Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-32-2008.pdf
PDF · 192.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-5Cb/32/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou, v spore žalobkyne: X. U. Z., V..Z.., so sídlom Š. X/A, N., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená advokátom: Mgr. Martinom Dohňanským, so sídlom Za Kasárňou 1, Bratislava proti žalovanej: F.-Z. C., Z. F..P.., so sídlom W.Ň. XX, N., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ing. Branislavom Pechom, so sídlom Piaristická 2, Nitra, IČO: 42 119 316, o zaplatenie 31.939,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 31.939,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 31.002,68 eur od 29.08.2006 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 19.09.2006 domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 31.939,64 eur (pôvodne 962.213,62 Sk) s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej Leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalobkyňa v postavení leasingového prenajímateľa prenajala žalovanej, ako leasingovému nájomcovi formou finančného leasingu motorové vozidlo zn. V. V. X,X E. U., rok výroby XXXX, ktorého kúpna cena bola 2.121.849,- Sk bez DPH, na dohodnutú dobu leasingu 36 mesiacov. Žalovaná sa v zmysle leasingovej zmluvy zaviazala počas tejto doby predmet leasingu užívať a platiť žalobkyni mesačné leasingové splátky, pričom zaplatila žalobkyni zálohu na leasingové splátky vo výške 40 % z kúpnej ceny. Po ukončení doby leasingu sa žalobkyňa zaviazala na žalovanú previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu za zostatkovú hodnotu 1.000,- Sk. Žalovaná si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, neuhrádzala predpísané splátky, preto žalobkyňa odstúpila od leasingovej zmluvy odobratím motorového vozidla žalovanej. Odstúpenie od leasingovej zmluvy sa tak stalo účinným dňa XX.XX.XXXX. V zmysle článku 11 písm. d) body 1 až 5 Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel (ďalej len „OPP“) pre prípad odstúpenia od zmluvy je žalovaná povinná uhradiť žalobkyni všetky splatné pohľadávky, náhradu škody, všetky náklady vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením leasingu, zmluvnú pokutu a náklady za spracovanie agendy predčasného ukončenia leasingovej zmluvy. V zmysle uvedeného žalobkyňa vyčíslila nároky vo výške 962.213,62 Sk. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vyzvala žalovanú na náhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy. Žalovaná si výzvu prevzala dňa XX.XX.XXXX, avšak v stanovenej lehote nedoplatky neuhradila.
2. Okresný súd Trnava vydal vo veci Platobný rozkaz č. 26Rob 936/2006 - 33 zo dňa 14.03.2007, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu spolu s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 10.05.2007 odpor.
3. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom Okresnému súdu Trnava dňa 22.08.2007 špecifikovala jednotlivé položky zahrňujúce nárok na zaplatenie žalovanej sumy pozostávajúce z nedoplatku na riadnych leasingových splátkach vo výške 264.644,- Sk, zo zmluvnej pokuty vo výške 28.227,- Sk, náhrady nákladov súvisiacich z vymáhaním pohľadávok žalovanej a so zaisťovaním predmetu leasingu vo výške 93.671,- Sk a straty z predaja predmetu leasingu v sume 1.361.227,27 Sk. Celková pohľadávka žalobkyne predstavuje súčet týchto položiek, t. j. sumu 1.747.769,27 Sk pričom od tejto sumy žalobkyňa odpočítala sumu 785.555,65 Sk ako nespotrebovanú alikvotnú časť zvýšenej splátky vopred, ktorú žalovaná zaplatila pri uzatváraní leasingovej zmluvy. Celkové vyúčtovanie tak predstavuje sumu 962.213,62 Sk.
4. V priebehu konania došlo k prechodu výkonu súdnictva z Okresného súdu Trnava a s účinnosťou od 01.01.2008 sa stal v danej veci miestne príslušným Okresný súd Piešťany.
5. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, vyjadreniami sporových strán, výsluchom žalovanej strany, výsluchom svedka, znaleckým posudkom č. XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav.
8. Z obsahu leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“) vyplýva, že žalobkyňa ako prenajímateľ, v tom čase CAC LEASING Slovakia, a.s. prenajala žalovanej ako nájomcovi motorové vozidlo zn. V. V. X,X E. U., rok výroby XXXX, farba Č. O. (ďalej len „predmet leasingu“), na dobu trvania leasingu 36 mesiacov. Predbežná kúpna cena bola dohodnutá v sume 2.121.849,- Sk a zmluvné strany si dohodli leasingové splátky vo výške 2,0542% z kúpnej ceny bez DPH s tým, že zvýšená splátka vopred predstavuje výšku 40% z kúpnej ceny bez DPH. Konečná predajná cena bez DPH bola dohodnutá na sumu 1.000,-Sk.
9. Podľa preberacieho protokolu k Zmluve bol predmet leasingu odovzdaný žalovanej dňa XX.XX.XXXX, stav tachometra bol 45.000 km.
10. Žalobkyňa v liste zo dňa XX.XX.XXXX oznámila žalovanej, že odstupuje od Zmluvy a žiadala o pristavenie vozidla na adresu C. D. X, N. bezodkladne odo dňa doručenia tohto odstúpenia.
11. Z preberacieho protokolu bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX žalovaná odovzdala žalobkyni predmet leasingu.
12. Žalobkyňa v liste zo dňa XX.XX.XXXX vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatku vo výške 962.213,62 Sk vzniknutého po vyhotovení finančného vysporiadania Zmluvy. Uvedenú sumu žiadala uhradiť najneskôr do 3 dní od doručenia.
13. Z protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX z dôvodu porušenia podmienok LZ zo dňa XX.XX.XXXX vyplývajú jednotlivé sumy finančného vysporiadania v celkovej výške 962.213,62 Sk.
14. Podľa vyúčtovania zmluvných pokút zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX žalobkyňa fakturovala žalovanej zmluvnú pokutu v celkovej sume 28.227,- Sk, pričom z vyúčtovania zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaná uhradila päť leasingových splátok v celkovej sume 291.687,- Sk, čo vyplýva aj z výpisu z účtu žalovanej zo dňa XX.XX.XXXX.
15. Z Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj W. Č..X k tejto zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bolo zistené, že žalobkyňa, ako mandant uzatvorila so spoločnosťou OVER-LEASE, s.r.o. ako mandatárom mandátnu zmluvu predmetom a účelom ktorej je dohoda zmluvných strán o zariaďovaní obchodnej záležitosti mandanta mandatárovi za ktorú sa pre účely tejto zmluvy považujú činnosti, a to: a) mimosúdne vymáhanie pohľadávok mandanta, b) lokalizácia a zadržiavanie motorových vozidiel v majetku mandanta. V zmysle článku IV. mandátnej zmluvy a článku I. W. Č.. X k mandátnej zmluve si zmluvné strany dohodli odmenu za vykonávanie mandát, ako aj úhradu nákladov vynaložených pri plnení mandátu. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
16. Podľa zákazkového listu z XX.XX.XXXX (na č.l. 262 spisu) žalobkyňa zadala mandatárovi údaje o žalovanej, o predmete leasingu, údaje o dlhu k XX.XX.XXXX a adresu na ktorú má byť predmet leasingu po zaistení prevezený.
17. Z faktúry č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnej XX.XX.XXXX a z faktúry č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, splatnej XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť OVER-LEASE, s.r.o. fakturovala žalobkyni sumu celkom 93.671,- Sk, ako náklady súvisiace so zaisťovaním predmetu leasingu, na základe dohody a zákazkového listu.
18. Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2007 sa žalobkyňa vyjadrila k peňažnému nároku „strata z predaja predmetného leasingu 1.361.227,27 Sk“ tak, že sa jedná o výšku peňažného nároku, ktorý vznikol rozdielom medzi zostatkom obstarávacej ceny vozidla, t.j. nezaplatenej kúpnej ceny vozidla, ktorú žalovaná splácala v jednotlivých mesačných leasingových splátkach od 05.10.2005 do 05.01.2008 a cenou za ktorú sa vozidlo predalo. Ďalej uviedla, že zmluvný vzťah medzi stranami zanikol odstúpením od zmluvy zo strany žalobkyne ku dňu XX.XX.XXXX.
19. Podľa Zmluvy o kúpe ojazdeného motorového vozidla uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi žalobkyňou ako predávajúcim a F. G. ako kupujúcim bolo motorové vozidlo zn. V. V. X,X E. U., rok výroby XXXX, farba Č. O. kupujúcemu predané za dohodnutú kúpnu cenu 400.000,- Sk
20. Spoločnosť Porsche - INTER AUTO Slovakia, spol. s r.o. v písomnom podaní zo dňa 04.12.2007 oznámila súdu, že trhová cena sporného vozidla predstavuje čiastku 420.000,- Sk ( na č.l. 91 spisu).
21. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 23.11.2007 potvrdil, že medzi stranami bola uzavretá zmluva dňa XX.XX.XXXX predmetom ktorej bolo sporné vozidlo. Žalovaná zaplatila akontáciu vo výške 1.000.010,-Sk a následne leasingové splátky, pričom vozidlo mala žalovaná v nájme do konca decembra 2005, keď v septembri 2005 odovzdala žalobkyni vozidlo s tým, že už oň ďalej nemá záujem a týmto odovzdaním vozidla zmluvný vzťah ako taký zanikol a žalovaná nemá voči žalobkyni žiadne podlžnosti, keďže mala zaplatené všetky leasingové splátky až do septembra 2005 (vrátane), t.j. do doby kedy vozidlo užívala. Žalovaná predmetné vozidlo nadobudla do nájmu už ako vozidlo ojazdené, pričom cena nového vozidla bola cca 5.000.000,- Sk a pokiaľ bola v zmluve deklarovaná jeho cena 2.524.000,- Sk nemohla jeho cena za rok klesnúť na sumu 400.000,- Sk za ktorú bolo vozidlo odpredané.
22. Na základe ocenenia vypracovaného spoločnosťou EUROMOBILEX spol. s r.o. zo dňa XX.XX.XXXX (na č.l. 113 spisu), predloženého žalovanou, trhová hodnota sporného motorového vozidla predstavovala v období XX/XXXX čiastku 1.348.000,-Sk a podľa ocenenia spoločnosťou V. L. XX zo dňa XX.XX.XXXX taktiež predloženého žalovanou ( na č.l. 114 spisu) čiastku 1.412.000,-Sk. Žalovaná predložila i ocenenie spoločnosťou EurotaxGlass´s Slovakia, s.r.o. ( na č.l. 143 a 145 spisu), podľa ktorého ku dňu 15.10.2005 predstavovala cena vozidla čiastku 1.919.490,-Sk a ku dňu 15.07.2006 čiastku 1.612.000,-Sk (pozn. zrejme omylom bola cena uvedená v eurách).
23. Na pojednávaní dňa 18.10.2010 vtedajší konateľ žalovanej uviedol, že predmetné vozidlo používal cca 3 mesiace, používal ho dosť málo. Nepamätal si už presne, ale 18.05.2005 zaplatil zrejme iba tie splátky, ako doložil do spisu výpisom z účtu, t.j. 4x sumu 66.161,- Sk a 1x sumu 27.043,- Sk. Nakoľko nestíhal splácať leasingové splátky, postupne o auto nemal záujem. Nepamätal si už presne ako prebiehalo jednanie so žalobkyňou ohľadom ukončenia leasingu a vrátenia vozidla, pretože tieto záležitosti riešil spolupracovník pán R.. Pokiaľ ide o výzvu doručenú žalobkyňou dňa 25.08.2006 (čl. 22-24 spisu), na túto výzvu reagoval písomne predchádzajúci právny zástupca písomným podaním zo dňa 16.10.2006 a v nadväznosti na toto podanie bolo doručené písomné podanie žalobkyne zo dňa
25.10.2006. Namietal predajnú cenu vozidla a sumu, ktorú žiada žalobkyňa, pretože už zaplatil sumu 1.500.000,- Sk. V tomto konaní žalobkyňa žiada cca 1.000.000,- Sk. Ak by vedel, že žalobkyňa auto predáva za sumu 400.000,- Sk, tak by ho kúpil, aby mu zostalo aspoň niečo, t. j. aspoň auto. Takto vlastne nemá ani auto, pričom žalobkyni už podstatnú sumu zaplatil. Rátal s tým, že ak sa aj auto predá, tak za nejakých 1.600.000 - 1.700.000,- Sk s tým, žeby sa mu prípadne ešte nejaká suma vrátila, ale nie, že žalobkyňa auto predá absolútne pod hodnotu za 400.000,- Sk.
24. Svedok B. R. na pojednávaní dňa 02.02.2011 uviedol, že žalovanú vykonával na základe živnostenského oprávnenia servis jeho autoparku. Sporné motorové vozidlo pri začatí leasingu spolu s konateľom žalovanej od žalobkyne preberal a rovnako pri ukončení leasingu toto vozidlo žalobkyni odovzdával naspäť u neho vo S.. Vozidlo bolo do jeho autoservisu privezené a rovnako po svojich vlastných kolesách odišlo, auto bolo pojazdné. Podľa jeho názoru sa v období septembra 2005 obdobné vozidlá mohli predávať za sumu okolo 1.500.000,- Sk a v júli 2006 sa mohli predávať za sumu asi 1.100.000 - 1.200.000,- Sk. Svedok ďalej zmenil svoju výpoveď keď uviedol, že predmetné vozidlo pri jeho vstupe do leasingu preberal v G. od spoločnosti H., ktorá toto vozidlo priamo predávala žalobkyni, teda vozidlo nepreberal priamo od žalobkyne.
25. Uznesením zo dňa 25.11.2014, právoplatným 18.12.2014 súd ustanovil v konaní L.. S. Z., znalca z odboru: doprava cestná, odvetvie: odhad hodnoty cestných vozidiel na určenie všeobecnej hodnoty sporného motorového vozidla ku dňu XX.XX.XXXX (odovzdanie vozidla žalobkyni) a ku dňu 28.07.2006 (predaj vozidla tretej osobe).
26. Súdom ustanovený znalec v znaleckom posudku č. XX/XXXX sa vyjadroval k všeobecnej hodnote sporného vozidla ku dňu XX.XX.XXXX a ku dňu XX.XX.XXXX a v závere svojho posudku uviedol, že všeobecná hodnota vozidla so špecifikáciou závad predstavuje ku dňu XX.XX.XXXX čiastku vrátane 20% DPH 44.782,- eur (1.349.102,01 Sk), ku dňu XX.XX.XXXX predstavuje čiastku vrátane 20% DPH 34.836,- eur (1.049.469,34 Sk) a ku dňu XX.XX.XXXX so závadami podľa preberacieho protokolu pri predaji tretej osobe predstavuje čiastku vrátane 20% DPH 24.809,- eur (747.395,93 Sk).
27. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení namietala znalecké dokazovanie v súvislosti so zisťovaním všeobecnej hodnoty vozidla tvrdiac, že predmetom dokazovania mala byť všeobecná cena vozidla, ktorá je relevantná a rozhodujúca v prejednávanej veci, pričom sa má stanoviť na základe porovnania s už realizovanými predajmi a kúpami podobných vozidiel v danom a čase a mieste, pričom znalecký posudok nedáva na túto otázku nedáva odpoveď, ba čo viac, samotný znalec konštatuje, že iné podobné vozidlá sa v jeho podkladoch, ktoré boli zdrojom pre vypracovanie posudku nenachádzajú. V kontexte konštatovania znalca o veľkej ťažkosti stanovenia koeficientu predajnosti vozidla žalobkyňa spochybnila a namietala stanovenie vstupných dát na strane 20 posudku v časti koeficientov počtu držiteľov a dopytu na trhu. Žalobkyňa zdôraznila, že medzi stranami došlo k predčasnému ukončeniu leasingovej zmluvy z dôvodov na strane žalovanej, ktorá riadne a včas neplatila dohodnuté leasingové splátky a tak nedošlo k naplneniu účelu leasingovej zmluvy, a to zaplatenie všetkých dohodnutých splátok a k prevodu predmetu leasingu do vlastníctva žalovanej. Žalobkyňa nenadobudla a ani nemá v úmysle nadobudnúť predmety leasingu do svojho vlastníctva s cieľom vyvíjať podnikateľskú činnosť spojenú s ich prevádzkovaním, ale z dôvodu poskytovania finančných služieb - leasingu svojim klientom a teda aj žalovanej. Z toho dôvodu preto po predčasnom ukončení leasingovej zmluvy žalobkyňa pristúpila a pristupuje k odpredaju predmetu leasingu tretej osobe, ktorá ponúkne za jeho odkúpenie najvyššiu ponuku, s cieľom minimalizovania škody. Žalobkyňa sa snažila predať vozidlo za čo najvyššiu sumu, a na druhej strane aj v čo najkratšom čase, keďže cena vozidla rapídne klesala. Žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie všeobecnej ceny sporného vozidla k dátumu jeho predaja tretej osobe.
28. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2016 uviedla, že nesúhlasí s koeficientom dopytu trhu tak, ako ho uviedol súdny znalec a ktorý znižuje technickú hodnotu sporného vozidla zo sumy 92.429,- eur nedôvodne cca o 52 % na sumu 44.782,- eur, resp. o 62 % na sumu 34.836,-eur, resp. o 71 % na sumu 24.809,- eur. Takého zníženie technickej hodnoty vozidla nie je nijak odôvodnené aj s poukazom na založené inzeráty obdobných motorových vozidiel. Žalovaná preto žiadala, aby znalec vysvetlil ním určený koeficient dopytu trhu s poukazom na inzeráty, ocenenie dvoch predajcov jazdených motorových vozidiel a ocenenie spoločnosťou EUROTAX GLASS´S Slovakia, s.r.o., ktoré založil do súdneho spisu. Zároveň žiadala, aby znalec stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu XX.XX.XXXX a ku dňu XX.XX.XXXX bez závad. Žalovaná poukázala na inzeráty v relevantnom období, ocenenie dvomi
predajcami motorových vozidiel, ocenenie vozidla spoločnosťou EUROTAX GLASS´S Slovakia, s.r.o. a napokon aj na znalecký posudok, z čoho je zrejmé, že sporné vozidlo bolo predané pod jeho skutočnú hodnotu a ocenenie spoločnosťou Porsche - INTER AUTO Slovakia, spol. s r.o. zo dňa XX.XX.XXXX je účelové. Je nepochybné, že ocenenie motorového vozidla pri jeho vrátení a spôsob jeho následného predaja je jednou z rozhodujúcich skutočností v tejto právnej veci, pričom suma za ktorú sa predmetné vozidlo predalo bola následne odpočítaná z dlžnej sumy. Podľa názoru žalovanej nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne v podaní zo dňa 23.11.2010, že obdržaním kúpnej ceny od tretieho subjektu nedochádza k splneniu dlhu zo strany žalovanej a ani k uspokojeniu nárokov žalobkyne z leasingovej zmluvy, nakoľko toto tvrdenie si odporuje s podaním zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj so skutkovým a právnym stavom, ktoré však žalobkyňa zámerne opomína. Súčasne vzhľadom na charakter leasingovej zmluvy, ako zmluvy spotrebiteľskej žalovaná namietala uplatnenú zmluvnú pokutu, nakoľko v spotrebiteľských zmluvách zmluvná pokuta nemôže byť platne dohodnutá v obchodných podmienkach, ale iba v samotnej zmluve. Žalobkyňa mala pri predaji vozidla v zmysle § 576 Obch. zákonníka postupovať primerane podľa ustanoví mandátnej zmluvy, nakoľko nepochybne zariaďovala záležitosť na účet žalovanej. V zmysle § 567 ods. 1,2 Obch. zákonníka bola žalobkyňa povinná postupovať pri zariaďovaní záležitosti s primeranou odbornou starostlivosťou, uskutočňovať činnosť podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami. Žalobkyňa neoznámila žalovanej ani len to, ako naloží s predmetným vozidlom, či uzavrie náhradnú zmluvu, či ho bude sama využívať, či ho prenajme, či ho odpredá, akým spôsobom bude realizovať predaj, znižovanie ceny, na akom mieste predmetné vozidlo bude ponúkať a podobne. Žalovaná poukázala, že žalobkyňa pri predaji vozidla porušila príslušné zákonné ustanovenia §§ 567 až 575 Obch. zákonníka a spôsobila žalovanej škodu. Žalovaná odovzdala žalobkyni vozidlo v dobrom stave, žalobkyňa ako vlastník mohla s ním podľa svojej vôle nakladať, používať, prenajať tretej osobe, uzavrieť náhradnú zmluvu, predať za reálne trhovú cenu a podobne. Žalobkyňa si nesplnila ani svoju prevenčnú povinnosť, neurobila žiaden úkon, ktorým by preukázala snahu znížiť výšku svojej údajnej škody. Podľa § 382 Obch. zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa ako kupujúca si sama ocenila motorové vozidlo na sumu 2.525.000,- Sk, stanovila si sama akontáciu vo výške 1.000.010,- Sk, stanovila splátky a poplatky za poskytnutie leasingu, pričom týmto všetkým súčasne už zohľadnila aj riziko prípadnej straty z predaja motorového vozidla v každom okamihu zmluvného vzťahu.
29. Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 27.09.2016 uviedla, že nedoplatok vo výške 93.671,- Sk pozostáva z dvoch položiek, a to: a) faktúra č. XX/XXXX R. XX.XX.XXXX na sumu 47.600,- Sk ako odmena podľa článku IV., ods. 1, písm. c), d) mandátnej zmluvy zo dňa 14.03.2003. Ide o nárok na náklady v súlade s odsekom 6., písm. b), piata veta OPP, ktoré náklady žalobkyňa uhradila v zmysle mandátnej zmluvy spoločnosti OVER- LEASE, s.r.o., ktorá vystavila faktúru č. XX/XXXX; b) faktúra č. XXX/XXXX R. XX.XX.XXXX na sumu 41.071,- Sk ako odmena za držanie vozidla podľa článku IV., ods. 1, písm. c), d) mandátnej zmluvy. Ide o nárok na náklady v súlade s odsekom 11, písm. d), bod 3. OPP, ktoré žalobkyňa uhradila spoločnosti OVER-LEASE, s.r.o., na základe vystavenej faktúry č. XXX/XXXX. Žalobkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ súd hodlá získať právne relevantný podklad pre rozhodnutie vo veci samej a teda preskúmať, či sporné vozidlo bolo predané za podmienok daných na trhu v rozhodnom čase, pre takýto podklad a záver súdu je relevantná všeobecná cena vozidla vyjadrujúca predovšetkým cenu za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť vozidlo porovnateľného technického stavu, veku, výbavy, nákladov prevádzky, počtu majiteľov, vierohodnosti histórie vozidla a celého radu ďalších možných aspektov. Žalobkyňa poukázala, že samotný znalecký posudok na túto otázku nedáva odpoveď a znalec konštatuje, že iné podobné vozidlá sa v jeho podkladoch, ktoré boli zdrojom pre vypracovanie posudku nenachádzajú. Žalobkyňa uviedla, že nie je poistená voči operačnému riziku.
30. Znalec L.. S. Z. v odpovedi zo dňa XX.XX.XXXX na výzvu súdu uviedol, že nie je oprávnený vykonať doplnenie znaleckého posudku vo veci určenia všeobecnej ceny vozidla s odôvodnením, že u cestných vozidiel sa stanovuje pre potreby právnych vzťahov v znaleckom dokazovaní len všeobecná hodnota cestného vozidla. K pripomienkam strán sporu týkajúcich sa stanovenia koeficientov ovplyvňujúcich predajnosť vozidla uviedol, že pre výpočet všeobecnej hodnoty sporného vozidla k rozhodným dátumom, najazdených km a popísaného technického stavu bol použitý znalecký software Autotax Office 5.8, na tvorbe ktorého participujú zamestnanci Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline a tiež ho používajú. Uvedený výpočtový program zohľadňuje všetky náležitosti vyplývajúce z Vyhlášky č. 492/2004 Z. z.. Pri stanovení koeficientu počtu držiteľov K3 - bola použitá hodnota 0,95 zodpovedajúca nezistenému počtu držiteľov, a to z dôvodu, že od prvého uvedenia vozidla do prevádzky 06.07.2001 po prvý záznam v evidencii SR 14.12.2004 nebolo známe koľko držiteľov malo predmetné vozidlo. Pri stanovení koeficientu spôsoby
prevádzky vozidla K4 - bola použitá hodnota 1,0, nakoľko nebol známy preukázateľný spôsob, akým sa vozidlo používalo. Pri stanovení koeficientu dopytu trhu ku dňu 20.09.2005 pri vygenerovaní koeficientu dopytu trhu z programu Autotax bola pre K5 priradená hodnota 0,47 pri použití porovnateľného vozidla z roku 2005 do pomocnej tabuľky pre výpočet koeficientu K5 bola výpočtom stanovená hodnota K5 - 0,46 a v znaleckom posudku pre stanovenie maximálnej hodnoty vozidla bola koeficientu K5 priradená hodnota 0,50. Pri stanovovaní koeficientu dopytu trhu ku dňu 28.07.2006 pri vygenerovaní koeficientu dopytu trhu z programu Autotax bola pre K5 priradená hodnota 0,43, pri použití porovnateľného vozidla z roku 2006 do pomocnej tabuľky pre výpočet koeficientu K5 bola výpočtom stanovená hodnota K5 - 0,40 a v znaleckom posudku pre stanovenie maximálnej hodnoty vozidla so zohľadnením poškodenia vozidla bola koeficientu K5 priradená hodnota 0,40.
31. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 15.08.2017 poukázala na potrebu použitia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách ako aj zákona na ochranu spotrebiteľa, nakoľko leasingová zmluva zo dňa 14.01.2005 je zmluva spotrebiteľská. Ak žalobkyňa svoj nárok opiera o ustanovenie článku 11 písm. d) bod 2 a bod 4 OPP je nepochybné, že ide o ustanovenie, ktoré je jednak v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a ako také potom spôsobuje, že výkon práva žalobkyne nepožíva právnu ochranu a súd nemôže takého právo žalobkyni priznať, a jednak je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Obč. zákonníka a ako také je absolútne neplatné. Ustanovenia článku 11 písm. d) body 2 až 4 OPP sú neplatné aj z dôvodu, že sú neprijateľnou podmienkou a sú založené na zrubom nerešpektovaní zmluvnej slobody, využití faktickej nerovnováhy zmluvných strán a teda sú v hrubom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z dobrými mravmi. Konanie žalobkyne, tak vzhľadom na cenu financovaného predmetného motorového vozidla, hodnotu odobratého vozidla a už uhradené plnenia aj s akontáciou, splátky, uplatnené zmluvné pokuty, nie je možné hodnotiť inak, ako pokus o získanie neprimeraného zisku. Žalobkyňa vynaložila na obstaranie vozidla sumu 83.814,64 eur, počas zmluvného vzťahu jej žalovaná zaplatila spolu s hodnotou odovzdaného vozidla sumu 87.092,43 eur a žalobkyňa napriek tomu požaduje ďalších 31.939,64 eur. Podľa názoru žalovanej posudzovanie ustanovení Zmluvy a OPP nie je možné zúžiť len na zákonné ustanovenia pozitívneho práva, ale je potrebné danú situáciu interpretovať aj podľa predstáv o dobrom, slušnom a spravodlivom usporiadaní vzájomných vzťahov. Ak toto slušné a spravodlivé usporiadanie vzájomných vzťahov je nepochybne pojmovo obsiahnuté v korektíve spotrebiteľských zmlúv a v korektíve dobrým mravov a zákazu nepoctivého obchodného styku, súd by mal prihliadať v tomto svetle na tento korektív i v tomto prípade, v ktorom jedna zo zmluvných strán má voči druhej zmluvnej strane monopolné mocenské postavenie a druhá zmluvná strana podstatným spôsobom nemôže ovplyvniť obsah dojednanej zmluvy. Žalovaná tvrdí, že hodnota predmetného vozidla pri jeho vrátení a spôsob jeho následného predaja je rozhodujúcou skutočnosťou v danej veci a upriamila pozornosť na skutočnosť, že práve suma za ktorú sa vozidlo predalo bola odpočítaná z dlžnej sumy žalovanej. Nie je teda pravdivé tvrdenie žalobkyne, že obdržaním kúpnej ceny od tretieho subjektu nedochádza k splneniu dlhu zo strany žalovanej a ani k uspokojeniu nárokov žalobkyne z leasingovej zmluvy. Žalobkyňa pri predaji vozidla mala podľa § 576 Obch. zákonníka postupovať primerane podľa ustanovení mandátnej zmluvy. Ak žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, že išlo o netypické motorové vozidlo, ktoré sa obtiažne predáva, žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa nevykonala ani len taký úkon, aby informáciu o predaji uviedla na internetových stránkach, na ktorých sa predávajú obdobné motorové vozidlá. Je preto dôvodné uvažovať, že ak by žalobkyňa toto vozidlo na uvedenom portáli inzerovala a predávala za cenu napr. o 10.000,- eur nižšiu, predmetné vozidlo by bez akýchkoľvek problémov predala. Ak žalobkyni bez toho, aby vynaložila čo i len minimálne úsilie vozidlo predať za čo najvyššiu cenu vznikla akákoľvek škoda, túto si spôsobila svojim konaním sama a teda v zmysle § 441 Obč. zákonníka ju znáša sama. Je nepochybné, že pri predaji žalobkyňa porušila príslušné zákonné ustanovenia §§ 567 až 575 Obch. zákonníka a teda spôsobila škodu žalovanej a to keď na účet žalovanej predala predmetné motorové vozidla pod jeho reálne trhovú cenu. Žalovaná odovzdala žalobkyni vozidlo v dobrom stave, žalobkyňa ako vlastník mohla s ním podľa svojej vôle nakladať, avšak neurobila žiaden úkon, ktorým by preukázala, že sa snažila znížiť výšku svojej údajnej škody. Ak žalobkyňa predložila do súdneho spisu ocenenie opráv predmetného vozidla, opomína skutočnosť, že predmetné vady neexistovali v čase odovzdania vozidla žalobkyni, neboli uvedené v odovzdávacom protokole a spochybnil ich aj súdny znalec. Poukázala, že žalobkyňa ako kupujúci predmetného vozidla si sama ocenila vozidlo, stanovila si sama akontáciu, stanovila si splátky a poplatky za poskytnutie leasingu a týmto už zohľadnila aj riziko prípadnej strany vozidla. Žalovaná si uplatnila v rámci konania kompenzačnú námietku až do výšky čiastky uplatňovanej v tomto konaní žalobkyňou titulom spôsobenia škody žalovanej tým, že predala motorové vozidlo pod jeho reálne trhovú cenu. Žalovaná súčasne odmietla uplatnené nároky žalobkyne, a to nedoplatok
vo výške 28.227,- Sk titulom zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprimeranosti a neprijateľnosti v zmysle ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, nedoplatok vo výške 93.671,- Sk titulom náhrady nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávok a zaisťovaním predmetu leasingu, z dôvodu že sú neúčelné, neurčité a nepreskúmateľné a uplatnenú stratu z predaja predmetu leasingu vo výške 1.361.227,- Sk a to z dôvodu, že žalobkyňa si škodu spôsobila sama, pretože pri predaji porušila ustanovenia Obchodného zákonníka a postup pri predaji bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z dôvodu, že žalobkyňa svoj nárok opiera o ustanovenie článku 11 písm. d) bod 2 OPP, ktoré je neprijateľnou podmienkou, je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neplatné, je neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a z uvedeného dôvodu výkon práva žalobkyne nepožíva právnu ochranu a v tomto smere je neurčité a nepoužiteľné. Žalovaná uplatnenú čiastku žalobkyni nedlhuje.
32. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 02.10.2017 poukázala na skutočnosť, že pre vynesenie spravodlivého rozhodnutia v danej veci je nevyhnutné zistiť trhovú cenu (cenu vytvorenú stretom ponuky a dopytu) sporného motorového vozidla, nakoľko by prevzatím ceny určenej spôsobom uvedeným v znaleckom posudku mohlo zo strany súdu dôjsť k nesprávnemu a nespravodlivému rozhodnutiu. Pri danom vozidle ide o veľmi špecifický predmet vlastníctva, ktorý je veľmi ťažko predajný, čo má vplyv na jeho trhovú cenu a teda všeobecnú cenu v danom čase a mieste. Je preto potrebné zistiť znalcom všeobecnú cenu motorového vozidla ako cenu trhovú. Žalobkyňa sa v nadväznosti na uvedené vyjadrenie zaviazala predložiť súdu súkromný znalecký posudok na preukázanie reálnej trhovej ceny vozidla v čase predaja tretej osobe, avšak takýto posudok súdu nepredložila a v písomnom podaní zo dňa 27.04.2018 uviedla, že ňou oslovený odborník - znalec nevie vypracovať posudok, nakoľko nie je možné len preskúmať inzeráty ponúkajúce vozidlá rovnakých parametrov, keďže ponuka predaja v inzeráte neodzrkadľuje reálnu trhovú cenu, ale len požiadavku, či návrh kúpnej ceny vozidla predávajúcim, nie však zrealizovanú kúpu, teda cenu na trhu v danom čase a mieste. V nadväznosti na uvedené zastáva žalobkyňa názor, že nepreukázanie reálnej trhovej ceny vozidla v súdnom konaní nemôže byť vykladané na ťarchu žalobkyne, nakoľko nejde o tvrdenie žalobkyne, ale o tvrdenie žalovanej, že uvedená realizovaná predajná cena je nedostatočná a poukázala na judikát II.US 38/2015. Ďalej uviedla, že sporné vozidlo predala v danom čase a mieste za čo najlepších podmienok, nakoľko bolo v jej záujme zinkasovať čo najviac finančných prostriedkov z predaja svojho vozidla a nakoľko uvedenú cenu spochybňuje žalovaná, mala by preukázať svoje tvrdenie že žalobkyňa niečo pri predaji vozidla porušila. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje len zmluvné nároky. Žalobkyňa predala svoje vozidlo čo najvýhodnejšie a z hľadiska cashflow je pre ňu vždy najvýhodnejšie, tak ako pre každého podnikateľa, predať nepoužiteľný predmet leasingu čo najvýhodnejšie a radšej vrátiť preplatok nájomcovi porušujúcemu zmluvné podmienky, ako sa s ním roky súdiť o zmluvné nároky z neistotou, že bude nájomca aj tak insolventný. Žalovaná obviňuje žalobkyňu, že sa uplatňovaním zmluvných nárokov pokúša získať neprimeraný zisk, avšak uvedenú zmluvu žalovaná podpísala a zmluvy sa majú dodržiavať. Žalovaná je stranou, ktorá porušila zmluvnú povinnosť a zo zmluvy bolo jasné, aké sú právne následky naviac si žalovaná následky svojho porušenia zmluvných povinností vedela vypočítať, preto je jej obrana v zmysle, že ide o neprimeraný zisk a rozpor s dobrými mravmi silno účelová. Pri podpise leasingovej zmluvy a platení prvých splátok uvedené žalovaná nenamietala až po porušení svojich zmluvných povinností. V súvislosti s charakterom postavenia žalovanej ako spotrebiteľa žalobkyňa uviedla, že je právne irelevantné, aký má posudzovaní subjekt predmet podnikania. Podľa jej názoru žalovaná nie je v pozícii spotrebiteľa a ide o čisto účelové tvrdenie. Spoločnosť žalovanej bola založená za účelom podnikania a žalovaná sama uviedla, že vozidlo slúžilo na dopravu konateľa spoločnosti. Nepreukázala však, že vozidlo sa používalo len na súkromné účely konateľa.
33. V písomnom podaní zo dňa 19.02.2018 sa žalobkyňa vyjadrila k nerovnosti zmluvného postavenia a neprijateľnosti podmienok, k postaveniu žalovanej ako spotrebiteľa a k postaveniu žalobkyne ako mandanta a uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením, že žalobkyňa má výhodnejšie postavenie ako žalovaná, čo sa odráža v zmluvných podmienkach. Domnieva sa, že v žiadnom prípade nejde o rozpor s dobrými mravmi a zákazom nepoctivého obchodného styku ani o narušenie prospechovej unilaterality a kontraktačnej asymetrie vo sfére zmluvných vzťahov. K tej by podľa jej názoru prišlo, ak by si uvedené a uplatnené straty žalobkyňa nemohla pri znášaní uvedeného rizika uplatňovať. Takýto prístup jej klientov, aký je u žalovanej by žalobkyňu existenčne zlikvidoval. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaná aj keď podľa jej vyjadrenia konala ako spotrebiteľ, nikdy pri komunikácii so žalobcom neuviedla, že jedná ako spotrebiteľov. Vo všetkých dokumentoch uvádzala adresu podnikania. Žalovaná sa za spotrebiteľa označuje účelovo, aby tým ospravedlnila nedodržiavanie svojich zmluvných povinností a znemožnila
žalobkyni uspokojenie jej zmluvných nárokov. V súvislosti s postavením žalobkyne ako mandanta, žalobkyňa uviedla, že predávala svoj majetok na svoj účet a nie na účet žalovanej.
XX. F. Š., bývalý konateľ žalovanej v Čestnom prehlásení zo dňa 23.02.2018 vyhlásil, že v období od 20.05.2002 do 28.11.2011 bol konateľom žalovanej a sporné motorové vozidlo využívala spoločnosť výlučne pre svoju vlastnú potrebu, najmä pre potrebu štatutára a zamestnancov spoločnosti, pričom predmetné motorové vozidlo nebol využívané na prepravu tretích osôb a ani tovaru za odplatu a nebolo ani prenajímané tretím osobám.
35. Žalovaná v písomnom podaní zo dňa 20.04.2018 opakovane poukázala na spotrebiteľský vzťah medzi stranami a na irelevantnosť tvrdenia žalobkyne v súvislosti s tým, že žalovaná žalobkyni neuviedla, že jedná ako spotrebiteľ. Žalovaná vypisovala tlačivá vytvorené žalobkyňou pre právnické osoby, nemohla do nich nijako zasahovať a predložila dokumenty, ktoré vyžadovala žalobkyňa. Nemohla ani uviesť inú adresu ako adresu sídla spoločnosti a nemohla inak dokladovať príjem ako súvahou a výsledovkou. Opakovane poukázala na neplatnosť neprimeraných ustanovení zmluvy zo dôvodu rozporu s dobrými mravmi a zákazu nepoctivého obchodného styku.
36. V záverečnom vyjadrení na pojednávaní dňa 03.05.2018 právny zástupca žalovanej uviedol, že podľa jeho názoru je uplatnený nárok oprávnený a v predmetnej veci ide o obchodno-právny vzťah dvoch obchodných spoločností, a preto sa pridržiaval všetkých vyjadrení, ktoré v konaní predložil a navrhol súdu, aby uplatnený nárok žalobcovi priznal a zároveň si uplatnil aj trovy konania.
37. V rámci záverečného vyjadrenia právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 03.05.2018 tvrdil, že predmetná leasingová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto by sa mali na ňu prednostne použiť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. V danom čase právna úprava priznávala žalovanej postavenie spotrebiteľa a preto predmetné ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok, z ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok sú podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Sú neplatné z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a sú aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Trval na tom, že žalobkyňa pri predaji predmetného motorového vozidla mala v zmysle § 576 Obchodného zákonníka postupovať primerane podľa ust. mandátnej zmluvy nakoľko nepochybne predávala motorové vozidlo na účet žalovaného, keďže túto predajnú cenu odpočítala od jeho dlhu. Pri predaji žalobkyňa porušila ust. § 567 - 575 Obch. zákonníka, nesplnila ani prevenčnú povinnosť predchádzať škodám a predala predmetné motorové vozidlo pod jeho trhovú hodnotu, čo preukazuje aj znalecký posudok založený v súdnom spise. Poukázal na skutočnosť, že jednotlivé nároky žalobkyne vo výške 28.227,- Sk titulom zmluvnej pokuty žalovaná neuznáva z dôvodu jednak neprijateľnosti v zmysle ust. o spotrebiteľských zmluvách, nakoľko zmluvná pokuta musí byť dohodnutá v samotnej zmluve a nie v obchodných podmienkach. Sumu vo výške 91.671,- Sk žalovaná neuznáva z dôvodu, že tieto výdavky boli neúčelné nakoľko žalovaná dobrovoľne odovzdala predmetné motorové vozidlo a sú aj neurčité a nepreskúmateľné, pričom dôkazné bremeno znáša žalobkyňa. Uplatnenú stratu z predaja vo výške 1.361.227,- Sk žalovaná neuznáva z dôvodu, že žalobkyňa si škodu spôsobila sama, keď predala predmetné motorové vozidlo pod jeho trhovú hodnotu a porušila pri tom ust. o mandátnej zmluve. Žalobkyňa svoj nárok opiera o ust. obchodných podmienok, ktoré je neprijateľnou podmienkou, v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a naviac toto ustanovenie je neurčité a nepoužiteľné nakoľko žalovaná pri uzatváraní zmluvy nebola schopná vypočítať, akú sumu má žalobkyni uhradiť, nevie aké premenné vstupujú do vzorca, z ktorého žalobkyňa vypočítala svoj nárok. Sú použité premenné ako neamortizovaná 1.ZSV, ktorá nie je definovaná ani v zmluve, ani v obchodných podmienkach, ani v zákone a celý výpočet je tak neurčitý a nezrozumiteľný. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa nepreukázala svoj nárok, tento určito nešpecifikovala a z uvedeného dôvodu navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
38. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy ( ďalej len „Zákona o ochrane spotrebiteľa), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
39. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom podľa tohto zákona je aj právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre svoju vlastnú potrebu, pokiaľ vystupuje voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedená v odseku 1 písm. a). 40. Podľa § 23a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. 41. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. 42. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa odseku 4, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 43. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania poukázala na charakter leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX ako zmluvy spotrebiteľskej podľa ust. § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a na potrebu prednostného použitia ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko žalovaná používala služby pre osobnú potrebu, bolo potrebné vysporiadať sa s touto otázkou ako prvou. Žalovaná tvrdila, že v danom konkrétnom prípade využívala predmet leasingu výlučne pre osobnú potrebu konateľa spoločnosti, t.j. pre potrebu právnickej osoby. Na podporu svojho tvrdenia predložila súdu čestné prehlásenie vtedajšieho konateľa spoločnosti, ktorý vyhlásil, že predmet leasingu využíval výlučne pre svoju vlastnú potrebu ako štatutára a pre potrebu zamestnancov spoločnosti, pričom vozidlo nebolo využívané na prepravu iných tretích osôb, ani tovaru za odplatu a nebolo ani prenajímané tretím osobám. Poukázala aj na zapísaný predmet činnosti v čase uzavretia zmluvy so žalobkyňou, v zmysle ktorého je zrejmé, že predmet činnosti bol odlišný ako je predmet spotrebiteľskej zmluvy a teda žalovaná nemohla predmet leasingu používať na podnikateľský účel, ale výlučne pre osobnú potrebu spoločnosti. V súvislosti s posudzovaním postavenia žalovanej v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa súd uvádza, že zákon o ochrane spotrebiteľa primárne označuje za spotrebiteľa fyzickú osobu a to iba v prípadoch keď nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Nad rámec článku 2 písm. b) Smernice 93/13 EHS z 05.04.1993 definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, avšak za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale musí ísť o právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. V prejednávanom prípade bol predmetom zmluvy nájom osobného motorového vozidla, ktoré využívala spoločnosť žalovaného, čo napokon potvrdil vtedajší konateľ spoločnosti vo svojom čestnom prehlásení. Vtedajší konateľ svoje tvrdenie, že využíval vozidlo pre svoju vlastnú potrebu bližšie nešpecifikoval, nekonkretizoval a ani nepreukázal, pričom vyjadrenie, že vozidlo využíval najmä pre potrebu štatutára a zamestnancov spoločnosti nie je dostatočným preukázaním tvrdenia žalovanej o využívaní vozidla výlučne pre osobnú potrebu, naopak z takéhoto vyhlásenia možno skôr vyvodiť záver, že vozidlo bolo využívané žalovanou pri jej podnikateľskej činnosti pre štatutárneho zástupcu spoločnosti a pre jej zamestnancov. Na argumentáciu žalovanej v súvislosti s odlišným predmetom jej činnosti ako bol predmet spotrebiteľskej zmluvy súd neprihliadol z dôvodu jej irelevantnosti, pretože postavenie žalovanej posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré vymedzujú pojem právnickej osoby ako spotrebiteľa. V kontexte uvedeného teda súd uzavrel, že žalovanú nemožno v danom záväzkovom vzťahu so žalobkyňou považovať za spotrebiteľa, preto sa na predmetný zmluvný vzťah nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý bol následne zrušený a nahradený zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okrem uvedeného súd ďalej poukazuje na vyššie citované znenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy, z ktorého vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona, teda predmetnú leasingovú zmluvu nemožno ani v zmysle ustanovení občianskeho zákonníka považovať za spotrebiteľskú. V nadväznosti na uvedené sa súd nestotožnil s tvrdením žalovanej o neprijateľnosti zmluvnej podmienky týkajúcej sa nároku žalobkyne na zmluvnú pokutu.
44. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
45. Podľa § 2 ods. 1 ObZ, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
46. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
47. Podľa § 269 ods. 1 ObZ, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
48. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
49. Podľa § 269 ods. 3 ObZ, dohoda o určitej časti zmluvy sa môže nahradiť dohodou strán o spôsobe umožňujúcom dodatočné určenie obsahu záväzku, ak tento spôsob nezávisí len od vôle jednej strany. Ak má chýbajúcu časť zmluvy určiť súd alebo určitá osoba, vyžaduje sa, aby dohoda mala písomnú formu, a platí obdobne § 291.
50. Podľa § 273 ods. 1 ObZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
51. Podľa § 273 ods. 2 ObZ, odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.
52. Podľa § 273 ods. 3 ObZ, na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
53. Podľa § 489 ods. 1, 2 ObZ, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu.
54. Uzatvorením zmluvy o kúpe prenajatej veci si zmluvné strany dohodnú, že nájomca je oprávnený nadobudnúť vec alebo súbor vecí, ktoré má v nájme, do svojho vlastníctva. Takúto možnosť má nájomca buď počas platnosti nájomnej zmluvy, alebo po jej zániku. Zmluvu o kúpe prenajatej veci si môžu zmluvné strany dohodnúť priamo v nájomnej zmluve, alebo až po uzatvorení nájomnej zmluvy. Podmienkou platnosti zmluvy o kúpe prenajatej veci je písomná forma zmluvy.
55. V súvislosti s úpravou zmluvy o kúpe prenajatej veci je potrebné poukázať aj na leasing, keďže leasingová zmluva nie je upravená ako osobitný zmluvný typ ani v Obchodnom zákonníku ani v Občianskom zákonníku. Leasingová zmluva, pri tzv. finančnom leasingu, je špecifickým ekonomickým nástrojom a spája v sebe prvky niekoľkých zmluvných typov. Leasingová zmluva obsahuje prvky úverové, alebo finančnej služby, ktoré spočívajú v obstaraní hnuteľnej veci podľa výberu leasingového nájomcu, pričom pri obstaraní sú použité cudzie zdroje, a to zdroje leasingovej spoločnosti. Leasingová zmluva obsahuje aj prvky nájomnej zmluvy, ktoré sa prejavujú najmä skutočnosťou, že počas trvania leasingovej zmluvy leasingový nájomca užíva vec, ktorá je vo vlastníctve iného subjektu - leasingovej spoločnosti.
56. V zmysle ust. § 489, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Účelom leasingovej zmluvy o finančnom prenájme je umožniť za úhradu trvalé užívanie určitej veci alebo súboru vecí vo vlastníctve leasingovej spoločnosti právnickou alebo fyzickou osobou, usilujúcou sa o toto užívanie na podnikateľské alebo spotrebiteľské ciele s tým, že nebezpečenstvo škôd predmetu leasingu a škôd spojených s jeho prevádzkou nesie nájomca a že predmet leasingu má prejsť po skončení leasingovej zmluvy do vlastníctva nájomcu.
57. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobkyňa uzatvárala so spoločnosťou R- STAV Hlohovec, s.r.o. - žalovanou Zmluvu o finančnom leasingu ojazdeného motorového vozidla ako s podnikateľom za dojednania určitých vzájomných zmluvných práv a povinností v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré sa následne rozhodla žalovaná akceptovať. Je preto zrejmé, že medzi stranami vznikol obchodno-právny vzťah, ktorý sa spravuje vyššie citovanými ustanoveniami obchodného zákonníka a z ktorého vyplývali pre zmluvné strany vzájomné práva a povinnosti, upravené najmä v Obchodných podmienkach prenajímateľa.
58. V danom prípade žalobkyňa uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalovanou ako leasingovým nájomcom Kúpnu zmluvu/Leasingovú zmluvu č. XXXXXXXX ( ďalej len „Zmluva“) predmetom ktorej bolo motorové vozidlo zn. V. V. X,X E. U. . Dobu nájmu si strany dohodli v trvaní 36 mesiacov. Taktiež bola dohodnutá mesačná splátka nájomného vo výške 2,0542 % z kúpnej ceny bez DPH. Žalovaná zároveň zaplatila zálohu na leasingové splátky vo výške 40% z kúpnej ceny a po skončení leasingu sa žalobkyňa zaviazala na žalovanú previesť vlastnícke právo k predmetu leasingu za zostatkovú hodnotu 1000,-Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel (ďalej len „OPP“). Na základe preberacieho protokolu k Zmluve bol predmet leasingu žalovanej odovzdaný dňa XX.XX.XXXX. Keďže si žalovaná prestala plniť svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce so Zmluvy v súvislosti s platením mesačných leasingových splátok, žalobkyňa odstúpila od Zmluvy ku dňu XX.XX.XXXX a vozidlo žalovanej prostredníctvom mandatára odobrala a dňa XX.XX.XXXX vozidlo predala tretej osobe. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vyzvala žalovanú na úhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní Zmluvy, na čo žalovaná nereagovala.
59. V súvislosti s predčasným ukončením Zmluvy vznikol žalobkyni nárok z neuhradených nedoplatkov na riadnych leasingových splátkach splatných X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX V. X.X.XXXX v sume 8.784,57 eur ( 264.644,- Sk), nedoplatku za zmluvnú pokutu vo výške 936,96 eur ( 28.227,-Sk), nedoplatku za náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním pohľadávok v sume 3.109,31 eur ( 93.671,- Sk) a nárok za stratu z predaja v sume 45.184,47 eur (1.361.227,27 Sk). Z celkovej sumy 1.747.769,27 Sk žalobkyňa odpočítala sumu 785.555,65 Sk ako neamortizovanú t.j. nespotrebovanú (alikvótnu) časť zvýšenej splátky vopred, ktorú žalovaná zaplatila pri uzatváraní Zmluvy a v konaní si tak uplatnila nárok na zaplatenie sumy 31.939,64 eur ( 962.213,62 Sk ).
60. Podľa článku 11 písm. d) body 1 až 5 OPP pri predčasnom ukončení zmluvy je lízingový nájomca povinný zaplatiť: 1. všetky splatné pohľadávky s príslušenstvom; 2. náhradu škody; za škodu sa považujú aj straty, ktoré vzniknú lízingovému prenajímateľovi z dôvodu predaja motorového vozidla za cenu nižšiu, ako je cena zostatková; 3. všetky náklady, ktoré lízingovému prenajímateľovi vzniknú v súvislosti s predčasným ukončením lízingovej zmluvy, najmä náklady spojené s odobratím, prepravou, skladovaním a následným predajom predmetu lízingu (v prípade, ak k tomuto postupu príde), náklady právneho zastúpenia lízingového prenajímateľa ako aj náklady na havarijné poistenie vozidla od doby ukončenia lízingovej zmluvy do doby predaja motorového vozidla a náklady na prípadné nezaplatené povinné zmluvné poistenie, náklady na vypracovanie znaleckého posudku na motorové vozidlo a náklady spojené so zmenou zápisu držiteľa v policajnej evidencii; 4. zmluvnú pokutu; v prípade ak je dôvodom pre jej predčasné zrušenie porušenie povinnosti na strane lízingového nájomcu, lízingový prenajímateľ je oprávnený požadovať zaplatenie pokuty vo výške 50% z prirážky nad kúpnu cenu obsiahnutú v lízingových splátkach splatných po účinnosti predčasného ukončenia zmluvy; 5. skutočne vynaložené náklady za spracovanie agendy predčasného ukončenia zmluvy.
61. S poukazom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že medzi stranami bola dňa XX.XX.XXXX platne uzatvorená kúpna/leasingová zmluva č. XXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazala prenajať žalovanej motorové vozidlo a po ukončení doby nájmu toto vozidlo žalovanej predať za zostatkovú hodnotu a žalovaná sa zaviazala počas dohodnutej doby leasingu 36 mesiacov predmet leasingu užívať a platiť žalobkyni mesačné leasingové splátky. Súd mal preukázané,
že žalobkyňa si svoju povinnosť odovzdať žalovanej predmet leasingu splnila, avšak žalovaná prestala riadne a včas uhrádzať leasingové splátky, v dôsledku čoho žalobkyňa v súlade s príslušnými OPP od Zmluvy odstúpila listom zo W. XX.XX.XXXX, pričom odstúpenie sa stalo účinným dňom odobratia motorového vozidla žalovanej dňa XX.XX.XXXX, čo potvrdil aj svedok B. Z.. Skutočnosť, že žalovaná si neplnila svoju povinnosť platiť riadne a včas leasingové splátky spochybnená nebola, pretože vtedajší konateľ žalovanej vo svojej výpovedi potvrdil, že predmet leasingu používal cca 3 mesiace a nestíhal splácať leasingové splátky a postupne o vozidlo nemal záujem. Nespornou je i skutočnosť, že v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny zo strany žalovanej došlo v súlade s článkom 11 písm. a) bod aa/ OPP k predčasnému zrušeniu Zmluvy a žalobkyňa si vyúčtovala svoje nároky voči žalovanej. Žalobkyňa v súlade s článkom 11 písm. d) body 1 až 5 OPP má nárok na náhradu všetkých splatných pohľadávok formou Protokolu o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. XXXXXXXX z dôvodu porušenia podmienok LZ, ktorý žalovaná rozporovala v časti zmluvných pokút, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a v časti straty z predaja vozidla.
62. V danom prípade ide o obchodnoprávny vzťah, žalovaná podpísala Obchodné podmienky, s obsahom ktorých súhlasila, najmä s bodom 11 písm. d/. Podľa Obchodného zákonníka § 351 ods. 1 odstúpením od zmluvy zanikajú práva a povinnosti strán zmluvy. Zhodná vôľa strán prejavená v Zmluve a Obchodných podmienkach bola aj v prípade predčasného ukončenia zmluvy, preto žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni všetky splatné splátky, všetky náklady v súvislosti s predčasným ukončením zmluvy, zmluvnú pokutu a tiež rozdiel z predaja predmetu leasingu.
63. Žalovaná v priebehu konania poukazovala okrem iného aj na to, že ustanovenia článku 11 písm. d) bod 2 a bod 4 OPP sú v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a v rozpore s dobrými mravmi, spĺňajú definíciu neprijateľných podmienok a sú teda ako také neplatné. Ďalej poukazovala na skutočnosť, že žalobkyňa nepostupovala pri predaji vozidla v zmysle ust. § 576 Obch. zákonníka a porušila príslušné zákonné ustanovenia § 567 až 575 Obch. zákonníka. Tvrdila, že žalobkyňa nemá nárok na náhradu škody, pretože si škodu spôsobila svojím konaním a v prípade súdom priznanej náhrady škody si uplatnila kompenzačnú námietku až do výšky čiastky uplatňovanej v tomto konaní. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak žalovaná strana popiera nárok žalobcu, čo je v danom prípade zrejmé, nemožno procesný úkon, ktorým sa domáha plnenia od žalobcu považovať, za kompenzačnú námietku. V prejednávanom spore súd posúdil kompenzačnú námietku žalovanej ako jej procesnú obranu.
64. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
65. Podľa § 3 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
66. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Kvalifikovaným porušením zásady dobrých mravov vzniká zodpovednostná povinnosť náhrady škody.
67. Podľa § 265 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
68. Zásady poctivého obchodného styku sú výrazom konkretizácie všeobecnejších morálnych zásad či noriem vyjadrených v pojme dobré mravy. Ide o konkretizáciu noriem morálky na oblasť aplikácie konkrétnych spoločenských vzťahov, ktorými sú obchodné záväzkové vzťahy. Tvoria ucelený súbor zásad správania, ktorých dodržiavanie v obchodnom styku tento styk kvalifikuje ako poctivý. Zákon subjektívne práva nielen priznáva, ale poskytuje aj ochranu ich výkonu. Nechráni však taký výkon práva, ktorý sa prieči zásadám poctivého obchodného styku. Takýmto výkonom práva sa prekračujú
medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch. Postihuje sa tzv. šikanovanie pri výkone práva v obchodných vzťahoch. Ide o zneužitie práva, o tzv. šikanu, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Uvedené ustanovenie ochraňuje aj dobromyseľnosť účastníka zmluvných vzťahov. V porovnaní s § 3 Občianskeho zákonníka, ktorý zakazuje výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, v prípade ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka ide o konkretizáciu a prispôsobenie tohto pojmu na oblasť obchodných vzťahov. V prípade § 265 nemôže ísť o rozpor s dobrými mravmi vôbec, ale vždy musí byť preukázaný zreteľný rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.
69. Iná situácia je pri posudzovaní ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi, ktorý platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. To znamená, že aj v rámci obchodných vzťahov je neplatný právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi vôbec. Netreba dokazovať rozpor so zásadami poctivého obchodného styku. Aj keď mnohé konkrétne porušenia dobrých mravov sa budú prekrývať s porušeniami zásad poctivého obchodného styku, pojem dobré mravy je obsahovo širší ako pojem zásady poctivého obchodného styku. Z toho vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je tiež porušením zásad poctivého obchodného styku. Pokiaľ teda pri robení (uskutočnení) právnych úkonov dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a dôsledkom bude neplatnosť (a to absolútna) právneho úkonu. Pokiaľ však pri výkone práva dôjde k rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, pôjde o aplikáciu § 265 a súd výkon práva odmietne.
70. Nesporné však je, že všeobecne nemožno vyvodzovať porušenie zásad poctivého obchodného styku napríklad len z pomeru výšky dohodnutej pokuty a hodnoty zabezpečovanej povinnosti, prípadne z pomeru výšky dohodnutých úrokov z omeškania a hodnoty zabezpečovaného záväzku. Vyžaduje sa komplexnejšie posúdenie v každom jednotlivom prípade osobitne.
71. V tejto súvislosti treba upozorniť, že prax má často snahu toto ustanovenie využívať, resp. zneužívať aj v prípadoch, keď niektorá zo strán si chce jeho uplatnením kompenzovať vlastné riziko pri obchodovaní, prípadne svoju neschopnosť, alebo nepozornosť pri uzavieraní zmlúv, resp. dopad rôznych sankcií za porušenie povinností a pod. V týchto prípadoch strana, ktorá je v dôsledku porušenia svojej zmluvnej povinnosti povinná platiť sankcie sa usiluje tejto sankčnej povinnosti zbaviť s poukazom na to, že ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V takýchto prípadoch by toto ustanovenie spravidla nebolo prostriedkom právnej ochrany, ale stalo by sa prostriedkom, ktorý by výrazne narušil právnu istotu účastníkov obchodných záväzkových vzťahov. Napokon riadne a včasné plnenie záväzkov je jednou zo základných zásad poctivého obchodného styku. Preto správanie, ktoré vedie k porušeniu tejto zásady, treba primárne hodnotiť ako nekalé konanie, a nie deklarovať ako konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom.
72. Súd sa v rámci dokazovania zaoberal i tvrdením žalovanej v súvislosti s neplatnosťou znenia článku 11 písm. d) bod 2 a bod 4 OPP, nakoľko je podľa jej názoru v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že sporové strany ako podnikateľské subjekty vstúpili do predmetného leasingového vzťahu dobrovoľne, bez nátlaku, platne medzi sebou uzatvorili leasingovú zmluvu, v rámci ktorej si dohodli vzájomné zmluvné práva a povinnosti. Pokiaľ žalovaná nesúhlasila s podmienkami zmluvy, mala slobodnú voľbu túto zmluvu nepodpísať, čo sa však v danom prípade nestalo. Žalovaná vstupovala do predmetného vzťahu v rámci svojho podnikania a mohla rozumne predpokladať a byť si vedomá podnikateľského rizika spojeného s leasingom predmetného motorového vozidla, ktoré patrilo do kategórie luxusných vozidiel, s čím súviseli i vysoké náklady spojené s jeho prevádzkou i údržbou. Ako uviedol znalec L.. S. Z. vo svojom znaleckom posudku č. XX/XXXX, išlo o vozidlo, ktoré sa vyrába na zákazku a počet takýchto vozidiel je veľmi obmedzený. Tejto skutočnosti si bola žalovaná určite vedomá, napriek tomu súhlasila s podmienkami uvedenými v zmluve a túto podpísala, rovnako i Obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobkyňa v rámci predmetu svojej činnosti poskytuje finančný leasing a ostatné druhy leasingu okrem iného i formou prenájmu motorových vozidiel. V danom prípade umožnila žalovanej užívať predmetné motorové vozidlo za podmienok dohodnutých v Zmluve, pričom žalovaná
svoje zmluvné povinnosti nedodržala, keď prestala uhrádzať mesačné leasingové splátky, čo malo za následok, že žalobkyňa odstúpila od Zmluvy, predmetné vozidlo odobrala prostredníctvom mandatára a teda došlo k zrušeniu Zmluvy. Žalobkyni v súvislosti s predčasným ukončením zmluvného vzťahu so žalovanou vznikli preukázateľné výdavky spojené s vymáhaním a uplatnením všetkých pohľadávok, vrátane výdavkov za úkony oprávnených osôb v súvislosti s vymáhaním podľa článku 4 písm. l) OPP. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok v rámci dohodnutých zmluvných podmienok a vychádzala z článku 11 písm. d) body 1 až 5 OPP, pričom súd dospel k záveru, že uvedený článok nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku, navyše súd ani nezistil také konanie žalobkyne, ktoré by vykazovalo znaky monopolného mocenského postavenia.
73. S poukazom na účel leasingovej zmluvy, ktorý jednoznačne vyplýva z článku 1. OPP žalobkyne, ako aj vzhľadom na samotný charakter Zmluvy a postavenie (práva a povinnosti) zmluvných strán, ktoré sú podnikateľmi podľa Obchodného zákonníka, dohodnutím ustanovenia článku 2 OPP zmluvnými stranami na základe zmluvnej voľnosti strán a následným podpísaním leasingovej zmluvy na znak súhlasu s ňou, k porušeniu zásad poctivého obchodného styku, ani k porušeniu dobrých mravov nedošlo. Súd je názoru, že podpísaním leasingovej zmluvy vrátane OPP, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, a teda aj samotného článku 2, si zmluvné strany slobodne dohodli svoje vzájomné práva a povinnosti a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. S poukazom na uvedené mal súd preukázané, že k prekročeniu medze zmluvnej voľnosti, ktorú zákon poskytuje v obchodných záväzkových vzťahoch nedošlo. V kontexte na charakter finančného leasingu nemožno článok 11 písm. d) body 1 až 5 OPP považovať za neplaný ani z dôvodu rozporu s dobrými mravmi ani so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaná so všetkými zmluvnými dojednaniami súhlasila, čo potvrdila svojim podpisom na Zmluve i OPP. Námietka žalovanej, že článok 11 písm. d) body 1 až 5 OPP treba považovať za neplaný z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a zásadou poctivého obchodného styku je preto nedôvodná.
74. Podľa § 373 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
75. Podľa § 376 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
76. Podľa § 382 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
77. Podľa § 567 ods. 1,2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
78. Žalovaná v priebehu konania poukazovala na skutočnosť, že žalobkyňa pri predaji predmetného vozidla mala v zmysle ust. § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka postupovať pri zariaďovaní záležitosti s primeranou starostlivosťou a v zmysle odseku 2 § 567 Obchodného zákonníka mala svoju činnosť uskutočňovať podľa pokynu mandanta a v súlade s jeho záujmami, pričom mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa neoznámila žalovanej ako naloží s predmetným motorovým vozidlom a tvrdila, že ak žalobkyni bez toho, aby vynaložila čo i len minimálne úsilie predmetné vozidlo predať za čo najvyššiu cenu vznikla akákoľvek škoda, túto si spôsobila sama svojím konaním a znáša si ju sama. Žalobkyňa pri predaji vozidla porušila príslušné ustanovenia § 567 až 575 Obchodného zákonníka, a teda spôsobila škodu žalovanej, a to keď ne jej účet predala predmetné vozidlo pod jeho reálne trhovú cenu.
79. Žalobkyňa s uvedeným tvrdením žalovanej nesúhlasila s odôvodením, že predávala svoj majetok čo najefektívnejšie a najmä v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami a na svoj účet, teda nie na účet
žalovanej. Predmetné motorové vozidlo predala v danom čase a mieste za čo najlepších podmienok, nakoľko bolo v jej záujme, aby zinkasovala čo najviac finančných prostriedkov z predaja svojho vozidla a pokiaľ žalovaná spochybňuje uvedenú cenu, mala by preukázať svoje tvrdenie, že žalobkyňa pri predaji vozidla niečo porušila.
80. V súvislosti tvrdením žalovanej, že žalobkyňa pri predaji vozidla porušila ustanovenia § 567 až 575 Obchodného zákonníka, ako aj osobitné ustanovenia o prevenčnej povinnosti a náhradnej zmluve a nepostupovala s primeranou odbornou starostlivosťou, súd uvádza, že takéto tvrdenie žalovaná nepreukázala a preto nemožno konštatovať, že žalobkyňa si škodu spôsobila sama a teda za ňu zodpovedá. Žalovaná si vozidlo prevzala XX.XX.XXXX, poslednú leasingovú splátku uhradila žalobkyni XX.XX.XXXX, k odovzdaniu vozidla žalobkyni došlo dňa XX.XX.XXXX a vozidlo bolo žalobkyňou predané tretej osobe XX.XX.XXXX. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že počas uvedenej doby hodnota vozidla klesala a žalobkyni neostávalo iné, ako sporné vozidlo predať za čo najvyššiu možnú predajnú cenu, pričom vozidlo predávala na svoj účet, keďže sa jednalo o jej vlastníctvo. Nebolo teda preukázané, že sporné vozidlo predávala na účet žalovanej. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že išlo o netypické vozidlo, veľmi ojedinele sa vyskytujúce na trhu a z dôvodu nezáujmu o jeho kúpu bolo veľmi obtiažne ho predať. V priebehu konania bol súdom ustanoveným znalcom vypracovaný znalecký posudok, v ktorom znalec stanovil všeobecnú hodnotu sporného vozidla, avšak nestanovil jeho trhovú cenu. Žalobkyňa nevedela predložiť dôkaz o reálnej cene vozidla v danom čase a v danom mieste. Odborné vyjadrenie nie je možné získať len preskúmaním inzerátov ponúkajúcich vozidlá rovnakých parametrov. Pokiaľ žalovaná spochybňovala výšku ceny predaného sporného vozidla tretej osobe, mala svoje tvrdenie preukázať, k čomu však nedošlo. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že žalovanou predložené potvrdenia rôznych predajcov motorových vozidiel ešte nepreukazujú jej tvrdenia, nakoľko sa nejedná o odborné vyjadrenia.
81. Poukazujúc na uvedené, súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.
82. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.
83. Keďže žalovaná dlžnú sumu do lehoty splatnosti neuhradila, súd zároveň zaviazal žalovanú aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 31.002,68 eur ( od istiny odpočítaná výška zmluvných pokút) od XX.XX.XXXX až do zaplatenia, vychádzajúc z toho, že žalovaná sa do omeškania dostala po uplynutí 3 dní od doručenia výzvy na úhradu nedoplatkov po finančnom vysporiadaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú si prevzala XX.XX.XXXX. V čase omeškania bola základná úroková sadzba NBS vo výške 3%.
84. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
85. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 115/03 z 3. júla 2003).
86. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
87. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
88. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
89. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
90. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobkyňa podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.