Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/8/2018

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: G. Y., narodenú XX. B. XXXX a O. Y., narodeného XX. Y. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, deti matky C. O., narodenej XX. A. XXXX, bytom A., E. XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Šramkom, advokátom, so sídlom Brezno, Moyzesova 12 a otca M. Y., narodeného XX. B. XXXX, bytom K., Y. XX, t.č. L., R. XXXX, zastúpeného JUDr. Jurajom Kováčom, Borinka, Pri potoku 420, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/73/2017-259 zo dňa 18. 09. 2017 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 8P/73/2017-259 zo dňa 18. 09. 2017 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie dlh na výživnom za obdobie od 09.06.2015 do 18.09. 2017 na výživu maloletej G. Y. vo výške 1.581,75 Eur, otca zaviazal zaplatiť do 10 mesiacov od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, k rukám matky (V. výrok) a vo výroku, ktorým súd prvej inštancie dlh na výživnom za obdobie od 09.06.2015 do 18.09. 2017 na výživu maloletého O. Y. vo výške 2.264,25 Eur, otca zaviazal zaplatiť do 12 mesiacov od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, k rukám matky (VI. výrok) a v súvisiacom výroku o trovách konania (X. výrok) p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej časti (I., II., III., IV., VII., VIII. a IX. výrok) zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno napadnutým rozsudkom zo dňa 18. 09. 2017 zveril maloletú G. Y., nar. XX.XX.XXXX s účinnosťou od 09.06.2015 do osobnej starostlivosti matky (I. výrok). Maloletého O. Y., nar. XX.XX.XXXX zveril s účinnosťou od 09.06.2015 do osobnej starostlivosti matky (II. výrok). Otca s účinnosťou od 09.06.2015 zaviazal prispievať na výživu maloletej G. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 75 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (III. výrok). Otca s účinnosťou od 09.06.2015 zaviazal prispievať na výživu maloletého O. Y., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 100 Eur mesačne, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky (IV. výrok). Dlh na výživnom za obdobie od 09.06.2015 do 18.09. 2017 na výživu maloletej G. Y. vo výške 1.581,75 Eur, otca zaviazal zaplatiť do 10 mesiacov od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, k rukám matky (V. výrok). Dlh na výživnom za obdobie od 09.06.2015 do 18.09. 2017 na výživu maloletého O. Y. vo výške 2.264,25 Eur, otca zaviazal zaplatiť do 12 mesiacov od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia, k rukám matky (VI. výrok). Súd prvej inštancie ďalej styk otca s maloletými deťmi neupravil, tento ponechal na dohodu rodičov (VII. výrok). Vo zvyšku návrh matky zamietol (VIII. výrok). Návrh otca zamietol v celom rozsahu (IX. výrok). Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, trovy konania znáša štát (X. výrok).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia k napadnutým výrokom uviedol, že dlh na výživnom pre maloletú G. za obdobie od 9. júna 2015 do 18. septembra 2017 ustálil na výške 1.581,75 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil k rukám matky do 10 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa jedná o vyššiu sumu, a jej splatenie v relatívne kratšej dobe by nebolo v možnostiach a schopnostiach otca (ktorý je tohto času nezamestnaný), tak aby to nemalo dopad na jeho schopnosť splácať bežné výživné. Súd prvej inštancie zistil, že otec v uvedenom období na obe maloleté deti zaplatil výživné vo výške 931,50 Eur, teda na maloletú G. polovicu z uvedenej sumy t.j. 465,75 Eur. Za mesiace júl 2015 až august 2015 mal otec celkom zaplatiť sumu 1.950 Eur (počet mesiacov 26 x výživné 75 Eur za mesiac), za mesiac september 2017 je to 18 dní čo je výživné vo výške 45 Eur a za mesiac jún 2015 je to 21 dní čo je výživné vo výške 52,50 Eur. Celkovo tak dlh na výživnom otca na maloletú G. za obdobie od 9. júna 2015 do 18. septembra 2017 je 1.950+45+52,50 = 2.047,50 Eur, avšak otec zaplatil sumu 465,75 Eur a teda 2.047,50 - 465,75 = 1.581,75 Eur. Súd prvej inštancie ďalej dlh na výživnom pre maloletého O. za obdobie od 9. júna 2015 do 18. septembra 2017 ustálil na výške 2.264,25 Eur s tým, že povolil otcovi, aby tento dlh na výživnom zaplatil k rukám matky do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nakoľko sa jedná o vyššiu sumu, a jej splatenie v relatívne kratšej dobe by nebolo v možnostiach a schopnostiach otca (ktorý je tohto času nezamestnaný), tak aby to nemalo dopad na jeho schopnosť splácať bežné výživné. Súd prvej inštancie zistil, že otec v uvedenom období na obe maloleté deti zaplatil výživné vo výške 931,50 Eur, teda na maloletého O. polovicu z uvedenej sumy t.j. 465,75 Eur. Za mesiace júl 2015 až august 2015 mal otec celkom zaplatiť sumu 2.600 Eur (počet mesiacov 26 x výživné 100 Eur za mesiac), za mesiac september 2017 je to 18 dní čo je výživné vo výške 60 Eur a za mesiac jún 2015 je to 21 dní čo je výživné vo výške 70 Eur. Celkovo tak dlh na výživnom otca na maloletého O. za obdobie od 9. júna 2015 do 18. septembra 2017 je 2.600 + 60 + 70 = 2.730 Eur, avšak otec zaplatil sumu 465,75 Eur a teda 2.730 - 465,75 = 2.264,25 Eur.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej v texte len ,,CMP“), podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Matka žiadala priznať trovy konania, ale súd prvej inštancie podľa § 55 ich priznanie nepovažoval za spravodlivé, nakoľko zo žiadnej okolnosti prípadu nevyplývala skutočnosť priznania jej trov. Avšak podľa § 57 v konaní vznikli štátu trovy titulom pribratia do konania znalca. Súd prvej inštancie v tomto prípade musel rozhodnúť o trovách konania štátu. Matke bol advokát pridelený rozhodnutím centra právnej pomoci, nakoľko jej príjem neumožňoval využívať právne služby. Do úvahy by teda prichádzalo zaviazanie otca na uhradenie trov štátu. V tomto prípade súd prvej inštancie opätovne konštatoval, že takýto výrok by bol nespravodlivý, nakoľko otec bol v súčasnej dobe tiež nezamestnaný a navyše musel k rukám matky okrem bežného výživného zaplatiť zameškané výživné celkovo v sume prevyšujúcej sumu 3.845 Eur a súd prvej inštancie mal zato, že rýchle uhradenie tohto výživného malo prednosť pred úhradou štátu a preto otca k úhrade trov štátu nezaviazal a rozhodol tak, že trovy konania štátu znáša štát.

4. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Otec napadol V. a VI. výrok, pričom mal za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, nakoľko je vedený na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Brezno. Poukázal na skutočnosť, že jeho príjem je zanedbateľný a ťažko mu vyjde z neho vyžiť a teda nemá ako vyplatiť spätne výživné.

5. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Kolízny opatrovník mal za to, že súd prvej inštancie v konaní riadne zistil skutkový stav veci a navrhol napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť a odvolanie otca voči rozsudku zamietnuť.

6. K odvolaniu otca sa vyjadrila aj matka maloletých detí. Matka považovala odvolanie otca za nedôvodné a naopak rozhodnutie súdu prvej inštancie za zákonné a správne. Dôvody uvedené v odvolaní, že otec je vedený na ÚPSVR a má v súčasnosti zanedbateľný príjem považovala za irelevantné. Navrhla preto odvolanie zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť.

7. K vyjadreniu matky sa vyjadril kolízny opatrovník, pričom trval na svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2017. Mal za to, že súd prvej inštancie rozhodol v záujme maloletých detí.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril aj odvolateľ. Mal za to, že právny zástupca matky nepochopil zložitosť jeho situácie v ktorej sa ocitol nie svojou vinou. Poukázal na skutočnosť, že je momentálne vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, bez možnosti sa zamestnať.

Jeho príjem je minimálny a teda má problém vyžiť a nie je preto mysliteľné, aby mohol dlžnú čiastku vyplatiť v termíne stanovenom okresným súdom.

9. K vyjadreniu odvolateľa sa vyjadril kolízny opatrovník, pričom trval na svojich vyjadreniach zo dňa 14.11.2017 a 31.10.2017.

10. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadril odvolateľ. Odvolateľ mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku o spätnom zaplatení výživného vzhľadom k jeho momentálnej finančnej situácii je nemožné. Poukázal na skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že momentálne je jeho príjem rovný skoro nule, nie je možné, aby to zvládol a nedostal sa ešte do väčších problémov.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 a contrario a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom V. a VI. výroku ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania (X. výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods.1, 2 potvrdil.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 36 veta a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

15. Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej vykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd uvádza, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v plnom rozsahu poukazuje.

19. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci návrhu matky maloletých detí na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré náležitým spôsobom uviedol v odôvodnení rozsudku.

Námietky otca maloletých detí uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné práve z dôvodov, že okresný súd vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil, pričom otec maloletých detí v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé ovplyvniť alebo zvrátiť výsledky doterajšieho dokazovania. Otec maloletých detí vo svojom odvolaní neuviedol ani žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe okresného súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia, pričom odvolací súd takúto vadu ani nezistil.

20. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie aj náležite podľa ust. § 220 ods. 2 odôvodnil. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a jasné.

21. K námietke otca uvedenej v odvolaní, že nakoľko je momentálne vedený na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Brezno nemá ako vyplatiť spätne výživné, odvolací súd uvádza, že zo spisu zistil, že otec maloletých detí bol od júna 2015 až do 14.08.2017 zamestnaný u zamestnávateľa z č.l. 241b, pričom jeho priemerná čistá mesačná mzda bola 1478 Eur. Pracovný pomer ukončil dohodou, nakoľko mu zamestnávateľ v júni 2017 oznámil, že v decembri končí svoju činnosť (č.l. 245 spisu). Otcovi maloletých detí avšak rozhodnutím Sociálnej poisťovni zo dňa 11.09.2017 vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 55,8793 Eur od 15.08.2017 na obdobie šiestich mesiacov (č. l. 241c spisu).

22. Odvolací súd konštatuje, že takto dané pomery na strane otca maloletých detí súd prvej inštancie správnym spôsobom vyhodnotil a v závislosti od toho aj správne rozhodol o zaviazaní otca na zaplatenie dlhu na výživnom za obdobie od 09.06.2015 do 18.09.2017 na výživu pre obe maloleté deti a to v prípade maloletej U. vo výške 1.581,75 Eur do 10 mesiacov od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia a v prípade maloletého O. vo výške 2.264,25 Eur do 12 mesiacov od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že je v schopnostiach a možnostiach otca takto určený dlh na výživnom zaplatiť.

23. Odvolací súd ďalej k predmetnému uvádza, že žiadny účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje povinnosť pracovať. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (resp. podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo objektívne je možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Odvolací súd dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je potrebné prihliadať na potencionálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča v prípade, ak mu v ich využití nebránia objektívne okolnosti, za ktoré však nemožno považovať dobrovoľnú nezamestnanosť otca trvajúcu od roku 2017, dospel k záveru, že je rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom V. a VI. výroku vecne správne. Je potrebné zdôrazniť, že súd nezohľadňuje len zárobok, ktorý je v súdnom konaní preukázaný, ale vychádza z celkových schopností a možností rodiča pracovať, dosahovať príjem aj z objektívnej situácie na trhu práce. Otec je v produktívnom veku, je schopný pracovať, má pracovné skúsenosti a neboli uňho zistené žiadne zdravotné obmedzenia. Otec si musí byť vedomý jeho zákonnej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom a k tejto otázke pristúpiť zodpovedne.

24. Vzhľadom už na hore uvedené odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd vec správne právne posúdil pri riadnom zistení skutkového stavu, jeho rozhodnutie je vecne správne, a preto odvolací súd odvolaním napadnutý V. a VI. výrok v zmysle § 387 ods. 1 a 2 potvrdil vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania (X. výrok), pri ktorom okresný súd náležite aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov nenapadnutého odvolaním (I., II., III., IV., VII., VIII. a IX. výrok), ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

26. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 57 CMP, ktoré ustanovuje: “ O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Návrh na prisúdenie náhrady trov odvolacieho konania nebol podaný, preto odvolací súd v súlade s § 52 vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

27. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .