Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sd/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Evou Baranovou, v právnej veci navrhovateľa X.. K. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, K., proti odporcovi Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta 8 - 10, v konaní o vdoveckom dôchodku, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 02.09.2015 č. XXX XXX XXXX X - I. v spojení s rozhodnutím odporcu z 10.11.2015 č. XXX XXX XXXX X - I.

II. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 02.09.2015 odporca podľa § 74 ods.1 a 6 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl. 52 ods.1 písm.b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia priznal navrhovateľovi vdovecký dôchodok od 30.03.2015 v sume 77,80 eur mesačne. Súčasne bolo dňa 02.09.2015 vydané rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - II. o určení sumy starobného dôchodku vo výške 180,30 eur mesačne a vdoveckého dôchodku vo výške 38,90 eur mesačne podľa § 81 ods.2 zákona o sociálnom poistení.

2. Navrhovateľ podal v zákonnej lehote návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia. Namietal spôsob určenia sumy vdoveckého dôchodku (krátenie), nakoľko Česká správa sociálneho zabezpečenia v Prahe jeho žiadosť o priznanie vdoveckého dôchodku zamietla.

3. Po podaní opravného prostriedku vydal odporca zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 10.11.2015 s rozšíreným odôvodnením.

4. Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.12.2015 uviedol, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 01.06.2015 požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie vdoveckého dôchodku. Ďalej uviedol, že manželka navrhovateľa bola ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zamestnaná u zamestnávateľa T. O..I.., D.. Pretože zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. k 31.12.1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré manželka navrhovateľa získala pred 01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Manželka navrhovateľa nebola ku dňu smrti poberateľkou žiadnej dôchodkovej dávky, preto bolo potrebné posúdiť v súlade s ustanovením § 74 ods.1 zákona o sociálnom poistení jej nárok na invalidný dôchodok. Pretože nárok na invalidný dôchodok manželky navrhovateľa vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov v Českej republiky v rozsahu 7396 dní (t.j. 20,2631 rokov obdobia dôchodkového poistenia), sumu invalidného dôchodku je podľa čl. 52 ods.1 nariadenia (ES) Európskeho

parlamentu a Rady č. 883/2004 potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Suma vdoveckého dôchodku navrhovateľa predstavuje 76,70 eur mesačne, po zvýšení 77,80 eur mesačne.

5. Súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s dávkovým spisom odporcu dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 15.10.2015 nie je dôvodný.

6. Súd z dávkového spisu odporcu zistil, že manželka navrhovateľa nepoberala žiadnu dôchodkovú dávku, avšak mala by nárok na invalidný dôchodok, pretože ku dňu smrti získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu 10705 dní (20,2631 rokov obdobia dôchodkového poistenia), a to s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 7396 dní (33,2411 rokov obdobia dôchodkového poistenia). Sumu invalidného dôchodku odporca určil ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teda suma vdoveckého dôchodku teda bola určená s prihliadnutím na doby poistenia získané v cudzine.

7. Na základe uvedeného súd rozsudkom zo dňa 12.04.2016 č.k. 2Sd/71/2015-22 potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 02.09.2015 č. XXX XXX XXXX X - I. v spojení s rozhodnutím odporcu z 10.11.2015 č. XXX XXX XXXX X - I.

8. Najvyšší súd SR v odvolacom konaní na odvolanie navrhovateľa zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vytýkal krajskému súdu, že pri odôvodňovaní rozsudku nepostupoval podľa ustanovenia § 157 ods.2 O.s.p. V odôvodnení rozsudku nevysvetlil, ktoré skutočnosti sám považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení riadil, a ako vec sám právne posúdil. Tiež sa podrobne nevysporiadal otázkou, ktoré roky, a prečo boli pri výpočte vdoveckého dôchodku z odpracovaných rokov nebohej manželky zhodnotené, a následne premietnuté do výpočtu vdoveckého dôchodku, a tiež podrobne nevysvetlil dôvod určenia voľby vyplácania vyššieho a nižšieho dôchodku pri súbehu starobného a vdoveckého dôchodku navrhovateľa.

9. Podľa § 491 ods.1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech navrhovateľa, ak je ním fyzická osoba, alebo právnická osoba.

10. Súd opätovne preskúmal postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. napadnuté rozhodnutia odporcu, oboznámil sa s dávkovým spisom a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

11. Na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že odvolanie proti rozsudku krajského súdu podal preto, lebo cítil krivdu, nielen na jeho nebohej manželke, ale aj následne na ňom. Konštatoval, že chápe matematický výpočet vdoveckého dôchodku, ale nechápe, prečo vyše 22 rokov, ktoré jeho manželka odpracovala, nebolo zohľadnených pri výpočte dôchodku, a bolo ako keby „zmietnuté zo stola“. Tieto roky boli použité len na výpočet teoretického dôchodku invalidného, ktorý bol potom krátený až o 2/3. Opätovne poukázal na to, že jeho nebohá manželka celý život pracovala v K. a v čase keď prestala pracovať v T., pre nárok na dôchodok stačilo mať 15 rokov dôchodkového poistenia. Manželka riadne odvádzala všetky príspevky, nebola práceneschopná, ani nepoberala od štátu žiadne podpory a príspevky. Navrhovateľovi sa preto zdá nespravodlivé, keď 22,6 rokov, ktoré odpracovala, prepadne, a tie peniaze, ktoré odviedla, pôjdu na príspevky iných, hoci aj neprispôsobivých osôb. Žiadal, aby súd rozhodol tak, aby pri výpočte vdoveckého dôchodku nedošlo ku kráteniu o 2/3 teoretického výpočtu invalidného dôchodku.

12. Zástupca odporcu navrhol, aby súd potvrdil napadnuté rozhodnutia z dôvodu, že suma vdoveckého dôchodku bola určená v súlade s právnymi predpismi.

13. Podľa § 74 ods.1 písm.a), b), c) zákona o sociálnom poistení vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, alebo mal nárok na predčasný starobný dôchodok, ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Podľa § 74 ods.2, 3, 4, 5 citovaného zákona vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas jedného roka od smrti manžela.

Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa, je invalidná z dôvodu poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, alebo vychovala aspoň tri deti, dovŕšila 52 rokov a vychovala dve deti, dovŕšila dôchodkový vek.

Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm.a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa, alebo osvojené dieťa vdovy, alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutie príslušného orgánu počas trvania manželstva.

Nárok na vdovský dôchodok zaniká uzatvorením manželstva, dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.

14. Podľa § 74 ods.6 citovaného zákona na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky a 1 - 5 rovnako.

15. Podľa § 75 ods.1 citovaného zákona suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku, alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal, alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

Podľa § 75 ods.5 citovaného zákona na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 - 4 rovnako.

16. Podľa § 81 ods.2 zákona o sociálnom poistení ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného, alebo invalidného dôchodku, a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku, alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku, alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku, alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku, alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

17. Podľa článku 20 ods.1 zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané predo dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, alebo naposledy pred týmto dňom.

Podľa článku 15 ods.1 správnej dohody o vykonávaní zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie sa citované ustanovenia zmluvy a správnej dohody uplatňujú naďalej, čo vyplýva z článku 8 ods.1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia a s článkom 8 ods.1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004.

18. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zomretá manželka navrhovateľa bola zamestnávaná v akciovej spoločnosti T., ktorý ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, t.j. 31.12.1992 mal sídlo na území Českej republiky. Z uvedeného dôvodu sa všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred 01.01.1993, považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia.

19. Pretože nárok na invalidný dôchodok zomretej manželky vznikol len s prihliadnutím na doby poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky v rozsahu 7396 dní, sumu invalidného dôchodku je podľa článku 52 ods.1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 potrebné určiť ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma invalidného dôchodku je 412,99157821 eur mesačne a jeho výpočet je podrobne uvedený v odôvodnení rozhodnutia žalovaného, na ktorý súd odkazuje. Z tejto sumy je čiastkový invalidný dôchodok podiel, ktorý zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku.

Nebohá manželka navrhovateľa z celkovej doby 10705 dní obdobia dôchodkového poistenia ku dňu 30.05.2015 zhodnotenej na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku podľa právnych predpisov Slovenskej republiky získala 3309 dní (na účely výpočtu dôchodku je 9,0658 rokov obdobia dôchodkového poistenia). Koeficient na určenie sumy invalidného dôchodku v hodnote 0,30910913 bol určený ako podiel dôb obdobia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a úhrnu dôb zhodnotených na nárok a teoretickú sumu invalidného dôchodku. Krátená teoretická suma invalidného dôchodku predstavuje invalidný dôchodok zomretej manželky navrhovateľa v sume 127,70 eur mesačne. Vdovecký dôchodok predstavuje 60 % z tejto sumy, čo znamená 76,70 eur mesačne. Spolu po zvýšení podľa § 82 zákona o sociálnom poistení suma vdoveckého dôchodku navrhovateľa je 77,80 eur mesačne.

Navrhovateľ je poberateľom starobného dôchodku v sume 180,30 eur mesačne, preto odporca vyplácal v súlade s § 81 ods.2 zákona o sociálnom poistení v polovičnej sume.

20. Súd po opätovnom preskúmaní napadnutých rozhodnutí odporcu dospel dospel k záveru, že odporca postupoval pri výpočte vdoveckého dôchodku v súlade s platnou právnou úpravou a predpismi EÚ. Obdobie dôchodkového poistenia podľa predpisov Českej republiky bolo zohľadnené pri výpočte teoretickej sumy invalidného dôchodku, preto námietku navrhovateľa, že uvedené obdobie nebolo zohľadnené, je neopodstatnené. Skutočnosť, že navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o vdovecký dôchodok Českou správou sociálneho zabezpečenia, vzhľadom na odlišnú právnu úpravu, nemá pre posudzovaný prípad právny význam.

21. Vzhľadom na to, že odporca postupoval v súlade so zákonom, súd považuje obe rozhodnutia za zákonné, a preto ich podľa § 250q ods.3 O.s.p. potvrdil.

22. Náhradu trov konania súd navrhovateľovi nepriznal v súlade s § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p., pretože nebol v konaní úspešný a odporcovi podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.