Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17Co-49-2018.pdf
PDF · 90.51 KB
Case nature
Subarea
17Co/49/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci navrhovateľa: Pozemkové spoločenstvo urbárnikov a spolumajiteľov mesta Svidník, 089 01 Svidník, IČO: 31 903 516, právne zastúpený JUDr. Ján Škrab, advokát, so sídlom Sov. hrdinov 200, 089 01 Svidník, proti odporcovi: Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Komenského 50, 042 48 Košice, IČO: 36 570 460, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 2C/51/2017-73 zo dňa 17.01.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Odporcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči navrhovateľovi v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Vyslovil, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1 až 3, §325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c) a d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 2 ods. 1 a 2, § 4 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, podaným na súde dňa 18.12.2017, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania, scudzenia a zaťaženia s parcelami KN C č. XXXX/X o výmere XXXXX m2, ostatné plochy a KN C č. XXXX/XX o výmere XXXXX m2, ostatné plochy, zapísanými na LV č. XXX, katastrálne územie T., do právoplatného rozhodnutia o návrhu žalobcu na vrátenie ich vlastníctva podľa zák. NR SR č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, teda v II. etape reštitúcií, podaného dňa 29.6.2004 Obvodnému pozemkovému úradu v Stropkove, pod sp. zn. 239/2004. Rozhodnutím Okresného úradu Svidník, Odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, č. 1143/92/97/1 zo dňa 31.7.1997 bolo rozhodnuté o uplatnenom reštitučnom nároku oprávnených osôb - spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov, bývalej Urbárskej obce Nižný Svidník. Podľa druhého výroku predmetného rozhodnutia boli oprávneným osobám vydané nehnuteľnosti - pozemky v katastrálnom území Svidník tak, ako sú jednotlivé parcely KN spracované geometrickým plánom č. 2-97/a - 1, 2, 3, 4, 5, č. 2-97/b - 1, 2, 3, a č. 2-97c z parcely mpč. XXX/ X (pozemnoknižná zápisnica č. 137/, vedenej v LV číslo XXXX a LV číslo 1 v podieloch, ktoré sú pre jednotlivých spoluvlastníkov uvedené v zozname, ktorý tvorí prílohu č. 1 rozhodnutia. Nevydávané parcely a spoluvlastnícke podiely ostávajú na pôvodnom vlastníkovi. Následne sú presne špecifikované
konkrétne vydávané pozemky. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že o nároku na náhradu za pozemky - parcely KN, ktoré z dôvodov uvedených v § 11 ods. 1 zákona o pôde č. 229/1991 Zb. nemožno oprávneným osobám vydať, rozhodne Okresný úrad - odbor PPaLH Svidník ďalším rozhodnutím. Ide o parcely KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, 7, X a KN XXXX/XX k. ú. T.. Z listiny označenej ako „Uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva v zmysle z.č. 503/2003 Z.z. - § 5 ods. 1“ zo dňa 29.6.2004 je zrejmé, že oprávnené osoby si podľa § 5 ods. 1 zák. č. 503/2003 Z.z. uplatnili právo na navrátenie vlastníctva ku pozemkom, ktoré sú uvedené v „Identifikácii parciel, ktorú vydala Správa katastra vo Svidníku pod č. 576/04 z 21.5.2004 na PKV č. XXX, ku mpč. XXX/X“, ktoré z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. d/ boli odňaté bez náhrady, a to podľa zák. SNR č. 81/49 Zb; a tieto prešli na Jednotné roľnícke družstvo na kat. úz. Nižný Svidník v 1/1. Uvedený návrh podali v mene oprávnených osôb splnomocnenci J. D., nar. 25.X.XXXX a J. Q., nar. X.X.XXXX, ktorí konali na základe splnomocnenia overeného dňa 18.6.2004 vo Svidníku, a to ku mpč. XXX/X pre PKV č. XXX, kat. úz. T. v mene oprávnených osôb uvedených pod B1-B101 podľa prílohy č. 1, v súlade s LV č. XXXX. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, Vložka č. 1243/V vyplýva, že žalovaný je akciovou spoločnosťou, ktorá bola založená zakladateľskou listinou vo forme notárskej zápisnice N 106/2003, Nz 25638/2003 zo dňa 8.4.2003 a do obchodného registra bola zapísaná odo dňa 30.4.2003. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. T., vyplýva, že pozemky CKN s parc. č. XXXX/X vo výmere XXXXX m2 a CKN s parc. č. XXXX/XX vo výmere XXXXX m2 sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam - pozemky CKN s parc. č. XXXX/X a CKN s parc. č. XXXX/XX, vedené na LV č. XXX, kat. úz. T., ako nepeňažný vklad zakladateľa, Fondu národného majetku SR. Z vyhlásenia vkladateľa č. 12-728/2003 zo dňa 8.4.2003 vyplýva, že Fond národného majetku SR, ako zakladateľ spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. so sídlom v Košiciach, vložil v prospech tejto spoločnosti ako svoj nepeňažný vklad, majetok privatizovaný v súlade s privatizačným projektom ev.č. XXXX a zakladateľskou listinou. Predmetom vkladu boli nehnuteľnosti uvedené v špecifikácii nehnuteľností, ktorá je nedeliteľnou súčasťou zakladateľskej listiny akciovej spoločnosti. Súčasne Fond národného majetku SR prehlásil, že je zo zákona oprávnený s predmetom vkladu nakladať. Vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Správy katastra Svidník č. V 323/03 dňa 2.12.2003, kedy prešlo vlastnícke právo k predmetným pozemkom na žalovaného. Podľa prvoinštančného súdu, na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto prípade neboli splnené zákonom stanovené podmienky. Stotožnil sa argumentmi a závermi, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol žalovaný, a to predovšetkým s tým, že žalobca ako pozemkové spoločenstvo nie je nositeľom práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto ani nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nakoľko nárok na navrátenie vlastníctva v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. si dňa 29.6.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Stropkove uplatnili fyzické osoby
- právni nástupcovi spoluvlastníkov býv. urbáru, ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., v zastúpení splnomocnencov J. D., nar. XX.X.XXXX a J. Q., nar. X.X.XXXX, len tieto osoby sú nositeľmi práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana a súčasne aj aktívne vecne legitimované na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia viaže na prebiehajúce reštitučné konanie podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktoré sa začalo dňa 29.6.2004 na Obvodnom pozemkovom úrade v Stropkove, je vedené pod sp.zn. 239/2004 a do dnešného dňa nebolo právoplatne skončené. Je však nepochybné, že žalobca, tak ako je označený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, teda ako pozemkové spoločenstvo, nevystupuje v predmetnom reštitučnom konaní ako oprávnená osoba v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z., a teda si ani neuplatnil reštitučný nárok vo vzťahu k pozemkom CKN s parc. č. XXXX/X a CKN s parc. č. XXXX/XX, vedených na LV č. XXX, kat. úz. T., ohľadom ktorých sa domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa nakladania s nimi. Ku dňu účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. dňa 1.1.2004 boli pozemky CKN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/XX, zapísané na LV č. XXX, kat. úz. T., vo výlučnom vlastníctve žalovaného a nie vo vlastníctve Slovenskej republiky a ani v správe Jednotného roľníckeho družstva (ako sa uvádza v žiadosti zo dňa 29.6.2004). Žalovaný teda nie je povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.) nevzťahuje sa naňho ani zákaz prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. ani žiadna iná povinnosť vyplývajúca z tohto zákona. Pre prípad vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí ísť o preukázanie takého stavu faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t. j. naliehavosť situácie a tiež aj osvedčenie danosti nároku a jeho ohrozenia, ktorého ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by
vyplývala existencia práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana, s prihliadnutím tiež na nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255, 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
2. Proti uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že pokiaľ boli dotknuté práva členov Pozemkového spoločenstva urbárnikov a lesomajiteľov Svidník, ktorých pozemky sú v užívaní tohto subjektu, má tento subjekt právo v zmysle Stanov obhajovať ich práva a záujmy a preto mu prináleží aj aktívna legitimácia uplatniť práva jej členov v súdnom konaní. Vecnú legitimáciu nie je možné posudzovať podľa ustanovaní zákona č. 503/2003 z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, keďže v tomto prípade sa jedná o súdne konanie, nie správne konanie. Pokiaľ ide o nesprávne označenie navhovateľa, vychádzajúc z plnomocenstva na zastupovanie, na ktorom je pečiatka navrhovateľa je zrejmé, že sa jedná o subjekt pod IČO: 31 993 516 a v návrhu došlo len k chybe v písaní. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil v zmysle návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s odvolacími námietkami nesúhlasí. Skutočnosť, že žalobca nie je oprávnenou osobou v prebiehajúcom reštitučnom konaní nie je dôvodom jeho nedostatku aktívnej legitimácie v tomto súdnom konaní, ale len dôsledkom toho , že žalobcovi nesvedčí vo vzťahu k predmetným pozemkom žiadne hmotnoprávne právo. Žalobca nie je a ani nemôže byť vlastníkom sporných pozemkov, keďže ako vlastníci prichádzajú do úvahy len fyzické osoby, ktoré si uplatnili nárok na navrátenie vlastníctva k týmto pozemkom. Dôvodom zamietnutia návrhu bola aj skutočnosť, že žalovaný nemá postavenie povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z.. Navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Neodkladným opatrením sa poskytuje iba dočasná úprava, nie definitívna. Súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv. Osvedčovanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uskutočňuje formou predloženia dôkazov pri podávaní návrhu. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa na podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjekta
- navrhovateľovi procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (porovn. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 z 29. júna 2010). Účelom pozemkového spoločenstva je v súlade so zákonom o pozemkových spoločenstvách (zákon č. 97/2013 Z.z., s účinnosťou do 30.04.2013 zákon č. 181/1995 Z.z.) racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej. Pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom spoločnej nehnuteľnosti. Spoločná nehnuteľnosť stále zostáva v spoluvlastníctve členov podľa podielov. Skutočnosť, či predmetný pozemok patrí do spoločnej nehnuteľnosti, je sporom navonok medzi všetkými členmi spoločenstva a druhou stranou v spore (právna veta z judikátu NS SR 3SžoKS/34/2006). Zo zákona č. 181/1995 Z.z. a ani zo zák. č. 97/2013 Z.z. nevyplýva ani to, že by sám žalovaný mohol disponovať vlastníckym právom k majetku v jeho správe, resp. že by sa sám mohol domáhať jeho
priznania v prospech jednotlivých členov spoločenstva, pretože by to bolo v rozpore so samotným cieľom existencie a fungovania „pozemkových spoločenstiev“, ktoré sú zakladané na báze spolčovania sa majetku jednotlivcov na účely jeho spoločného obhospodarovania, s cieľom zachovať jeho strategickú hospodársku integritu (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/746/2015 zo dňa 29.09.2016) Možnosť domáhať sa ochrany práv spoluvlastníkov súvisiacich s určením, navrátením vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti, resp. jej časti samotným pozemkovým spoločenstvom z právneho poriadku nevyplýva. Ako vyplýva z listinných dôkazov predložených navrhovateľom, k uplatneniu reštitučného nároku, od ktorého navrhovateľ odvíja nárok na poskytnutie ochrany v podobe nariadenia neodkladného opatrenia zo strany pozemkového spoločenstva nedošlo (nevystupuje v reštitučnom konaní ako oprávnená osoba), nárok si uplatnili jednotlivé fyzické osoby. Navrhovateľ v odvolaní poukázal na stanovy, v ktorých má byť zakotvené oprávnenie zakladajúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, avšak k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani k odvolaniu stanovy nepredložil. Aktívna vecná legitimácia navrhovateľa však nevyplýva ani zo zákona o pozemkových spoločenstvách. Správnemu výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania. Preto odvolací súd nadobudnuté uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Navrhovateľ svoj nárok uplatnený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil.
5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
6. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.