), preto dňa 21.8.2015 bol s istotou už v omeškaní. ( v ods. 28.,29. a 30 odôvodnenia rozsudku súd už uvádza vyššie uvádzané výzvy ). Preukázateľne bol žalovaný vyzvaný na plnenie, výzva sa mu doručovala vždy na tú istú adresu jeho pobytu, v prípade neprevzatia zásielky v odbernej lehote súd kvalifikoval túto skutočnosť ako doručenie fikciou. Žalobcovi tak vzniklo právo i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vykonávacieho predpisu (výška úrokov z omeškania je ustanovená vykonávacím predpisom, a to § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ako o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ). Na základe týchto skutočností súd vyhovel návrhu v celom rozsahu , aj v časti zákonného úroku z omeškania od dňa nasledujúceho po dni, kedy sa žalovaní dostali do omeškania.

81. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

83. Podľa § 263 ods. 1 C.s.p., ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

84. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

85. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).