Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-3T/35/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. René Štepánika a prísediacich Bc. Ivice Podhradskej a Zuzany Ďurišovej na hlavnom pojednávaní dňa 22.05.2018 v Bratislave

rozhodol:

Obžalovaný

R. H. nar. XX.XX.XXXX v U., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom T. XXX

sa uznáva vinným, že

dňa 27.10.2003 v presne nezistenom čase po 11,00 hodine v Bratislave na E. č. XX na druhom poschodí v byte na meno N., po predchádzajúcej dohode s iným páchateľom, voči ktorému bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 2 písm. a) Tr. por. dňa 22.002.2017 s právoplatnosťou dňom 25.02.2017, lúpežne prepadli poškodenú D. N. takým spôsobom, že zazvonili v čase obeda na byte poškodenej s tým, že jej priniesli AIWO, na čo im otvorila dvere a kázala jednému z nich, aby položil krabicu na podlahu, pričom ako prvý pokladal krabicu na zem, druhý jej chytil odzadu obe ruky, ktoré jej stočil dozadu za chrbát, následne ju vltačil do detskej izby, kde ju zvalil na gauč, prehodil cez ňu deku a ruky jej zviazal páskou za chrbtom, pričom jej hovoril, že keď bude ticho, neublíži jej, následne ju v izbe uzamkli a prehľadali celý byt, kde zobrali poškodenej z peňaženky položenej v chodbe najmenej 1000 ,- Sk, poškodená D. N., nar. XX.XX.XXXXXX, trvale bytom U., E. č. XX, neutrpela žiadne zranenia

teda

- spoločným konaním spolu s iným proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

čím spáchal

- trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

Za to sa

odsudzuje:

Podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 58 ods. 1 písmeno a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. súd určuje skúšobnú dobu 1 rok.

odôvodnenie:

Súd vykonal pri splnení zákonných podmienok hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného R. H. prečítaním výpovede obžalovaného R. H. z prípravného konania, výsluchom svedkov D. N. a R. W., prečítaním výpovede svedkyne G. F. z prípravného konania, prečítaním a oboznámením spisového materiálu (register trestov, priestupkový referát).

Obžalovaný R. H. spáchanie skutku kladenému obžalobou za vinu priznal a oľutoval.

Svedkyňa - poškodená D. N. sa pre odstup času ku skutku už nevedela vyjadriť. V prípravnom konaní popísala priebeh skutku v zhode s výrokovou časťou rozsudku.

Svedok R. W. sa vyjadril k policajnému zákroku voči páchateľom rped bytom poškodenej.

Z prečítanej výpovede svedkyne G. F. sú zrejmé okolnosti jej telefonátu na políciu po tom čo pojala podozrenie , keď do bytu poškodenej videla cez kukátko dverí vstupovať dvoch neznámych mužov z ktorých jeden si dával rukavice a po ich vstupe do bytu počula štekot susedových psa.

Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané spáchanie skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku obžalovaným R. H., ktorý svojim konaním naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a bol aj týmto trestným činom uznaný vinným. Oproti obžalobe súd upravil skutok nemenovaním spolupáchateľa, keďže voči nemu bolo trestné konanie zastavené.

Pri rozhodovaní o treste vzal súd od úvahy nasledujúce skutočnosti:

Skutok bol spáchaný v období 2003 avšak obžaloba bola nie zavinením obžalovaného R. H. na súd podaná až po temer 14 rokoch.

Súd sa nestotožnil s názorom obhajoby, že skutok, hoci je nesporný, nevykazuje ani malú spoločenskú nebezpečnosť, čo by malo ísť k oslobodeniu spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. (skutok nie je trestným činom), resp. upustiť od potrestania podľa § 24 ods. 1 písm. a) Tr. zák., keďže ide o čin menšej spoločenskej nebezpečnosti.

Trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. s trestnou sadzbou odňatia slobody 2-10 rokov je tak isto ako v súčasnosti (§ 188 ods. 1 Tr. zák. S trestnou sadzbou odňatia slobody 3-8 rokov) závažným majetkovo násilným trestným činom, ktorého spoločenská nebezpečnosť sa výrazne odstupom rokov medzi spáchaním činu a rozhodovaním o ňom súdom síce prirodzene znižuje ale nie až na takú mieru, aby sa dala posúdiť v kategóriách malá či menšia čo by mala mať za dôsledok závery navrhované obhajobou. Pôvodná právna kvalifikácia skutku ako trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. je pre páchateľa priaznivejšia ako súčasná (zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.).

Je neoddiskutovateľným faktom, že trest ako imanentná súčasť odsúdenia spĺňa svoj účel uložením v čase čo najskôr po spáchaní trestného činu, pričom jeho efekt prevýchovy a odplaty sa postupujúcim časom znižuje a po pätnástich rokoch od spáchania činu, je tento efekt výrazne nižší. Pravdou je i skutočnosť, že judikatúra vychádzajúca z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, považuje za neprimeraný časový odstup medzi spáchaným trestným činom a rozhodnutím o ňom súdom, dobu dlhšiu ako 6-7 rokov, čo v konkrétnom prípade je prekročené dvojnásobne, Slovenská republika nemá na rozdiel od niektorých iných štátov, vo svojom právnom poriadku ustanovenia, ktoré by na takýto časový odstup medzi spáchaným trestným činom a rozhodnutí o ňom súdom reagovalo v podobe konkretizácie trestného stíhanie, či na ukladania trestu. Preto možno vychádzať a súd v konkrétnom rozhodovaní tento postup uplatnil len z toho, že sa časový prieťah odzrkadlí v podstatne zníženom treste za použitia ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. - mimoriadne zníženie trestu v konkrétnom prípade uložením trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, čo je štvrtina dolnej hranice trestnej sadzby pre trestný čin lúpeže. Výkon trestu súd obžalovanému podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok , čo je tiež na dolnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. Poškodená sa s návrhom na náhradu škody nepripojila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava V k sp. zn. 3T 35/2017.