Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoPr-1-2018.pdf
PDF · 91.16 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoPr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu C.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, zastúpený Y. Y. Y., advokátom I. so sídlom Vajnorská 1, 815 70 Bratislava, adresa na doručovanie Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, proti žalovanému A. U., so sídlom J. XX, K. právne zastúpený JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, o zaplatenie 16.205,17 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 5C 119/2015-126 zo dňa 29. septembra 2017, takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16.203,17 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 204,17 € od 1.8.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 857,50 € od 1.9.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 857,50 € od 1.10.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 857,50 € od 1.11.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 857,50 € od 1.12.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 857,50 € od 1.1.2013 do zaplatenia, vo výške 5,75 % ročne zo sumy 857,50 € od 1.2.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.5.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.6.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.7.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.8.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.9.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.10.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.11.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.12.2013 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.1.2014 do zaplatenia, vo výške 8,25 % ročne zo sumy 904,50 € od 1.2.2014 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 47 odsek 1, § 134, § 142 odsek 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).
3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX. daná výpoveď z pracovného pomeru, pričom rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/270/2005-220 zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1CoPr/9/2012-248 zo dňa 18.06.2012 bolo určené, že táto výpoveď je neplatná. Žalobca následne listami zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalovaného na prideľovanie práce, no zo strany žalovaného práca prideľovaná nebola. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 142 odsek 3 Zákonníka práce, nakoľko po právoplatnosti rozhodnutia súdu o neplatnosti výpovede pracovný pomer medzi stranami konania naďalej trval a riadil sa pracovnou zmluvou. Žalovaný ako zamestnávateľ bol povinný žalobcovi ako zamestnancovi prideľovať prácu a keďže si žalovaný túto povinnosť nesplnil, žalobca, ktorý pre prekážku na strane zamestnávateľa nemohol vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy, má nárok na náhradu mzdy za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Čo sa týka námietky žalovaného, že náhrada mzdy je v rozpore s dobrými mravmi, keďže žalobca bol v rozhodnom období v pracovnom pomere u iných zamestnávateľov, k tomu prvoinštančný súd uviedol, že bol to žalovaný, ktorý konal v rozpore so Zákonníkom práce a to aj po rozhodnutí súdu o určení neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.
4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Má zato, že v danom prípade sú dané odvolacie dôvody v súlade s ustanovením § 365 odsek 1 písm. d/, e/, f/ a h/.
5. Na výzvu odvolacieho súdu žalovaný v podaní nazvaným ako „Doplnenie dôvodov odvolania“ uviedol, že rozhodujúcou námietkou vo vzťahu k dôvodnosti nároku žalobcu je okolnosť, že nárok uplatnený žalobcom je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle článku 2 Zákonníka práce. Zo strany žalovaného bola snaha riešiť pracovné zaradenie žalobcu ponukou práce zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa jeho názoru nemal žalobca (po rozhodnutí o neplatnosti výpovede z pracovného pomeru) vážny záujem reálne u žalovaného pracovať.
6. K odvolaniu podal vyjadrenie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že žalovaný doplnil odvolacie dôvody po lehote na podanie odvolania a preto žiada, aby odvolací súd na podanie žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX neprihliadol.
7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
8. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:
10. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom bol pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorený pracovný pomer. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi doručená výpoveď z pracovného pomeru. Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. 3C/270/2005-220 zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoPr/9/2012-248 zo dňa 18.06.2012 určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 05.09.2005 daná žalovaným žalobcovi je neplatná. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2012.
11. Podľa ustanovenia § 365 odsek 1 C.s.p., odvolanie možno odôvodniť len tým, že d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
12. Ako na jeden z odvolacích dôvodov žalovaný poukazuje na ustanovenie § 365 odsek 1 písm. d/ C.s.p., teda na skutočnosť, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 386 C.s.p., ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Konkrétne vady však odvolateľ neuvádza, a rovnako ich nezistil ani odvolací súd.
13. K odvolacím dôvodom vymedzeným pod písm. e/ a f/ ustanovenia § 365 odsek 1 C.s.p. odvolací súd uvádza, že pokiaľ odvolateľ spochybňuje najmä úplnosť skutkových zistení súdov, procesu dokazovania a hodnotenia vykonaných dôkazov tak k tomu treba uviesť, že Civilný sporový poriadok ukladá stranám konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a záver o tom, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 132 odsek 1 C.s.p.), a nie strán konania. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu (R 37/1993, R 129/1999), ktorý jednoznačne uviedol, že nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 365 C.s.p. Rovnaký záver (že nejde o odňatie možnosti konať pred súdom) zaujal aj v prípade, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu. Navyše v predmetnej veci odvolateľ v tomto smere ani nenavrhol vykonanie dôkazov.
14. K odvolacej námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Podľa ustanovenia § 47 odsek 1 Zákonníka práce, odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.
16. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Podľa odseku 2, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Podľa odseku 3, ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
17. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. (Pozri tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009)
18. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Bardejov rozsudkom sp. zn. 3C/270/2005-220 zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoPr/9/2012-248 zo dňa 18.06.2012 určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX daná žalovaným žalobcovi je neplatná. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie, pracovný pomer medzi stranami konania naďalej trval. Napriek tejto skutočnosti však žalovaný ako zamestnávateľ žalobcovi ako zamestnancovi prácu neprideľoval.
19. Pod ustanovenie § 142 odsek 3 Zákonníka možno zaradiť všetky iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú prekážky z dôvodu prestoja spočívajúce v dočasnom prerušení prevádzky
zamestnávateľa (odsek 1) alebo prekážky z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov (odsek 2). Typickým príkladom je odmietnutie zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, napríklad v prípade, ak zamestnanec bez zbytočného odkladu po dni, kedy sa mal pracovný pomer skončiť na základe doručenia oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru alebo výpovede zo strany zamestnávateľa alebo oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, prípadne po uzavretí dohody o skončení pracovného pomeru, oznámil zamestnávateľovi, že trvá na prideľovaní práce podľa pracovnej zmluvy a následne sa určovacou žalobou domáhal na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorej súd svojím rozsudkom vyhovel. V prípade prekážky podľa odseku 3 má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku (100%), a to bez možnosti manipulácie s ňou nadol alebo nahor.
20. Po právoplatnosti rozhodnutia o určení neplatnosti výpovede sa vzájomné práva a povinnosti účastníkov pracovného pomeru opäť spravujú len pracovnou zmluvou a príslušnými pracovnoprávnymi predpismi. Keby organizácia ani po právoplatnosti rozhodnutia o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru nepripustila pracovníka k práci, mohol by uplatňovať nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 142 odsek 3 Zákonníka práce bez ujmy prípadných nárokov na náhradu škody podľa ustanovenia § § 192 Zákonníka práce, išlo by teda o nároky z trvajúceho pracovného pomeru, ktoré sa posudzujú podľa všeobecných ustanovení Zákonníka práce. (Pozri Z III s. 147)
21. Ak napriek tomu, že došlo k účinnému odvolaniu okamžitého zrušenia pracovného pomeru, zamestnávateľ neprideľuje zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, vzniká mu nárok na náhradu mzdy podľa ustanovenia § 140 odsek 3 Zákonníka práce. (Pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 1996, sp. zn. 4 Cdo 67/96)
22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď nárok žalobcu posúdil podľa ustanovenia § 142 odsek 3 Zákonníka práce. Napriek tomu, že pracovný pomer medzi stranami konania aj naďalej trval (rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 3C/270/2005-220 zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1CoPr/9/2012-248 zo dňa 18.06.2012), žalovaný (zamestnávateľ) žalobcovi (svojmu zamestnancovi) dohodnutú prácu neprideľoval. Uvedené konanie žalovaného nemožno hodnotiť inak, než ako inú prekážku na strane zamestnávateľa.
23. Nakoľko ide o prekážku podľa ustanovenia § 142 odsek 3 Zákonníka práce, žalobca ako zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku (t.j. 100%), a to bez možnosti manipulácie s ňou nadol alebo nahor.
24. Žalovaný v podanom odvolaní (ako aj v priebehu prvoinštančného konania) vyjadroval svoj názor, že nárok žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko bol žalobca v rozhodnom období zamestnaný u iných zamestnávateľov. Podľa názoru odvolacieho súdu však zamestnancovi nemožno vyčítať, ak svoju súčasnú situáciu (tzn. stav, kedy napriek trvajúcemu pracovnému pomeru zamestnávateľ odmieta zamestnancovi prideľovať prácu, teda následne aj platiť dohodnutú mzdu) rieši dočasnou prácou u iného zamestnávateľa. Bol to práve žalovaný, ktorý porušil svoje zákonné povinnosti upravené ustanovením § 47 odsek 1 písm. a/ Zákonníka práce. Uplatnenie nároku žalobcu na náhradu mzdy nemožno považovať za výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
25. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav aj za účelom vyčíslenia nároku žalobcu. Správne pritom vychádzal z priemerného zárobku žalobcu za rok 2012 a rok 2013.
26. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré časti žalobe vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)
27. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)
28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok v napadnutej časti potvrdzuje ako vecne správny (§ 387 C.s.p.).
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek 1 C.s.p..
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).