Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Csp-134-2017.pdf
PDF · 106.11 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/134/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci žalobkyne: D. H., V.. XX.XX.XXXX, P. XX, XXX XX P., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 678,00 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 678,00 € spolu s 5,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 678,00 € od 09.09.2017 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.09.2017 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 678,00 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa sa tiež domáhala náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia. Žalobkyňa v žalobe uplatnený nárok odôvodnila tým, že dňa 08.12.2014 so žalovaným uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 400,00 €. Odplata bola v zmluve dohodnutá vo výške 356,00 €, ročný úrok predstavoval viac ako 89 %. Dňa 19.12.2014 so žalovaným uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 350,00 €. Odplata bola v zmluve dohodnutá vo výške 322,00 €, ročný úrok predstavoval viac ako 92 %. Žalobkyňa považuje výšku dohodnutej odplaty za poskytnutý úver za neplatný právny úkon pre jeho priamy rozpor so zákonom (§ 39 a 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na povahu a obsahu zmlúv, je zrejmé, že ide o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené zmluvy podľa názoru žalobcu neobsahujú všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách platného v čase uzatvorenia prísun slušných zmlúv, a teda sa poskytnuté spotrebiteľské úvery v zmysle § 11 tohto zákona považujú za bezúročné a bez poplatkov. Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradila zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX o 356,00 € viac ako mal žalovaný nárok a v takomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalobkyňa uvedením do omylu zo strany žalovaného uhradila zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX o 322,00 € viac ako mal žalovaný nárok a v takomto rozsahu došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný do podania žaloby napriek výzve žalobkyne bezdôvodné obohatenie nevydal.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02.02.2018 uviedol, pri predmetných zmluvách nemožno hovoriť o absencii povinných zmluvných údajov. V zmluvách stanovená výška RPMN bola stanovená v súlade s právnou úpravu platnou v čase uzatvorenia zmlúv, výška odplaty pri poskytnutí peňažných
prostriedkov je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. K tvrdeniam žalobcu, týkajúce sa konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C-42/15. Čo sa týka druhu spotrebiteľského úveru ten je zrozumiteľne, jasno a určite uvedený v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere a to, „Druh spotrebiteľského úveru: bezúčelový". Tvrdenia žalobcu týkajúce sa absencií informácií o RPMN sú nedôvodné. Vzhľadom na skutočnosť že, žalobca svojím podpisom potvrdil prevzatie formuláru Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a skutočnosť, že sa s tlačivom oboznámil, rovnako svojím podpisom bol informovaný o RPMN na samostatnom tlačive, a preto považujeme tvrdenia žalobcu, týkajúce sa absencií RPMN a Štandardných Európskych informácii o spotrebiteľskom úvere za nedôvodné. Mal za to že, žalovaný si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný odmietol, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a zároveň zaviazal žalobcu na úhradu trov žalovanému.
3. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 16.02.2018 uviedla, že tvrdenia žalovaného, na základe ktorých vo svojom vyjadrení rozdeľuje úrok a odplatu sú irelevantné a žalovaný iba účelovo rozdeľuje reálnu celkovú odplatu za poskytnutie predmetného úveru, aby došlo k zdanlivému zníženiu percentuálnej hodnoty RPMN. Na základe uvedeného zotrvával na podanom návrhu. Žalovaný sa k uvedenému podaniu žalobkyne napriek výzve súdu nevyjadril.
4. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CSP“), vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Keďže na prejednanie veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, okresný súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.05.2018.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 11.09.2017, Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 06.09.2017, e-mailom zo dňa 06.09.2017, výpočtom RPMN, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, výpisom splátok a pokút k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, výpisom splátok a pokút k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, Plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.01.2017, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 02.02.2018, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a informáciami o RPMN k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere a informáciami o RPMN k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a vyjadrením žalobkyne zo dňa 16.02.2018, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 08.12.2014 žalobkyňa, ako spotrebiteľ, uzatvorila so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ na žiadosť spotrebiteľa zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 400,00 € a spotrebiteľ sa zviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok
spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 356,00 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 756,00 €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 120,00 €, čo predstavuje RPMN vo výške 30 %. Úrok je v výške 59,00 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 236,00 €. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 756,00 €, ak nebolo dohodnuté inak do 08.12.2015 na účet veriteľa. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru mal nastať dňa 08.12.2015. Priemerná RPMN činila 15,89 %. V zmysle výpisu splátok a pokút k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 756,00 €.
8. Dňa 19.12.2014 žalobkyňa, ako spotrebiteľ, uzatvorila so žalovaným, ako veriteľom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa veriteľ na žiadosť spotrebiteľa zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350,00 € a spotrebiteľ sa zviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 322,00 €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672,00 €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 105,00 €, čo predstavuje RPMN vo výške 30 %. Úrok bol vo výške 62,00 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 217,00 €. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 672,00 €, ak nebolo dohodnuté inak do 19.12.2015 na účet veriteľa. Doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru mal nastať dňa 19.12.2015. Priemerná RPMN činila 15,89 %. V zmysle výpisu splátok a pokút k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX žalobkyňa žalovanému uhradila sumu 672,00 €.
9. Podľa 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v deň uzatvorenia Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3 za rok.
Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v deň uzatvorenia Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
10. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom, ako spotrebiteľom, a žalovaným, ako veriteľom, bola dňa 08.12.2014 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a dňa 19.12.2014 Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Z obsahu zmlúv vyplýva, že žalovaný pri ich uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobkyňa uzavrel zmluvy ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmlúv nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorej úver nebol poskytnutý za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa obsahu zmlúv sa dá posúdiť, že ide o tzv. typové alebo formulárové zmluvy, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou spotrebiteľa podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmlúv ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel k záveru, že právny vzťah, založený predmetnými zmluvami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a predmetné zmluvy je potrebné považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
11. Žalobca sa v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zaviazal zaplatiť za poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 400,00 € odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 120,00 € (t.j. 30 % spotrebiteľského úveru), a úrok vo výške 59,00 % ročne z poskytnutého úveru (čo predstavuje sumu vo výške 236,00 €). Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť činí 756,00 €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov žalobcovi tvorená úrokom vo výške 59 % spotrebiteľského úveru a odplatou vo výške 30 % spotrebiteľského úveru činila 89 %. Žalobca sa v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zaviazal zaplatiť za poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 350,00 € odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov vo výške 105,00 €, € (t.j. 30 % spotrebiteľského úveru), a úrok vo výške 62,00 % ročne z poskytnutého úveru (čo predstavuje sumu vo výške 217,00 €). Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť činí 672,00 €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov žalobcovi tvorená úrokom vo výške 62,00 % spotrebiteľského úveru a odplatou vo výške 30 % spotrebiteľského úveru činila 92 %. V zmysle súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2014 ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) pri spotrebiteľských úveroch so zmluvnou viazanosťou nad 6 do 12 mesiacov vrátane činila 15,89 %. Vzhľadom k tomu, že odplata stanovená v predmetných zmluvách pre prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať ustanovenú vykonávacím predpisom, súd posúdil takto dohodnutú odplatu v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné dojednanie, ktoré je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Rovnako aj jednotlivé zložky odplaty boli zmluvnými stranami dojednané neplatne. Dojednanie povinnosti žalobcu, ako spotrebiteľa, zaplatiť žalovanému, ako veriteľovi, „odplatu“ vo výške 30 % z istiny poskytnutých spotrebiteľských úverov ako aj dojednanie úrokov vo výške 59 % a 62 % ročne z istiny poskytnutých spotrebiteľských úverov, t.j. vo výške niekoľkonásobne vyššej ako priemerná úroková miera zo spotrebiteľských úverov bánk poskytnutých v roku 2014 (ktorá pre spotrebiteľské úvery so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby do 1 roka činila 7,86 %), sú dojednaniami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú vzhľadom na neprimeranú výšku odplaty a úroku v rozpore s dobrými mravmi a z tohto dôvodu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
12. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
13. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 129/2010 Z.z. stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“). RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov slúžiacich na orientáciu na trhu spotrebiteľských úverov, ktorý vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver resp. pôžička je pre neho výhodnejší. V obidvoch posudzovaných zmluvách žalovaný, ako veriteľ, pri výpočte RPMN v celkových nákladoch spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom nezohľadnil úrok (vo výške 59 % ročne a 62 % ročne) a RPMN počítal len zo zmluvnej odplaty vo výšky 30 % istiny poskytnutých spotrebiteľských úverov. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že v zmluvách o spotrebiteľskom úvere je v neprospech spotrebiteľa nesprávne uvedená nižšia RPMN, a preto uvedené spotrebiteľské úvery možno v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., považuje za bezúročné a bez poplatkov.
14. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. V dôsledku absolútnej neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľských úveroch č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX v časti dohodnutej odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov a konštatovanej bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov, ktoré boli žalobkyni na základe týchto zmlúv poskytnuté,
vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 356,00 € (756,00 € - 400,00 €) a zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 322,00 € (672,00 € - 350,00 €), t.j. spolu vo výške 678,00 €, získaný ako bezdôvodné obohatenie, a preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
17. Žalovaný sa ako dlžník žalobkyne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Žalobkyňa si úroky z omeškania uplatnila odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie bezdôvodného obohatenia, t.j. od 08.09.2017 do zaplatenia. Keďže k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. dňa 08.09.2017 platila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške vo výške 5,00 % ročne zo sumy 678,00 € od 09.09.2017 do zaplatenia.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobkyňa dosiahla v konaní plný úspech. Z uvedeného dôvodu súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.