Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-529-2012.pdf
PDF · 74.46 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/529/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO 35 848 863, právne zastúpený JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom, Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava proti povinnému O. G., X.. XX.XX.XXXX, L. XXX XX H. L. L., o vymoženie 1.555,09 eur s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad Bratislava, Popradská 70, 822 01 Bratislava 214 takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 41,51 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 10.01.2012 sa začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 1.555,09 eur s prísl. na základe exekučného titulu rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7C/232/2010-78 zo dňa 21.03.2011. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5601 082177 dňa 22.02.2012.
2. Dňa 23.03.2017 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
3. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Súd mal z úkonov exekučnej činnosti preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho postihnuteľného nehnuteľného ani hnuteľného majetku, nie je vlastníkom žiadneho postihnuteľného motorového vozidla, nemá žiadne aktívne bankové účty. Povinný nie je zamestnaný, nie je poberateľom dôchodkovej dávky, nemocenskej dávky, úrazovej dávky, ani dávky v nezamestnanosti. U povinného nie je predpoklad, že by nadobudol majetok podliehajúci exekúcii. Vzhľadom na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.
6. O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené
v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
7. Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky, nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur, keď podľa § 14 ods. 2 cit. vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura, preto súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálne stanovej výške 33,19 eur za úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x a zisťovanie majetku povinného. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 cit. vyhlášky náhradu za poštovné vo výške 1,40 eur za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému.
8. Pokiaľ bola súdnym exekútorom uplatnená aj paušálna odmena za ďalších 16 doručení príkazu na začatie exekúcie a ďalšie doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, túto mu súd nepriznal, nakoľko podľa § 15 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie príkazu na začatie exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a podľa § 15 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky sa paušálnou sumou odmeňuje doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ako jeden úkon a nie každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Odmeňovanie paušálnou sumou za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti sa líši v prípade úkonov uvedených v písm. a) až f) § 15 ods. 1 od úkonov uvedených pod písm. g) až j). Kým v prípade písm. a) až f) sa priznáva paušálna suma za zrealizovanie tam uvedeného úkonu exekučnej činnosti, v prípade písm. g) až j) sa priznáva takáto paušálna suma za každé zisťovanie skutočností (zisťovanie údajov o povinnom) uvedených v týchto ustanoveniach. Preto sa odmena paušálnou sumou za doručenie príkazu na začatie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie priznáva len raz, napriek tomu, že takýto príkaz na začatie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie sa doručujú viacerým subjektom. Pokiaľ by chcel zákonodarca priznávať paušálnu odmenu za každé doručenie príkazu na začatie exekúcie a každé doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, vyjadril by to výslovne, tak ako to urobil pri iných úkonoch exekučnej činnosti, napr. každé zisťovanie majetku povinného. Výdaje, ktoré vzniknú súdnemu exekútorovi tým, že úkon exekučnej činnosti uvedený v písm. a) až f) je fakticky doručovaný viacerým účastníkom, sa hradia v rámci náhrady podľa § 22 cit. vyhlášky a preto skutočnosť, že súdny exekútor doručil písomnosť viacerým osobám, súd zohľadňuje pri náhrade hotových výdavkov poštovného. Súd prihliadol i na to, že takýto postup súdneho exekútora doručovania príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu do rôznych bánk bez predchádzajúceho zistenia existencie prípadného účtu, je neúčelný a nehospodárny.
9. Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov súd môže súdnemu exekútorovi priznať len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t. j. najčastejšie pripojenými originálmi doručeniek v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t. j. poštovné za doručovanie takých listín, originál doručenky ku ktorým je založený v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Preto súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné vo výške 30,80 eur, nakoľko súdny exekútor ich vynaloženie riadne nepreukázal, keď súd ani z exekútorského spisu nemal za preukázané, aké písomností súdny exekútor doručoval, že dané písomnosti boli doručené, keď v spise sa okrem jednej doručenky, za ktorú bola priznaná náhrada, nenachádzajú ďalšie doručenky, ani ďalšie obálky preukazujúce odoslanie ďalších zásielok. Pri náhrade hotových výdavkov poštovné vo výške 23,80 eur za doručenie príkazu na začatie exekúcie banky 17x súd prihliadol i na to, že ich nepovažoval za účelne vynaložené. Súd je povinný skúmať dôsledne účelnosť vynaloženia uplatnených a vyúčtovaných trov súdneho exekútora a priznať náhradu výlučne takých trov, ktoré boli nevyhnutné a účelné z hľadiska vykonávania exekúcie a ktoré sú v súlade s vyhláškou a takisto vyplývajú z obsahu spisu súdneho exekútora (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoE/166/2011-42 zo dňa 17.08.2011). Preto súd nepovažoval za oprávnené a účelné uplatnené hotové výdavky - poštovné za doručovanie vyššie uvedených listín bankám, pokiaľ príkazy
na začatie exekúcie boli bankám doručované bez toho, aby bola preukázaná existencia účtov vedených na meno povinného v jednotlivých peňažných ústavoch.
10. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani uplatnenú náhradu hotových výdavkov poštovné za vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu vo výške 1,55 eur a za zaslanie konečného vyúčtovania vo výške 3,10 eur, nakoľko má za to, že pri vykonávaní úkonov, pri ktorých tieto hotové výdavky vzniknú, nešlo o čas exekučnej činnosti účelne vynaložený exekútorom na exekúciu tak, ako to má na mysli § 14 cit. vyhlášky. Vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie a zaslanie konečného vyúčtovania nemožno posudzovať ako činnosť exekútora smerujúcu k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, zaslanie konečného vyúčtovania je len úkonom potrebným pre vlastnú ďalšiu činnosť exekútora, vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu je len úkonom, ktorým si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 60 Exekučného poriadku a zároveň na druhej strane má súd za to, že ide o tzv. evidenčné a administratívne činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác a ktorých náhrada za ich vykonávanie v súvislosti s exekučnou činnosťou je v zmysle § 25 cit. vyhlášky zahrnutá už v odmene súdneho exekútora. Keďže súdnemu exekútorovi za tieto úkony nepatrí odmena, nemožno mu priznať ani náhradu hotových výdavkov. Súd zároveň prihliadol na to, že súdny exekútor má nárok na náhradu hotových výdavkov, ktoré už vynaložil v súvislosti s vykonávaním exekúcie, t. j. ktoré reálne už vznikli a nie ktoré len vzniknú v budúcnosti, čo je aj v súlade so zásadou, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
11. Súd napokon nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za faktúru za služby elektronickej komunikácie vo výške 27,99 eur, nakoľko súd ani z exekútorského spisu nemal za preukázané, že tieto náklady vznikli a boli účelne vynaložené. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov vrátane telekomunikačných výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
12. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej výške 34,59 eur + 20 % DPH, t. j. 41,51 eur.
Poučenie:
Proti prvému výroku uznesenia je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v 3 vyhotoveniach.
Proti druhému výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).